Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216828
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214216828.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávnenej:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advocate, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti
povinnému: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., C. XXXX/XX, t. č. XXX XX W., Ústav na výkon trestu
odňatia slobody, o vymoženie sumy 605,47 eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania vo výške

174,53 eur a trov exekúcie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 29.
januára 2015, č. k. 10Er/1186/2014-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zo dňa 30.05.2014 (EX 27560/14). Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na
ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), § 2 písm. a)
a § 25 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52
ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1 až ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 35, § 45 ods. 1
a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov článkami

(ďalej len „ZoRK“), ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
oprávnená ako dodávateľka a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 27.03.2008 Zmluvu o úvere č.
4073702. Predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012, sp. zn.
6Cdo/143/2011 preskúmal exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súduzriadenéhozriaďovateľomSlovenskározhodcovskáa.s.sosídlom vBratislave,Karloveské

rameno 8, sp. zn. SR 08234/08 zo dňa 05.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2008 a
vykonateľnosť dňa 09.10.2008. Poukázal na všeobecné podmienky poskytnutia úveru k zmluve o úvere,
kde v bode 17. je o. i. uvedené: " ... Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.
z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,

so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušeniena všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými

predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu". Dospel k záveru, že v
danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú
zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Zdôraznil, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Konštatoval, že podpis na zmluve o
úvere nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť
je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu

podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia
vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ. V závere mal, na základe vyššie
uvedených skutočností, za preukázané, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť
exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,
čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a

následné zastavenie exekučného konania.

Oprávnenánapadlauznesenievzákonnejlehoteodvolanímzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že v

prejednávanej veci súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na
ustanovenie § 44 ods. 2 EP a 45 ods. 1 a 2 ZoRK a uviedla, že súd na správne zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne právny predpis. Konštatovala, že formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci
rozhodcovský rozsudok) a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené

hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného
titulu. Postupom súdu prvého stupňa v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK došlo k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na to, že oprávnená s

povinným uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Zdôraznila, že povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa, v prípade akýchkoľvek sporných

otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd a v danej veci konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

K odvolaniu oprávnenej sa povinný nevyjadril.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonný sudca predložil vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť pre vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné

rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

V predmetnej veci, z obsahu spisu, je zrejmé, že exekučné konanie začalo dňa 30.05.2014,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08234/08 zo dňa 05.09.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa06.10.2008avykonateľnosťdňa09.10.2008,podkladomktoréhobolaZmluvaoúvere

č. 4073702 zo dňa 27.03.2008. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručenou dňa 17.09.2014 na Okresný súd Komárno požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa
18.01.2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd.

Podľa § 41 ods. 1 EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) EP.

Podľa § 243d ods. 2 EP na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31. 12. 2014 (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2) EP
v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym
predpokladom vykonania exekúcie.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,

ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú a preskúmaním rozhodcovskej
doložky dospel k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 OZ, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, a z tohto titulu je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takom znení, ako vyplýva z bodu 17 všeobecných

podmienok poskytovania úveru, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle ust. § 53
ods. 5 OZ je preto absolútne neplatná. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom
zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej (adhéznej, typovej) zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky,

spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na
žalobcovi. Ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávnenej
ako dodávateľky, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľka svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený

pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený
celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv. Neprijateľná
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj
rozhodcuztohtoprávnehoposúdeniavyvodiťvšetkyprávnedôsledky,aposkytnúťnáležitúochranupred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri

nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací
súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je
neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu. Odvolací súd
navyše zastáva názor, že už samotná forma, akou sú zmluvné dojednania napísané (drobný, ťažko
čitateľný, husto popísaný text), už sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa

s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, nazáklade ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol
vo výroku vecne správne, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.