Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414204497
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8414204497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne BL Telecom

collection, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpenej advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti
žalovanému T. za účasti vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským,
advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 457,05 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 21,05 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne
od 18. 7. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na trovách konania 79,51 eur k rukám
zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Patrika Podhorského, so sídlom Bratislava, Zámocká 36, do 3

dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 2. 7. 2014 domáhala na žalovanom zaplatenia 457,05 eur spolu
s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 21,05 eur od 18. 7. 2011 do zaplatenia a zo sumy 436 eur
od 18. 8. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tvrdeniami, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so
sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako poskytovateľ uzavrela so žalovaným ako
účastníkom zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v

znení neskorších predpisov. Predmetom tejto zmluvy o pripojení bol záväzok poskytovateľa poskytovať
žalovanému dohodnuté služby elektronickej komunikácie. Žalovaný sa v zmluve zaviazal služby
odoberať a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku služieb.

Spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469,
ako poskytovateľ žalovanému riadne poskytovala dohodnuté služby. Ich cenu vyčíslila faktúrou č.
4728870721, splatnou 17. 7. 2011, znejúcou na sumu 21,05 eur a faktúrou č. 4729874410, splatnou 17.

8. 2011, znejúcou na sumu 436 eur.

Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení a cenu riadne poskytnutých
služieb nezaplatil, resp. jej pomernú časť, čím porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení,resp. jej dodatku a všeobecných podmienok. Dlh žalovaného predstavuje 457,05 eur. S poukazom
na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa žalobkyňa domáha zaplatenia aj úrokov z omeškania so
zaplatením tohto peňažného záväzku vo výške určenej § 3 nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení

účinnom od 1. 2. 2013.

Zástupca žalobkyne aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní dôvodil poukazom na zmluvu o postúpení
pohľadávok z 24. 6. 2013.

V rámci prípravy pojednávania súd žalovanému 1. 7. 2015 doručil žalobu s prílohami na vyjadrenie.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Podaním doručeným súdu 9. 9. 2014 vstup do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962. Podaním súčasne požiadalo o doručenie

žaloby.
Na výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe zástupca vedľajšieho účastníka reagoval podaním doručeným
23. 9. 2015, ktorým navrhol žalobu v časti nároku na zaplatenie sumy 436 eur zamietnuť. Argumentoval,
že z faktúry č. 4729874410 znejúcej na sumu 436 eur vyplýva, že žalobkyňa si žalobou v tejto
časti uplatňuje nárok na zaplatenie viacerých zmluvných pokút zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej so

žalovaným. Zamietnutie žaloby odôvodnil argumentáciou, že zmluvné pokuty naformulované právnou
predchodkyňou žalobkyne v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníkaneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkami,atedaneplatnýmiextunc.Takétozmluvnépokutysú
nevyvážené, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Zmluvné pokuty neboli ani individuálne dojednané. Žalovaný mohol zmluvu o pripojení,

ktorej súčasťou zmluvné pokuty sú, iba podpísať alebo nepodpísať. Súdy už v obdobných veciach určili
takého ustanovenia o zmluvných pokutách ako neprijateľné zmluvné podmienky a teda podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné. To podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka
predstavuje zákonnú prekážku na to, aby dodávateľ, príp. jeho právny nástupca, mohol neprijateľné
podmienky naďalej uplatňovať. Argumentoval tiež, že dojednania o zmluvnej pokute sú neurčité a

nejasné, že dojednania o zmluvných pokutách musia byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, pričom v
danej veci sú súčasťou všeobecných podmienok, a nie zmluvy samej, ako aj že dojednania o zmluvnej
pokute sú tiež v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení

s ust. § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (drobné spory) bez nariadenia pojednávania len
na základe listinných dôkazov v spise.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Oboznámením obsahu spisu súd zistil nasledujúce skutočnosti:

Zo zmluvy označenej ako „Zmluva o pripojení“ súd zistil, že 2. 9. 2009 uzavrela obchodná spoločnosť
Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, so žalovaným zmluvu
o pripojení podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej len zmluva o pripojení). Predmetom zmluvy je záväzok spoločnosti
poskytovať žalovanému verejnú elektronickú komunikačnú službu Internet (program služby „Magio
internet Turbo 2 Solo“) a záväzok žalovaného platiť spoločnosti cenu za sprístupnenie a poskytovanie
tejto služby podľa platnej tarify spoločnosti.

V zmluve o pripojení sa zmluvné strany dohodli, že program Magio Internet Solo spoločnosť žalovanému
poskytne za zľavnenú cenu a žalovaný sa zaviazal službu v dohodnutom programe využívať po dobu
24 mesiacov. Za podmienky využívania služby v tomto programe po dobu 24 mesiacov spoločnosť sav zmluve o pripojení tiež zaviazala odpredať žalovanému za zľavnenú cenu netbook a router Dlink
DSL-2641R.

Z faktúry č. 4728870721, vystavenej 3. 7. 2011, splatnej 17. 7. 2011, vyplýva, že touto faktúrou
spoločnosť Slovak Telekom, a. s. žalovanému vyfakturovala cenu internetových služieb poskytovaných
mu v období od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011 na sumu 26,65 eur.

Z faktúry č. 4729874410, vystavenej 3. 8. 2011, splatnej 17. 8. 2011, vyplýva, že touto faktúrou

spoločnosť Slovak Telekom, a. s. vyfakturovala žalovanému zmluvné pokuty v celkovej 436 eur
nasledovne: pokutu Dlink DSL-2641R vo výške 20 eur, pokutu Magio internet Solo vo výške 116 eur a
pokutu Netbook vo výške 300 eur.

Žalovaný v konaní neučinil sporným, že sumy vyfakturované týmito faktúrami neuhradil.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o pripojení, tzn. k 2. 9. 2009 (ďalej len zákon elektronických komunikáciách) zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena jej služby. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za služby možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

V prejednávanej veci súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení prijal záver, že žalovaný 2.
9. 2009 uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35
763 469, zmluvu o pripojení podľa citovaného § 43 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách.
Súdtútozmluvuopripojení posudzovalzhľadiskaochranyžalovanéhoakospotrebiteľa,nakoľkoprávny
vzťahzaloženýzmluvoupovažovalzavzťahspotrebiteľský,naktorýsavplnomrozsahuvzťahujúprávna

úprava ochrany žalovaného ako spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení, tzn.
k 2. 9. 2009 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

V prejednávanej veci vychádzajúc z listinných dôkazov v spise súd mal za to, že žalovaný pri uzatváraní
zmluvy o pripojení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by nasvedčovali záveru o nespotrebiteľskom
charaktere tejto zmluvy. Žalovaný je v zmluve označený ako „fyzická osoba - nepodnikateľ“. Súd tu
len dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ.
Podľa výpisu z obchodného registra je tiež nesporné, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom
Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, pri uzatváraní zmluvy o pripojení konala v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné elektronické telekomunikačné
služby, súd prijal záver, že tento nárok má svoju oporu v zmluve o pripojení 2. 9. 2009. Žalovanému
preto uložil povinnosť zaplatiť z tohto titulu sumu 21,05 eur, ktorú si žalobkyňa uplatnila žalobou a ktorá

vyplýva z listinných dôkazov v spise. Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobkyne v konaní vyplýva
zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom
Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, a žalobkyňou 24. 6. 2013.Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 436 eur vyfakturovaných žalovanému
faktúrou č. 4729874410, súd prijal záver, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná. Žaloba zjavne obchádza
zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z.

účinného od 1. 3. 2010, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník. Žalobkyňa si nárok na zaplatenie
tejto zmluvných pokút uplatňuje s poukazom na zmluvné podmienky, ktoré sú z hľadiska ochrany
žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľné.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa v zásade nemožno vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli

oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Súd tiež
nepopiera význam zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorého účelom je viesť dlžníka
(vrátane spotrebiteľa) k riadnemu splneniu zmluvných povinností. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský
vzťah, musí ísť o také dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných zmluvných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky okolnosti právneho úkonu

a so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vrátane povinnosti
vyplývajúcich zo sankcionovania neplnenia zmluvných povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy.
Obligatórnosť súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vyplýva z čl. 6
smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie
existencia možná bez nekalých podmienok.

V prejednávanej veci žaloba predovšetkým zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a

Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinného od 1. 3. 2010, ktorým sa menil a
dopĺňal Občiansky zákonník, čo už samo o sebe zakladá dôvod na jej zamietnutie, nakoľko žalobkyňa
si žalobou uplatňuje nároky zo zmluvných podmienok, ktoré už boli súdmi právoplatne judikované ako
neprijateľné .
Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 3. 2010 ak súd určil niektorú zmluvnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú

povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj
právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície čl. 7 ods.1 smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do právneho poriadku
SR, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách so spotrebiteľmi so strany predajcov alebo dodávateľov. Ustanovenie

zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za
neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a
priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Priznaním by súd
iba toleroval vytváranie pokračujúceho protiprávneho stavu zo dodávateľom.V súvislosti s týmto dôvodom zamietnutia žaloby súd dáva do pozornosti nasledujúce rozhodnutia:
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 26/2012 z 23. 5. 2012, rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 16Co 32/2012 z 15. 3. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co
8/2014 z 24. 2. 2012,rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C 126/2014 z 23. 10. 2014, rozsudok
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C 53/2014 z 23. 6. 2014 a pod.

K ďalším dôvodom zamietnutia žaloby súd udáva, že tak, ako už súdy v obdobných veciach judikovali,

aj v prejednávanej veci súd považuje dodávateľom vopred formulárovo (nie individuálne) pripravené
ustanovenia o zmluvnej pokute za neplatné z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto za neprijateľné zmluvné podmienky.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto

nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu a formy zmluvy o pripojení je zrejmé, že dojednania
o zmluvných pokutách neboli účastníkmi zmluvy vyjednané individuálne. Ide o typické štandardné

formulárové zmluvy, známe súdu opakovane z mnohých obdobných vecí. Vo formulároch je text
dojednaní o zmluvných pokutách vopred naformulovaný a dodávateľ iba krížikom označuje aktuálne
údaje. Žalovaný tak nemal reálnu možnosť žiadnym spôsobom obsah dojednaní o zmluvných pokutách
ovplyvniť. Nemal možnosť reálne vyjednávať. Jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie
zmluvy ako celku. Dodávateľ tak zneužíva svoje postavenie na to, aby diktoval spotrebiteľovi zmluvné

podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme alebo zmluvu neuzavrie. Vzhľadom tiež na
drobné písmo, ktorým sú dojednania o zmluvných pokutách písané, množstvo neprehľadných dojednaní
o značnom množstve rôznych zmluvných pokút obsiahnutých v zmluve, a komplikovanú slovnú
formuláciu, priemerný spotrebiteľ nemôže v pomerne krátkom časovom úseku uzatvárania dostatočne
pochopiť podstatu a dôsledky dojednaní o jednotlivých zmluvných pokutách. Je na dodávateľovi, ktorý

obsah zmluvy pripravil tak, aby spotrebiteľ ako slabšia strana bola dostatočne jasne informovaná o
podstate a jednotlivých následkoch porušenia zmluvných povinností.

Zmluvné pokuty vychádzajúc z obsahu zmluvy o pripojení v prejednávanej veci plnia hlavne funkciu
paušalizovanej náhrady škody za nesplatenie poskytnutej zľavy za dohodnutý program internetových

služieb a z kúpnej ceny Netbooku a modemu v dôsledku nesplnenia doby viazanosti 24 mesiacov
a za ušlý zisk vzhľadom na nevyužívanie dojednanej služby po túto dobu viazanosti. Dojednania
pritom zaväzujú spotrebiteľa zaplatiť zmluvné pokuty v rovnakej výške bez ohľadu dĺžku využívania
služieb, teda ako pre prípad, kedy účastník bude využívať dojednané služby po dobu 11, resp. 23
mesiacov, počas ktorej splatí podstatnú časť poskytnutých zliav a zabezpečí dosiahnutie podstatnej

časti zisku, tak aj pre prípad, kedy služby bude využívať, napr. iba 2 mesiace. Takéto zmluvné
pokuty sú neprimeranými sankciami, ktoré sú objektívne spôsobilé spotrebiteľa poškodiť. Preto sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré nemôžu založiť právo na plnenie. Nerovnováhu v právach
apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechžalovanéhoakospotrebiteľazvýrazňujeajskutočnosť,že
pre prípad porušenia množstva zmluvných povinností žalovaným je dojednaných množstvo zmluvných

pokút, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinnosti poskytovateľom nie je dojednaná ani jedna
zmluvná pokuta.Aj tu súd poukazuje na už rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, v ktorých bola ako
neprijateľná považovaná takáto zmluvná podmienka, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. 6.
2011 sp. zn. 2Co 137/2010, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 sp. zn. 18Co 136/2010

a mnoho ďalších .

Súd k dôvodom zamietnutia žaloby ďalej dodáva, že dojednania o zmluvných pokutách nespĺňajú ani
podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Z dojednaní o zmluvných pokutách tak, ako
sú obsahom zmluvy o pripojení, bez ďalšieho nemôže byť bežnému spotrebiteľovi bez pochybnosti

zrejmé, za porušenie akých konkrétnych zmluvných povinností má jednotlivé zmluvné pokuty zaplatiť.
Jednotlivézmluvnépokutysúdohodnutépreporušenierôznychzmluvnýchpovinností,ktorévdojednaní
nie sú presne špecifikované a sú vymedzené iba odkazom na iné opäť drobným písmom vopred
naformulované ustanovenia nielen zmluvy o pripojení, ale aj všeobecných podmienok. Takáto pre
bežného spotrebiteľa nezrozumiteľná formulácia jeho povinnosti spôsobuje neprijateľnosť zmluvnej
podmienky o zmluvnej pokute.

Naviac, podľa doterajšej judikatúry dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve nemôže byť
súčasťou všeobecných podmienok (porovnaj Nález ÚS ČR z 11. 11. 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/2011,
rozsudok Okresného súdu Cheb z 31. 5. 2010 sp. zn. 15C 410/2009 a pod.).

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajú niektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení zákona č. 586/2008 Z. Z. účinnom od 1. 1. 2009, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
9,5 % ročne tak, ako ich špecifikovala petitom žaloby. Súd jej tieto úroky z omeškania priznal iba zo
sumy zodpovedajúcej výške priznanej istiny 21,05 eur vychádzajúc zo splatnosti nezaplatenej faktúry č.

4728870721. V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne príslušenstva zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aplikujúc
zásadu úspechu v konaní.

Súd žalobe o zaplatenie 457,05 eur vyhovel iba ohľadne sumy 21,05 eur. Neúspech žalovaného bol teda
iba nepatrný (cca. 4 %). Preto súd vychádzal zo záveru, že žalovanému ako aj vedľajšiemu účastníkovi
na jeho strane prislúcha právo na plnú náhradu trov konania.
Žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (žiadne preukázateľné trovy mu ani nevznikli).
Preto súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku, že žalovanému

náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajší účastník na strane žalovaného si nárok na náhradu trov konania uplatnil a trovy vyčíslil v svojom
vyjadrení k žalobe z 16. 9. 2015. Pre prípad plného úspechu v spore požadoval priznať náhradu trov
právneho zastúpenia advokátom pozostávajúcich z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby, a to

prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej, pri hodnote jedného úkonu 31,54 eur a 2
x režijný paušál po 8,39 eur, spolu 79,86 eur.

Súd mal za to, že trovy vedľajšieho účastníka v konaní predstavujú trovy právneho zastúpenia
pozostávajúce z odmeny za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe z 16.

9. 2015) pri hodnote 1 úkonu 31,54 eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb), 1x tzv. režijný paušál 8,04 eur a 1 x režijný paušál 8,39
eur. Celková suma trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi tak predstavuje 79,51 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občiansky súdny poriadok) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).