Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202670
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202670.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D.
N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., M. XXX/X, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie

300 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa
3. júla 2015, č. k. 1Er/435/2015 - 15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo 06.03.2015 spísaným do zápisnice pred súdnym
exekútorom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy
300 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 12575/14 z 13.11.2014.
Dôvodil, že povinný a oprávnený uzavreli dňa 20.12.2012 Zmluvu o úvere. Z obchodného registra
vyplynulo, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov

z vlastných zdrojov. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal teda v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou -nepodnikateľom. Z listinných dôkazov nevyplynulo,
že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu uzatvoril v rámci predmetu svojej obchodnej, či inej
podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere mala charakter vopred pripraveného a predtlačeného formulára.
Súd prvej inštancie na základe uvedeného posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu štandardnú (adhéznu,
typovú) spotrebiteľskú zmluvu a vzťah založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský. Spotrebiteľ

neprestáva byť spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s
dodávateľom ani v exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu. Dňa 20.12.2012,
t. j. v ten istý deň, ako bola uzavretá zmluva o úvere, na tom istom rokovaní, bola uzavretá medzi
oprávneným a povinným aj rozhodcovská zmluva podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní,
na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie preskúmal
obsah tejto zmluvy a dospel k záveru, že je potrebné posudzovať obe zmluvy vo vzájomnej súvislosti.

Súd prvej inštancie po zvážení všetkých okolností, za ktorých bola zmluva o úvere a rozhodcovská
zmluva uzavreté, dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná. Poukázal
na to, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená súčasne so zmluvou o úvere, v ten
istý deň a na tom istom mieste, teda možno povedať, že na tom istom rokovaní. Ako zmluva o
úvere, tak aj samotná rozhodcovská zmluva, má charakter formulárovej zmluvy. Formulár umožnil
pracovníčke oprávneného dopísať len údaje identifikujúce dlžníka a prípadného ručiteľa, označenie

čísla zmluvy o úvere, dátumu jej uzavretia, dátumu vyhotovenia a označenie osoby, konajúcej v mene
a na účet veriteľa (oprávneného). Okrem toho formulár obsahuje už len miesto na podpis dlžníka.Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, sú v zmluve vopred predtlačené. Dlžník,
ktorému je predložená takáto zmluva, nemá reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Rozhodcovská
zmluva bola navyše povinnému predložená súčasne (v ten istý deň) so zmluvou o úvere, a teda

povinný mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a
v konečnom dôsledku ani nemusel vedieť o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu, napriek tomu,
čo bolo na konci zmluvy deklarované. Z predložených listinných dôkazov teda nevyplýva, že by si
uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter
zmluvy možno len ťažko predpokladať, že by povinný mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek

spôsobom zasahovať. K ďalším indikátorom svedčiacom o neosobitnom dojednaní rozhodcovskej
zmluvy bola skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom
finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Súd prvej inštancie
na základe týchto skutočností dospel záveru, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná.
Jej uzavretím sa spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného

dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom (čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je síce pravdou, že rozhodcovská
zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je
len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na
rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských

úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. Súd prvej
inštacie na základe vyššie uvedených skutočností dospel k názoru, že rozhodcovská zmluva napĺňa
všetky predpoklady jej neprijateľnosti, a teda v súlade s § 53 ods. 5 jej absolútnej neplatnosti. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný
rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie použijúc eurokonformný

výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho
stupňa, v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre
rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

2. Súd prvej inštancie po vyznačení právoplatnosti vyššie uvedeného uznesenia následne uznesením
zo dňa 7. októbra 2015, č. k. 1Er/435/2015 - 37, vo výroku I. exekučné konanie zastavil a vo výroku
II. rozhodol, že povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie vo výroku
o zastavení exekučného konania odôvodnil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a s poukazom

na skutočnosť, že tamojší okresný súd uznesením č. k. 1Er/435/2015 - 15 zo dňa 03.07.2015 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2015. O trovách exekučného konania súd prvej inštancie
rozhodol s poukazom na § 251 ods. 4, § 224 ods. 4, § 224 ods. 1, § 140 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Uviedol, že úspešnému povinnému vzniklo právo

na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal. Súd prvej inštancie však povinnému
náhradu trov konania nepriznal, lebo povinný nepodal návrh na ich priznanie a v podstate mu v tomto
štádiu trovy konania preukázateľne ani nevznikli.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu predovšetkým nesprávne
právne posúdenie veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie
súdu vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal za
to, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný

poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v
konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Mal za to, že v

rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumumusí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému, alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu

zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvej inštancie pri posudzovaní

predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe

uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

4.KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdskôr,akopristúpilkmeritórnemupreskúmaniuvecivdôsledku
podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý

je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

5.Vzmysle§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisovaktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení platnom a účinnom od
01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného do 30.06.2016, ďalej
len „O.s.p.“) podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo

telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť
netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.
Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

9. Podľa § 125 ods. 1, 2 C.s.p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

10. Podľa § 110 ods. 1 veta prvá C.s.p. (predchádzajúce ustanovenie § 49 ods. 1 veta prvá O.s.p.) ak
má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

11. Podľa § 121 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 C.s.p. (predchádzajúce ustanovenie § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p.) lehota
podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty
určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené
podľatýždňov,mesiacovaleborokovsakončiauplynutímtohodňa,ktorýsasvojímoznačenímzhodujes
dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.12. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p. (predchádzajúce ustanovenie § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.)
odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje.

13. Podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo splnomocnenému právnemu zástupcovi oprávneného
riadne doručené prostredníctvom pošty dňa 15.07.2015, kedy splnomocnenec právneho zástupcu
oprávneného potvrdil prevzatie tejto písomnosti svojím podpisom, čo mal krajský súd za preukázané z
vrátenej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim dňom začala oprávnenému plynúť
zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorá uplynula dňa
30.07.2015 (t. j. vo štvrtok).

15. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený (prostredníctvom právneho zástupcu) dňa
21.07.2015 podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie odvolanie elektronickými prostriedkami (cez e-žaloby), pričom po overení platnosti
elektronického podpisu bol výsledok overenia vyhodnotený ako neplatný.

16. Súd prvého stupňa podaním zo dňa 21.08.2015 oznámil oprávnenému, že na odvolanie podané
elektronickými prostriedkami dňa 21.07.2015 bez zaručeného elektronického podpisu súd v zmysle §
251 ods. 4 v spojení § 42 ods. 1 druhej a štvrtej vety O.s.p. neprihliadne, vzhľadom k tomu, že oprávnený
elektronické podanie v stanovenej lehote nedoplnil.

17. Následne oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 13.11.2015 opätovne
odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podaním podaným elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom (cez
e-žaloby).

18. Krajský súd v Trenčíne na základe uvedených skutočností konštatuje, že vzhľadom na nepochybný
neplatný výsledok overenia elektronického podpisu, nemožno podanie oprávneného, ktoré podal
elektronickými prostriedkami na Okresnom súde Partizánske dňa 21.07.2015, považovať za podanie
riadne podpísané elektronickým podpisom. Uvedený výsledok overenia je zrejmý z tzv. „Potvrdenia po

overení“, ktoré potvrdenie je súčasťou spisového materiálu a odosiela sa automaticky späť subjektu,
ktorý elektronické podanie podal, v danom prípade bola potvrdenka odoslaná dňa 21.07.2015 o
13:50:12 hod. Odvolací súd následne konštatuje, že keďže odvolanie oprávneného podané dňa
21.07.2015 nebolo podpísané platným elektronickým podpisom, bolo právom a zároveň aj povinnosťou
oprávneného toto podanie v zákonom stanovenej lehote doplniť. Nakoľko však odvolanie urobené

elektronickými prostriedkami oprávnený nedoplnil v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 O.s.p. platným
a účinným v tom čase, na toto odvolanie nebolo možné v zmysle zákona prihliadať, čo súd prvého
stupňa oprávnenému aj oznámil. Oprávnený následne podal riadne podpísané odvolanie elektronickými
prostriedkami zo zaručeným elektronickým podpisom dňa 13.11.2015, avšak to už nepochybne po
uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty na podanie odvolania, a napokon aj po uplynutí

lehoty na doplnenie elektronického podania bez zaručeného elektronického podpisu.

19. Na základe uvedených skutočností, keďže oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene, odvolací súd
podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol a nezaoberal sa preto vecnou správnosťou

odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a ani samotnými dôvodmi odvolania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).