Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411010322
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6411010322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 11. novembra 2015 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal
odvolanie obžalovaného U.. G. V. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 8. 6. 2015, sp.
zn. 3T 79/11 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
z 8. 6. 2015, sp. zn. 3T 79/2011 vo výroku o treste.
Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný U.. G. V. o d s u d z u j e podľa §
149 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. k trestu odňatia slobody

vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 3
(troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obž. U.. G. V. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,
2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa15.12.2009po13.00h,počasplánovanéhooperačnéhozákroku,laparoskopickejcholecystektómie
na chirurgickom oddelení v Regionálnej nemocnici n.o. Banská Štiavnica ako hlavný operatér pri
zavádzaní operačných nástrojov potrebných k laparoskopickému výkonu po začatí zákroku u pacientky

C.. R. B., nar. XX. XX. XXXX poškodil veľkú cievu dutiny brušnej, v dôsledku čoho došlo u nej k náhlemu
cirkulačnému zlyhaniu s poklesom tlaku, k zvýšenej frekvencii srdca, k poklesu nasýtenia krvi kyslíkom
a poklesu hladiny vydychovaného kysličníka uhličitého s ohrozením základných životných funkcií a hoci
zavedenou kamerou bolo zistené zakrvácanie v oblasti malej panvy a mierne v oblasti okolo hrubého
črevavľavo,natútookolnosťneupozornilanesteziológa,príčinuzhoršeniaklinickéhostavunerozpoznal,
nevyhodnotil, následkom čoho o 17.00 h pacientka C.. R. B. zomrela.

Bol mu za to uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 3 rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať povolanie
lekára - chirurga v štátnych zdravotníckych zariadeniach na dobu dvoch rokov. Ohľadom náhrady škody
rozhodol okresný súd tak, že poškodenú X. B., trvale bytom O. - N., F. XXX/X s jej nárokom na náhradu

škody odkázal na občianskosúdne konanie.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd tak, že predmetný skutok sa stal a tohto sa dopustil
obžalovaný U.. G. V.. Napriek tomu, že obžalovaný popieral spáchanie skutku od začiatku trestnéhostíhania, je usvedčovaný najmä znaleckým posudkom organizácie Forensic.sk. Obžalovaný ako hlavný
operatér pri laparoskopickej cholecystektómii vykonávanej na pacientke C.. R. B. pri zavádzaní
operačných nástrojov poškodil pacientke veľkú cievu, čo sám priznal a tiež sa doznal k tomu, že

na chirurgickom monitore pri revidovaní dutiny brušnej videl u pacientky zakrvácanie v oblasti malej
panvy zv. Duglasu a mierne v oblasti hrubého čreva vľavo v množstve, podľa neho, okolo 20 ml, ktoré
pripisoval ovulácii pacientky, resp. porušeniu malých ciev pri prepichnutí dutiny brušnej pracovnými
nástrojmi. Takýto záver operatéra, teda obžalovaného podľa pôvodného znaleckého posudku znaleckej
organizácie Forensic.sk bol značne neadekvátny, navyše prípadná ovulácia nemohla byť príčinou

zakrvácania v oblasti hrubého čreva. Obrana obžalovaného U.. G. V. v tom smere, že k náhlemu
cirkulačnému zlyhaniu poklesom tlaku došlo k zvýšenej frekvencii srdca, k poklesu nasýtenia krvi
kyslíkom a poklesu hladiny vydychovaného kysličníka uhličitého s ohrozením základných životných
funkcií nedošlo v dôsledku krvácania pacientky, je vyvrátená rovnako výpoveďou znalca doc. U.. G.
X., N.. Podľa tohto znalca k uvedeným zdravotným problémom u pacientky C.. B. došlo v dôsledku
jatrogénneho poranenia veľkej cievy operatérom, pričom množstvo krvi zistené v tele pacientky pri pitve

až 850 ml, na ktoré sa obžalovaný odvoláva, nebolo rozhodujúce. Rozhodujúcim bolo hemodynamické
zrútenie zdravotného stavu pacientky v dôsledku straty krvi za situácie, keď chirurgovia o náleze
akéhokoľvek množstva krvi v dutine brušnej anesteziológa neinformovali, pričom tvrdili, že v operačnom
poli žiadny problém nemajú. Bolo treba ustáliť, že k zhoršeniu zdravotného stavu pacientky došlo v
súvislosti so zásahom chirurgov do tela, navyše keď videli v brušnej dutine aj minimálne množstvo krvi.

Anesteziológovia U.. U. a U.. K. o tomto vedomosť nemali, preto sa im možné úvahy o tom, prečo
došlo k zhoršeniu zdravotného stavu pacientky, sa uberali nesprávnym smerom. Podľa U.. X. práve
hypotenzia a tachykardia sú klinické príznaky hemoragického šoku vyvolaného v dôsledku porušenia
brušnej cievy operatérom. Bolo úlohou chirurgov za tohto stavu, keď videli krvácanie v dutine brušnej,
otvoriť dutinu brušnú, vizuálne zistiť zdroj prípadne rozsah krvácania, toto zastaviť a zabrániť tak smrti

pacientky Ing. B.. Obrana obžalovaného v tom smere, že príčinou smrti pacientky mohla byť aj pitvou
zistená kardiomyopatia je vyvrátená rovnako výpoveďou znalca doc. U.. X., N.. S pôvodným znaleckým
posudkom sa stotožnil aj znalec prof. U.. B., N.. Súd sa naproti tomu nestotožnil s odborným vyjadrením
a potom výpoveďou znalca U.. X., ktorý považoval postup obžalovaného za správny, keď dospel k tomu
záveru, že nebolo potrebné otvárať dutinu brušnú, pretože na to neboli dôvody.

Proti rozsudku zahlásil odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní 8. 6. 2015 obžalovaný, pričom
jeho odvolanie smerovalo do všetkých výrokov rozhodnutia.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie aj zdôvodnil, domáhajúc sa zrušenia

napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a), b) Tr. por. s tým, aby
bola poškodená strana so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaná na občianskosúdne konanie.
Obžalovaný poukazoval na výpovede ošetrujúcich lekárov, ako aj na znalecké posudky, predovšetkým
znalca U.. W. I., P.., na jeho znalecký posudok z 30. 4. 2012, keď aj na hlavnom pojednávaní uviedol,
že poškodená - pacientka B. trpela zriedkavým závažným ochorením srdca, ktoré u poškodenej klinicky

prebiehalo nemo. Poškodená mala pravú komoru, podľa pitevného nálezu, postihnutú rozvinutou formou
arytmogénnej pravokomorovej kardiomyopatie a ľavú komoru výraznou hypetrofickou kardiomyopatiou.
Uvedené poškodenia mali za následok latentnú obojkomorovú srdcovú slabosť, ktorá zásadným
spôsobom obmedzovala schopnosť srdca reagovať na akékoľvek zmeny v podmienkach krvného obehu
s vysokou závislosťou na plniacich tlakoch oboch srdcových komôr. Pacientka tak mala trpieť vážnym

zdravotným stavom, ktorý ju ohrozoval na živote, kde kedykoľvek mohlo nastať, za daných podmienok,
nezvratné srdcové zlyhanie. U pacientky mohol nastať nezvratný kardiogénny šok, ktorý už nebolo
možné zastaviť. Ak by operačný výkon bol robený v akejkoľvek špičkovej univerzitnej nemocnici,
operatér by bol čelil rovnakej situácii ako obžalovaný, nakoľko išlo o nepoznanú chorobu s prudkým
rozvojom, kde ochorenie nevedia liečiť. Znalec uviedol, že si nevie predstaviť, že by to vzhľadom na

vážnosť ochorenia mohlo pre poškodenú dopadnúť pozitívne, nakoľko keď sa kardiálny šok spustí, tak
ho už nevedia zastaviť a dochádza k multiorgánovému zlyhávaniu, čo znamená, že podľa vyjadrenia
znalca by ku kardiogénnemu šoku tak či tak došlo, bez ohľadu na poškodenie veľkej cievy dutiny
brušnej. Poukazoval tiež na výpoveď znalca U.. U., ktorý pripustil, že arytmogénna kardiomyopatia
pravej komory prispela práve k tomu, že sa zhoršil zdravotný stav po vzniku zdravotnej komplikácie u

poškodenej natoľko, že lekársky bojovali proti šoku a proti zlyhaniu srdca, ktorý podiel na tom mohla
mať aj kardiogénna príčina, ale toto nikto zo žiadnych znalcov nevedel určiť.Tiež poukazoval na to, že mu bol uložený aj trest zákazu činnosti, hoci v pôvodnom rozsudku zo dňa 26.
1. 2012, sp. zn. 3T 79/2011 mu takýto trest nebol uložený a prokurátor nepodal odvolanie v neprospech
obžalovaného. Za tohto stavu bola porušená zásada - zákaz reformatio in peius a preto sa domáhal

zrušenia napadnutého rozsudku, aj v tomto smere.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že matka poškodenej C.. R. B., X. B. sa vyjadrila k odvolaniu
obžalovaného, kde poukazovala na to, že dostatočne súdom prvého stupňa bolo preukázané, že
obžalovanýsadopustilspáchaniaprečinuusmrteniatak,akomutobolokladenézavinu,keďobžalovaný

zdôrazňuje podružné veci a to srdcovo-cievne zlyhanie pacientky, keď správne bolo ustálené, že
príčina smrti je zlyhanie obžalovaného. Závery znalca U.. I. sú založené na všeobecných záležitostiach,
naštudované z kníh.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe dôsledne zistenom skutkovom stave,
pretoževykonalvšetkydostupnédôkazy,ktorémoholvykonaťapokiaľajdôkazyvykonal,tietovyhodnotil
v zmysle zákonného ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., pochybil jedine v tom smere, keď obžalovanému
uložil trest zákazu činnosti vykonávať povolanie lekára - chirurga v štátnych zdravotníckych zariadeniach
na dobu dva roky.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Krajský súd sa trestnou vecou obž. U.. G. V. zaoberá už po druhýkrát, pretože uznesením z 9. 1.
2013, sp. zn. 4To 80/2012 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol. Súčasne podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodenej X. B. zamietol. Poukázal na to, že je
potrebné prepísať výsluch doc. U.. X., N.. a spolu s odborným vyjadrením predložiť znaleckej organizácii
Forensic.sk a prof. U.. B., N.. na vyjadrenie, prípadne týchto znalcov vypočuť na hlavnom pojednávaní.

Keďže po zrušení napadnutého rozsudku došlo k zmene samosudcu, oprávnené strany sa vyjadrili, že

netrvajú na opätovnom vykonaní tých dôkazov, ktoré už boli vykonané, ale súhlasili s pokračovaním
hlavného pojednávania.

Znalecká organizácia Forensic.sk prostredníctvom znalcov U.. O. U., P.. a doc. U.. Z. X., N.., pričom
prvý uvedený znalec je znalec znaleckej organizácie z odvetvia súdne lekárstvo a druhý znalec pre

oblasť chirurgie, zhodne konštatovali, že nie je možné sa stotožniť s názorom doc. U.. P. X., N.., že
pitevné diagnózy nie sú správne, keď nesúhlasil so zistenou príčinou smrti. Nie je možné tvrdiť, že
príčinou smrti bolo srdcové zlyhanie, keď uvedená skutočnosť nevyplýva zo žiadneho dokumentu v
rámci spisového materiálu, ani zo žiadneho záveru z vykonanej pitvy a z uzavretých diagnóz po pitve
a ani z výsledkov ďalších doplňujúcich morfologických vyšetrení po pitve. V čase operácie nebolo z

medicínskych faktorov prípadu známe žiadne nadmerné klinické riziko, ktoré by viedlo k poznaniu, že
počas operácie môže dôjsť k zlyhaniu srdca, či ku konkrétnej epizóde poruchy činnosti srdca. Ak je po
pitve známy záver, ktorý ako pridružné ochorenie stanovil arytmogénnu kardiomyopatiu pravej komory
srdca, potom nie je možné následne ex post takýmto nálezom vysvetľovať, či zdôvodňovať klinický
vývoj v konkrétnom čase u žijúcej pacientky a to najmä preto, že ide o vedľajší morfologický nález.

Pridružené ochorenia predstavujú kategóriu pitevných nálezov, ktoré nemajú priamy vzťah k základnej a
bezprostrednej príčine smrti. Y.. U.. P. X. na viacerých miestach spochybňuje príčinu smrti, t.j. výsledok
pitvy a vyjadruje sa hypoteticky, no dané vyjadrenia nerešpektujú medicínske fakty prípadu pri hodnotení
v danom čase. Odborné vyjadrenie je stručný dokument široko polemizujúci, no aj protirečivý ohľadom
poranenia tepny. Pokiaľ ide o znalecký posudok U.. W. I., P.. je možné súhlasiť so všeobecnou časťou,

aj s konštatovaním, že C.. R. B. vykazovala nízke kardiálne rizika počas predoperačného vyšetrenia a
tak mohla byť operované bezpečne, bez ďalšieho odkladania.Na hlavnom pojednávaní, po zrušení napadnutého rozsudku, boli vypočutí U.. G. V., ktorý k veci nič
podstatné neuviedol, len vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý prejednával jeho trestnú vec
bez bližšieho zdôvodnenia, ale potom, čo už hlavné pojednávanie bolo vytýčené na deň 8. 6. 2015, takže

samosudca sa touto námietkou zaujatosti, správne nezaoberal. Boli vypočutí znalci U.. W. I., P.., znalec
z odboru zdravotníctvo - odvetvie kardiológia a U.. O. U., P.., znalec z odboru zdravotníctvo - odvetvie
súdne lekárstvo, chirurgia, traumatológia a interná medicína.

Krajský súd sa stotožňuje s právnymi závermi rozsudku okresného súdu a konštatuje, že prvostupňový

súd správne ustálil skutkový stav veci a má za to, že konanie obžalovaného U.. G. V. kvalifikoval
ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h)
Tr. zák., pretože obžalovaný ako hlavný operatér pri zavádzaní operačných nástrojov, potrebných
k laparoskopickému výkonu, po začatí zákroku u pacientky, poškodil veľkú cievu dutiny brušnej, v
dôsledku čoho došlo u pacientky k náhlemu cirkulačnému zlyhaniu s poklesom tlaku, následne na to
k zvýšenej frekvencii srdca, k poklesu nasýtenia krvi kyslíkom a k poklesu hladiny vydychovaného

kysličníka uhličitého, čím došlo k ohrozeniu základných životných funkcií a hoci bolo zistené zavedenou
kamerou zakrvácanie v oblasti malej panvy, ako aj v oblasti hrubého čreva vľavo, na túto okolnosť
neupozornil konajúceho anesteziológa, pričom príčina zhoršenia klinického stavu nebola rozpoznaná
a túto skutočnosť obžalovaný, ako operatér nevyhodnotil, v dôsledku čoho pacientka C.. R. B. po 4
hodinách zomrela. Obžalovaný tak svojim konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa

§ 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania.

Okresný súd správne poukazuje na to, že zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania,
možno vyvodiť jednoznačný záver o zavinení obžalovaného spočívajúcom vo vedomej nedbanlivosti,

pretože ako skúsený chirurg vedel, že svojim konaním pri laparoskopickej operácii môže poškodiť, resp.
ohroziť život pacientky a bez primeraných dôvodov nesprávnym lekárskym postupom sa domnieval,
že takéto poškodenie alebo ohrozenie nespôsobí. Porušenia dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho
povolania sa dopustil obžalovaný tým, že anesteziológa neupozornil, ako hlavný operatér, na prítomnosť
krvi v dutine brušnej pacientky, čo viedlo k nesprávnemu vyhodnoteniu zhoršenia jej zdravotného

stavu a v konečnom dôsledku k smrti. V prípade pochybností mal obžalovaný pristúpiť k otvoreniu
dutiny brušnej pacientky chirurgicky, hoci tak mohol a mal urobiť bez väčšieho rizika v súvislosti so
zhoršením zdravotného stavu, pretože zašitím prepichnutej cievy mohlo dôjsť k následkom, ktoré už
boli neodvratné.

Jediným pochybením sa javí byť krajskému súdu tá skutočnosť, ako správne namieta obhajca
obžalovaného, že obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať povolanie lekára -
chirurga v štátnych zdravotníckych zariadeniach na dobu dvoch rokov (aj keď možno polemizovať o
tom, prečo prvostupňový súd uložil len trest zákazu činnosti vykonávať chirurga v štátnych a nie v
neštátnych zdravotníckych zariadeniach), pretože takýto druh trestu obžalovanému uložený nemohol

byť. Keď rozhodoval okresný súd dňa 26. 1. 2012 pod sp. zn. 3T 79/2011 uložil obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch
rokov a rozhodol aj o náhrade škody. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie len obžalovaný, prokurátor
odvolanie nepodal.

Podľa § 327 ods. 2 Tr. por., ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v
prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.
Okresný súd však obžalovanému U.. G. V. navyše uložil aj trest zákazu činnosti.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu zrušil, stotožnil sa s výrokom o treste, keď má za to, že

uložený trest v tejto časti zodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a
uložil obžalovanému taký istý trest, ako okresný súd, teda trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov,
výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov, keď obžalovanému priznal jednu
poľahčujúcu okolnosť a to v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaný pred spáchaním skutku
viedol riadny život. Takto uložený trest postačí pre nápravu a prevýchovu obžalovaného U.. G. V..

Z týchto dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.