Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/195/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508897357
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3508897357.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Y.. Stanislavy Markovej a členiek
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v exekučnej veci žalobcu: P. zdravotná poisťovňa,
a.s., so sídlom X., T. XX, N. XX XXX XXX proti žalovanému: X., a.s., so sídlom I., U P. XXX, N.: XX XXX
XXX, o vymoženie XX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu C. súdu
B. T. nad P. zo dňa XX. septembra XXXX, č. k. XEr/XXX/XXXX - XX, takto

r o z h o d o l :

C. súdneho exekútora proti výroku, ktorým súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie,
o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

X. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil exekúciu a vo
výroku II. súdnemu exekútorovi Y.. H. X., so sídlom Q. úrad V., B. T. 7, náhradu trov exekúcie nepriznal.
L. na ust. § 18 ods. X C. zákonníka, § 68 ods. X C. zákonníka, § 19, § 103, § 104 ods. X veta prvá,

§ 107 ods. X O.s.p. účinného do XX.XX.XXXX. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinný
bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu dňom XX.XX.XXXX a týmto dňom zanikla
jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. S poukazom na uvedené súd exekúciu zastavil. O trovách
exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1, § 203 Q. poriadku v znení účinnom do XX.XX.XXXX (§ 235
EP). P. zákonného ustanovenia, ktoré vo svojej hypotéze upravuje predpoklady na vznik nároku na
náhradu trov konania od oprávneného, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu. L. § 203 EP, ak

dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Z uvedeného
je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, a nie povinnosť, zaviazať na náhradu
trov exekúcie oprávneného. L. uloženia tejto povinnosti oprávnenému, je úvaha súdu o tom, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. D. zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude
povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie (hoci aj preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy

exekúcie sám). O. E. súd SR vo svojom rozhodnutí I. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval,
že ustanovenie § 203 Q. poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť uváženia
opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu
bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. V danom prípade sa podľa § 36 Q. poriadku exekučné konanie
začalodňaXX.XX.XXXX,pričomkvýmazupovinnéhozobchodnéhoregistradošlodňaXX.XX.XXXX.B.
možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného, ani predpokladať, že počas tejto

doby nebude jeho pohľadávka vymožená. C. taktiež nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko
za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti. L. zastavení
exekúcie zavinením oprávneného musí byť splnená aj podmienka, že existuje príčinná súvislosť
medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. L. zavinením oprávneného treba rozumieť také
porušenieprocesnýchpredpisovzostranyoprávneného,ktorémázanásledokbuďneodôvodnenývznik
trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok B. súdu

SR sp. zn. X T. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). U. poukázal na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre
nemajetnosť povinného, nakoľko podľa Q. poriadku účinného v čase začatia exekúcie, exekúciu nebolomožné zastaviť pre nemajetnosť povinného. L. rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ustanovenia
§ 203 Q. poriadku účinného v čase začatia exekúcie. L. Q. poriadku v zásade platí, že trovy exekúcie
znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností bez právneho

nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane, súd môže
oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v zákonnom ustanovení
§ 203 Q. poriadku. L. citovaného ustanovenia v znení účinnom do XX.XX.XXXX v spojení s § 235 ods.
X Q. poriadku, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že
oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. O.

zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Y. použitie
však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a
oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti. Po preskúmaní veci súd
dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra.

X. Proti tomuto uzneseniu v časti, vo výroku, ktorým súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. D., že rovnako ako
oprávnený, nemohol predpokladať, že povinný bude vymazaný z C. registra a do vymáhania predmetnej
exekúcie investoval finančné prostriedky a čas. H. súdny exekútor vykonáva svoju činnosť nestranne,
bez preddavku, na svoje náklady a v dobrej viere, čo znamená, že nemôže skúmať budúce predpoklady

úspešnosti alebo neúspešnosti vymáhania predmetnej pohľadávky v exekučnom konaní. S poukazom
na uvedené, trovy exekúcie, v časti účelne vynaložených nákladov súdneho exekútora má znášať
oprávnený.

X. Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne vyjadril s tým, že rozhodnutie okresného súdu

v napadnutej časti považuje za vecne správne. D., že exekútor má nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku. O. nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady
za stratu času. B. exekútora nemožno považovať za nárok na náhradu trov, pretože nárok na náhradu
predovšetkým predpokladá zaplatenie určitých trov a až potom môže, ale nemusí vzniknúť nárok na
ich náhradu.

X. Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval,
či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného
prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

X. Podľa § 386 písm. c) S. sporového poriadku (ďalej len S.) odvolací súd odmietne odvolanie, ak
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

X. Podľa § 58 ods. X Q. poriadku v znení účinnom od XX.XX.XXXX proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

X. Od XX.XX.XXXX sa stala účinnou novela Q. poriadku vydaná pod č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorej
sa z ustanovenia § 58 ods. X vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 Q. poriadku. O takéto rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade. W. odvolanie proti
výroku o náhrade trov exekúcie bolo podané po 1. novembri XXXX, súd podľa § 24Xb ods.3 Q. poriadku

(prechodné ustanovenie) postupoval podľa ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania.

X. Nakoľko odvolanie súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa
zákona prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 písm. c) S. odmietol, pričom odvolaním
súdneho exekútora sa po vecnej stránke nezaoberal.

X. Toto rozhodnutie prijal senát W. súdu v Trenčíne pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).