Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/178/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212896
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912212896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 21.09.2012, ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 1.763,19 Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 352,64 Eur. V návrhu poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol
na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX proti povinnému: Q. Z. v prospech oprávneného
- navrhovateľa, pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonom stanovenej dobe.

Odporca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom
žiadal návrh zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote), nie je
preukázaná správnosť a dôvodnosť výšky tejto škody, takisto nie je preukázaný vznik nároku na
nemajetkovú ujmu, ale ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch.
Odporca vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých

došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX a vyjadrením odporcu zo dňa 09.07.2013.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX súd zistil nasledovné
skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol v exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave
spísaný do zápisnice dňa 14.10.2009,- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: Q. Z., M. R. M. XX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 454,60 Eur s prísl., pričom exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom

v Bratislave,
- žiadosť exekútora JUDr. Krutého na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.10.2009
bola doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 04.11.2009,
- listom súdu zo dňa 01.02.2010 bol rozhodcovský súd vyzvaný na predloženie kompletného spisového
materiálu, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul,

- do exekučného spisu boli dňa 25.03.2010 doručené žiadané doklady z rozhodcovského spisu,
- exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 03.09.2010 o zamietnutí žiadosti JUDr. Krutého na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie,
- oprávnený podal voči uvedenému uzneseniu odvolanie zo dňa 30.09.2010,
- odvolací súd uznesením č.k. XXCoE/X/XXXX-XX zo dňa 10.02.2011 odvolacie konanie zastavil pre
späťvzatie odvolania oprávneným,

- uznesením zo dňa 26.07.2011 súd exekúciu zastavil,
- oprávnený, resp. jeho zástupca nedoručili do spisu žiadnu urgenciu týkajúcu sa nečinnosti súdu alebo
žiadosť o informáciu o stave konania.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa

§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca
obdržal dňa 23.04.2009).
Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013, súd zistil, že predmetný nárok
navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

Okresný súd Rimavská Sobota, ako exekučný súd, sa pri svojom rozhodovaní v predmetnej exekučnej
veci nedopustil porušenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože uvedené zákonné ustanovenie
žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
neukladá. Zákonná lehota v § 44 ods. 2, druhá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.05.2010 určovala 15-dňovú lehotu len na vydanie písomného poverenia exekútora, aby vykonal

exekúciu.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len

predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, resp. akú hodnotu mohol získať, keby ku porušeniu tejto

povinnosti nebolo došlo,
- že by v opačnom prípade získal od povinného celú vymáhanú istinu aj s príslušenstvom,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu
a vznikom tvrdenej škody.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej
moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.
Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho
pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak navrhovateľ existenciu takýchto

závažných následkov nepreukázal.
Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatuje, že v období, keď
bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli na tunajší exekučný súd zo
strany navrhovateľa postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného poriadku v iných
exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne

ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy tunajším súdom v zákonom stanovených
lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom

tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov

neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa týkajúce sa nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri
preskúmavaní exekučného titulu spôsobom odporujúcim zákonu, tak súd poukazuje na právny názor
Najvyššieho súdu SR nachádzajúci sa v nasledovných rozhodnutiach:

V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 sa konštatovalo, že skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky dohodnutej vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona - ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to oprávnenie
posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Obdobne v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/135/2012 sa uvádza, že iba platná
rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať
a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť takéhoto právneho úkonu má za následok, akoby takýto právny
úkon nebol nikdy uzavretý. Ak exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zistil, že exekučný titul predložený oprávneným vo forme rozhodcovského rozsudku je v rozpore

so zákonom, dospel k správnemu záveru, že neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že exekučný súd postupoval správne, keď v predmetnej
exekučnej veci preskúmaval predložený rozhodcovský rozsudok podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, pričom navrhovateľ nepreukázal, že by sa v rámci tohto preskúmavania dopustil exekučný súd
nesprávneho úradného postupu.
Nakoľko nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v rozhodujúcom čase), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonalexekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa§3ods.1,písm.d/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkonemoci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,

uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu vo vyjadrení zo dňa 09.07.2013 súd

konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Nakoľko navrhovateľ v konaní vzniesol len všeobecne formulovanú námietku premlčania, z ktorej
vyplýva, že sa týka iba tých uplatnených nárokov navrhovateľa, pri

ktorých došlo "k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pred dňom 23.04.2009" (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku), súd sa touto námietkou nezaoberal, pretože v predmetnej veci došlo
ku doručeniu takejto žiadosti na súd po 23.04.2009.

Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.
nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech odporcu nevyplývali.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právnehozastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).