Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 6C/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215200227
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3215200227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v
právnej veci navrhovateľky: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXXX/XX, XXX XX U. Q. U., právne
zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Gbelskou, Ul. A. Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti
odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho

16, 811 04 Bratislava, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku a neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration
court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, z 09.12.2014 vo veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti žalovanému: J. R.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX T., pod sp. zn. 181/11/14, sa z r u š u j e .

Rozhodcovská zmluva č. 8500019017 medzi veriteľom PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., a dlžníkom J.
R., podpísaná dlžníkom dňa 05.12.2012 a veriteľom dňa 21.12.2012, j e n e p l a t n á .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke na účet jej právnej zástupkyne trovy právneho
zastúpenia v sume 218,76 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 28.1.2015 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok

Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 9.12.2014 sp. zn. 181/11/14, ďalej aby vyhlásil za neplatnú
rozhodcovskú zmluvu a aby zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 5.12.2012 uzavrela s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500019017, na základe ktorej jej odporca poskytol úver vo výške 1 500 eur a ona sa zaviazala
vrátiť odporcovi sumu poskytnutého úveru spolu s úrokmi v 36 mesačných splátkach po 85,15 eur.
Na samostatnej listine uzavreli formulárovú rozhodcovskú zmluvu č. 8500019017, ktorú navrhovateľka
podpísala dňa 5.12.2012 a odporca dňa 21.12.2012. Podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred

uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne:
Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo
tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou
zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní.
Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy

akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskomkonaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku
týchto stálych rozhodcovských súdov: 1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court,
s.r.o., 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. Výber

rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že krátko po poskytnutí úveru sa dostala do omeškania so splácaním
úveru, preto jej zo strany odporcu bol ponúknutý dodatok k zmluve, ktorého obsahom bol odklad

splatnosti splátok číslo 13 a 14, za ktorý sa však musela zaviazať zaplatiť odporcovi zmluvnú odmenu
vo výške 170,30 eur. Nakoľko jej zlá finančná situácia neumožňovala riadne splácať, bola nútená
dodatok podpísať. Uvedené splátky vrátane zmluvnej odmeny mala splatiť ako tzv. odložené splátky
číslo 37, 38, 39 a 40 v zmysle nového splátkového kalendára. Navrhovateľka sa však znova dostala
do omeškania s úhradou splátok úveru, preto odporca zosplatnil celý dlh. Navrhovateľka celkom z
požičanej sumy 1 500 eur uhradila sumu 1 376,80 eur. Na základe rozhodcovskej zmluvy a na základe

žaloby odporcu doručenej Slovenskému arbitrážnemu súdu Bratislava dňa 28.11.2014 Slovenský
arbitrážny súd vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 181/11/14 z 9.12.2014, ktorým navrhovateľku (v
tom konaní odporkyňu) zaviazal zaplatiť sumu 1 858,90 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne
a úrok z omeškania vo výške 0,425 % ročne, ako aj trovy rozhodcovského konania a trovy právneho
zastúpenia. Podľa navrhovateľky zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 5.12.2012 má s poukazom

na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch povahu spotrebiteľskej zmluvy. Odporca pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere konal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s ňou ako fyzickou osobou nepodnikateľom.
Zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala povinné obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f),
k) zákona č. 129/2010 Z. z. Absencia týchto náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej ročná úroková sadzba úveru vo výške 70 % bola v rozpore s
dobrými mravmi. Ak by bol rozhodcovský súd postupoval podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 129/2010 Z. z., musel by dospieť k záveru, že
zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Tým, že na tieto skutočnosti
rozhodcovský súd neprihliadal, pri svojom rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na

ochranu práv spotrebiteľa v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z., čo je dôvodom na
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľka tiež uviedla, že popiera aj platnosť rozhodcovskej zmluvy zo dňa 5.12.2012, a to
z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská zmluva bola odporcom vopred

naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu z jej strany. Navrhovateľka ani nevie, že podpísala
rozhodcovskú zmluvu, nakoľko jej len bolo predložených niekoľko listín a bolo jej ukázané, kde sa má
podpísať s tým, že následne jej bude poskytnutý úver. Vôbec jej neboli poskytnuté žiadne informácie
o tom, čo konkrétne pre ňu znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Možnosť výberu
súdu v zmysle predmetnej rozhodcovskej zmluvy je iba zdanlivá. Žaloby ohľadne spotrebiteľských

úverov iniciuje ako žalobca práve veriteľ. Dlžník ako spotrebiteľ žaloby nepodáva. Preto spotrebiteľ
nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, ide tu o nekalú povahu dojednania o
možnosti riešenia sporov. Rovnako ako zmluva o revolvingovom úvere aj rozhodcovská zmluva je
vopred pripravená formulárová zmluva, kde faktickým subjektom, ktorý definuje rozhodcovský súd, je
veriteľ ako dodávateľ. Obidva rozhodcovské súdy, ktoré v zmluve definoval veriteľ, sú vo vzdialenom

mieste od bydliska navrhovateľky. Rozhodcovská zmluva ako formulárový akt je neplatná, pretože núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, že rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ.
Uzatvorená rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola navrhovateľkou osobitne vyjednaná
a núti ju neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo je v rozpore so znením § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka napokon uviedla, že navrhuje odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa
9.12.2014 sp. zn. 181/11/14 do rozhodnutia súdu o návrhu na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že systém ochrany spotrebiteľa vytvorený smernicou

93/13/EHS je síce založený na domnienke, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, pokiaľ ide o
jeho postavenie pri vyjednávaní a o jeho informovanosť, avšak na druhej strane spotrebiteľa nezbavuje
povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za
vlastné konanie. Súdny dvor EÚ vychádza z toho, že spotrebiteľovi prináleží ochrana za takýchpodmienok, kedy spotrebiteľ bude konať s prihliadnutím na primeraný rozsah rozhľadenosti, dostupných
informácií a obozretnosti. Teda nie je možné spotrebiteľa postaviť do úlohy absolútne nezodpovedného
za vlastné rozhodovanie. Je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov, že zmluvné

podmienky sú vopred naformulované dodávateľom. Pojem „individuálne dohodnuté“ v pomeroch
spotrebiteľského práva znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne
ovplyvniť, ale - a predovšetkým - možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane
súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti stavu, ak by
podmienku prijal. Vo vzťahu k posudzovanej veci sa javí ako základný fakt možnosť dodatočného

odstúpeniaodrozhodcovskejzmluvy.Rozhodcovskázmluvatotižnevzniklazastavu,kedybyspotrebiteľ
nemal informáciu, že ju nemusí prijať. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej
zmluvy. Naviac v danom čase spotrebiteľ bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má
za následok. Pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné prehlásenie veriteľa, že
existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy a informovanie o tom,
čo rozhodcovské konanie je (hoci právna úprava takúto požiadavku na veriteľa neurčila). Zároveň

existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy spotrebiteľ v lehote 14 dní mohol
uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. O tomto práve bol informovaný transparentným
spôsobom, kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 7 rozhodcovskej zmluvy nachádzalo
ustanovenie o tomto oprávnení. Na základe vyššie uvedeného odporca tvrdí, že rozhodcovská zmluva
bola individuálnym právnym úkonom. K jej uzavretiu došlo v súvislosti so zmluvným vzťahom zo zmluvy

o revolvingovom úvere, nešlo však o predpoklad alebo o podmienku vzniku úverového vzťahu, čo
jednoznačne vyplýva nielen z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z právnych dôsledkov a účinkov
jej bodu 7. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany ju uzavreli ako
samostatný úkon a na osobitnej listine, ale predovšetkým vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z
okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela

vôbec vzniknúť alebo trvať, a to bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská
zmluva obsahuje v bode 2 záväzné vyhlásenie veriteľa, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom,
dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy. Podobne ak by dlžník do štrnástich dní
od uzavretia rozhodcovskej zmluvy od tejto zmluvy odstúpil, nemalo by to za následok zánik úverovej

zmluvy a povinnosť ihneď vrátiť úver. Ak odporca (veriteľ) nemôže ovplyvniť ani vznik rozhodcovskej
zmluvy ani jej trvanie, potom je logické, že rozhodcovská zmluva nemohla byť z jeho strany považovaná
za podmienku pre vznik úverového vzťahu.

Ďalej odporca uviedol, že je mylné, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním

a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne na základe žaloby dodávateľa. Ani zákon ani
smernica 93/13/EHS nehovoria nič o tom, že rozhodcovské konanie je prípustné len vtedy, ak sa začne
na základe žaloby spotrebiteľa. K výberu fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby.
Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného
vzťahu rovnaké práva. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje fórum rozhodovania

sporu a v prípade voľby rozhodcovského konania určuje konkrétny rozhodcovský súd. Rozhodcovské
konanie je prevažne písomným konaním, navrhovateľka sa však napríklad podaním žalobnej odpovede
nikdy nedomáhala ústneho prejednania, nenavrhla vypočutie cestou dožiadania a podobne. Možnosť
oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu objektívne existovala nielen v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej či kedykoľvek následne, keďže

bolo povinnosťou zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu zverejniť ich v Obchodnom vestníku. Z
rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa navrhovateľka domáha, vyplýva, že rozhodcovský súd
sapostavenímžalovanej,povahoužalovanéhonárokuajehoprávnymtitulomzaoberal,atoajzpohľadu
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Napokon odporca uviedol, že namieta nedodržanie zákonnej lehoty
na podanie návrhu v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z. z.

Na pojednávaní dňa 22.4.2015 sa nezúčastnil odporca ani jeho právny zástupca (vopred sa písomne
ospravedlnili). Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že
rozhodcovská zmluva nebola individuálne a osobitne vyjednaná a ani nemala vôľu ju prijať. V rámci
kontraktácie nedošlo k naplneniu zákona v tom, že by ju najprv príslušný zamestnanec odporcu s

odbornou starostlivosťou poučil a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu, či rozhodcovskú zmluvu
podpíše alebo nepodpíše. Bola jej len predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemala
reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah, a rozhodcovská zmluva jej bola predložená súčasne v ten istý deň,
a teda nadobudla dojem, že ide o tú istú zmluvu, teda o zmluvu o úvere pozostávajúcu z viacerých listín.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500019017, rozhodcovský

rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 181/11/14, rozhodcovská zmluva č. 8500019017,
zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500019017 a
listiny z pripojeného spisu Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 181/11/14: rozhodcovský rozsudok s
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, doručenky na meno J. R. a PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,

žaloba o zaplatenie pohľadávky vo výške 1 858,90 eur s prísl., rozhodcovská zmluva č. 8500019017,
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500019017, zmluvné
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úver č. 8500019017, karta klienta - J. R.
- č. zmluvy 8500019017.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: Navrhovateľka ako dlžník spolu s H. R.
ako spoludlžníkom podpísali dňa 5.12.2012 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o
revolvingovom úvere na formulári veriteľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. V ten istý deň 5.12.2012
navrhovateľka podpísala rozhodcovskú zmluvu č. 8500019017. Zmluva o revolvingovom úvere aj
rozhodcovská zmluva boli zo strany odporcu podpísané dňa 21.12.2012. Dňa 21.12.2012 súčasne

odporca vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Dňa 28.11.2014 odporca podal na
Slovenskomarbitrážnomsúderozhodcovskúžalobu,Slovenskýarbitrážnysúdrozhodolrozhodcovským
rozsudkom sp. zn. 181/11/14 z 9.12.2014. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa
29.12.2014. Z doručenky založenej v spise Slovenského arbitrážneho súdu vyplýva, že rozhodcovský
rozsudok bol navrhovateľke doručený spoločne so žalobou.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa

spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť

prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Po zistení svojej príslušnosti na prejednanie sporu, ktorá je daná tým, že ide o spotrebiteľský spor, resp.
spor týkajúci sa spotrebiteľského rozhodcovského konania v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda na toto konanie sa nevzťahuje ustanovenie §

14e zákona č. 71/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky (ktorý odkazuje na
rozhodcovské konanie v iných veciach než v spotrebiteľských sporoch), súd zistil, že návrh bol podaný
včas, teda v 30-dňovej lehote stanovenej v § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v spojení s ustanovením
§ 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. (navrhovateľke bol rozhodcovský rozsudok doručený 29.12.2014
a návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný 28.1.2015).

Z listín obsiahnutých v spise vrátane pripojeného spisu rozhodcovského súdu súd zistil, že zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8500019017, ako aj rozhodcovskú zmluvu s tým istým číslom podpisovala
navrhovateľka (žalobkyňa) v Bánovciach nad Bebravou dňa 5.12.2012, odporca (žalovaný) však až
21.12.2012, a to v Bratislave. Teda v období od 5.12.2012 do 21.12.2012 (do podpisu žalovaným)

nemožno uvedené listiny považovať za právne perfektné zmluvy, ale len za návrh resp. žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru zo strany žalobkyne (ako to je uvedené aj v záhlaví tejto listiny) a
návrh rozhodcovskej zmluvy. Na to, aby sa z návrhu jednej zmluvnej strany stala zmluva, je potrebná
nielen akceptácia druhou stranou, ale aj dôjdenie tejto akceptácie prvej zmluvnej strane (navrhovateľovi
- §43c ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade z listín založených v spise nevyplýva, že

žalovaný po tom, čo v Bratislave dňa 21.12.2012 zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú
zmluvu podpísal, toto podpísanie (svoj súhlas s týmito zmluvami) oznámil žalobkyni. Skutočnosť, že
to bol práve žalovaný, kto predložil žalobkyni formuláre oboch zmlúv na podpis, ešte neznamená,
že žalovaného treba považovať za navrhovateľa týchto zmlúv. Predloženie nepodpísaného formulárazmluvy ešte nie je prejavom vôle byť v prípade podpisu tohto formulára druhou stranou viazaný
ustanoveniami tohto formulára. Za návrh zmlúv možno považovať až podpísaný formulár. Keďže oba
formuláre podpísala ako prvá žalobkyňa, stala sa z právneho hľadiska práve ona „navrhovateľkou“

oboch zmlúv. Vo vzťahu k zmluve o revolvingovom úvere sa v spise rozhodcovského súdu nachádza
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré možno považovať za vyjadrenie akceptácie
návrhu (ak bolo toto oznámenie doručené žalobkyni - viď nižšie). Avšak vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve podobná akceptačná listina v spise nie je. Žalobkyňa síce predložila súdu rozhodcovskú zmluvu
s podpismi oboch účastníkov, avšak išlo o listinu, ktorú obdržala z rozhodcovského súdu spolu s

rozhodcovským rozsudkom ako súčasť príloh žaloby podanej na rozhodcovskom súde (ako o tom svedčí
doručenka založená v spise rozhodcovského súdu, na ktorej je ako označenie obsahu zásielky uvedené:
„181/11/14 - žal. + rozs. + príl.“). O tom, že žalovaný akceptoval rozhodcovskú zmluvu sa teda žalobkyňa
dozvedela až od rozhodcovského súdu, čo nemožno považovať za včasné oznámenie akceptácie
návrhu zmluvy. Rozhodcovská zmluva (akceptovaná oboma stranami) musí existovať v písomnej forme
už pred podaním žaloby na rozhodcovský súd, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

V danom prípade teda nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, keďže podľa § 46 ods.
2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebný písomný návrh a
jeho písomné prijatie, pričom podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu nadobúda
účinnosť (až) okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi, a

žalovaný nepreukázal (ani pred súdom, ale ani pred rozhodcovským súdom), že o akceptácii návrhu
rozhodcovskej zmluvy žalobkyňu včas informoval. Ani ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z., podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami, nemožno považovať za vylúčenie aplikácie všeobecných ustanovení
o právnych úkonoch, najmä ustanovenia § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie § 4

ods.2zákonač.244/2002Z.z.tedanemožnovykladaťtak,žebydokument,naktoromsúpodpisyoboch
zmluvných strán, mohol byť v každom prípade považovaný za platnú rozhodcovskú zmluvu uzavretú
v písomnej forme - to platí len v prípade, ak tento dokument podpísali obe zmluvné strany súčasne,
pričom ak k podpisu nedošlo za súčasnej prítomnosti oboch zmluvných strán, je potrebné aplikovať
všeobecnéustanoveniaoprávnychúkonoch.Zuvedenýchdôvodov(nedostatokriadnejpísomnejformy)

súd vyhlásil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú.

Vzhľadom na uvedenú právnu kvalifikáciu nebolo potrebné, aby sa súd zaoberal okolnosťami podpisu
rozhodcovskej zmluvy žalobkyňou, teda tým, či bola zo strany žalovaného dostatočne informovaná o
dôsledkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy a o možnosti jej odmietnutia.

Aj keď neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je sama o sebe dostatočným dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, súd sa zaoberal aj vecnou stránkou konania pred rozhodcovským súdom
a dospel k záveru, že rozhodcovský súd vec nesprávne právne posúdil a rozhodol v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, čo malo vplyv

na výsledok sporu [§ 45 ods. 1 písm. i), l) zákona č. 335/2014 Z.z. resp. § 40 ods. 1 písm. j) zákona
č. 244/2002 Z.z.].

Pokiaľ ide o otázku, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere v písomnej forme, jej
posúdenie je závislé od toho, či oznámenie veriteľa o schválení úveru došlo žalobkyni (v rozhodcovskom

konaní žalovanej), čo žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca) nepreukázal. Aj keby však došlo
k riadnemu uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. - nebola v nej uvedená
výškasplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Citovanéustanoveniezákonauvádzamedzináležitosťami
zmluvy nielen „výška, počet a termíny splátok“, ale „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov“. Z toho je zjavné, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená
samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára, ktorý by bol súčasťou zmluvy), teda zo zmluvy
musí byť zjavné, akú časť tej-ktorej splátky pripíše dodávateľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a
akú časť na poplatky. Nič v zmluve nenasvedčuje tomu, že by bol jej súčasťou splátkový kalendár
(alebo iná forma uvedenia spôsobu započítavania budúcich splátok) resp. že by takáto listina bola pri

podpise zmluvy predložená navrhovateľke. Odporca ani žiadnu takúto súčasť zmluvy nepredložil súdu
(ani predtým rozhodcovskému súdu). Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov [§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.] v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno
nahradiť odkazom na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona, teda právom dlžníka vyžiadať si bezplatne výpis zúverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky - tieto inštitúty nemožno zamieňať: Na rozdiel od výpisu z
úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorý by mal odrážať aktuálny stav splatenia jednotlivých
položiek (teda istiny, úrokov a poplatkov), údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich
platbách a spôsobe ich započítavania. Vzhľadom na absenciu tejto náležitosti by bolo potrebné úver
poskytnutý navrhovateľke na základe zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500019017 (ak vôbec došlo k
platnému uzavretiu tejto zmluvy) považovať za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov [§ 11 ods. 1 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z.]. Z rozhodcovského rozsudku a zo spisu rozhodcovského súdu však vyplýva,

že rozhodcovský súd sa týmito okolnosťami (platné uzavretie zmluvy písomnou formou, nedostatok
obsahových náležitostí zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z.) nezaoberal, teda rozhodol v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, v dôsledku
čoho priznal odporcovi (v rozhodcovskom konaní navrhovateľovi) podstatne väčšie plnenie než keby
riadne aplikoval predpisy na ochranu práv spotrebiteľov. Aj z tohto dôvodu súd v súlade s ustanovením
§ 45 ods. 1 písm. i), písm. l) zákona č. 335/2014 Z. z. resp. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.

z. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Pokiaľ navrhovateľka žiadala odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do (právoplatného)
rozhodnutia súdu o návrhu na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku, súd k tomu uvádza, že
takýto výrok nie je potrebný, keďže podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. ak bola podaná

žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).
Keďže navrhovateľka mala vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči

neúspešnému odporcovi. Keďže navrhovateľka bola ako spotrebiteľ oslobodená od súdneho poplatku
za podanie návrhu, jej trovy konania spočívajú len v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; podanie na súd - žaloba;
účasť na pojednávaní dňa 22.4.2015) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov. Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z predmetu

sporu, ktorým bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku a teda nebolo možné hodnotu práva vyjadriť v
peniazoch. V takomto prípade podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej
odmeny predstavuje 1/13 výpočtového základu, čo je na rok 2015 suma 64,53 eur. Za tri úkony právnej
služby je tak odmena advokáta 3 x 64,53 eur + 3 x 8,39 eur (režijný paušál za tri úkony právnej služby
vykonávané v roku 2015), spolu teda 218,76 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do
15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods.

3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.