Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/484/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204584
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415204584.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu Quantum Credit

a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal,
s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej U., štátnej občianke
Slovenskej republiky, o zaplatenie 511,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18. 6. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 511,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16,- eur

od 18. 1. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 65,98 eur od 18. 3. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo
sumy 10,98 eur od 19. 5. 2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 418,90 eur od 19. 6. 2012 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. dňa 23. 6. 2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej
alebosatelitnejtelevízieMagio,programMagioSatStartspolusMagiopríslušenstvom(satelitnáanténa,
Magio box, karta k Magio Boxu, diaľkový ovládač a príslušenstvo, ktoré tvorilo veci použité na zriadenie
služby, najmä káble, spojky a konzoly zabezpečujúce upevnenie satelitnej antény a prepojenie satelitnej

antény a Set - Top Boxu) s podmienkou dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov. Žalobca v žalobe tvrdil,
že hoci spoločnosť Slovak Telekom a.s. službu riadne aktivovala a dodala príslušenstvo, poskytovala
žalovanej plnenie riadne a včas, čím jej vznikol nárok na úhradu faktúr, žalovaná si zmluvne dohodnutý
záväzok nesplnila, čím porušila zmluvnú povinnosť, nakoľko došlo k predčasnému zániku zmluvy a
nebolatakdodržanálehotaviazanostiodktorejsaodvíjalaajzľavanaposkytnutúslužbuanaodovzdané
koncové zariadenie. Podľa žalobcu preto vznikol spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nárok na zmluvnú
pokutu, a to na zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur za nedodržanie lehoty viazanosti podľa zmluvy

a príslušného cenového výmeru, na zmluvnú pokutu vo výške 150,- eur za nevrátenie prenajatého
Magio Boxu, na zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur za nevrátenie diaľkového ovládača k prenajatému
Magio Boxu, na zmluvnú pokutu 19,95 eur za kartu k Magio Boxu a na zmluvnú pokutu vo výške 29,95
eur za ostatné príslušenstvo. Jednotlivé povinnosti na porušenie ktorých sa viazalo právo vyúčtovať
zmluvnú pokutu boli podľa žalobcu presne špecifikované v Zmluve, v Cenovom výmere a v Tarife na
poskytovanie služby Magio Sat, pričom žalovaná mala možnosť vrátiť vyššie uvedené zariadenia v
akomkoľvek predajnom mieste spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a v takom prípade neboli by s výnimkou

zmluvnej pokuty za nedodržanie lehoty viazanosti vo výške 199,- eur ostatné zmluvné pokuty účtované,
resp. boli by stornované. Podľa tvrdenia žalobcu pohľadávky voči žalovanej boli Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20. 11. 2013 postúpené zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu, čo boložalovanej riadne oznámené, tá však napriek tomu faktúry ani uvedenú zmluvnú pokutu nezaplatila, preto
sa žalobca ich úhrady domáha súdnou cestou a požaduje aj zákonný úrok z omeškania.

Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 20. 2. 2016,
písomne nevyjadrila.

Nakoľko sa v danom prípade jedná o drobný spor (§ 200ea Občianskeho súdneho poriadku) a vo veci
bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 115a

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania.Rozsudokbolverejnevyhlásenýdňa 29.4.2016,miestoačasjehoverejnéhovyhlásenia
boli v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 18. 4. 2016,
účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených

listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obchodná spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 23. 6. 2011 písomnú zmluvu
označenú ako „Zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ“, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti
Slovak Telekom, a.s zriadiť a poskytovať žalovanej službu Magio Sat, program Magio Sat Start a
tiež prenechať jej do užívania koncové zariadenia za mesačnú cenu nájmu podľa platného cenníka a

žalovaná sa zaviazala platiť za zriadenie a poskytovanie tejto služby cenu podľa platnej tarify.

V zmluve je uvedená doba viazanosti 24 mesiacov, ďalej je tam uvedené, že v prípade výpovede zmluvy
o nájme z dôvodov na strane žalovanej a nevrátení koncových zariadení a príslušenstva sa žalovaná
zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu stanovenú v tejto zmluve alebo podľa cenníka na prenájom koncového

zariadenia účinného v čase podpisu zmluvy. V zmluve je tiež uvedené, že nájom je uzavretý na dobu
neurčitú, cena za nájom Magio Sat Boxu s HDD je mesačne 2,99 eur s DPH a že v prípade nevrátenia,
straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu sa jednorazovo uhradí zmluvná pokuta 150,- eur
a v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu sa
uhradí jednorazovo zmluvná pokuta 20,- eur.

Zmluva má povahu predtlačeného formulára kde sú len rukou dopísané informácie o mieste, dátume
uzavretia zmluvy a podpis žalovanej. Pri niektorých dojednaniach, ako napríklad pri dojednaní o súhlase
s tým, aby údaje o žalovanej boli spracúvané v informačných systémoch spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. zmluva ponúka možnosť voľby z alternatív súhlasím - nesúhlasím. Niektoré ustanovenia sú v

zmluve predtlačené bez možnosti vyznačenia inej alternatívy. Takým je napríklad dojednanie, že „ST
je oprávnený vyúčtovať užívateľovi jednorazovú zmluvnú pokutu podľa tabuľky č.3, časť B tohto CV,
vzťahujúcu sa na užívanie služby Magio Sat po dobu viazanosti služby Magio Sat vtedy, ak užívateľ
poruší zmluvný záväzok užívať službu Magio Sat vo zvolenom programe služby Magio Sat počas
dohodnutej doby viazanosti služby Magio Sat vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat

najmä tým, že vypovie Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat, požiada o zmenu programu služby
Magio Sat počas doby 4-24 mesiaca viazanosti na program s nižším mesačným paušálnym poplatkom
a takýto program mu bude po dohode so Slovak Telekomom aktivovaný alebo svojim konaním, resp.
opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je Slovak Telekom oprávnený od Zmluvy o poskytovaní služby
Magio Sat odstúpiť.“ V tabuľke č. 3 je uvedené, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri

zániku Zmluvy o pripojení zo strany/z dôvodov na strane užívateľa pred uplynutím 24-mesačnej doby
viazanosti užívať službu Magio Sat: 199,- eur (DPH sa neuplatňuje); Splatnosť: jednorazovo.

Zpredloženejfaktúryč.XXXXXXXXXX súdzistil,žetátobolavyhotovenáspoločnosťouSlovakTelekom,
a.s. dňa 3. 1. 2012 a žalovanej ňou bola titulom poplatku za službu Magio, ostatné služby špecifikované

na druhej strane faktúry a DPH vyúčtovaná k zaplateniu suma 65,98 eur. Splatnosť faktúry bola v nej
určená na deň 17. 1. 2012.

Zpredloženejfaktúryč.XXXXXXXXXX súdzistil,žetátobolavyhotovenáspoločnosťouSlovakTelekom,
a.s. dňa 3. 3. 2012 a žalovanej ňou bola titulom poplatku za službu Magio, ostatné služby špecifikované

na druhej strane faktúry a DPH vyúčtovaná k zaplateniu suma 65,98 eur. Splatnosť faktúry bola v nej
určená na deň 17. 3. 2012.Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že táto bola vyhotovená spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. dňa 4. 5. 2012 a žalovanej ňou bola titulom poplatku za službu Magio Sat Start zľavnený,
pravidelných poplatkov za Magio Box s HDD nájom a DPH vyúčtovaná k zaplateniu suma 10,98 eur.

Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 18. 5. 2012.

Zpredloženejfaktúryč.XXXXXXXXXX súdzistil,žetátobolavyhotovenáspoločnosťouSlovakTelekom,
a.s. dňa 4. 6. 2012 a žalovanej ňou bola titulom Magio Sat pokuty, pokuty za Magio box, pokuty za
diaľkový ovládač, pokuty za kartu a pokuty za ostatné príslušenstvo vyúčtovaná k zaplateniu suma

418,90 eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 18. 6. 2012.

Z oznámenia o odstúpení od zmluvy na čl. 42 spisu súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ním
oznamovala odstúpenie od uzavretej zmluvy z dôvodu, že žalovaná nezaplatila cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti. V súvislosti s týmto oznámením o odstúpení od zmluvy súd
uvádza, že toto na tu uplatňované nároky nemohlo mať žiaden vplyv, pričom nebolo ani preukázané, či

vôbec a ak áno kedy bolo žalovanej reálne doručené.

Z predloženého Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa
25. 11. 2013 adresovaného žalovanej bolo zistené, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ním oznámila
žalovanej, že pohľadávku z faktúry číslo XXXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXXX

a číslo XXXXXXXXXX vo výške 511,86 eur spolu s príslušenstvom postúpila na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2013 na spoločnosť Quantum Credit, a.s. (t.j. na žalobcu).

Žalobca v konaní tvrdil, že uplatňovaný nárok vznikol z dôvodu nezaplatenia faktúrovanej ceny za
poskytnuté služby žalovanou a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol v dôsledku toho, že

žalovaná porušila zmluvu na program služieb Magio Sat Start tým, že nezaplatila faktúry, preto bola
deaktivovaná, došlo k predčasnému zániku zmluvy a nedodržaniu dohodnutej doby viazanosti a vznikla
jej tak povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

Základ svojich nárokov žalobca, vychádzajúc z jeho tvrdení v žalobe vyvodzuje zo zmluvy o pripojení

uzavretej so žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Zmluva o pripojení nie je upraveným
typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená bola v čase jej uzavretia v osobitnom
zákone č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v súčasnosti je to zákon č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách Podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa§44ods.1zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchzmluvouoposkytovaníverejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať

príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) tohto zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Slovak Telekom,
a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení
pohľadávky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s.

svoju povinnosť vyplývajúcu jej z uzavretej zmluvy o pripojení splnila, zriadila a poskytovala žalovanej
dohodnutú službu Magio Sat, za čo jej vyúčtovala cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s
obsahom ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena žalovanou využitých a vyúčtovaných služieb za obdobie
od 1. 12. 2011 do dňa 30. 4. 2012 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených žalobcom (čl. 44
až 46 spisu) bola vo výške 142,94 eur. Táto cena služieb podľa tvrdenia žalobcu nebola spoločnosti

Slovak Telekom, a.s v lehote splatnosti žalovanou uhradená, a nebola uhradená ani jemu po postúpení
pohľadávky, čo žalovaná v konaní ničím nespochybnila. Žalobca predloženým oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 25. 11. 2013 preukázal, že túto pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol,
preukázaltaksvojuaktívnuvecnúlegitimáciunajejuplatnenie.Povinnosťoužalovanejbolopooznámení
postúpenia pohľadávky svoju povinnosť plniť žalobcovi, čo podľa tvrdenia žalobcu sa nestalo.

Súd napriek tomu žalobcovi právo na zaplatenie ceny služieb vo výške 142,94 eur priznať nemohol,
nakoľko žalobca sa tohto svojho práva domáhal po uplynutí premlčacej doby.Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na
oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či žalobca svoje tvrdené právo

na zaplatenie ceny služieb neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.

Vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny služieb vo výške spolu 142,94 eur vyúčtovaných žalovanej
faktúrami číslo XXXXXXXXXX zo dňa 3. 1. 2012, číslo XXXXXXXXXX zo dňa 3. 3. 2012 a číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 4. 5. 2012 preto súd uvádza, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Nárok na zaplatenie ceny služieb sa v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčuje vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na zaplatenie ceny služieb svoj
základ v spotrebiteľskej zmluve.

Faktúra číslo XXXXXXXXXX znejúca na cenu služieb 65,98 eur bola splatná dňa 17. 1. 2012. Právo
na zaplatenie dlžnej sumy z nej mohlo byť voči žalovanej uplatnené prvýkrát dňa 18. 1. 2012. Práve
uvedený deň súd považuje za moment rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi by teda právo na zaplatenie sumy 65,98 eur z tejto faktúry bolo
možné priznať len v prípade, ak by žalobca žalobu podal do troch rokov od tohto momentu, čo sa nestalo.

Žaloba bola súdu doručená až dňa 18. 6. 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Faktúra číslo XXXXXXXXXX znejúca na cenu služieb 65,98 eur bola splatná dňa 17. 3. 2012. Právo
na zaplatenie dlžnej sumy z nej mohlo byť voči žalovanej uplatnené prvýkrát dňa 18. 3. 2012. Práve
uvedený deň súd považuje za moment rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle §

101 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi by teda právo na zaplatenie sumy 65,98 eur z tejto faktúry bolo
možné priznať len v prípade, ak by žalobca žalobu podal do troch rokov od tohto momentu, čo sa nestalo.
Žaloba bola súdu doručená až dňa 18. 6. 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Faktúra číslo XXXXXXXXXX znejúca na cenu služieb 10,98 eur bola splatná dňa 18. 5. 2012. Právo

na zaplatenie dlžnej sumy z nej mohlo byť voči žalovanej uplatnené prvýkrát dňa 19. 5. 2012. Práve
uvedený deň súd považuje za moment rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi by teda právo na zaplatenie sumy 10,98 eur z tejto faktúry bolo
možné priznať len v prípade, ak by žalobca žalobu podal do troch rokov od tohto momentu, čo sa nestalo.
Žaloba bola súdu doručená až dňa 18. 6. 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Vzhľadom na zákonný príkaz vyplývajúci z už citovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu v časti zaplatenia ceny
služieb vo výške spolu 142,94 eur (65,98 eur + 65,98 eur + 10,98 eur) bez ďalšieho zamietol.

Zamietnuť ju musel aj v zostávajúcej časti, teda v časti o zaplatenie zmluvných pokút vyúčtovaných
žalovanej faktúrou číslo XXXXXXXXXX a úrokov z omeškania z nich a to z nasledujúcich dôvodov.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení k 23. 6. 2011, teda ku dňu uzavretia zmluvy
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto

povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú
pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).Podľa § 545 ods. 1 až 3 tohto zákona ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté. Akzdohodynevyplývaniečoiné,niejedlžníkpovinnýzmluvnúpokutuzaplatiť,akporušenie
povinnosti nezavinil.

Podľa § 545a tohto zákona neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody.

V súvislosti so záverom o nedôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie zmluvných pokút vo výške
418,90 eur, je treba najmä uviesť, že žaloba zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust.§53a
Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo

viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný
zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie
súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú
v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na tieto zmluvné pokuty preto súd dáva do pozornosti, že
už v mnohých rozsudkoch súdov naprieč Slovenskou republikou bolo dojednanie o zmluvných pokutách
v zmluvách Magio Sat vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve s
následkom odopretia priznania plnenia z takejto podmienky. Stalo sa tak napr. v rozsudku Okresného
súdu Rožňava sp. zn. 10C/268/2014, či v rozsudku Okresného súdu Dlolný Kubín sp. zn. 5C/76/2014 v

spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/119/2015 čo žalobcovi musí byť
známe keďže aj v uvedených konaniach bol žalobcom. Rovnako tak Okresný súd Humenné v rozsudku
sp. zn. 17C/223/2014 zmluvnú pokutu Magio Sat majúcu pôvod v záväzkovom vzťahu účastníka so
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vyhodnotil ako neplatnú, neprijateľnú a toto plnenie nepriznal. Ďalej
súd v súvislosti s nárokom na zmluvnú pokutu Magio sat dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu

v Trnave sp. zn. 11Co/171/2014.
Súd žalobcovi pripomína aj to, že i Krajský súd v Prešove, ktorý je odvolacím súdom aj tunajšieho súdu
posudzoval platnosť dojednania o zmluvnej pokute Magio Sat v konaní, kde žalobcom bol žalobca v tu
súdenej veci. Žalobcovi preto je zaiste známe, že Krajský súd v Prešove v rozsudku z 23. 2. 2015 sp.
zn. 1Co/24/2015 argumentáciu žalobcu snažiacu sa presvedčiť súd o platnosti dojednaní o zmluvných

pokutách Magio sat, za Magio box, za diaľkový ovládač, za kartu, za ostatné príslušenstvo a existencii
nároku na ne odmietol, keď sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa (rozsudok Okresného súdu
Humenné sp. zn. 11C/151/2014 zo dňa 27. 10. 2014), že dojednanie o takejto zmluvnej pokute je v
rozpore s dobrými mravmi, a to najmä vo vzťahu k zmluvnej pokute 199,- eur za nedodržanie lehoty
viazanosti, aj keď ide o zánik zmluvy z dôvodov na strane účastníka, t.j. spotrebiteľa nakoľko ide o

neúmerne vysokú zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o ostatné špecifikované časti predmetnej zmluvnej pokuty
týkajúce sa nevrátenia zariadení (magio boxu, diaľkového ovládača, karty a príslušenstva), ide podľa
Krajského súdu v Prešove o zmluvnú pokutu účtovanú taktiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože
na spotrebiteľa sa prenáša cena zariadení, ktorá nie je riadnym spôsobom verifikovaná a bez toho,
aby sa situácia riešila najprv požiadavkou na vrátenie týchto zariadení. Bez toho, aby žalovaná ako

spotrebiteľka bola vyzvaná na vrátenie zariadení a bez toho aby bolo hodnoverným spôsobom zistené
a konštatované, že tieto zariadenia nechce, alebo nemôže vrátiť, je účtovaná zmluvná pokuta, ktorá je
vlastne núteným odpredajom predmetných zariadení žalovanej bez toho, aby to bolo riadnym spôsobom
dohodnuté a predovšetkým v zmysle vyššie uvedeného bez toho, aby bolo verifikované, či takáto cena- zmluvná pokuta skutočne zodpovedá cene predmetného zariadenia. Takúto konštrukciu zmluvnej
pokuty, ktorá je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, nemožno podľa Krajského súdu v Prešove
akceptovať.

Súd sa plne stotožňuje s uvedenými závermi vo svetle ktorých absolútne nemôže obstáť argumentácia
žalobcu v žalobe, že žalovanej nič nebránilo aby sama na ktoromkoľvek predajnom mieste vrátila
uvedené zariadenia, nakoľko ako už bolo uvedené, bez toho, aby žalovaná ako spotrebiteľka bola
vyzvaná na vrátenie zariadení a bez toho aby bolo hodnoverným spôsobom zistené a konštatované,
že tieto zariadenia nechce, alebo nemôže vrátiť, je účtovaná zmluvná pokuta, ktorá je vlastne núteným

odpredajom predmetných zariadení žalovanej bez toho, aby to bolo riadnym spôsobom dohodnuté a
predovšetkým bez toho, aby bolo verifikované, či takáto cena - zmluvná pokuta skutočne zodpovedá
cene predmetného zariadenia absolútne neprijateľná a neplatná.
Keďže žalobca napriek všetkému uvedenému na týchto zmluvných pokutách vo výške 418,90,- eur trval,
súd uvádza, že už citované ust. § 53a Občianskeho zákonníka bolo doň včlenené s účinnosťou od
1. 3. 2010 zákonom č. 575/2009 Z.z. ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník. Súd si dovoľuje

poukázať na dôvodovú správu k predmetnému zákonu z ktorej jasne vyplýva, čo zákonodarcu viedlo
k zavedeniu predmetnej právnej úpravy, a síce bolo to zistenie, že cit. “niektorí dodávatelia napriek
tomu, že súd im právoplatne nepriznal plnenie z takejto nečestnej podmienky, naďalej v iných prípadoch
takúto podmienku bez zábran používajú. Zákonodarca sa preto rozhodol zaviesť zákonný zákaz
používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie. Takéto rozhodnutie

nebude predstavovať prekážku rozsúdenej veci res iudicatae. Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil
žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto
zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne
zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu.
Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom. Zmysel a cieľ

navrhovanej právnej úpravy by sa nedosiahol, ak by po rozhodnutí súdu dodávateľ postúpil pohľadávku
a právny nástupca by ju vymáhal, aj keď bola založená na nečestnej zmluvnej podmienke. Navrhované
ustanovenie in fine počíta aj s takýmito únikmi pred zodpovednosťou. Rozsudok bude zaväzovať iba
účastníkov konania. Zákonná povinnosť vyplývajúca z navrhovaného ustanovenia však bude znamenať
pre dodávateľov povinnosť, aby už na súde neuplatňovali plnenie založené na neprijateľnej teda

nečestnej zmluvnej podmienke. V praxi nemožno vylúčiť, že dodávateľ napriek tomu, že mu bola
právoplatne zamietnutá žaloba o plnenie z neprijateľnej podmienky, znovu uplatní plnenie z takejto
nemorálnej podmienky. Nepredpokladá sa však, že sa dodávateľ po tom, ako mu súd právoplatne
zamietne žalobu pre nemorálnu podmienku, bude opätovne pokúšať použiť takúto podmienku tak, ako je
to žiaľ, v súčasnosti veľmi bežné. Obsahom povinnosti je nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku

a teda najmä neuplatňovať z nej plnenie na súde a neprijímať plnenia z takejto podmienky. Predkladateľ
zdôrazňuje, že nezavádza žiadne nové kompetencie a nejde ani o prekrývanie kompetencií s inými
orgánmi. Navrhovaná právna úprava je len o tom, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach, čím
dehonestuje celý inštitucionálny systém ochrany spotrebiteľa. Je aj v záujme samotných dodávateľov,
aby sa trh „vyčistil" od nepoctivých podnikateľov. Spotrebiteľa treba chrániť, pretože je dôležitým prvkom

v trhovej ekonomike, zabezpečuje obrat, zisky a dane. Záujem na posilňovaní dôvery spotrebiteľa je
zvlášť v prebiehajúcej kríze prepotrebný“.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá

členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / M.), tedapravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy
a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie§53aods.1Občianskehozákonníkazakazujedodávateľovipoužívaťzmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z

neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súduapopieranievysokéhozáujmuEurópskejúnieaprávaEurópskejúnienaochraneprávspotrebiteľa.
Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej
zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť
zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované

plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú pokutu
uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej
neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka

sa môže týkať iba platne uzavretej dohody o zmluvnej pokute. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej
podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso
facto.Akexistujezákonnápovinnosťzdržaťsaprotiprávnehokonania(vpodobepoužívanianeprijateľnej
zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od
spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej

zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k
hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s
dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou
odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,

že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany
spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je
to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano

Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/238/2012 zo dňa 10. 9. 2013.

Čo sa týka dojednania o zmluvnej pokute vo výške 199,- eur za nedodržanie doby viazanosti pri zániku
zmluvy z dôvodu na strane užívateľa (tu žalovanej) pred uplynutím 24-mesačnej doby viazanosti užívať

službu Magio Sat, aj toto súd hodnotí ako neplatné, pričom aj toto dojednanie ako už bolo uvedené
bolo mnohokrát judikované ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve (viď napr.
výrok rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/76/2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/119/2015).

Toto dodávateľom vopred pripravené ustanovenie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za
neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 tohto zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní služieb s dobou viazanosti

na 24 mesiacov. Žalovanej boli poskytnuté benefity, za čo sa táto zaviazala používať služby 24
mesiacov a uhrádzať pravidelné poplatky. Súd vzhľadom na obsah a formu dojednania o zmluvnej
pokute obsiahnutého v predtlačenom texte formulára zmluvy používaného právnym predchodcom
žalobcu opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti nemal pochybnosti o
tom, že toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a že spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jeho
obsah. Súd sa pri svojej činnosti pravidelne stretáva so zmluvami uzatváranými právnym predchodcom

žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. s rôznymi spotrebiteľmi a je nemožné uveriť tomu, že
desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri dohodovaní zmluvnej pokuty prejavia presne
takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide o vyjednanú výšku zmluvnej pokuty a vôbec celkové dojednanie
zmluvnej pokuty (ktoré je pri daných typoch zmlúv vždy totožné). Koniec koncov, záver o individuálnom
nevyjednaní predmetných dojednaní o zmluvnej pokute spotrebiteľmi s právnym predchodcom žalobcu

pri obdobných zmluvách už bol pred viacerými súdmi, teda po viacnásobnom dokazovaní opakovane
ustálený, viď vyššie uvedené súdne rozhodnutia.

Žalobca sa platnosť dojednania o zmluvnej pokute v žalobe snažil obhájiť okrem iného tvrdením, že zo
strany účastníka (tu ním bola žalovaná) zostáva prijatie rozhodnutia o uzatvorení, resp. neuzatvorení

zmluvy stále iba na jeho slobodnom rozhodnutí s tým, že tento nie je nijakým spôsobom nútený
vstúpiť do zmluvného vzťahu a žalovaná si slobodne, bez nátlaku vybrala poskytovateľa služieb ako
ich dodávateľa, sama si vybrala okruh služieb a sama si vybrala aj koncové zariadenie. S podobnou
argumentáciou sa súd stretáva často, nakoľko aj inými dodávateľmi býva v tejto súvislosti mnohokrát
argumentované tým, že je výlučne na účastníkovi, či vôbec a pre akého operátora, program, či

typ zariadenia sa rozhodne a teda že má možnosť, resp. hneď viaceré možnosti voľby, preto ani
dojednanie o zmluvnej pokute nemôže podľa tejto argumentácie spôsobovať značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Súd však tento názor nezdieľa. Možnosť výberu z viacerých alternatív zmlúv nemení
nič na povinnosti súdu skúmať v každom konkrétnom prípade zmluvy platnosť dojednania o zmluvnej

pokute vzhľadom na jeho konkrétne znenie a úpravu, pričom tu použité dojednanie o zmluvnej pokute je
neprijateľné a teda neplatné. V súvislosti s tvrdenou možnosťou voľby žalovanej, či na dané podmienky
pristúpi či nepristúpi a princípy zmluvnej slobody súd uvádza, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len
za predpokladu „približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa

môžestaťprostriedkom„primeranéhovyrovnaniazáujmov“,čovdanomprípadesplnenénebolo.Zmluva
uzavretá so žalovanou spadá do rámca spotrebiteľských, typových zmlúv, ktorých návrhy sú vopred
dodávateľom pripravené na predtlačených tlačivách. V takýchto prípadoch zmluvu uzatvára dodávateľ
v podstate „sám so sebou“ nakoľko spotrebiteľ nemá reálnu možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich
obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy

ako celku. Zo strany dodávateľov je pri súdnom uplatnení nárokov na zaplatenie takejto zmluvnej
pokuty často argumentované zabezpečovacím účelom zmluvnej pokuty v danom prípade, poukazujúc
na poskytnutú zľavu. K tomu je však treba uviesť, že dodávateľ tu mal plnú možnosť na dosiahnutie
sledovaného účelu zvoliť prostriedky, ktoré by z hľadiska svojej platnosti a primeranosti obstáli.

Vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že v danom prípade zmluvná pokuta plní hlavne
funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie doby viazanosti vyplývajúcej zo zmluvy (24
mesiacov) a s tým súvisiace nesplatenie poskytnutých benefitov a ušlého zisku vzhľadom na záväzok
účastníka bez ohľadu na rozsah využívania služieb platiť pravidelne dohodnutý poplatok za služby.
Žalobou sa však uplatňuje od žalovanej sankcia v podobe zmluvnej pokuty 199,- eur za porušenie

zmluvnej povinnosti pričom sa uplatňuje zmluvná pokuta vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na
to, koľko mesiacov účastník povinnosť bude plniť. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ povedzme
po dobu 23 mesiacov svoje povinnosti bude riadne plniť (čím nepochybne splatí aj podstatnú, ak
nie celú časť poskytnutých benefitov a rovnako aj podstatnú ak nie celú časť vopred kalkulovanéhozisku na platbách za „pravidelné poplatky“), zostáva mu iba posledný mesiac a pre nezaplatenie
bude uplatnená rovnaká zmluvná pokuta, ako v prípade, keď spotrebiteľ poruší povinnosť hneď na
začiatku. Takáto zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou sankciou ktorá je objektívne

spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky a jej objektívnu spôsobilosť
poškodiť spotrebiteľa nemôže dodatočne zhojiť to, že spotrebiteľ svoje zmluvné povinnosti poruší tak,
že úhradu poplatku za služby nezrealizuje ani raz, keďže rozhodujúce je zistenie, že takáto zmluvná
podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Platnosť dojednania o zmluvnej pokute je
potrebné posudzovať k momentu jeho uzavretia. Podmienky, za akých právny predchodca žalobcu

dohadoval zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách a opakovane (čo je skutočnosť známa súdu z
jeho činnosti) poškodzujú spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa podčiarkuje aj to, že zmluvná pokuta bola zakotvená len pre prípad
porušenia povinností žalovanou. Pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, ak práve on poruší
ustanovenia zmluvy, žiadna zmluvná pokuta dohodnutá nebola. Keď žalobca tvrdí, že v danom prípade
v záväzkovom vzťahu so synalagmatickým charakterom splnila povinnosti iba jedna zmluvná strana

(žalobca), zatiaľ čo druhá zmluvná strana (žalovaná) svoju povinnosť nesplnila, tak tu súd žalobcovi
pripomína, že neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute ide tu na ťarchu dodávateľa, nakoľko práve ten
predformuloval v zmluve dojednanie o zmluvnej pokute v neplatnom znení. Ak by bolo jej dojednanie
platné, nič by nebránilo zmluvnú pokutu priznať. V danom prípade je však dojednanie o zmluvnej pokute
od počiatku neplatné. I keby preto žalovaná nezaplatil cenu služieb ani raz, i tak by nebolo možné

priznať žalobcovi zmluvnú pokutu. Síce by sa v takom prípade mohlo žalobcovi zdať, že spotrebiteľská
ochrana nezodpovedného spotrebiteľa nie je vôbec namieste a že je neprimerané chrániť toho, kto takto,
absolútnym spôsobom poruší zmluvné povinnosti, ani nezodpovedný prístup spotrebiteľa po uzavretí
zmluvy nič nemení na neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute a jeho objektívnej spôsobilosti
poškodiť spotrebiteľa. Súd zastáva názor, už skôr vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove

zo dňa 20. 9. 2011 sp. zn. 6Co/113/2010, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na
absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice Rady 93/13 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden
spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných

strán. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení
spotrebiteľských zmlúv a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na
nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané
vo viacerých prípadoch. (citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011, sp. zn.

6Co/113/2010).

Je predsa absurdné, aby spotrebiteľ, ktorý prevažnú časť viazanosti dodržiava podmienky zmluvy mal
znášať rovnakú zmluvnú pokutu ako ten, ktorý nezaplatí hneď prvý poplatok, resp. zmluvu poruší
hneď na začiatku. Dodávateľ v predformulovanej dohode o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje medzi

prípadom, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť absolútne tak, že nezaplatí nič a medzi prípadom,
keď spotrebiteľ svoju povinnosť poruší potom, čo jej prevažnú časť splnil. V oboch prípadoch je
spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto
dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je neplatná, čo už bolo súdmi mnohokrát

judikované, ako je uvedené vyššie. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť právo na plnenie
a žalovanej povinnosť plniť, preto nebolo možné priznať žalobcovi ani časť tejto zmluvnej pokuty, keďže
z ustanovenia zmluvy, ktoré je celé od začiatku neplatné žalobcovi nemohlo vzniknúť právo ani na časť
zmluvnej pokuty. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno moderovať.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvných pokút ako nedôvodnú
zamietol. A nakoľko s plnením neexistujúceho záväzku sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania,
nedôvodný bol aj nárok na úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej zmluvné pokuty v časti ktorého
bola preto žaloba taktiež zamietnutá. Nakoľko neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúca sa zmluvnej
pokuty už bola vo výroku rozsudkov súdov vyslovená, súd ju už vo výroku osobitne nevyhlasoval za

neprijateľnú, keďže sa tak už stalo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca síce
návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v celom rozsahu neúspešný, nárokna ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Úspešná žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, preto
súd o trovách konania rozhodol tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).