Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Kohútová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815203840
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815203840.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a
členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. Q., F.. X.XX.XXXX,
XXX XX P. XX, o vymoženie 1.313,52 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 4007/2015, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er/332/2015-15 zo dňa 29.6.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD.,Exekútorskýúrad sosídlomZáhradnícka60,82108Bratislavaoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie zamietol.

2.V odôvodnení uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02935/14 zo dňa 1.10.2014. Po podaní návrhu
na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinný uhradil
sumu vo výške 100 eur. Dňa 22.4.2015 bola tunajšiemu súdu predložená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného, pripojeným
exekučným titulom a žiadal udeliť poverenie pre vymoženie istiny 1.313,52 Eur s príslušenstvom,
ktoré v žiadosti bližšie nešpecifikoval. V žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor zároveň súdu

oznámil skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť vylúčený z predmetnej exekúcie. Poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, v odôvodnení
ktoréhosaokreminéhonachádzalavšeobecnákonštatáciaovylúčenísúdnehoexekútoraJUDr.Rudolfa
Krutého z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho zamestnávateľom. Súdny exekútor
uviedol,žetotorozhodnutiebolovydanévkonaní,ktorésvojímcharakteromopomínadôsledneaplikovať
zásady spravodlivého súdneho procesu, a preto takéto rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie

súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované
do času, kým dôjde k náprave porušených základných práv súdneho exekútora. Preto podal proti
tomuto rozhodnutiu individuálnu sťažnosť pre porušenie jeho základných práv podľa čl. 34 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň súdny exekútor poukázal na to, že
toto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a súd ním nie je v danej veci viazaný. Súd prvej inštancie
vec právne posúdil podľa § 36 ods. 2, § 243d ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a 3

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), podľa § 39,§ 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) a z predložených dôkazov zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 26.10.2011
uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX , na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo

výške 450 eur a povinný sa zaviazal oprávnenému vrátiť poskytnutý úver v 12 mesačných splátkach
po 74 eur. Súčasne so zmluvou o úvere bola dňa 26.10.2011 medzi účastníkmi uzatvorená aj
rozhodcovská zmluva, ktorá v čl. II bod 1 a 2 upravovala riešenie sporov - rozhodcovskú doložku takto:
Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.10.2011, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedenú zmluvu preto
aplikoval všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je,
že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Súd

tiež poukázal na to, že zmluva o úvere je aj v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, nakoľko neobsahuje
všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v
priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva
navýšenie úveru, čo znamená, že podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch

sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom
konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom a preto súd prvej
inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f) O. s. p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44
ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí

podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu,tedajehodovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi.
Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne

nemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomna
Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho

pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil
konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných
práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie

skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je
dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb.Občiansky zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad
rámec zákonných ustanovení.

4.Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa
16.11.2015.

Povinný vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedol, že je vo finančnej tiesni, je chorý a má dve

pôžičky, ktoré spláca mesačne po 20 eur. Navrhol predmetnú exekúciu zrušiť.

5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

6.Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7.V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 02935/14 zo dňa 1.10.2014, vydaný
rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Tento rozsudok zaväzoval povinného zaplatiť sumu 1.413,52
eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.246,97 eur od 13.6.2014 do zaplatenia,
zákonný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 1.246,97 eur od 16.6.2014 do zaplatenia a trovy

konania vo výške 370,68 eur. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný
rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 26.10.2011
medzi oprávneným a povinným.

8.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9.Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie

udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

10.Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

11.V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou
na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je
posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

12.Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 26.10.2011, zmluvné strany sa
dohodli v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 26.10.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

13.Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a toaj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že

rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

14.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

15.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16.Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17.Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18.Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

19.Podľa ustanovenia § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania.

20.Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, preto ju
súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

21.Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve zo dňa 26.10.2011,
ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená
skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský

rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť
podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak zamietol žiadosť
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

22.Podľa § 57 ods. 1, písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie

exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

23.Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcievydanédňa 29.6.2015odvolacísúdpovažujezasprávne,pretožebolo
vydané pred 23.12.2015, teda pred nadobudnutím účinnosti novely Exekučného poriadku - zákonom
č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a niektoré zákony, vrátane
Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal z platnej právnej úpravy v čase rozhodovania o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

24.Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť
práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenkya v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1.
neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

25.Tým, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre neplatnú rozhodcovskú doložku, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z.
nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie prihliadal na
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a oprávnený už v návrhu na vydanie

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, uviedol, že uplatnený nárok zo zmenky vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a oprávnený predložil rozhodcovskému súdu, aj exekučnému
súdu spotrebiteľskú zmluvu, ktorú zabezpečovala predmetná zmenka a exekučný súd v napadnutom
uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím bol naplnený účel uvedenej
novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, podľa § 243f
ods. 2 Exekučného poriadku.

26.Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

27.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

28.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.