Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Vargová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/392/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205260
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4215205260.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: M. V. B., nar. XX. XX. XXXX, J. nad L. XXX, J. nad L.,
o vymoženie sumy 178,93 eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania vo výške 276,- eur a trov
exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10Er/433/2015 a u súdnej exekútorky JUDr.
Pauly Miššíkovej, Koceľova 7, Nitra pod sp. zn. Ex 54/2015, o odvolaní oprávneného zo dňa 30.06.2015,

doplnenom v podaní zo dňa 09. 08. 2015, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 04.06.2015
č. k. 10Er/433/2015-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pauly Miššíkovej
zo dňa 31. 03. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou

ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), účinnom do 31. 12. 2014, ustanovenia § 2 písm. a/ zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských

úveroch), ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovení § 39 § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že v
predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vedený pod sp. zn. 3C/2656/2012 vydaný
rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom dňa 19. 01. 2012.

Podkladom pre rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) bola poistná zmluva č. 4481100002 zo dňa 26.
08. 2008, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky spoločnosti Rapid life životná poisťovňa,
a.s., v ktorých v XV. časti ods. 1 je obsiahnutá rozhodcovská doložka.

Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu,

navyše tvorí súčasť Všeobecných poistných podmienok oprávneného, preto ju nemožno považovať
za individuálne dohodnutú. Uvedená formulácia doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach apovinnostiach zmluvných strán, pričom táto nebola individuálne dojednaná, napĺňa znaky neprijateľnej
podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. Exekučný súd bol toho názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala

založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou a absolútne neplatnou a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje zákonom a dobrým mravom.

Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prerokovať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok

nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútený výkon rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré doplnil
písomným podaním zo dňa 09. 08. 2015. Namietal, že okresný súd prekročil svoje právomoci priznané
mu Exekučným poriadkom a judikatúrou SD EÚ (Asturcom C-40/08) a nesprávne zistil skutkový

stav. Ďalej namietal, že mu postupom súdu bolo odňaté právo na zákonného sudcu, pretože iba
sudca je oprávnený vykonávať dokazovanie, avšak v predmetnom konaní rozhodoval vyšší súdny
úradník. Zároveň došlo k porušeniu zákona č. 385/2000 Z. z. Navyše súd nesprávne aplikoval právnu
normu obsiahnutú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoj názor o odňatí možnosti konať
pred súdom oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo/1020/99 (R ČR

č. 25/2002). Mal za to, že okresný súd vydal prekvapivé rozhodnutie, pričom neumožnil stranám
vyjadriť sa k novonastoleným právnym záverom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Súd tak porušil ústavné právo oprávneného zakotvené v Ústave SR v čl. 48 ods. 2. Zdôraznil,
že okresný súd vec neprávne právne posúdil, pretože nesprávne zistil skutkový stav a potom
tvrdil, že povinný nemohol ovplyvniť rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka sa nachádza v

Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú obsahovo aj graficky odčlenené od ostatného textu
VPP, sú zvýraznené hrubo označeným nadpisom a ich prijatie je podmienené osobitným predpisom.
Poznamenal, že súd vytvoril nový predpoklad, že spotrebiteľ si musí sám vyjednať, resp. navrhnúť
podmienku, na to aby mohla byť považovaná za individuálne dojednanú, avšak nikde (v Európskych
princípoch zmluvného práva ani v občianskom zákone) sa neuvádza predpoklad, že spotrebiteľ musí

navrhnúť tú podmienku, teda si ju sám vymieniť, resp. vyjednať. Podstatná je len možnosť oboch
strán individuálne ovplyvniť podmienku. Podmienku tak môže navrhnúť ktorákoľvek strana, a teda aj
dodávateľ aj v rámci štandardnej zmluvy. Podstatné je podľa Európskych princípov zmluvného práva,
že rozhodcovská doložka, bola predmetom rokovania a k podpisu osobitných zmluvných dojednaní
došlo práve po osobitnom rokovaní o takejto podmienke, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie túto

konkrétnu podmienku prijať. Poistná zmluva ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými zmluvami
má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Namietal, že mu postupom súdu bolo zabránené
predložiť dôkaz - stanovisko NBS, ktoré potvrdzuje, že rozhodcovská doložka vchádza do kalkulácie
poistného, a preto mal súd aplikovať 19. Recitál Smernice 93/13/EHS. Bol toho názoru, že súd
aplikoval nesprávnu právnu normu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez preukázateľného splnenia

jej predpokladov a zároveň nesprávne interpretoval zákon č. 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého

stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Uvedené oprávnený
konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného,
ktoré bolo doplnené v podaní zo dňa 09. 08. 2015, nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa

ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 18. 03.
2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok
vydaný Arbitrážnym súdom Košice rozhodcom Mgr. Michalom Škriabom dňa 19. 01. 2012 pod sp.

zn. 3C/2656/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 07. 2013. Následne súdna
exekútorka JUDr. Paula Miššíková podaním zo dňa 31. 03. 2015 požiadala príslušný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 04. 06. 2015
súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pauly Miššíkovej zo dňa 31. 03. 2015 o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.

decembra 2014.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky a svoje rozhodnutie aj dostatočne a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219
ods. 2 OSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

V predmetnej veci odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že oprávnený s povinnou uzavreli poistnú

zmluvu, pričom v tomto právnom vzťahu povinná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Poistná zmluva, uzavretá medzi jej účastníkmi je preto
spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Tvrdenie oprávneného, že povinná si
rozhodcovskú doložku osobitne dojednala a zo znenia Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že

medzi účastníkmi zmluvného vzťahu išlo o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky,
keďže povinná podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku a pokiaľ
by povinná rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo by to žiadny vplyv na zvyšok Všeobecných
poistných podmienok, teda na poistný vzťah ako taký, je tvrdením nepodloženým, nemajúcim oporu v
zistenom skutkovom stave. Táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací
súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v

zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto
podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom v predmetnom exekučnom konaní ide otento prípad. Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Povinná mala možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu.

Osobitné dojednanie sa musí sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. V čase
rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky (za

osobitné vyjednanie nemožno považovať skutočnosť, že v závere Všeobecných zmluvných podmienok
je i časť označená ako „osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“), resp. nepreukázal, že by si povinná
vymieňovala rozhodcovské konanie (ust. § 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej
sapodmienkanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol

schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žedoložkajeformulovanávrámcištandardnejformulárovejzmluvy,neodôvodňujezáver,že
oprávnenýpreukázalosobitnévyjednanie.Ipodľanázoruodvolaciehosúdurozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva zo všeobecných poistných podmienok (XV. časť - rozhodcovské konanie a z osobitných

zmluvných dojednaní č. 01/2007) poistnej zmluvy zo dňa 26. 08. 2008 a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Z tohto dôvodu potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo
všeobecných poistných podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007) poistnej zmluvy
zo dňa 26. 08. 2008 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

Naviac súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv.
generálnej klauzuly zakotvenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu
podmienok uvedených v prílohe Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách alebo v Občianskom zákonníku. Za neprijateľnú podmienku sa považuje každá podmienka,
ktorá: 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán, 3. táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej
vo všeobecných poistných podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007) poistnej
zmluvy zo dňa 26. 08. 2008 považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a s právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti(neplatnúrozhodcovskúdoložku)aninemalbyťvydaný,pričom
rozhodcovský súd nemal potom ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Rozhodcovské
konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je

materiálne nevykonateľný).

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/2656/2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice rozhodcom
Mgr. Michalom Škriabom dňa 19. 01. 2012, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť Rapid life životná
poisťovňa, a.s. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe poistnej zmluvy zo dňa 26. 08. 2008.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú i všeobecné poistné podmienky, v ktorých sa v osobitných
zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve nachádza neprijateľná zmluvná podmienka, a to

rozhodcovskádoložka,vznení:„Poistník(poistený)apoisťovňavyjadriliobajaspoločneakaždýzároveň
svojímpodpisomsamostatnesvojuvôľuvprípadevznikuakéhokoľveksporumedzizmluvnýmistranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskémukonaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku“.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Oprávnený napriek týmto zisteniam exekučného súdu v podanom odvolaní poukazoval na to,
že ním predložený rozhodcovský rozsudok zo dňa 19. 01. 2012 vydaný v konaní pod sp. zn.
3C/2656/2012 (exekučný titul), spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti a stal sa

exekučným titulom. K tejto odvolacej námietke oprávneného odvolací súd uvádza, že materiálna
právoplatnosť je síce dôležitou vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pretože súvisí s dôležitým princípom
právnej istoty vyplývajúcim z právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Sám zákon však počíta
s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodnutia. Zákonodarca výslovne upravil prelomenie
materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie ako celok. Keďže odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru,
že dojednanie rozhodcovskej doložky v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval odvolací súd za potrebné vyporiadavať sa s každým

ďalším argumentom oprávneného v podanom odvolaní.

Pokiaľ však ide o námietku oprávneného, že napadnuté uznesenie mal vydať sudca a nie vyšší súdny
úradník, odvolací súd zdôrazňuje, že vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu
v súlade s ust. § 5 písm. g/ zák. č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov a

tak tomu bolo i v predmetnej veci. K odvolacej námietke oprávneného, že vyšší súdny úradník nemal
pre ustálenie skutkového stavu k dispozícii všetky listinné a ďalšie dôkazy a neumožnil oprávnenému
zúčastniť sa osobne konania pred súdom, čím odňal oprávnenému prístup k spravodlivosti, odvolací
súd uvádza, že túto námietku taktiež nepovažuje za dôvodnú. Zo spisu nepochybne vyplýva, že súd
prvého stupňa mal pre rozhodnutie vo veci všetky potrebné dôkazy, a to rozhodcovský rozsudok, poistnú

zmluvu zo dňa 26. 08. 2008 spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami, súčasťou ktorých je i časť
označená ako „osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve“, ktoré mu boli predložené
dňa 11. 05. 2015.

Vo vzťahu k námietke oprávneného, že mu súd prvého stupňa neumožnil osobne sa zúčastniť

konania, odvolací súd uvádza, že zo zákona (Exekučného poriadku) účinného v čase začatia exekúcie,
exekučnému súdu povinnosť nariadiť pojednávanie nevyplývala. Oprávnenému, ako účastníkovi
konania nebola v exekučnom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, lebo v prípade, ak nejde o
obligatórne nariadenie pojednávania, môže súd rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Exekučný
súd sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako

neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa sa nezaoberal podstatou sporu
medzi oprávneným a povinnou, ktorou bola skutočnosť, že povinná nesplnila svoju zmluvnú povinnosť
a nezaplatila dojednané poistné, odvolací súd konštatuje, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných

podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa už exekučný súd takouto otázkou nemôže
zaoberať. Zaoberá sa len tým, či exekučný titul, na podklade ktorého žiada oprávnený vykonať exekúciu,
jespôsobilýmexekučnýmtitulom.Súdpreskúmavažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných poistných
podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007) poistnej zmluvy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskehozákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku
brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne

postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom
odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti, ktorou súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.