Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416202583
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8416202583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému E. štátnemu
občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 349,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 75,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5
% ročne zo sumy 37,79 eur od 26. 5. 2013 do zaplatenia a 5,5 % ročne zo sumy 37,24 eur od 26. 6.
2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 10,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 25.
dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 25. dňa toho ktorého

nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13. 5. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 349,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 20,39

eur od 26. 4. 2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 42,78 eur od 26. 5. 2013 do zaplatenia, 5,5 %
ročne zo sumy 37,24 eur od 26. 6. 2013 do zaplatenia a 5,25 % ročne zo sumy 248,95 eur od 26. 3.
2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa 12. 3. 2013
ZmluvučísloXXXXXXXXXZXXX,predmetomktorejboloposkytovanietelekomunikačnýchslužiebstým,
že na základe zmluvy aj boli žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný

zaviazal zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Tvrdil, že žalovaný neuhradil cenu poskytnutých
telekomunikačných služieb vyúčtovanú faktúrami špecifikovanými v žalobe znejúcimi na sumu spolu
349,36 eur, pričom zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 bola táto pohľadávka voči
žalovanému postúpená na žalobcu, a keďže žalovaný ani po postúpení pohľadávky na svoj záväzok
žalobcovi nič nehradil, tento sa domáha zaplatenia dlžnej sumy súdnou cestou a žiada aj zákonné úroky
z omeškania.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu s prílohami, Všeobecné
obchodné podmienky, Cenník, faktúry, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 a príslušnú
časť jej prílohy.4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 8. 6. 2016
písomne nevyjadril. Písomným podaním zo dňa 20. 7. 2016 žalovaný požiadal o možnosť splácať dlžnú
sumu v splátkach vo výške 10,- eur mesačne splatných vždy po 20. dni v mesiaci čo odôvodnil tým, že

je nezamestnaný a jeho príjem činí len 116,-eur mesačne.

5. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa

počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po
uvedenej zmene právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a
o jeho procesných právach a povinnostiach.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v

ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe
predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez
nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. 7. 2016, miesto a čas jeho verejného
vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 13.
7. 2016 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany

sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7.Súdsaoboznámilsobsahomžaloby,vykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahompredložených
listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obchodná spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník, uzavreli dňa 12. 3. 2013 v Kežmarku Zmluvu

o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
predmetom ktorej bol program služieb Happy S. Spoločnosť Slovak Telekom sa v tejto zmluve zaviazala
aktivovať a sprístupniť žalovanému komunikačné služby v zmysle dohodnutého programu služieb.
Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb špecifikovanú v zmluve a dodržiavať svoje
povinnosti v súlade s touto zmluvou, príslušnými Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom.

Pre platby dohodnuté bolo zúčtovacie obdobie od 8. dňa v mesiaci do 7. dňa nasledujúceho mesiaca.
Uvedené skutočnosti súd zistil z fotokópie písomného vyhotovenia zmluvy o poskytovaní verejných
služieb.

8. V rovnaký deň a v rovnakej predajni obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ

a žalovaný ako účastník uzavreli Dodatok k predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej
len „Dodatok“), predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Happy S (bod 1 písm. a/ Dodatku),
záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa
zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom,
Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku

a cenníkom (bod 1 písm. b/ Dodatku), záväzok spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zabezpečiť žalovanému
predaj zľavneného mobilného telefónu Nokia 300 (bod 1 písm. c/ Dodatku) a záväzok žalovaného ako
účastníka, že po dobu viazanosti 24 mesiacov, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa
nedopustí takého konania, ani ho neumožní, na základe ktorého by spoločnosti Slovak Telekom, a.s
vznikloprávozrušiťZmluvuodstúpenímodnejaleboprávojuvypovedaťzdôvodovporušeniapovinností

zo strany žalovaného (bod 2 Dodatku).

9. Podľa bodu 4 tohto Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b),
alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty
zo strany podniku, je žalovaný ako účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke

č. 1 Dodatku. V tabuľke č. 1 Dodatku je ako výška zmluvnej pokuty uvedená suma 248,95 eur.

10. Z predložených faktúr číslo XXXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX na čl. 23
až 30 spisu bolo zistené, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. nimi žalovanému titulom ceny a
poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtovala za obdobie od uzavretia zmluvy dňa 12. 3.

2013 do 7. 6. 2013 k zaplateniu sumu spolu 95,42 eur. Faktúrou číslo XXXXXXXXXX bola žalovanému
k zaplateniu vyúčtovaná aj suma 4,99 eur, pričom vo faktúre je uvedené, že ide o sumu účtovanú za
„upomienku oneskorenej platby“.11. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že táto bola vyhotovená spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. dňa 8. 3. 2014 a žalovanému ňou bola titulom zmluvnej pokuty vyúčtovaná k zaplateniu
suma 248,95 eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 25. 3. 2014.

12. Z predloženej fotokópie Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 uzavretej medzi
postupcom Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom
ako postupníkom a jej príloh bolo zistené, že pohľadávky voči žalovanému z faktúr, ktorých zaplatenie je
predmetom tohto konania vo výške spolu 349,36 eur spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi

spojenými boli s účinnosťou ku dňu 21. 11. 2014 postúpené na žalobcu.

13. Žalobca v konaní tvrdil, že nakoľko žalovanému boli poskytnuté dohodnuté služby, vznikol v zmysle
zmluvy a cenníka služieb nárok na zaplatenie ceny týchto služieb vo výške spolu 349,36 eur, pričom
túto sumu žalovaný spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ani žalobcovi ako novému veriteľovi postúpenej
pohľadávky neuhradil.

14.Zožalobyajejprílohvyplýva,žepredmetomkonaniajevdanomprípadenárokžalobcunazaplatenie
sumy 349,36 eur titulom ceny telekomunikačných služieb, poplatku za „upomienku oneskorenej platby“ a
zmluvnej pokuty. Tento nárok opiera o zmluvu o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatok uzavretý so
žalovaným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom zmluva o poskytovaní verejných služieb nie

je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v osobitnom zákone
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú.
Z obsahu uzavretého dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb je zrejmé, že je v ňom
obsiahnutá okrem iného kúpna zmluva, ktorej predmetom boli podmienky predaja mobilného telefónu
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému a dohoda o zmluvnej pokute. Preto súd pri posúdení

nárokužalobcunazaplateniecenyslužiebvychádzalzustanovenívyššieuvedenéhoosobitnéhozákona
a pri posúdení nároku na zmluvnú pokutu vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
keďže v danom prípade, ako už bolo povedané išlo o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

18. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa § 44 ods. 2 tohto zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo

iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

20. Podľa § 44 ods. 3 tohto zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti

zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí
pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení

účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,

e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

21. Podľa § 44 ods. 4 tohto zákona ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať
určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom

uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň
povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto
obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy
neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

22. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

23. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) tohto zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.24. Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Slovak
Telekom,a.s.postúpením,bolopotrebnéaplikovaťtiežustanoveniaObčianskehozákonníkaopostúpení
pohľadávky.

25. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

27. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. svoju povinnosť vyplývajúcu jej z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb splnila,
keď zriadila žalovanému ako účastníkovi prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti a poskytla
žalovanému dohodnuté služby, za čo mu vyúčtovala cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach,
s obsahom ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena žalovaným využitých a vyúčtovaných služieb za

obdobie odo dňa uzavretia zmluvy dňa 12. 3. 2013 do dňa 7. 6. 2013 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr
predložených žalobcom bola vo výške 95,42 eur. Táto cena služieb podľa tvrdenia žalobcu nebola
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. žalovaným uhradená, čo žalovaný v konaní ničím nespochybnil, hoci
žaloba mu spolu s prílohami bola riadne doručená a bolo mu uložené sa k nej vyjadriť, teda ak by
chcel spochybniť základ či výšku uplatňovaného nároku, mal možnosť tak urobiť. Žalobca predloženou

zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 s prílohami preukázal, že túto pohľadávku
od pôvodného veriteľa nadobudol, preukázal tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie.
Povinnosťou žalovaného bolo po oznámení postúpenia pohľadávky svoju povinnosť plniť žalobcovi.

28. Súd napriek tomu žalobcovi právo na zaplatenie ceny služieb vo výške 95,42 eur nemohol priznať

celé, nakoľko žalobca sa časti svojho práva domáhal po uplynutí premlčacej doby. Priznal mu však
jeho nepremlčanú časť vo výške 75,03 eur pozostávajúcu z nezaplatenej ceny služieb vyúčtovanej
žalovanému faktúrami číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 25. 5. 2013 znejúcou na sumu spolu 42,78
eur, z čoho cenu služieb ktorá aj bola prisúdená predstavuje suma 37,79 eur (zvyšok vo výške 4,99
eur je poplatok za upomienku oneskorenej platby ktorý z dôvodov uvedených nižšie prisúdený nebol)

a číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 25. 6. 2013 znejúcou na sumu 37,24 eur, nakoľko v priebehu
konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaný túto
cenu za poskytnuté služby vo výške spolu 75,03 eur ku dňu podania žaloby ani ku dňu vyhlásenia
rozsudku nezaplatil, preto jeho nepremlčaný dlh na cene služieb je vo výške 75,03 eur. Na základe
uvedeného súd žalobe v časti nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo

výške 75,03 eur (37,79 eur + 37,24 eur) vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto
dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 20,39 eur
predstavujúcejcenužalovanémuposkytnutýchtelekomunikačnýchslužiebvyúčtovanúmufaktúroučíslo
XXXXXXXXXX splatnou dňa 25. 4. 2013 súd žalobu zamietol, nakoľko práva na zaplatenie tejto sumy
sa žalobca domáhal po uplynutí premlčacej doby.

29. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez
návrhu na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či žalobca svoje
tvrdené právo na zaplatenie ceny služieb (alebo jeho časť) neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.

30. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny služieb vo výške spolu 20,39 eur vyúčtovanej žalovanému
faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 8. 4. 2013 splatnou dňa 25. 4. 2013 preto súd uvádza, že v zmysle
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.31. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať
v čase rozhodovania o predmetnom nároku ( podporne pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z

21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nemôže byť tiež pochybností o tom, že pri posúdení otázky
premlčania práva žalobcu zo spotrebiteľského vzťahu so žalovaným je potrebné vychádzať z ustanovení
o premlčaní v Občianskom zákonníku (viď § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd
Slovenskej republiky už judikoval (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo
14/2014), že toto ustanovenie (§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

32. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Nárok na zaplatenie ceny služieb sa v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčuje vo

všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na zaplatenie ceny
služieb svoj základ v spotrebiteľskej zmluve.

34. Faktúra číslo XXXXXXXXXX znejúca na cenu služieb 20,39 eur bola splatná dňa 25. 4. 2013. Právo
na zaplatenie dlžnej sumy z nej mohlo byť voči žalovanému vykonané a uplatnené prvýkrát dňa 26. 4.

2013. Práve uvedený deň súd považuje za moment rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi by teda právo na zaplatenie sumy 20,39 eur z tejto
faktúry bolo možné priznať len v prípade, ak by žalobca žalobu podal (doručil súdu) do troch rokov od
tohto momentu, teda najneskôr do dňa 26. 4. 2016 (utorok) čo sa nestalo. Žaloba bola súdu doručená
až dňa 13. 5. 2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

35.Vzhľadomnazákonnýpríkazvyplývajúcizužcitovanéhoust.§5bzákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu v časti zaplatenia ceny
služieb vo výške spolu 20,39 eur bez ďalšieho zamietol.

36. Keďže nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými
boli vyúčtované sa žalovaný dostal do omeškania, zo zákona mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
okrem ceny služieb aj úrok z omeškania nakoľko pohľadávka pôvodného veriteľa bola mu postúpená
aj s týmto jej príslušenstvom.

37. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

39. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

40. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

41. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania z ceny služieb nepresahuje sadzbu určenú
podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v deň od ktorého žalobca požadoval úrok z

omeškania bol v omeškaní so zaplatením ceny služieb (ide o deň nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej
faktúry) a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 75,03 eur rovnajúcou sa výške jeho
nepremlčaného dlhu zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 37,79 eur od
26. 5. 2013 do zaplatenia a 5,5 % ročne zo sumy 37,24 eur od 26. 6. 2013 do zaplatenia v lehote do trochdní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy
20,39 eur od 26. 4. 2013 do zaplatenia súd vzhľadom na premlčanie práva na zaplatenie sumy 20,39 eur
žalobu žalobcu zamietol. V tejto súvislosti súd podporne odkazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR 1Cdo/157/2009 v zmysle ktorých povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za
každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením
dlhu; týmto dňom začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí
ako celok.

42. Keďže žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 20. 7. 2016 žiadal o povolenie splácať dlžnú
sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232
ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému s prihliadnutím na jeho tvrdené pomery,
výšku dlžnej sumy, ako aj skutočnosť, že žaloba bola dôvodná len v časti platiť žalobcovi prisúdenú
sumu s príslušenstvom v splátkach spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, majúc za to, že takáto
výška splátok je v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového

poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane
splatnosť celého plnenia. Súd vzal na zreteľ i porovnanie, aký dopad by malo nevyhovenie žiadosti
o splátky vo výroku o splatnosti na žalovaného vzhľadom na jeho možnosti a pomery v porovnaní s
dopadom vyhovenia tejto žiadosti na pomery žalobcu ako obchodnej spoločnosti hromadne vymáhajúcej
postúpené pohľadávky, čo je súdu známe z jeho činnosti.

43. V časti požadovaného zaplatenia sumy 4,99 eur titulom „upomienky oneskorenej platby“, ktorá bola
žalovanému k zaplateniu vyúčtovaná faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 8. 5. 2013 splatnou dňa
25. 5. 2013 ako aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur ktorá bola žalovanému k
zaplateniu vyúčtovaná faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 8. 3. 2014 splatnou dňa 25. 3. 2014 súd
žalobu zamietol.

44. K nároku na zaplatenie „upomienky oneskorenej platby“ je treba uviesť, že v konaní nebolo
preukázané ani len samotné vystavenie upomienky (nieto jej doručenie žalovanému) a teda existencia
samotného podkladu za vyúčtovanie poplatku za upomienku. V predloženej faktúre ktorou bol tento
poplatok vyúčtovaný (čl. 27 spisu) síce je uvedené, že na konci faktúry sa nachádza upomienka, avšak
pokiaľ by spoplatnený sumou 4,99 eur mal byť len štvorriadkový text upomienky na konci faktúry, nie

osobitná upomienka vo forme samostatnej listiny tak potom by šlo o spoplatnenie vystavenia samotnej
faktúry čo nebolo dohodnuté. Navyše duplicitné sankcionovanie omeškania žalovaného so zaplatením
ceny služieb jednak úrokom z omeškania (ktorý súd v požadovanej výške žalobcovi prisúdil) a zároveň
poplatkom za upomienku účtovaným vo výške, ktorá sa v danom prípade javí ako neprimeraná (pokiaľ
by skutočne spoplatneným mal byť len štvorriadkový text „upomienky“ na konci faktúry, keďže žiadna

iná upomienka predložená nebola) naráža na zákonné limity vyplývajúce z ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ukladajúce každému právo vykonávať v súlade s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov
súd žalobu v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie 4,99 eur titulom poplatku za upomienku zamietol, ako
aj zároveň v časti úroku z omeškania požadovaného z tejto sumy, nakoľko s úhradou neexistujúceho
nároku sa žalovaný nemohol dostať do omeškania.

45. Čo sa týka nedôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania
z nej, k tomu súd uvádza.
46. Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení k 12. 3. 2013, teda ku dňu uzavretia Dodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
47. Podľa § 545 ods. 1 až 3 tohto zákona ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej

zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté. Akzdohodynevyplývaniečoiné,niejedlžníkpovinnýzmluvnúpokutuzaplatiť,akporušenie
povinnosti nezavinil.

48. Podľa § 545a tohto zákona neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výškuškody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody.

49. V súvislosti so záverom o nedôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty je treba najmä
uviesť, že žaloba zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka, čo
samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v tejto časti. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti

zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

50. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu preto súd dáva do pozornosti,
že už Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30. 11. 2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23. 5. 2012 bola zmluvná pokuta

rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6. 12. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 16Co/32/2012-46 zo dňa 15. 3. 2012.

51. Okresný súd Bardejov aj v rozsudku sp. zn. 2C/409/2015 zo dňa 25. 2. 2016 vyhodnotil dojednanie

o zmluvnej pokute vo výške 248,95 eur v Dodatku k Zmluve so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. pre
program služieb Happy S, teda rovnaký program služieb ako bol dojednaný v tu súdenej veci, čo do
významu úplne totožné s dojednaním z ktorého žalobca uplatňuje právo v tomto konaní za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, čo žalobcovi musí byť známe keďže aj v uvedenom konaní bol žalobcom. Koniec
koncov, už aj názor Okresného súdu Kežmarok o neplatnosti predmetného dojednania o zmluvnej

pokute vo výške 248,95 eur pre program služieb Happy žalobcovi musí byť známy napr. z konaní sp.
zn. 9C/552/2015 alebo 9C/381/2015 kde tiež vystupoval v pozícii žalobcu a kde už bola judikovaná
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky.

52. Už citované ust. § 53a Občianskeho zákonníka bolo doň včlenené s účinnosťou od 1. 3. 2010

zákonom č. 575/2009 Z.z. ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník. Súd si dovoľuje poukázať
na dôvodovú správu k predmetnému zákonu z ktorej jasne vyplýva, čo zákonodarcu viedlo k zavedeniu
predmetnej právnej úpravy, a síce bolo to zistenie, že cit. “niektorí dodávatelia napriek tomu, že súd
im právoplatne nepriznal plnenie z takejto nečestnej podmienky, naďalej v iných prípadoch takúto
podmienku bez zábran používajú. Zákonodarca sa preto rozhodol zaviesť zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie. Takéto rozhodnutie nebude
predstavovať prekážku rozsúdenej veci res iudicatae. Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou
plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto
zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne
zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu.

Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom. Zmysel a cieľ
navrhovanej právnej úpravy by sa nedosiahol, ak by po rozhodnutí súdu dodávateľ postúpil pohľadávku
a právny nástupca by ju vymáhal, aj keď bola založená na nečestnej zmluvnej podmienke. Navrhované
ustanovenie in fine počíta aj s takýmito únikmi pred zodpovednosťou. Rozsudok bude zaväzovať iba
účastníkov konania. Zákonná povinnosť vyplývajúca z navrhovaného ustanovenia však bude znamenať

pre dodávateľov povinnosť, aby už na súde neuplatňovali plnenie založené na neprijateľnej teda
nečestnej zmluvnej podmienke. V praxi nemožno vylúčiť, že dodávateľ napriek tomu, že mu bola
právoplatne zamietnutá žaloba o plnenie z neprijateľnej podmienky, znovu uplatní plnenie z takejto
nemorálnej podmienky. Nepredpokladá sa však, že sa dodávateľ po tom, ako mu súd právoplatne
zamietne žalobu pre nemorálnu podmienku, bude opätovne pokúšať použiť takúto podmienku tak, ako je

to žiaľ, v súčasnosti veľmi bežné. Obsahom povinnosti je nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku
a teda najmä neuplatňovať z nej plnenie na súde a neprijímať plnenia z takejto podmienky. Predkladateľ
zdôrazňuje, že nezavádza žiadne nové kompetencie a nejde ani o prekrývanie kompetencií s inými
orgánmi. Navrhovaná právna úprava je len o tom, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach, čímdehonestuje celý inštitucionálny systém ochrany spotrebiteľa. Je aj v záujme samotných dodávateľov,
aby sa trh „vyčistil" od nepoctivých podnikateľov. Spotrebiteľa treba chrániť, pretože je dôležitým prvkom
v trhovej ekonomike, zabezpečuje obrat, zisky a dane. Záujem na posilňovaní dôvery spotrebiteľa je

zvlášť v prebiehajúcej kríze prepotrebný“.

53. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty

zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

54.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel

verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / S.), teda
pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy
a za každých okolností vyžadovať.

55. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú

podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je
neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť).
Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a
priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu

zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane
práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú
neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je

uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú pokutu
uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej
neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka

sa môže týkať iba platne uzavretej dohody o zmluvnej pokute. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej
podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso
facto.Akexistujezákonnápovinnosťzdržaťsaprotiprávnehokonania(vpodobepoužívanianeprijateľnej
zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od
spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej

zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k
hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s
dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou
odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,

že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany
spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je
to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano

Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/238/2012 zo dňa 10. 9. 2013.
56. I keď pre záver o nemožnosti žalobe vyhovieť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty by vzhľadom
na vyššie uvedené stačilo i zistenie, že žalobca tu uplatnil plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá užsúdmi bola právoplatne judikovaná ako neprijateľná, súd pre úplnosť dodáva, že tak ako iné súdy v
už uvedených rozhodnutiach, aj on považuje dodávateľom vopred pripravené ustanovenie o zmluvnej
pokute v článku 4 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12. 3. 2013 za neplatné z

dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

57. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného
Dodatku spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

58. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
predmetného Dodatku za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj
ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

59. Podľa § 53 ods. 5 tohto zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

60. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dodatok k zmluve o poskytovaní verejných
služieb s dobou viazanosti na 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal používať služby 24 mesiacov, pričom
zakúpil mobilný telefón za zvýhodnenú cenu (1,-euro). Súd vzhľadom na obsah a formu dojednania
o zmluvnej pokute obsiahnutého v predtlačenom texte formulára dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb používaných právnym predchodcom žalobcu opakovane v mnohých prípadoch, čo

je súdu známe z jeho činnosti nemal pochybnosti o tom, že toto dojednanie nebolo individuálne
dojednané a že spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jeho obsah. Súd sa pri svojej činnosti pravidelne
stretávasozmluvamiadodatkamiuzatváranýmiprávnympredchodcomžalobcu,spoločnosťouT-Mobile
Slovensko, a.s, resp. Slovak Telekom, a.s. s rôznymi spotrebiteľmi a je nemožné uveriť tomu, že desiatky
rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri dohodovaní zmluvnej pokuty prejavia presne takú istú

individuálnu vôľu pokiaľ ide o vyjednanú výšku zmluvnej pokuty (dokonca s presnosťou na eurocenty) a
vôbec celkové dojednanie zmluvnej pokuty (ktoré je pri daných typoch dodatkov vždy totožné). Koniec
koncov, záver o individuálnom nevyjednaní predmetných dojednaní o zmluvnej pokute spotrebiteľmi s
právnym predchodcom žalobcu pri obdobných zmluvách a dodatkoch už bol pred viacerými súdmi, teda
po viacnásobnom dokazovaní opakovane ustálený, viď vyššie uvedené súdne rozhodnutia.

61. V súvislosti s možnosťou voľby žalovaného, či na dané podmienky pristúpi či nepristúpi a princípy
zmluvnej slobody súd uvádza, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach
zdôraznil, že sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne
vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom

„primeraného vyrovnania záujmov“, čo v danom prípade splnené nebolo. Dodatok uzavretý so
žalovaným spadá do rámca spotrebiteľských, typových zmlúv, ktorých návrhy sú vopred dodávateľom
pripravenénapredtlačenýchtlačivách.Vtakýchtoprípadochzmluvuuzatváradodávateľvpodstate„sám
so sebou“ nakoľko spotrebiteľ nemá reálnu možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Zo

strany dodávateľov je pri súdnom uplatnení nárokov na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty často
argumentované zabezpečovacím účelom zmluvnej pokuty v danom prípade, poukazujúc na poskytnutú
zľavu z ceny telefónu. K tomu je však treba uviesť, že dodávateľ tu mal plnú možnosť na dosiahnutie
sledovaného účelu zvoliť prostriedky, ktoré by z hľadiska svojej platnosti a primeranosti obstáli.

62. Vychádzajúc z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je zrejmé,
že v danom prípade zmluvná pokuta plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie
doby viazanosti vyplývajúcej z dodatku (24 mesiacov) a s tým súvisiace nesplatenie poskytovanej
zľavy z kúpnej ceny predaného mobilného telefónu a ušlého zisku vzhľadom na záväzok účastníkabez ohľadu na rozsah využívania služieb platiť aspoň pravidelný mesačný paušálny poplatok. Žalobou
sa však uplatňuje od žalovaného sankcia v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti
platiť pravidelné mesačné poplatky a cenu služieb, pričom sa uplatňuje zmluvná pokuta vo výške,

ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, koľko mesačných poplatkov a ceny služieb účastník zaplatí.
Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ prevažnú časť týchto mesačných poplatkov zaplatí, bude
platiť faktúry povedzme po dobu 23 mesiacov (čím nepochybne splatí aj podstatnú, ak nie celú časť
poskytnutej zľavy kúpnej ceny predaného telefónu a rovnako aj podstatnú ak nie celú časť vopred
kalkulovaného zisku na platbách za služby), zostáva mu iba úhrada za posledný mesiac a pre jej

nezaplatenie bude uplatnená rovnaká zmluvná pokuta, ako v prípade, keď spotrebiteľ nezaplatí poplatky
za cenu služieb ani raz. Takáto zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou sankciou
ktorá je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky a jej objektívnu
spôsobilosť poškodiť spotrebiteľa nemôže dodatočne zhojiť to, že spotrebiteľ svoje zmluvné povinnosti
poruší tak, že cenu služieb nezaplatí ani raz, keďže platnosť dojednania o zmluvnej pokute je potrebné
posudzovať k momentu jeho dojednania a rozhodujúce je zistenie, že takáto zmluvná podmienka je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Podmienky, za akých právny predchodca žalobcu dohadoval
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách a opakovane (čo je skutočnosť známa súdu z jeho činnosti)
poškodzujú spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa podčiarkuje aj to, že zmluvná pokuta bola zakotvená len pre prípad porušenia povinností
žalovaným. Pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, ak práve on poruší ustanovenia zmluvy,

dodatku, alebo všeobecných obchodných podmienok, v dodatku žiadna zmluvná pokuta dohodnutá
nebola. Preto i keď v danom prípade žalovaný nezaplatil cenu služieb ani raz, i tak nebolo možné
priznať žalobcovi zmluvnú pokutu. Síce by sa v tomto prípade mohlo žalobcovi zdať, že spotrebiteľská
ochrana nezodpovedného spotrebiteľa nie je vôbec namieste a že je neprimerané chrániť toho, kto takto,
absolútnym spôsobom poruší zmluvné povinnosti, ani nezodpovedný prístup spotrebiteľa po uzavretí

zmluvy nič nemení na neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute a jeho objektívnej spôsobilosti
poškodiť spotrebiteľa. Súd zastáva názor, už skôr vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 20. 9. 2011 sp. zn. 6Co/113/2010, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na
absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice Rady 93/13 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden

spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných
strán. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení
spotrebiteľských zmlúv a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na

nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané
vo viacerých prípadoch. (citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011, sp. zn.
6Co/113/2010).

63. Je predsa absurdné, aby spotrebiteľ, ktorý dodržiava podmienky zmluvy a dodatku a nezaplatí len

posledný poplatok mal znášať rovnakú zmluvnú pokutu ako ten, ktorý nezaplatí hneď prvý poplatok.
Dodávateľ v predformulovanej dohode o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy
spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť absolútne tak, že nezaplatí nič a medzi prípadom, keď spotrebiteľ
svoju povinnosť poruší potom, čo jej prevažnú časť splnil. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný
rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto dojednaná zmluvná

pokuta, upravená v obchodných podmienkach ktoré sú súčasťou Dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb uzavretého so žalovaným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve je neplatná, čo už bolo
súdmi mnohokrát judikované, ako je uvedené vyššie. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť
právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto nebolo možné priznať žalobcovi ani časť zmluvnej

pokuty, keďže z ustanovenia zmluvy, ktoré je celé od začiatku neplatné žalobcovi nemohlo vzniknúť
právo ani na časť zmluvnej pokuty. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno moderovať. Aj z
uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol. A nakoľko
s plnením neexistujúceho záväzku sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, nedôvodný bol aj
nárok na úrok z omeškania zo sumy 248,95 eur predstavujúcej zmluvnú pokutu v časti ktorého bola preto

žalobataktiežzamietnutá.Nakoľkoneprijateľnosťtejtozmluvnejpodmienkyužbolavovýrokurozsudkov
súdov vyslovená, súd ju už vo výroku osobitne nevyhlasoval za neprijateľnú, keďže sa tak už stalo.64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu
k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola
zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní (žalobca v rozsahu cca 21 %, žalovaný

v rozsahu cca 79 %), v časti neúspešní. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom.
Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom
rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore
vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania
neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle

§ 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by
v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.