Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200011
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5016200011.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: B. K., nar. XY, bytom B., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa- ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na obnovu
konania, o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/4/2016-8 z 13.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/4/2016-8 z 13.01.2016
potvrdzuje.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým uznesením zamietol navrhovateľov návrh na obnovu konania zo dňa
28.12.2015, v právnej veci o výšku starobného dôchodku.

Krajský súd v uvedenej právnej veci konal pod sp. zn. 25Sd/27/2014. Predmetné konanie bolo ukončené
rozsudkom č. k. 25Sd/27/2014-26 dňa 27.03.2014. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal
navrhovateľ odvolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodol tak, že
napadnutý rozsudok potvrdil.

Proti predmetnému uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 01.02.2016 z

dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) a písm. f), t. j. z dôvodu, že krajský súd neúplné zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal skutočnosť, že jeho návrh na obnovu konania bol pridelený
na rozhodnutie samosudkyni, ktorá v danej veci už predtým konala. Ďalej vyjadril, že má pochybnosti o

nestrannosti a nezávislosti súdu, a že samosudkyňa iba plnila politickú objednávku.

Poukázal na skutočnosti uvedené v návrhu na obnovu konania zo dňa 28.12.2015, a to že na odvolacom
súde neprebehlo verejné konanie, čím bolo porušené jeho základné ústavné právo podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným namietal, že krajský súd namiesto toho, aby
uvedené skutočnosti preveril, odmietol návrh na obnovu konania bez toho, aby vec verejne prejednal,

čím sa rovnako dopustil porušenia ústavných práv navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 1 a ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.

Uvedené porušenia ústavných práv boli podľa navrhovateľa dostatočným dôvodom na povolenie obnovy
konania v právnej veci o výške jeho starobného dôchodku. Ďalej uviedol, že zamietnutie jeho návrhu na
obnovu konania len s poukazom na ust. § 250s nie je postačujúce.Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa ust. § 250s O.s.p. „proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je

prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné
odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a
mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.“

Podľa ust. § 250ja ods. 2 veta druhá O.s.p. „odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez
pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom.“

Podľa ust. § 232 ods. 1 O.s.p. „návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni.“

Podľa ust. § 234 ods. 1 O.s.p. „návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu

konania povolí.“

Podľa ust. § 234 ods. 2 O.s.p. „ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný,
alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí
nariaďovať pojednávame. Súd nemusí nariaďovať pojednávanie ani o návrhu na obnovu konania podľa

§ 228 ods. 1 písm. g).“

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 250 s veta druhá, podľa ktorého obnova
konania v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. nie je prípustná. Uvedené platí vždy, bez ohľadu
na navrhovateľom uvádzané skutočnosti. Preto krajský súd nepochybil, ak návrh na obnovu konania

bez ďalšieho zamietol.

V týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej
rozhodovacej činnosti už viackrát venoval aj otázke ústavnosti neprípustnosti mimoriadnych opravných
prostriedkov v rámci správneho súdnictva. Rozhodol, že obmedzenie prípustnosti mimoriadnych

opravných prostriedkov v rámci správneho súdnictva nie je v rozpore s právom na súdnu ochranu,
pretože okrem iného právo na súdnu ochranu samo osebe negarantuje žiaden opravný prostriedok
proti netrestným rozhodnutiam. Tiež zvýraznil samostatné postavenie piatej časti O.s.p. v rámci celého
kódexu a skutočnosť, že vzhľadom na to, že správne súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí
správnych orgánov, teda orgánov inej sústavy, nepovažoval zákonodarca za potrebné, účelné

kontrolovať túto inú sústavu ešte aj mimoriadnymi opravnými prostriedkami a neúčelne tak zavádzať v
niektorých prípadoch štvorinštančnosť, resp. až päťinštančnosť konania.

Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: IV.ÚS 208/08 opravný prostriedok v
správnom súdnictve je prípustný len vtedy, ak je to ustanovené v piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku.

K navrhovateľom uvádzaným rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky odvolací súd
poznamenáva, že tieto pojednávajú o prípustnosti súdneho prieskumu (žaloby podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p.) rozhodnutí správnych orgánov bez ohľadu na typ (druh) správneho konania, v ktorom sa

rieši právna otázka. Navrhovateľom predložené právne názory Ústavného súdu Slovenskej republiky sú
vytrhnuté z kontextu a nemajú žiaden súvis s obnovou konania v konaní podľa piatej časti O.s.p.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že krajský súd nenariadil pojednávanie o návrhu na obnovu konania,
odvolací súd s poukazom na ust. § 234 ods. 2 O.s.p. uvádza, že krajský súd túto povinnosť nemal. Zákon

v uvedenom ustanovení taxatívne vypočítava výnimky, kedy súd môže o návrhu na obnovu konania
rozhodnúťbeznariadeniapojednávania.Jednouztýchtozákonnýchvýnimiekjeajneprípustnosťobnovy
konania. Pokiaľ teda krajský súd zistil, že návrhu na obnovu konania nie je možné vyhovieť už z dôvoduprocesnej prekážky, ktorou je neprípustnosť takéhoto návrhu v danej právnej veci, nemožno mu vytknúť,
že na rozhodnutie o tomto návrhu nenariadil verejné pojednávanie.

Rovnako nepochybil ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď ako odvolací súd v pôvodnom konaní
rozhodol o odvolaní navrhovateľa bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 250ja ods. 2 veta
druhá. Z dikcie spomínaného ustanovenia a účelu súdneho prieskumu možno vyvodiť, že odvolací súd
nariadi pojednávanie ak prejednanie veci bez nariadenia pojednávania by bolo v rozpore s verejným
záujmom, ak mieni vykonať dokazovanie alebo to považuje za potrebné. Napriek tomu, že odvolací súd v

správnom súdnictve môže doplniť dokazovanie, účelom odvolacieho konania pred správnym súdom nie
je vykonanie dokazovania a doplňovanie skutkového stavu ale opakované posúdenie právnych otázok.
Nie je nevyhnutné, aby odvolací súd konal priamo s účastníkmi konania, pričom je viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania. Ustanovenie § 250ja ods. 2 vety druhej sleduje predovšetkým zrýchlenie
a zefektívnenie konania o opravnom prostriedku v právnych otázkach na Najvyššom súde Slovenskej
republiky.

Námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. Krajský súd
správne zamietol návrh navrhovateľa na obnovu konania ako neprípustný s poukazom na ust. § 250s a
preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 2501 ods. 2 a §
250k ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.