Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616208144
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616208144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpenom Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému: Y. Z.,
K. XX.XX.XXXX, I. O. Y. XXX, v konaní o zaplatenie 434,48 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 31,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne 26.5.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.5.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 434,48 Eur s príslušenstvo a k náhrade trov konania. V žalobe uviedol, že
žalovaný dňa 12.3.2012 uzavrel s predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Zmluvu
č. XXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytované telekomunikačné služby. Predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami v celkovej sume
434,48 Eur. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb neuhradil.

2. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe. Poukázal na to, že
zo strany žalovaného nedošlo k spochybneniu skutočností uvádzaných v žalobe a preto nárok žalobcu
považuje za preukázaný.

3.Žalovanýuviedol,žespredchodcomžalobcumaluzatvorených6resp.7zmlúv,nazákladektorýchmu
boli poskytnuté aj mobilné telefóny, aj tablet. Pri uzatvorení zmluvy mu bolo povedané, že bude dobíjať

kartu za 12,- Eur, potom mu účtovali 48,- Eur mesačne. Následne mu fakturovali aj zmluvnú pokutu.

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré boli doručené žalovanému a
ktorý ich obsah nespochybnil a to Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, Všeobecnými
podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, cenníkom služieb, faktúrami, Zmluvou o
postúpení pohľadávky, a zistil nasledovné:

5. Žalovaný uzavrel dňa 12.3.2012 so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Bratislava Dodatok k Zmluve
o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby s
programom Relax 100. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných komunikačných služieb
predchodcom žalobcu, ktorá bola fakturovaná faktúrami splatnými:- dňa 25.2.2013 vo výške 34,49 Eur
- dňa 25.4.2013 vo výške 36,72 Eur
- dňa 25.5.2013 vo výške 31,33 Eur

t.j. spolu sumu 102,54 Eur. Faktúrou splatnou dňa 25.3.2014 predchodca žalobcu vyfakturoval
žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telecom, a.s., Bratislava
postúpila pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.

7. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu,

8. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách

v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

9. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k uzavretiu zmluvy, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom k uzavretiu zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto

zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

12. Podľa § 5b zákona č.. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.15. Žalovaný sa v zmluve uzatvorenej s predchodcom žalobcu zmluvne zaviazal riadne platiť úhrady za
poskytované služby. Táto podmienka zmluvy však neplatením splatných faktúr, ktorými boli vyúčtované
poskytnuté telekomunikačné služby, bola zo strany žalovaného porušená. Žalobca výšku žalovanej

istiny preukázal predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejme, že na službách predstavuje dlh
žalovaného sumu 102,54 Eur. Žalovaný potvrdil uzavretie Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb, z jeho strany nebolo preukázané, aby faktúry predložené žalobcom v tomto konaní boli z jeho
strany uhradené.

16. Súd má za preukázané, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb, ako aj Dodatok k takejto
zmluve je spotrebiteľskou zmluvou. Je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu
pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo
pozmeniť. Zmluvu uzatvoril žalovaný ako nepodnikateľ. Dodatok predložený žalobcom je písaná malým
nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.
Keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na

základe citovaného zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd v danej veci prihliadol
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi z dôvodu
čiastočnéhopremlčanianároku.Podľa§100ods.1a§101Občianskehozákonníka,právosapremlčí,ak
sanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej,pričompokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca sa

domáha od žalovaného zaplatenia titulom poskytnutých služieb sumy 102,54 Eur návrhom doručeným
súdu dňa 20.5.2016. Ako to vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov, jednotlivé faktúry sa
stali splatnými dňa 25.2.2013, 25.4.2013 a 25.5.2013. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva
začala teda žalobcovi plynúť vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca
podal návrh na súde až dňa 20.5.2016 teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby týkajúcej sa faktúr

splatných dňa 25.2.2013 a 25.4.2013.

17. Premlčanie má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovaného
z dôvodu premlčania nároku, kedy súd musel na premlčanie prihliadnuť podľa platnej právnej úpravy

aj bez návrhu, návrh žalobcu súd čiastočne zamietol a titulom poskytnutých služieb priznal žalobcovi
nárok na zaplatenie istiny 31,33 Eur, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou splatnou dňa 25.5.2013.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia
Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. platné v čase vzniku

záväzkového vzťahu. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty splatnosti faktúry, ktorou bola žalovanému fakturovaná cena poskytnutých služieb predchodcom
žalobcu t.j. od 26.5.2013.

20. Zmluva o poskytovaní verejných služieb s Dodatkom uzatvorená medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka. Nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od Dodatku k Zmluve o
poskytovaní verejných služieb, ktorý v bode 4 uvádza, že v prípade porušenia záväzku účastníka
uvedeného v bode 1 písm. b/ alebo 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany Podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v

tabuľkeč.1.Podľanázorusúduzuvedenéhoniejejednoznačnejasneazrozumiteľnezrejme,preprípad
porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke
č. 1 tohto dodatku. Už vzhľadom k uvedenému má súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je
uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súd
uvádza, že v danom prípade ide o formulárovú zmluvu aj jej dodatok, do ktorých sa údaje len vpisovali

a ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Mohol zmluvu s dodatkom iba ako celok odmietnuť alebo ju
prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť
zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných
strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľbuď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi
nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akými
sú zmluva a jej dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných

dojednaní,ktorýchobsahspotrebiteľniejeanischopnývkrátkomčasepochopiťazvážiť.Vdohodnutých
zmluvných podmienkach navyše zaväzuje zmluvná pokuta žalovaného počas celej doby viazanosti a to
aj v prípade, žeby žalovaný porušil zmluvné podmienky posledný deň doby viazanosti, aj vtedy by mal
platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie poškodzuje spotrebiteľa, je dojednané v jeho
neprospech. Taktiež takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto podmienok aj v prípade,

žeby dlhovala veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb. Vzhľadom na uvedené,
dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
pretože aj keď žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť
ich obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak.

21. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú

pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných
právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

22. Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vo viacerých

veciach vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti Slovak Telekom (predtým
T Mobile), ktorá sa týka uvedenej zmluvnej pokuty (napr. rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn.
9C/241/2011 zo dňa 21.7.2015).

23. Súd poukazuje aj napr. na rozsudok Okresného súdu Nitra, ktorý v rozsudku sp. zn. 10C/275/2013 zo

dňa 14.4.2014 určil, že zmluvná podmienka uvedená v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 23.4.2009
v bode 4., podľa ktorej v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v
bode 2 alebo 3 Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 a čl. 5 bod. 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v
dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur je neprijateľná.

24. Ďalej napr. Okresný súd Trnava v rozsudku sp. zn. 8C/285/2014 zo dňa 23.4.2015 vo výrokovej časti
rozhodol tak, že určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 11. 3.
2009 uzavretá medzi T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným v bode 5 „V prípade porušenia akejkoľvek
povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod

3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (vo výške 497,91 eur) tohto dodatku“ je neprijateľná.

25. Uvádzané súdy rozhodovali v uvedených veciach a predmetom konaní okrem iného bolo aj

zaplatenie zmluvnej pokuty a to na základe obdobných okolností ako v danej veci.

26. Z uvedených dôvodov poukazujúc aj na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd
návrh žalobcu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Žalobca sa žalobou domáhal

zaplatenia istiny vo výške 434,48 Eur. Súd jeho žalobe vyhovel čo do sumy 31,33 Eur, ktorá predstavuje
len 7 % zo žalovanej istiny. Je zrejme, že žalovaný bol v konaní úspešnejší. Súd preto žalobcovi nárok
na náhradu trov konania nepriznal a nepriznal ju ani žalovanému, ktorý bol v konaní úspešnejší, avšak
nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.