Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200675
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200675.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MARIOL KN s.r.o., so sídlom P.
Pázmaňa 51, 927 01 Šaľa, IČO: 36 738 913, právne zastúpený: JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou
so sídlom Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo 1100305/1/372277/2013 zo dňa 02.08.2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 15.10.2013 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra,
pobočka Komárno č. 9410402/51/1655542/13/Rig zo dňa 30.04.2013, ktorým správca dane znížil
žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2011 zo sumy 87.277,26 eur na sumu
57.534,69 eur s tým, že znížený nadmerný odpočet bude žalobcovi vrátený do 10 dní od skončenia
kontroly. Zároveň žiadal zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie.

V žalobných dôvodoch poukázal na predchádzajúci priebeh konania a za základnú námietku
proti procesnému postupu správcu dane považuje nezákonnosť rozhodujúceho dôkazu Protokolu z
vykonanej daňovej kontroly č. 9410401/5/1308452/2013/Csó zo dňa 08.04.2013 (ďalej len Protokol) a
dodatku k tomuto Protokolu zo dňa 25.04.2013, nakoľko správca dane žalobcovi neposkytol zákonnú
lehotu na vyjadrenie sa k dodatku protokolu, čiže mu nebolo umožnené oboznámiť sa s vysporiadaním
správcu dane s námietkami, ktoré žalobca uplatnil vo vyjadrení k Protokolu. Takýto postup považuje

za rozporný s ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb.. Rozhodnutie správcu dane považuje za
nepreskúmateľné pre rozpor medzi výrokom a odôvodnením. Protokol v spojení s Dodatkom k Protokolu
považuje za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť.
Posúdenie zákonnosti tohto dôkazu v nadväznosti na záver o ukončení daňovej kontroly má význam
aj pre vyriešenie otázky správnosti použitého procesného predpisu v odvolacom konaní. Ak daňová
kontrola skončila prerokovaním dňa 30.12.2012, mal žalovaný v odvolacom konaní postupovať v zmysle
ust. § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. podľa tohto zákona.

Za ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia považuje postup správcu dane aj žalovaného v rozpore
s právnou úpravou hodnotenia dôkazov v daňovom poriadku vzhľadom na nevysvetlenie, prečo
boli ignorované žalobcom navrhované dôkazy (výsluch svedkov, preverenie kotúčov vozidieluskutočňujúcich prepravu, výsluch pracovníkov colného úradu, hodnotenie bankových výpisov
osvedčujúcich realizáciu zálohových úhrad za dodaný tovar). Má za to, že správca dane pochybil, keď
nevyhodnotili správne všetky žalobcom predkladané dôkazy osvedčujúce priebeh obchodných vzťahov

medzi žalobcom a SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., vrátane predloženej kúpnej zmluvy a vyhodnotenia
výpisov z bankových účtov maďarského odberateľa.

Žalovanému vytkol neprihliadnutie na predložené dôkazy, nesprávne vyslovený záver o neprekročení
hranice SR vozidlami a nesprávnosť názoru o neexistencii povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti,

ktoré by mohli byť podkladom, aby platiteľ mohol v konaní uplatniť svoje nároky. Rovnako pochybil, keď
nevykonal predložené návrhy na dokazovanie a nehodnotil správne predložené prepravné doklady. Za
ďalší dôvod nezákonnosti považuje nejednoznačnosťou právnych záverov vyplývajúcich z rozhodnutí
okolností, ako aj nesprávnosť hodnotenia dôkazov. Rovnako vytkol nevyporiadanie sa s námietkou
žalobcu o porušovaní jeho práv zakotvených v článku 48 Ústavy SR.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam týkajúcim
sa existencie a vyhodnotenia Dodatku k Protokolu uviedol, že tento vyhotovuje správca dane podľa
§ 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., a sleduje ním opravu chýb a iných nesprávností najneskôr v deň
prerokovaniaProtokolu,rovnakozaznamenanienámietokdaňovníkakobsahuProtokolu.Vsúladestým
bol 08.04.2013 vyhotovený Protokol doručený spolu s výzvou daňovníkovi dňa 10.04.2013. Na základe

vyjadrenia daňovníka bol 18.04.2013 vyhotovený Dodatok k Protokolu, v ktorom preskúmal a vyhodnotil
písomné vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu. Na Dodatok k Protokolu sa nevzťahuje zákonná
povinnosť doručiť ho na vyjadrenie. Daňovú kontrolu vykonávali príslušné daňové orgány, pričom k
zmenám v dôsledku ktorých bola namietaná miestna príslušnosť došlo len z titulu zmien v organizačnej
štruktúre zmysle zák. č. 333/2011 Z.z.. Vzhľadom na dátum prerokovania protokolu bola na odvolacie

konanie správne aplikovaná právna úprava zák. č. 563/2009 Z.z..

Považuje za nedôvodné tvrdenia o neopísaní dôkazov vyvracajúcich tvrdenia daňového subjektu,
rovnako žalobca nedôvodne vytýka nedoplnenie dokazovania v navrhovanom rozsahu. Nakoľko podľa
odpovede maďarskej daňovej správy tvrdený maďarský prepravca JOTÓ-TRANS KFT nepotvrdil

uskutočnenie preverovanej prepravy tovaru, nebol dôvod na jej preukázanie vypočúvať iné navrhované
osoby. Rovnako správca dane nespochybnil existenciu tovaru, táto skutočnosť ani nebola hlavným
dôvodom pre neuznanie oslobodenia od dane. Rovnako nebolo dôvodom skonštatovanie nekontaktnosti
tvrdenéhomaďarskéhoodberateľaBAU-OILKFT, aleskutočnosť,žetátospoločnosťreálnenevykonáva
podnikateľskú činnosť a z toho dôvodu jej bola zrušená registrácia DPH, v tejto súvislosti odôvodnil

komplexne vyhodnotenie informácií poskytnutých maďarskou daňovou správou. Zdôraznil, že ust.
§ 2 zák. č. 511/1992 Zb. vylučujú povinnosť dodržiavať vyšetrovaciu zásadu v správnom konaní,
pričom rozhodujúca je dôkazná povinnosť daňového subjektu v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992
Zb.. Nepovažoval za dôvodnú námietku nesprávneho vysporiadania sa s tvrdeným porušovaním práv
žalobcu v zmysle článku 48 Ústavy SR, nakoľko je riadne preukázané obsahom administratívneho spisu,

že v konaní boli dodržané všetky zákonom vyžadované procesné postupy. Rovnako trval na tom, že
obe rozhodnutia boli dostatočne odôvodnené a žalovaný sa v odvolaní riadne vysporiadal so všetkými
odvolacími dôvodmi.

V čase od zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do prijatia poslednej odpovede

správca dane rozhodnutím zo dňa 02.03.2012 prerušil vykonávanú kontrolu a dňa 15.08.2012 pominuli
prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, čo bolo žalobcovi riadne oznámené oznámením zo
dňa 13.09.2012. Rovnako bol žalobca upovedomený o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly
o šesť mesiacov.

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie
bez jej prejednania na pojednávaní. Vyhlásenie rozhodnutia bolo zákonom stanoveným spôsobom
uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave najmenej 5 dní vopred, rovnako bolo vyhlásenie
rozhodnutia na oznámené aj na internetovej stránke MS SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že Upovedomením zo dňa 04.11.2011
prevzatým dňa 08.11.2011 bolo žalobcovi Daňovým úradom Komárno oznámené začatie kontroly
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august

2011 dňom 22.11.2011. Daňová kontrola sa týkala aj deklarovaných dodávok tovaru do Maďarska v
príslušnom období, v ktorom bol uplatnený nadmerný odpočet podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. vo výške
57.534,69 eur. Vzhľadom na to, vykonával správca dane zisťovania tak na území SR, ako aj cestou
medzinárodnej výmeny informácií s dožiadaním od príslušných daňových orgánov.

Podaním zo dňa 16.12.2011 žalobca žiadal o vyjadrenie sa k priebehu daňovej kontroly, nakoľko mal
za preukázané splnenie povinností pre vznik nároku na odpočet DPH a žiadal verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutím č. 9410401/1/319496/2012/Csó zo dňa 02.03.2012 bolo
konanie podľa § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. prerušené z dôvodu, že sa začalo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - žiadostí v rámci medzinárodnej výmeny informácií č.
9410401/1/278576/2012/Csó zo dňa 28.02.2012 a č. 9410401/1/312796/2012/Csó zo dňa 01.03.2012

zaslaných na základe článku 7 Nariadenia Rady č. 904/2010. Žiadosťou zo dňa 27.03.2012 žalobca
žiadal správcu dane o vyjadrenie sa z akého dôvodu nebola ukončená daňová kontrola začatá dňa
22.11.2011, nakoľko mal za to, že predložil všetky potrebné doklady na osvedčenie oprávnenosti
uplatnených odpočtov DPH. Odpoveďou zo dňa 20.04.2012 mu správca dane oznámil, že čaká na
odpoveď príslušných orgánov v súvislosti s prerušením konania zo dňa 02.03.2012. Oznámením zo dňa

13.09.2012 Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno (zmena na základe zák. č. 333/2011 Z.z.) oznámil
žalobcovi pominutie prekážky prerušenia daňovej kontroly.

Výzvou zo dňa 12.03.2013 správca dane vyzval žalovaného na predloženie dôkazov k výkonu daňovej
kontroly týkajúcich sa dodávok základového oleja subjektu BAU-OIL Kft. Nyíregyháza, Maďarsko, ktorý

podľa vyjadrenia maďarskej daňovej správy v predmetnom období nevykonávala podnikateľskú činnosť,
bola jej odňatá registrácia na DPH, rovnako na preukázanie prepráv tohto tovaru, nakoľko tvrdený
prepravca JOTÓ-TRANS KFT Sopron nepotvrdila vykonanie prepráv. Na základe týchto skutočností
vznikli pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa
§ 43 zák. č. 222/2004 Z.z. a žalobca bol upozornený, že v prípade nepredloženia nových relevantných

dôkazov bude dokazovanie považované za skončené.

V odpovedi zo dňa 02.04.2013 žalobca zaslal ako doklady osvedčujúce dodanie tovaru výpis z
bankového účtu, ktorým boli osvedčené prevody z účtu subjektu BAU-OIL v dňoch 22.08.2011,
18.08.2011, 09.08.2011, 05.08.2011, 03.08.2011 bez bližšej identifikácie v súhrnnej sume 100.800 eur.

Zároveň poukázal na judikatúru vo veciach odpočtov DPH pri medzinárodnej preprave tovaru a žiadal
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Dňa 08.04.2013 bol pod č. 9410401/5/1308452/2013/Csó vypracovaný Protokol na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zák. č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie

obdobie august 2011, výsledkom ktorého bolo konštatovanie, že žalobcovi nevzniklo právo na vrátenie
nadmerného odpočtu 87 277,26 eur, ako bolo uplatnené v daňovom priznaní, ale podľa výsledkov
daňovej kontroly mu vzniklo právo na vrátenie nadmerného odpočtu len vo výške 29.742,57 eur.
Dôvodom korekcie bolo neuznanie preukázania dodania tovaru s oslobodením od dane subjektu BAU
-OIL KFT v rozsahu faktúr č. 20110229, 20110263, 20110241, 20110243, 20110251, 20110260, pričom

dodaniesanepodarilopreukázaťanipredloženýmidokladmiopreprave,ktoréneboliúplnéavierohodné,
ani poukazom na ingerenciu spoločnosti SLOVAK PETROLEUM, s.r.o..

Výzvouzodňa08.04.2013prevzatoudňa10.04.2013bolžalobcavyzvanýnavyjadreniesakProtokoluv
lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia a dostavenie sa na prerokovanie Protokolu dňa 29.04.2013.

Podaním došlým správcovi dane 22.04.2013 žalobca namietal správnosť postupu, keď pri neuznaní
dodania tovaru s oslobodením od dane z tuzemska do iných členských štátov u odberateľa, BAU-OIL
Kft. Nyíregyháza boli za jediný relevantný dôkaz považované informácie z daňových správ v rámci
medzinárodnej výmeny informácií a neboli vyhodnotené predložené účtovné doklady, prepravné doklady

osvedčujúce odovzdanie tovaru na prepravu a bankové výpisy. Považuje za nesprávny záver, že podľa
predložených dodacích listov je dodávateľom spoločnosť SLOVAK PETROLEUM.Protokol bol prerokovaný dňa 29.04.2013 za účasti štatutárneho zástupcu žalobcu s tým, že Dodatkom
č. 1 správca dane vyhodnotil vyjadrenie daňového subjektu k Protokolu predložené písomne ako
nedôvodné.

Dodatočným platobným výmerom č. 9410402/5/1655542/13/Rig zo dňa 30.04.2013 Daňový úrad Nitra,
pobočka Komárno v zmysle záverov Protokolu znížil žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie august 2011 na sumu 57.534,69 eur. S poukazom na závery Protokolu vo všetkých
prípadoch sporných prepráv tovaru, z titulu ktorých si žalobca uplatňoval nárok na oslobodenie od dane

podľa§43zákonaoDPHskonštatovalnesplneniezákonných podmienokoslobodeniaoddane,nakoľko
chýbajú doklady potvrdzujúce prevzatie tovaru. Tvrdení prepravcovia nepredložili vierohodné prepravné
doklady CMR osvedčujúce riadne vyvezenie tovaru z územia SR a odovzdanie odberateľovi, resp.
ďalšie sprievodné dokumenty. Odôvodnenie rozhodnutia sa vysporiadalo aj s námietkami k Protokolu,
ktorévyhodnotilaakonespôsobiléspochybniťzáveryonedôvodnostiuplatnenéhonadmernéhoodpočtu.
Tvrdený odberateľ BAU-OIL Kft. Nyíregyháza má fiktívne sídlo, jeho predmet činnosti nezahŕňa

predmetný tovar, subjekt nikdy neplatil daň ani nepriznal obchodovanie v predmetnom období. Ani v
konaní predložené CMR neboli vyhodnotené ako preukazujúce dodanie a prevzatie tovaru kupujúcim v
zahraničí, nakoľko prevzatie tovaru nebolo ani v jednom prípade potvrdené.

V odvolaní proti rozhodnutiu žalobca namietal nerešpektovanie zákonnej úpravy o vykonávaní a

hodnotení dôkazov tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie s poukazom na predložené faktúry CMR, úpravu kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku
a výklad pojmu „Odoslaný“ v zmysle šiestej smernice o DPH.

Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko sa stotožnil s

vyhodnotením zistených skutočností tak, ako to urobil správca dane, k jednotlivým odvolacím dôvodom
uviedol, že vychádzal aj z miestneho zisťovania u subjektu SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., odpovedí
na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií od príslušných maďarských, vyjadrení
príslušného colného úradu, odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ďalej výsledkov šetrenia u
označených prepravcov vykonávajúcich tvrdené prepravy. K žiadosti o doplnenie dokazovania o analýzu

tachografových kotúčov a vodičov uviedol, že toto považoval za nedôvodné a nadbytočné vzhľadom na
skutkové zistenia, z ktorých vychádzalo napadnuté rozhodnutie a zásadu prejednaciu, ktorou sa riadi
daňové konanie, a správny orgán vyhodnocuje žalobcom v rámci dôkaznej povinnosti predložených
návrhov na doplnenie dokazovania. Poukaz na rozsudok ESD C- 184/05 vyhodnotil tak, že podľa tohto
rozsudku orgány členského štátu, v ktorom sa začína uskutočňovať odoslanie alebo preprava tovaru,

nemajúpovinnosťvyžiadaťinformácie odorgánučlenskéhoštátuurčenia,avšaktoneznamená,žetakto
konať nemôžu. K poukazu na rozsudok ESD C- 409 Teleos v súvislosti s výkladom pojmu „odoslaný“
uviedol, že nie je zrejmé, v čom vidí daňový subjekt rozpor postupu správcu dane s týmto rozsudkom.
Závery správcu dane o tom, že žalobcom predložené a navrhované dôkazy nie sú dostatočné na
preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet v spornom rozsahu považuje za logické. Žalobca ako

platiteľ ani v prípade jednej zo sporných fakturovaných dodávok nepreukázal dôvodnosť oslobodenia
od dane v zmysle 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba

tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň

pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len o DPH)
(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou

identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo
prepravenéhoztuzemskadoinéhočlenskéhoštátukupujúcemupredávajúcimalebokupujúcimalebona

ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná
pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a
nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte,
v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane
podľa odseku 1.

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,

3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,

dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Podľa § 49 zákona o DPH
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37
a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom
tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa

§ 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa §
67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s
výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah

právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,
kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom

daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu
na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo

kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)

(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"),
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec
správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu

s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k

protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane
je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného

podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania
protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania
protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa

začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou
zistí,žedaňovémusubjektu,ktorýnemápovinnosťpodávaťdaňovépriznaniepodľaosobitnýchzákonov,
1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúcina vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie
orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

(17) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím
primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých
osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.

Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo.

(18) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením
dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 25a zák. č. 511/1992 Zb.
(1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,
najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia.

(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.

(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.

Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 165 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku

(1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

(2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o

správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.
decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak
je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

(3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších

predpisov.

(4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.

(5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa
vykoná podľa doterajších predpisov.

(6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992
Zb.o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do

31. decembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 83 tohto zákona.

(7) Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.Podľa § 165b zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku
Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012
(1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a

poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

(2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru o nepreukázaní dôvodov na zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

Postup správcu dane v súvislosti s vypracovávaním dodatku Protokolu, ktorým sa správca dane
vysporiadal s námietkami k Protokolu podaným žalobcom dňa 31.10.2012 je v súlade s právnou úpravou

§ 10 zák. č. 511/1992 Zb.. Zákon pre vyhodnotenie námietok k protokolu z daňovej kontroly nestanovuje
rovnaký režim ako pre protokol samotný. V súlade s §10 ods.10 je uvedenie vyhodnotenia námietok k
protokolu v dodatku protokolu a oboznámenie tohto vyjadrenia pri jednaní nariadenom na prerokovanie
protokolu.

Ktrvaniudaňovejkontrolyanadväzujúcejnámietkenezákonnostiňouzískanýchdôkazovsúdpoukazuje
na skutočnosť, že predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia zo dňa 04.11.2011
dňom 22.11.2011, v období 02.03.2012 - 13.09.2012 bola v súlade s ust. § 25a zák. č. 511/1992
Zb. prerušená a pokračovala až 29.04.2013, kedy bola ukončená prerokovaním Protokolu. Lehoty
v dobe počínajúcej oznámením prerušenia konania a končiacej oznámením odpadnutia dôvodov

neplynuli, daňová kontrola teda bola skončená v zákonným spôsobom predĺženej lehote 12 mesiacov.
Je bezpredmetný poukaz na nemožnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadostí o medzinárodnú
výmenu informácií s poukazom na to, že postup správcu dane vo veci žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií nie je možné v zmysle výkladu použitého žalobcom považovať za konanie v zmysle §25a ods.
1 zák. č. 511/1992 Zb.. Získavanie predmetných informácií nepochybne predstavovalo konanie o inej

skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Súd si je vedomý zásadnosti záverov vyslovených
v náleze ÚS SR 24/2010 vo veci maximálnej doby trvania daňovej kontroly v nadväznosti na úpravu
§15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. na druhej strane s prihliadnutím na čiastočne odlišné okolnosti trvania
daňovej kontroly, ako aj zásadu primeranosti a účelu daňového konania má za to, že dobu prerušenia
daňovej kontroly na základe platného zákonného zmocnenia § 25a zák. č. 511/1992 Zb. nie je možné

zahrnúť do doby trvania daňovej kontroly a z tohto dôvodu skonštatovať jej nezákonnosť vzhľadom na
prekročenie lehoty jej trvania v zmysle § 15 ods. 17 a 18 zák. č. 511/1992 Zb..

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že vo veci konali príslušné daňové orgány s
prihliadnutím na prebiehajúce zmeny v štruktúre daňových orgánov v zmysle zák. č. 332/2011 Z.z..

K námietke nesprávnej aplikácie procesného právneho predpisu súd uvádza, že Daňové konanie začaté
dňa 21.06.2011 sa do 31.12.2011 riadilo právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z. ako všeobecného
predpisu upravujúceho daňové konanie. Po nadobudnutí účinnosti čl. I. Daňového poriadku dňom
01.01.2012 do nadobudnutia účinnosti § 165b zák. č. 511/1992 Z.z. dňom 30.12.2012 sa daňové

konanie právoplatne neukončené pred účinnosťou daňového poriadku, s výnimkou ukladania sankcií
podľa priaznivejšej neskoršej právnej úpravy (§ 165 ods. 1), daňová kontrola (§ 165 ods. 2) aj
vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 3) riadili právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z..

Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť ustanovenie § 165b Daňového poriadku, v zmysle

ods. 1, ktorého došlo k zmene právneho predpisu upravujúceho vedenie (celého) daňového konania
pozostávajúceho z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na daňový poriadok. Ustanovenie ods.2
výslovne vylučuje použitie "doterajších predpisov" (s odkazom na §1 65 ods. 1) na celé daňové konanie
začaté a neukončené právoplatne pred nadobudnutím účinnosti daňového poriadku. Na druhej strane
ust. § 165b) daňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje duplicitnú úpravu procesného predpisu

pre jednotlivé štádiá daňového konania (vyrubovacie konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje
aplikáciuust.§165ods.4a5daňovéhoporiadku,čomôževiesťkzáveru,žeajponadobudnutíúčinnosti
zák. č. 440/2012 Z.z., ktorým bolo do daňového poriadku zakomponované ust. § 165b daňovéhoporiadku, sa výkon daňovej kontroly a vyrubovacie konanie v daňových konaniach začatých podľa zák.
č. 511/1992 Z.z. riadi vzhľadom na platnú právnu úpravu § 165 ods. 4 a 5 zákonom č. 511/1992 Z.z..

Takýto výklad však podľa názoru súdu nekorešponduje s logikou vylúčenia aplikácie zák. č. 511/1992
Z.z. v zmysle § 165b ods. 1 daňového poriadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s
výnimkou ukladania sankcií v stanovených prípadoch. Je zrejmé, v rozpore s účelom novely zák. č.
440/2012 Z.z. zákonodarca pre prípady rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť
úpravy § 165 ods. 4 a 5 daňového poriadku. Je teda dôvodné po 30.12.2012 vyžadovať od daňových

orgánov aplikáciu právnej úpravy daňového poriadku aj na neskončené konania začaté za účinnosti
zák. č. 511/1992 Zb.. Na druhej strane treba význam tohto záveru skúmať v nadväznosti na obsah
žalobného návrhu podaného v zmysle § 247 O.s.p. obsahovou náležitosťou, ktorého je aj tvrdenie, že v
dôsledku tvrdeného nezákonného postupu (nesprávna aplikácia daňového procesného predpisu) došlo
k ukráteniu žalobcu na jeho právach, pričom nepostačuje všeobecné tvrdenie, že uvedeným postupom
bol porušený zákon. V žalobných dôvodoch, str. 8 absentuje akékoľvek konkretizovanie tvrdenej ujmy,

žalobca iba konštatuje, že ak súd považuje daňovú kontrolu za zákonne ukončenú dňom prerokovania
Protokolu, mal žalovaný v odvolacom konaní postupovať v zmysle Daňového poriadku. S prihliadnutím
na vyššie uvedený nedostatok obsahových náležitostí žalobného návrhu, ako aj ust. § 250 i ods. 3
O.s.p. súd nepovažuje vyššie uvedenú skutočnosť za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Žalobca vzniesol námietky aj v súvislosti s rozsahom vykonaného dokazovania a vyhodnotením
získaných dôkazov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí a správca dane v Dodatku k protokolu sa
dostatočne vyjadrili k žalobcovým návrhom a námietkam. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že
daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou, nie vyšetrovacou, správny orgán zvažuje, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré vzhľadom na ich predpokladaný vplyv, či nedostatočný význam

na rozhodovanie vo veci nie je dôvodné vykonávať. Žalobca bol v danom prípade v situácii, keď výsledky
vykonaného dokazovania za zdaňovacie obdobie august 2011 nepotvrdili dôvodnosť uplatneného
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vzniknutého uplatnením práva na odpočítanie dane z
tovarov a služieb kúpených v tuzemsku a dodaním z tuzemska do iného členského štátu EÚ.

Rozhodujúcou skutočnosťou bolo v jednotlivých prípadoch nesplnenie podmienok pre oslobodenie
od dane v zmysle § 43 zákona o DPH v spornom rozsahu 29.742,57 eur, nakoľko v konaní
predkladané doklady boli vyhodnotené ako nedostačujúce a nepreukazné. Predložené prepravné
doklady neobsahovali zákonom požadované náležitosti. Nie je možné zohľadniť tvrdenie, že podľa
dodacích listov dodávky zo spoločnosti SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., tvrdenému odberateľovi žalobcu

sú spôsobilé preukázať plnenie zo strany žalobcu. Za dostačujúci dôkaz nie je možné považovať
ani finančné transakcie od tvrdeného odberateľa v prospech účtu žalobcu, ktoré sú bez dostatočnej
identifikácie.Tvrdenéspornédodaniatovarusanepodarilidokázaťaniprostredníctvommedzinárodného
zisťovania informácií, pričom nemožno opomenúť, že toto dokazovanie (ktoré bolo dôvodom prerušenia
konania a podľa žalobcu aj prekročenia najvyššej prípustnej doby trvania daňovej kontroly) bolo vedené

v záujme a v prospech žalobcu.

Nie je žiaden logický dôvod predpokladať, že výsluch osôb, ktoré žalobca ďalej navrhoval vypočuť, ani
dokazovanie obsahom tachografových kotúčov tvrdených prepravcov by boli spôsobilé zvrátiť vyslovené
právne závery.

Zadôvodnúsúdnepovažujeaninámietkuporušeniaust.čl.48ÚstavySRvzmysle, ktoréhomáprávona
prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, postup správneho
orgánu, vrátane doby prerušenia daňového konania, súd považuje za zákonný, v tomto zmysle sa k
nemu vyjadril aj žalovaný.

Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, v zmysle ktorého žalobca preukázal svoj nárok zákonnými
dokladmi, na základe ktorých je možné uplatniť právo na odpočet DPH a z toho vyvodzoval povinnosť
daňových orgánov vyhodnotiť podľa obsahu ich pravdivosť a v prípade záveru svedčiacom o porušení
zákona alebo daňovom podvode tento fakt objektívne tento pomenovať a objektívne preukázať. Z

rozhodnutia je zrejmé, že bolo vydané na základe nepreukázania zákonných dokladov osvedčujúcich
vznik nároku na odpočet DPH.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.