Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 43C/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214418
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1312214418.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave Pribinova 25, zastúpená:
Fridrich Paľko, s.r.o. , IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská
republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2013 Z.z., takto

r o z h o d o l :

Súd návrhy (pôvodne vedené pod sp. zn. 43C 86/2012, sp. zn. 43C 87/2012, sp. zn. 43C 88/2012, sp.
zn. 43C 90/2012 a sp. zn. 43C 91/2012) spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 43C 86/2012 v celom
rozsahu z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 27.06.2016 v spojených veciach vedených pod
sp. zn. 43C 86/2012, do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť
Súdnemu dvoru Európskej únie Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, v
konaní o náhradu škody vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010, z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhmi na začatie konania zo dňa 27.09.2012, pôvodne vedenými pod sp. zn. 43C 86/2012, sp. zn.

43C 87/2012, sp. zn. 43C 88/2012, sp. zn. 43C 90/2012 a sp. zn. 43C 91/2012, sa navrhovateľ domáhal
voči odporcovi vydania medzitýmneho rozsudku podľa § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho
poriadku, ktorým by súd určil, že odporca je zodpovedný za vznik škody navrhovateľovi spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III tým, že nerozhodol o jeho návrhoch na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní, v exekučných konaniach vedených na
tunajšom súde vo veci vymáhania pohľadávky, a to :
- v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému

(dlžníkovi) : L. L. Z..XX.XX.XXXX, ktorá mu vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 2050239.
Zároveň sa domáhal v tejto veci voči odporcovi náhrady majetkovej škody 175 euro a nemajetkovej ujmy
221,28 euro, z titulu uvedeného nesprávneho úradného postupu tunajšieho (exekučného) súdu, ako aj
nahradiť trovy konania a
- v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému
(dlžníkovi): X. Š., Z.. XX.XX.XXXX, ktorá mu vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 4060541.
Zároveň sa domáhal v tejto veci voči odporcovi náhrady majetkovej škody 175 euro a nemajetkovej ujmy

331,92 euro, z titulu uvedeného nesprávneho úradného postupu tunajšieho (exekučného) súdu, ako aj
nahradiť trovy konania a
- v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému
(dlžníkovi): J. U., Z.. XX.XX.XXXX, ktorá mu vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 2220006.Zároveň sa domáhal v tejto veci voči odporcovi náhrady majetkovej škody 175 euro a nemajetkovej ujmy
774,48 euro, z titulu uvedeného nesprávneho úradného postupu tunajšieho (exekučného) súdu, ako aj
nahradiť trovy konania a

- v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému
(dlžníkovi): P. B., Z.. XX.XX.XXXX, ktorá mu vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 2200027.
Zároveň sa domáhal v tejto veci voči odporcovi náhrady majetkovej škody 175 euro a nemajetkovej ujmy
221,28 euro, z titulu uvedeného nesprávneho úradného postupu tunajšieho (exekučného) súdu, ako aj
nahradiť trovy konania a

- v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému
(dlžníkovi): X. B., Z.. XX.XX.XXXX, ktorá mu vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 7120197.
Zároveň sa domáhal v tejto veci voči odporcovi náhrady majetkovej škody 175 euro a nemajetkovej ujmy
774,48 euro, z titulu uvedeného nesprávneho úradného postupu tunajšieho (exekučného) súdu, ako aj
nahradiť trovy konania.

Vo všetkých prípadoch bolo skutkovým základom žaloby to, že tunajší súd ako exekučný súd po tom,
čo navrhovateľ ako oprávnený v uvedených exekučných konaniach, z obavy o právny a faktický osud
pohľadávky, spísal dňa 18.11.2010, návrh na zmenu exekútora, zostal nečinný, pričom uvedené veci
nevykazovali prvky nadmerenej právnej zložitosti a ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu

a ani neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi a nič nebránilo tomu, aby nedošlo k prieťahom a rozhodnutie bolo vydane včas.
Navrhovateľ uvedený postup pokladá za nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením
§ 44 ods.7, resp. od 01.12.2006 ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a nečinnosť okresného
súdu pokladá za neospravedlniteľnú, nakoľko súd nevykonával vo veci žiadne úkony smerujúce k

odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, poukazujúc na to, že
o všetkých týchto okolnostiach, ktoré vyústili do porušenia práv navrhovateľa a spôsobenej škody, sa
dozvedel až po doručení uznesenia o zmene exekútora.

Preto by mal súd deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o návrhu na zmenu

súdneho exekútora v zákonom stanovene lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, resp. v primeranom čase; porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu a na
spravodlivý súdny proces (čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd); porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu (princípu legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo

a právnej istoty) a nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu v príčinnej
súvislosti s porušením uvedených práv a princípov právneho štátu bola spôsobená.

Uplatnené nároky navrhovateľ odôvodnil nasledovne :

- majetková škoda 175 euro, predstavuje účelne vynaložené náklady navrhovateľa spojené s jeho
činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období od podania návrhu na zmenu exekútora
a rozhodnutím o ňom, konkrétne vo výške 70 € - ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému; vo výške 40 € - na udržiavanie
a správu informačného systému; vo výške 50 € - na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným

súdnym exekútorom a vo výške 15 € - na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje.

- nemajetková ujma v peniazoch 221,28 euro/ 331,92 euro/774,48, predstavuje primeranú náhradu
za zásahy do výkonu majetkových práv navrhovateľa, za stratu legitímnych očakávaní, že nastane

v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvera v právo a spravodlivé riešenie veci a
a vyvolanie rizík ohrozujúcim konečné vymoženie pohľadávky, pričom výpočet navrhovateľ uskutočnil
alikvotným pomerom 55,32 euro za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, aplikujúc
doktrínu Ústavného súdu SR ( z nálezov ÚS SR vo veciach zbytočných prieťahov v konaní, v ktorých
bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosť učinenie) a to 663,88 €/rok : 12 mesiacov = 55,32 € á

mesiac, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 138 dní /449 dní /141 dní /445 dní /200
dní.Navrhovateľ podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci , písomne požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku/ov na náhradu škody na
ktoré do podania žaloby odporca pozitívne nereagoval.

Zároveňnavrhovateľvovšetkých konaniach (predichspojením)požiadal,abynadriadenýsúdrozhodol
o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia OS BA III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania a na tomto súde neexistuje sudca, ktorý
by nebol vo veci zaujatý.

Uznesením zo dňa 06.08.2013, č. k. 43C 86/2012-28, súd na návrh navrhovateľa uvedené konania,
tých istých účastníkov a skutkovo takmer totožné, v záujme hospodárnosti konania podľa § 112 ods. 1
O.s.p. spojil na spoločné konanie, s tým, že spoločné konanie sa ďalej vedie na tunajšom súde pod sp.
zn. 43C 86/2012. Uznesenie o spojení vecí nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2013.

O námietke v konaniach pred ich spojením rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením podľa § 12 ods.
1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 veta tretia O.s.p., ktorým pre nenaplnenie podmienok tzv. nutnej delegácie
nevyhovel návrhu na prikázanie veci inému súdu a rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava
III, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu/om, žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný,
poukazujúcnazmätočnosťsamotnýchpodaní,ktoréneobsahujúpotrebnéoznačeniepovinných(odlišné
dátumy narodenia), spisovú značku dotknutého exekučného konania, ďalšie relevantné údaje (dátumy
doručenia podaní na súd a kedy sa navrhovateľ o škode dozvedel) potrebné pre posúdenie veci a tiež
to, že navrhovateľ nepriložil k návrhu žiaden relevantný dôkaz na preukázanie existencie predmetných

exekučných konaní, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď., a len odkazuje na exekučný spis a
v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd a absencia uvedených náležitostí, bola aj jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS
366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012...). Odporca poukázal, že navrhovateľ namietal „nezákonné konanie“

v podobe nerozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namietal „nesprávny úradný postup v podobe prieťahov“ a z
jeho formulácií nie je jednoznačne jasné, z akého titulu si uplatňuje predmetné nároky.

K uvádzaným prieťahom v konaní odporca poukázal na nečinnosť navrhovateľa, ktorý ani po vyžiadanej

súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu neuviedol, či využil možnosť sťažnosti
na zbytočné prieťahy predsedovi súdu, resp. možnosť ústavnej sťažnosti a teda všetky účinné
prostriedky nápravy k dosiahnutiu urýchlenia konania, poukazujúc v tomto na judikatúru Ústavného súdu
SR ( nález č. k. III. ÚS 69/2011 - 25 z 03.05.2011) a tiež na to, že všeobecný súd nie je oprávnený v
konaní o náhrade škody, posudzovať prieťahy v konaní súdu, ktorá právomoc prislúcha iba predsedovi

súdu, alebo Ústavnému súdu SR.

Odporca v súvislosti s uplatnením nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uviedol, že v zmysle § 15 ods. 1
a § 16 ods. 4 tohto zákona, poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z
23.04.2012 boli odporcovi doručené v totožný deň (23.04.2012). Návrh na začatie konania bol doručený
súdu 27.09.2012 a preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Odporca ďalej poukázal, že navrhovateľ napriek opakovaným výzvam odporcu neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežného
prerokovania, preto odporca nároky žalobcu nepovažuje za predbežne prerokované.

K naplneniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom v danom prípade, sa odporca vyjadril tak, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil
žiadne dôkazy potrebné na posúdenie, či postup súdu bol nesprávny aj keď nevylúčil, že pri týchto
hromadných žalobách zo strany navrhovateľa mohlo dôjsť v určitých prípadoch k tomu, že exekučný súd
o zmene súdneho exekútora rozhodnúť až po zákonnej 30 dňovej lehote od doručenia takéhoto návrhu,najmä ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a teda objektívne
nemohol exekučný súd rozhodnúť v stanovenej lehote. Navrhovateľovi pritom nič nebránilo využiť účinný
prostriedok nápravy (sťažnosť predsedovi), čím podľa odporcu zanedbal svoju všeobecnú preventívnu

povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka a nepočínal si tak, aby ku škode na jeho majetku
nedošlo, poukazujúc v tejto súvislosti na judikatúru ÚS SR ( sp. zn. I. ÚS 16/02, sp. zn. II. ÚS 64/97, I. ÚS
63/00...) a rozhodnutia iných súdov v obdobnej problematike. Odporca preto vyjadril záver, že konajúci
súd by mohol pri posudzovaní predmetného nároku vychádzať výlučne z existencie prieťahov v súdnom
konaní, pokiaľ by boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR, tiež odkazujúc na

príslušnú judikatúru ÚS SR. a preto v danom prípade existencia prieťahov v konaní preukázaná nie je.

Odporca vzniesol námietku premlčania v prípadoch, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu malo
dôjsť v období pred marcom 2009, a to pri každom obdobnom návrhu zo strany navrhovateľa, nakoľko
premlčacia lehota uplynula po troch rokoch od momentu, uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora, pred dňom 23.04.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K vyčísleniu náhrady škody odporca uviedol, že ide o paušálne sumy za veľmi všeobecné činnosti, nie je
zrejmé, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk, definujúc ich pojmové
vymedzenie, pričom nároky ktoré si navrhovateľ uplatňuje sú iba hypotetické, pričom navrhovateľ

paušalizuje rôzne reálne vecné náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou
(poskytovanie úverov), i keď by mal v tomto konaní preukázať vznik a výšku škody produkovaním
dôkazov pri každej individuálnej pohľadávke a od tejto povinnosti ho neodbremeňuje ani množstvo
podaných žalôb, ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní škody, ani ochrana osobných údajov, obchodného
tajomstva či dôverných informácií. Preto odporca namieta, že navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal

ani vznik a ani výšku škody, ktorú si uplatňuje.

Ohľadom nemajetkovej ujmy, odporca namietal, že rovnako navrhovateľ ničím nepreukázal ani jej vznik
ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch, poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi
tzv. nesprávnym úradným postupom, vznikom škody, či nemajetkovej ujmy a tiež na viacero nálezov

Ústavného súdu SR týkajúcich sa rozhodovania o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy, ktoré nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu konkrétneho prípadu súdom, ako
aj na rôzne aspekty vzniku nároku na nemajetkovú ujmu u právnických a fyzických osôb, poukazujúc
na príslušnú judikatúru súdov.

Napokon odporca žiadal vo vyjadrení v danom prípade zohľadniť aj ustanovenie § 3 ods. Občianskeho
zákonníka a § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a to vzhľadom na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, poukazujúc na povahu podnikateľskej činnosti navrhovateľa v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov, ktorá práve podmienila zvýšenú pozornosť štátnej moci na

ochranu spotrebiteľských práv a aj na negatívne povedomie, ktoré je okolo navrhovateľa v súvislosti
s touto činnosťou vytvorené, upozorňujúc na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010), množstvo sťažností od slovenských spotrebiteľov a
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, o ktorých informovala Európska komisia stáleho
predstaviteľa SR pri EÚ a nečestné praktiky navrhovateľa pri tejto podnikateľskej činnosti prezentované

aj médiách (článok denníka SME z 16.07.2012).

Podľa § 115 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa)
neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a
všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok

času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 46 ods. 3 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (v znení úč. od 01.01.2016), v písomnom predvolaní
sa označí vec, miesto, čas a predmet konania alebo iného úkonu súdu, ďalej sa uvedie, či sa má

predvolaný ustanoviť ako účastník konania, svedok, znalec, tlmočník a podobne a ktoré písomnosti má
priniesť so sebou. Predvolanie je potrebné doručiť s dostatočným časovým predstihom tak, aby bola
zachovaná zákonná lehota na prípravu na súdne pojednávanie. Písomnosti určené manželom nie je
možné zasielať v spoločnej obálke.Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.06.2016, na ktoré boli účastníci konania riadne predvolaní.
Právny zástupca navrhovateľa prevzal predvolanie 15.06.2016, pričom dňa 21.06.2016 emailovým

podaním ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal o odročenie z dôvodu, že sa nemohol
pripraviť na pojednávanie, nakoľko mu nebola súdom oznámená jeho značka, identifikujúca konkrétnu
žalobu, vzhľadom na množstvo žalôb s totožným predmetom konania, ktoré navrhovateľ podal voči
odporcovi.
Odporca prevzal predvolanie dňa 15.06.2016 a písomným podaním zo dňa 22.06.2016 svoju

ospravedlnil a z dôvodu hospodárnosti konania žiadal vec prejednať v neprítomnosti a z dôvodov
uvedených v písomnom vyjadrení, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť

Podaním z 27.06.2016 právny zástupca navrhovateľa navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods.
ods. 2 písm. c/ O.s.p. až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru

Európskej únie, v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010 o náhradu škody,
pre porušenie práva Európskej únie (prejudicálne konanie č. C-168/15), ktorého sa mal dopustiť tento
súd v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi
schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na

finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných : v 1. rade: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a v 2. rade: POHOTOVOSŤ, s.r.o. za účasti vedľajšieho
účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS.

Okresný súd Prešov toto konanie uznesením zo dňa 12.03.2015 prerušil podľa § 109 ods. 1 písm.

c/ O.s.p., do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
položiť žalovaná v 1. rade: SR zastúpená MS SR, ktorá vo svojej argumentácii poukazuje na
rozhodnutia Súdneho dvora C-40/09 Asturcom Telecomunicaciones a C-76/10 Pohotovosť, týkajúcich
sa spotrebiteľských vzťahov, kde sa vnútroštátne súdy v oboch prípadoch snažili prostredníctvom
prejudiciálneho konania zistiť, či sa smernica 93/13/EHS má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny

súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľa, má ex offo rozhodnúť o nekalej povahe sankčného nároku v uvedenej spotrebiteľskej
zmluve. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní pred Okresným súdom v Prešove, sp. zn. 7C
6/2010, ktorého účastníkmi sú obe procesné strany v danom konaní, sú pre ďalší priebeh a rozhodnutie
otázkami zásadného významu z dôvodu, že pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny

význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na
podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Poukázal na to,
že takýto záver prijali okrem iných, napr. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní sp. zn. 11C
355/2012, Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn. 19C 195/2012, Okresný súd Pezinok v konaní
sp. zn. 6C 263/2012, ktoré pristúpili k prerušeniu konania až do právoplatného skončenia konania o

prejudiciálnych otázkach.

Podľa § 101 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1, 2 veta prvá, 4 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie sa môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť
dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy
sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Ak súd
zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí
boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

Súd v danom prípade v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepovažoval
dôvod oznámený právnym zástupcom navrhovateľa za relevantný dôvod pre odročenie pojednávania,nakoľko účastníci boli na nariadené pojednánvanie predvolanný v súlade s § 115 O.s.p. a § 46 vyhl.
MS SR č. 543/2005 Z.z..
Nie je povinnosťou súdu reagovať na všetky požiadavky účastníkov, ale iba na také, ktoré majú právny

základ (poučovacia, oznamovacia ...povinnosť súdu podľa O.s.p.). Požiadavka právneho zástupcu
navrhovateľa o oznámenie ich identifikačného čísla, pod ktorým evidujú spornú vec takýmto údajom nie
je. Účastníci na predvolaní na pojednávanie a aj ďalších písomnostiach súdu, majú v danej konkrétnej
veci, majú okrem iného (vec, označenie účastníkov konania, miesto, čas a predmet konania alebo iného
úkonu súdu...) aj uvedenú spisovú značku, pod ktorou je táto vec vedená na súde. Navyše pokiaľ aj

právny zástupca argumentuje tým., že sa nemohol pripraviť na stanovené pojednávanie v danej veci
z dôvodu že nevedel o akú konkrétnu vec ide, tento argument považuje súd za evidentne účelový,
nakoľko sám právny zástupca navrhovateľa uvádza, že na tunajšom súde sa vedú viaceré konania o
totožných žalobách (rovnaký účastníci konania a predmet sporu ) a treba doplniť, že aj na rovnakom
právnom a skutkovom základe ( náhrada škody podľa zákona č. zákon č. 514/2003 Z.z., z dôvodu že
exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote, resp. nerozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonania e exekúcie v zákonnej lehote), z ktorého dôvodu právnemu zástupcovi
navrhovateľa musí byť známe a zrejmé o akú právnu vec ide v predmetnom konaní. Z podstaty veci je
zrejmé, že účastník konania, ktorý je navrhovateľ, disponujúci žalobným návrhom, musí mať vedomosť
o prebiehajúcom konaní, ktoré začalo práve z jeho podnetu - na návrh na začatie konania. Rovnako
právny zástupca takéhoto účastníka musí mať vedomosť o tom, v ktorej právnej veci poskytuje právne

služby.

Súd preto s ohľadom na uvedené, že splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a
rozhodolbezprítomnostiúčastníkovkonania,resp.ichprávnychzástupcov,pričomvykonaldokazovanie
oboznámením sa s návrhmi na začatie konania v spojených veciach, predloženými listinnými dôkazmi

a pripojenými exekučnými spismi Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 36Er/1754/2002, sp.zn.
36Er/1189/2003, sp. zn. 36Er/573/2004, sp. zn. 36Er/2377/2002 a sp.zn. 36Er/1364/2003 a zistil
skutkový stav, rozhodný pre posúdenie danej veci.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 36Er/1754/2002 súd zistil, že dňa 06.08.2002 bola súdu doručená

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO :
35807598, so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A proti povinnému: L. L. Z..XX.XX.XXXX, pre
vymoženie pohľadávky vo výške 8.150,- Sk s príslušenstvom.

Dňa 25.08.2008 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom

EÚ v Šali.

Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu súdu doručený dňa 24.03.2011,
pričom uznesením zo dňa 05.04.2011, č.k 36Er/1754/2002-26 súd návrhu na zmenu exekútora vyhovel
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol zároveň o trovách

pôvodného exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 36Er/1189/2003 súd zistil, že dňa 09.06.2003 bola súdu doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO :
35807598, so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A proti povinnému: X. Š., Z.. XX.XX.XXXX, pre

vymoženie pohľadávky vo výške 18.590,- Sk s príslušenstvom.

Dňa 13.06.2003 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom
EÚ v Šali.

Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu súdu doručený dňa 23.11.2010,
pričom súd uznesením zo dňa 06.06.2011, č.k 36Er/1189/2003-11, súd návrhu na zmenu exekútora
vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol zároveň
o trovách pôvodného exekútora. Uznesenie v časti o zmene exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa
28.07.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 36Er/573/2004, súd zistil, že dňa 14.05.2004 bola súdu doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO :35807598, so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A proti povinnému: J. U., Z.. XX.XX.XXXX, pre
vymoženie pohľadávky vo výške 18.590,- Sk s príslušenstvom.

Dňa 23.05.2003 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára zast. : Bc.
Peter Stano so sídlom EÚ v Trnave.

Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu súdu doručený dňa 23.11.2010,
pričom súd uznesením zo dňa 06.02.2012, č.k 36Er/573/2004-13 návrhu na zmenu exekútora vyhovel

a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol zároveň o trovách
pôvodného exekútora. Uznesenie v časti o zmene exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2012.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 36Er/2377/2002, súd zistil, že dňa 02.10.2002 bola súdu doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO:
35807598, so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A proti povinnému: P. B., Z.. XX.XX.XXXX, pre

vymoženie pohľadávky vo výške 17.160,- Sk s príslušenstvom.

Dňa 08.10.2002 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom EÚ v Šali.

Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu súdu doručený dňa 23.11.2010,

pričom súd uznesením zo dňa 08.04.2011, č.k 36Er/2377/2002-9 návrhu na zmenu exekútora vyhovel
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol zároveň o trovách
pôvodného exekútora. Uznesenie v časti o zmene exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36Er/1364/2003 súd zistil, že dňa 20.06.2003 bola súdu doručená

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO :
35807598, so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A proti povinnému: X. B., Z.. XX.XX.XXXX, pre
vymoženie pohľadávky vo výške 13.090,- Sk s príslušenstvom.

Dňa 26.06.2003 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala so sídlom

EÚ v Košiciach.

Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu súdu doručený dňa 22.11.2010,
pričom súd uznesením zo dňa 10.02.2012, č.k 36Er/1364/2003-34 návrhu na zmenu exekútora vyhovel
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol zároveň o trovách

pôvodného exekútora.

Súd lustráciou v registri Spr. tunajšieho súdu zistil, že v exekučných veciach registra „Er“ v rokoch 2010
až 2012 nebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predmetom tohto konania je náhrada škody - majetkovej i nemajetkovej titulom zodpovednosti štátu za
škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 do (ďalej

len „ zákon“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci,

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak 1a).

Podľa § 17 ods. 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa

podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Z hľadiska právneho posúdenia spornej veci podľa citovaných ustanovení zákona, je významnou otázka
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone

verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, a to len pokiaľ táto škoda vznikla v príčinnej
súvislosti takýmto nesprávnym úradným postupom. V svojom základe je táto otázka otázkou skutkovou,
ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, tzn. musí byť bezpochyby zrejmé v čom
konkrétne spočíva škoda ako majetková ujma (následok), za ktorú je náhrada požadovaná, vo vzťahu ku
konkrétnemu protiprávnemu konaniu (skutočnosťou aku príčinou tejto ujmy), pričom nie je rozhodujúce

časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

Uvedený zákon č. 514/2003 Z.z., obsahujúci osobitnú úpravu zodpovednosti, pojem škody bližšie
nedefinuje avšak v cit. § 17 obdobne ako všeobecná úprava podľa ustanovení § 442 Občianskeho
zákonníka upravuje spôsob a rozsah jej náhrady. Zákon rozlišuje škodu skutočnú a ušlý zisk. Podľa

ustálenej súdnej praxe škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetku, príp. v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej
odňatí, poškodení a pod., resp. škoda predstavujúca hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie
do predošlého stavu a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý zisk je ujma, ktorá spočíva najmä v tom, že u poškodeného

nedôjde dôsledkom škodnej udalosti k rozmnoženiu jeho majetku, hoci s ohľadom na pravidelný beh
vecí by sa to dalo očakávať (R 55/1971) a možno ho nahradiť iba peňažným plnením a nie je možná
naturálna reštitúcia.

Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou ako nevyhnutný predpoklad vzniku

zodpovednosti za škodu musí byť bezpečne preukázaný a dôkaznú povinnosť nesie navrhovateľ. Škoda
musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. O vzťah príčinnej súvislosti
sa jedná, ak vznikne škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak je jeho konanie a škoda vo
vzájomnom pomere príčiny a následku, a tiež, ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škodebynedošlo.Príčinouškodymôžebyťlentáokolnosť,bezexistenciektorejbyškodnýnásledoknevznikol,
stačí ak ide o jednu z príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide,
a to o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú.

Právna úprava podľa uvedeného špeciálneho zákona pritom vychádza z princípu výlučnej
zodpovednosti štátu (Slovenská republika) a predpokladmi jej vzniku sú tri základné objektívne
predpoklady a to:
a) nezákonné rozhodnutie (individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v správnom

konaní alebo v trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach
subjektu práva, odporujúci objektívnemu právu, pričom toto konštatovanie musí byť vyjdrené v rámci
zmeňujúceho alebo zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného orgánu ) alebo nesprávny úradný postup
(zrejmý rozpor s objektívnym právom týkajúci sa zásade procesných predpisov, rozpor s procesnou
normou v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou);
b) vznik konkrétnej škody (materiálnej alebo na zdraví a živote, pričom podľa jej charakteru sa postupuje

pri realizácii jej náhrady);
c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.

Zodpovednosť za vznik škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna, tzn, že pokiaľ dôjde k

nesprávnemuúradnému postupu, jezaloženáobjektívnazodpovednosťštátu,ktorejsanemožnozbaviť
(§ 3 ods. 2 zákona). Zároveň však, preukázanie vyššie uvedených predpokladov jej vzniku (kumulatívne
splnenie všetkých troch podmienok), spočíva na poškodenom, v danom prípade na navrhovateľovi a táto
zodpovednosť za škodu vzniká len vtedy, ak nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup boli
príčinou vzniku škody. Subjekt práva má vždy možnosť domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia takého

rozhodnutia, ktoré pokladá za nezákonné, pokiaľ sa mu podarí jeho nezákonnosť preukázať. Potom až v
prípade, že týmto postupom preukáže vznik škody, môže byť úspešný pri uplatnení svojho nároku podľa
zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom.

Na konštatovanie (posúdenie) nesprávneho úradného postupu podľa citovaného § 9 ods. 1 a 2
zákona č. 514/2003 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2012, ktorým podľa tohto ustanovenia je aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní, zákon
výslovne nevyžadoval takéto predchádzajúce konštatovanie príslušného orgánu v rámci vybavenia

sťažnostinaprieťahyalebožiadostioprešetrenievybaveniasťažnostinaprieťahy;resp.predchádzajúce
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom v konaní alebo právoplatné
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako to zákon explicitne stanovil v prípadoch
škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami vydanými alebo nesprávnym úradným postupom, s
účinnosťou od 01.01.2013.

Či možno dôjsť k takémuto záveru o nesprávnom úradnom postupe, spočívajúcom v nedodržaní
zákonom stanovenej lehote pre vydanie rozhodnutia, príp. v nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní, v zmysle cit. ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona,
je potrebné vychádzať z právnej úpravy podľa osobitného zákona vzťahujúcej sa na dané (exekučné)
konanie, a to zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok“), v znení platnom a účinnom v čase, kedy malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť.

Podľa prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, k úpravám účinným od 01.09.
2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005,
ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.Podľa prechodného ustanovenia § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, k úpravám účinným od 01.12.
2006, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak

odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.8.2005, ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky

pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom od 01. 09. 2005 do 30.11.2006,
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom 01.12.2006 do 31.05.2010,
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Navrhovateľ v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani len základ sporu a to zodpovednosť
odporcu za vznik škody a to aj napriek množstvu judikatúry, na ktorú v žalobe poukazuje. Navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažuje a žiadnym spôsobom nepreukázal ani vznik

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi údajnou škodou, nemajetkovou
ujmou a nesprávnym úradným postupom.

V danom prípade, boli všetky dotknuté exekučné konania začaté pred účinnosťou novely § 44
Exekučného poriadku (od 01.09.2005), ktorou bola zavedená povinnosť súdu rozhodnúť o zmene

exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora a v rozhodnom čase
Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.08.2005 neupravoval lehotu pre rozhodnutie o zmene
exekútora a preto v prípade uvedeného exekučného konania súd 30 dňovou lehotou nebol viazaný (§
44 v spojení s § 238 Exekučného poriadku). Nakoľko mal súd preukázané, že o žiadosti navrhovateľa
ako oprávneného na zmenu exekútora bolo exekučným súdom rozhodnuté po 5 mes./7 mes./3 mes./5

mes./3 mesiacoch od doručenia žiadosti, podľa názoru súdu táto skutočnosť bez ďalšieho nezakladá
dôvod pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu pre nevydanie rozhodnutia v zákonom
ustanovenej lehote v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona.

Rovnako nebol dôvod pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 citovaného

zákona pre tzv. zbytočné prieťahy v konaní. Je pravdou, ako to uvádza aj navrhovateľ, že uvedený
pojem je odrazom ústavného práva na súdnu a inú právnu zakotveného v siedmom oddiely Ústavy SR,
konkrétne čl. 48 ods. 2 (aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd). Porušenie tohto práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, však nemožno odvodiť
separátne len z tej skutočnosti, že štátny orgán pri svojej činnosti nekonal v zákonom ustanovených

lehotách na vykonanie toho ktorého úkonu, i keď táto skutočnosť je bezpochyby pre takýto záver
podstatnou. Vychádzajúc z judikatúry i samotnej Ústavy SR je zrejmé, že pojem „zbytočné prieťahy“
je pojem autonómny a existenciu tzv. „zbytočných prieťahov v konaní“ nie je možné konštatovať
len s ohľadom na zákonom stanovené lehoty pre daný úkon konajúceho orgánu verejnej moci, bez
preukázania ďalších rozhodných okolností v konkrétnej vedci. V tejto súvislosti súd poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29.3.2007, sp. zn. 3Cdo 32/2007, ktorý konštatoval, že síce samotné
nedodržanie zákonnej lehoty je jednoznačne procesný postup priečiaci sa zákonu, avšak tento postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu pre nesprávny úradný postup len vo vzťahu k
takémuzmenšeniumajetkuúčastníkakonania,ktorébolopriamoanesprostredkovanespôsobenépráve
(iba) týmto postupom. Navyše v danom prípade, ako už bolo uvedené, exekučný súd nemal zákonom

určenú lehotu pre vydanie rozhodnutia, okrem veci sp. zn. sp.zn. 36Er/397/2007, v ktorej však bolo
rozhodnutie vydané po cca 2 mesiacoch a súd v tomto konaní nemal preukázané dôvody pre záver,
že by rozhodnutie v exekučnej veci nebolo vydané v primeranej lehote, tzn. že došlo pri jeho vydaní k
zbytočným prieťahom.Navrhovateľ bol pritom v súvislosti s prípadnými „zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní“ v danom
prípade nečinný, nakoľko nevyužil žiadne zákonné prostriedky na to, aby zabránil vzniku škody, ku

ktorej malo podľa jeho tvrdenia dôjsť (sumy špecifikované v súvislosti so správou pohľadávky, výkonov
zamestnancov, informačného systému, administratívy, urgencie a pod.) a ktorú rovnako žiadnym
spôsobom nepreukázal.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil škodu ako paušálne vyčíslenie jeho administratívnych

výdavkov, výdavkov v súvislosti so správou pohľadávok, nákladov na zamestnancov navrhovateľa,
telekomunikačné a poštové výdavky a výdavkov v súvislosti s urgenciami exekučnému súdu, čo však
nepreukazuje skutočnú škodu, tak ako ju je potrebné chápať v zmysle § 17 cit. zákona a nemá ani žiadnu
príčinnú súvislosť s postupom súdu v exekučnom konaní, keď aj po zmene exekútora by navrhovateľovi
náklady na udržiavanie a správu pohľadávok a informačného systému bezpochyby vznikali. Vznik a
výška týchto nákladov predstavujúcich škodu nebolo možné ani v konaní preskúmať.

K tvrdeniu navrhovateľa, že postupom súdu, ktorý včas nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora
bol vystavený riziku zániku povinného súd poukazuje na to, že vo vzťahu k reálnej vymožiteľnosti
pohľadávky, je nečinnosť súdu v tomto smere bezvýznamná, nakoľko do času pokiaľ súd nerozhodol
o navrhovanej zmene, nič nebránilo pôvodnému exekútorovi realizovať podľa zákona všetky potrebné

úkony na vymoženie pohľadávky navrhovateľa v rámci exekučného konania.

Vychádzajúc z uvedeného neboli dané dôvody ani na priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom súd dopĺňa, že dôvody navrhovateľa
súd považuje za irelevantné, nakoľko nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného a samotné

vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie
kontaktu oprávneného s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti sú v tomto konaní bezvýznamné, keďže navrhovateľom je právnická
osoba.Nebolopreukázané,žebyvsúvislostidĺžkouexekučnéhokonania,zaniklapodnikateľskáčinnosť
navrhovateľa a ani uvádzaný negatívny dopad na túto činnosť navrhovateľa. Tento nárok predpokladá

rovnako existenciu príčinnej súvislosti medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom a vznikom
nároku na nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ v tomto smere neuniesol nielen dôkazné bremeno ale ani
len povinnosť tvrdenia, keď ani len neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, na základe ktorých mu tento
nárok patrí. Obmedzil sa len na všeobecné formulácie o strate legitímnych očakávaní, že nastane v
zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a a

všeobecné obavy z vyvolaného rizika ohrozujúceho konečné vymoženie pohľadávky. Pretože ak by
aj súd dospel k záveru, že v danom konkrétnom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
(či už pre nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote alebo pre zbytočné prieťahy...), len konštatovanie
nesprávneho úradného postupu, nie je dôvod pre priznanie nemajetkovej ujmy, ale je potrebné, aby
navrhovateľ preukázal následky, ktoré mu prípadným nesprávnym úradným postupom vznikli v jeho

súkromnom alebo spoločenskom živote a jeho uplatnení a v prípade právnickej osoby je to najmä dopad
na jej podnikateľskú príp. inú činnosť, na ktorú bola zriadená, vplyv na jej dobrú povesť v oblasti jej
aktivít a pod., a to rovnako v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci. Nemajetková ujma v zmysle § 17 ods. 2 cit. zákona je finančnou náhradou v takých
prípadoch, keď iba samotné konštatovanie porušenia práva (v tomto prípade ako základ tohto nároku

nepreukázané), nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného, vzhľadom na spôsobenú ujmu,
zasahujúcu inú ako majetkovú sféru poškodeného a to napr. jeho dobré meno, povesť, česť, vážnosť,
dôstojnosť, doterajší súkromný, spoločenský, profesionálny život, vzťahy a pod., resp. u právnických
osôb ujmu zasahujúcu oblasť jej činnosti, možnosť rovnakého uplatnenia pri jej aktivitách, poškodenie jej
obchodného mena a pod.. Súd bez náležitého objasnenia skutkového stavu a dôkazného preukázania

sporných skutočností, významných pre tento nárok, nemôže rozhodnúť ani o jeho dôvodnosti a ani o
výške náhrady. Navrhovateľ uplatnenú nemajetkovú ujmu ani náležite nezdôvodnil a nepredložil a ani
neoznačil žiaden dôkaz, na preukázanie tohto nároku.

V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Súd považuje

za uvedený nárok za uplatňovanie práva v rozpore s dobrými mravmi, ak si uplatňuje nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy voči štátu obchodná spoločnosť, odvolávajúc sa na princípy právneho štátu
a účel zákona, ktorej mala vzniknúť škoda práve pri negatívne vnímanej jej podnikateľskej aktivite
a to do tej miery, že sa ňou bola nútená zaoberať aj Európska komisia, ktorá v mnohých smerochkonštatovala významné porušenia práv spotrebiteľov. Bolo by potom v danom prípade v príkrom rozpore
s všeobecnou zásadou „boni mores“, priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, už s ohľadom na samotnú
podstatu tohto nároku (ochranný, preventívny a najmä satisfakčný charakter nápravy významného

porušenia práv orgánmi verejnej moci) navrhovateľovi, ktorý objektívne porušuje práva spotrebiteľov pri
svojej podnikateľskej činnosti a jeho činnosť je všeobecne aj v tomto svetle vnímaná.

Nakoľko navrhovateľ nepreukázal zákonné predpoklady pre uplatnenie náhrady škody v zmysle
citovaných ustanovení zákona, keď neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie

nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní, ďalej existenciu vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
konkrétnej výšky (rozsahu) uplatnených náhrad a napokon ani požadovanej príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a preukázanou škodou a tiež náhradou nemajetkovej ujmy (kauzálny
nexus), súd návrh v celom rozsahu (vo všetkých prípadoch v spojených konaniach), ako nedôvodný

zamietol.

Súd zároveň rozhodol aj o návrhu na prerušenie konania z 27.06.2016 podľa § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p.,
podľa ktorého, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto

konanie podnet.

Inštitút prerušenia konania ponúka procesné riešenie stavu, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý v
danej chvíli neumožňuje súdu, aby vo veci pokračoval, a to až do doby, kým iný súd (orgán) nerozhodne
o otázke významnej pre rozhodnutie súdu alebo kým súd sám neodstráni prekážku, ktorá mu bráni

pokračovať v konaní. Zákon dôvody, ktoré mu bránia pokračovať v konaní rozlišuje na dôvody pri danosti
ktorých súd musí a pri ktorých iba môže prerušiť konanie.

Ustanovenie § 109 ods. 1 O.s.p. taxatívne vymedzuje prípady, kedy má súd povinnosť konanie prerušiť
a to bez návrhu účastníkov a okrem iných prípadov aj vtedy ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť. Uvedené ustanovenie zohľadňuje povinnosť súdu rešpektovať okrem
iného aj rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd a viazanosť
súdu takýmito rozhodnutiami v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., upravuje fakultatívne prípady prerušenia konania, okrem iných aj v prípade

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet ( § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., kedy súd zvažuje práve tú okolnosť, či
v inom konaní sa rieši otázka právne významná pre dané konanie a to z hľadiska uplatňovaného práva
a či je s ohľadom na konkrétne okolnosti prerušenie konania z tohto dôvodu vhodné.

Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľa o prerušenie konania až do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, žalovaná v 1. rade v konaní o náhradu škody pre porušenie
právaEurópskejúnieprebiehajúcomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.7C6/2010,niejedôvodná.Z
navrhovaných prejudiciálnych otázok, tak ako boli v návrhu na prerušenie konania uvedené a v súvislosti

s odlišným predmetom sporu v danej veci (náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu
nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu v exekučnom konaní) a vo veci vedenej pred OS
Prešov sp. zn. 7C 6/2010 (o náhradu škody pre porušenie práva EÚ) nevyplýva a ani nemožno vyvodiť
taký záver, že zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok by bolo pre ďalší priebeh a rozhodnutie
významné.

Predmetom prejudiciálnych otázok v konaní OS Prešov 7C 6/2010 je vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú porušením komunitárneho práva ne/činnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej moci a
ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní a posúdenie ďalších súvisiacich
otázok so zodpovednosťou štátu za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie tretieho

subjektu, v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej moci. V
predmetnom konaní je uplatňovaná náhrada škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o návrhuna zmenu exekútora a preto nie je zrejmé aké otázky a skutočnosti relevantné pre toto konanie majú
byť v konaní o predmetných prejudiciálnych otázkach zodpovedané.

Súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax iných súdov, ktoré predkladané návrhy navrhovateľa
na prerušenie konania pre neexistenciu dôvodov na prerušenie konania do rozhodnutia ESD o
prejudiciálnych otázkach v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C 6/2010 zamietajú ( napr.
rozhodnutie Okresného súdu Čadca vo veci sp.zn. 10C 203/2012, rozhodnutie Okresného súdu Vranov
nad Topľou vo veci sp.zn. 11C 352/2012, rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci sp.zn.

10C 267/2012, alebo rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 19C 102/2012 ).

Vzhľadom na uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia, súd návrhy na prerušenie konania, z
oboch uvedených dôvodov, zamietol pre neexistenciu zákonných dôvodov na prerušenie konania podľa
ustanovenia § 109 O.s.p..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady zodpovednosti
za výsledok sporového konania. Vzhľadom na úspech odporcu v konaní, tomuto vzniklo právo na ich
náhradu. Nakoľko si odporca žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by odporcovi trovy
konania vznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3
vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.