Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/784/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215200227
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215200227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobkyne: J. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K zornici XXXX/XX, XXX XX U. nad U., zastúpená JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou so sídlom
v Bánovciach nad Bebravou, Ul. A. Hlinku 21 proti žalovanému: R. O. Y., s.r.o., so sídlom R. XX,
XXX XX U., IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku a neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 22. apríla 2015, č. k. 6C/35/2015-50, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil, že rozhodcovská zmluva č. 8500019017 medzi
veriteľom R. O. Y., s.r.o., a dlžníkom J. R., podpísaná dlžníkom dňa 05.12.2012 a veriteľom dňa
21.12.2012 je neplatná, m e n í tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

V zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho arbitrážneho

súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava
z 09.12.2014 vo veci žalobcu: R. O. Y., s.r.o., so sídlom R. XX, XXX XX U., IČO: 35 792 752,
proti žalovanému: J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX T., pod sp. zn. 181/11/14.
Rozhodcovskú zmluvu č. 8500019017 medzi veriteľom R. O. Y., s.r.o., a dlžníkom J. R., podpísaná
dlžníkom dňa 05.12.2012 a veriteľom dňa 21.12.2012 určil za neplatnú. Žalovaného zaviazal nahradiť
žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia v sume 218,76 eur, do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. V rozhodnutí konštatoval, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala

zrušenia rozhodcovského rozsudku a vyhlásenia rozhodcovskej zmluvy za neplatnú. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 05.12.2012 uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500019017, na
základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1.500 eur a ona sa zaviazala vrátiť žalovanému sumu
poskytnutého úveru spolu s úrokmi v 36 mesačných splátkach po 85,15 eur. Na samostatnej listine
uzavreli formulárovú rozhodcovskú zmluvu č. 8500019017, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 05.12.2012
a žalovaný dňa 21.12.2012. Žalobkyňa ďalej uviedla, že krátko po poskytnutí úveru sa dostala do
omeškania so splácaním úveru, preto jej zo strany žalovaného bol ponúknutý dodatok k zmluve,

ktorého obsahom bol odklad splatnosti splátok číslo 13 a 14, za ktorý sa však musela zaviazať zaplatiť
žalovanémuzmluvnúodmenuvovýške170,30eur.Keďžeúverriadnenesplácala,žalovanýjejzosplatnil
celý dlh. Z požičanej sumy 1.500 eur uhradila sumu 1.376,80 eur. Na základe rozhodcovskej zmluvy a
na základe žaloby žalovaného doručenej Slovenskému arbitrážnemu súdu Bratislava dňa 28.11.2014Slovenský arbitrážny súd vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 181/11/14 z 09.12.2014, ktorým ju
zaviazal zaplatiť sumu 1.858,90 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo
výške 0,425 % ročne, ako aj trovy rozhodcovského konania a trovy právneho zastúpenia. Mala za to, že

zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala povinné obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/
Zák. č. 129/2010 Z. z., pričom absencia týchto náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej ročná úroková sadzba úveru vo výške 70 % bola v rozpore s
dobrými mravmi. Ak by bol rozhodcovský súd postupoval podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 129/2010 Z. z., musel by dospieť k záveru, že

zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Tým, že na tieto skutočnosti
rozhodcovský súd neprihliadal, pri svojom rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ Zák. č. 244/2002 Z. z., čo je dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Poprela aj platnosť rozhodcovskej zmluvy zo dňa 05.12.2012 z dôvodu, že
nebola individuálne dojednaná.

2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Vykonaným
dokazovaním zistil, že žalobkyňa ako dlžník spolu s H. R. ako spoludlžníkom podpísali dňa 05.12.2012
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere na formulári veriteľa R.
O. Y., s.r.o.. V ten istý deň 05.12.2012 žalobkyňa podpísala rozhodcovskú zmluvu č. 8500019017.
Zmluva o revolvingovom úvere aj rozhodcovská zmluva boli zo strany žalovaného podpísané dňa

21.12.2012. Toho istého dňa súčasný žalovaný vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
Dňa 28.11.2014 žalovaný podal na Slovenskom arbitrážnom súde rozhodcovskú žalobu a Slovenský
arbitrážny súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 181/11/14 z 09.12.2014. Rozhodcovský
rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 29.12.2014, spoločne so žalobou.

3. Z listín obsiahnutých v spise vrátane pripojeného spisu rozhodcovského súdu súd prvej inštancie
zistil, že zmluvu o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za právne
perfektné zmluvy, ale len za návrh resp. žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo strany žalobkyne
a návrh rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že na to, aby sa z návrhu jednej strany stala zmluva, je
potrebná nielen akceptácia druhou stranou, ale aj dôjdenie tejto akceptácie prvej zmluvnej strane.

V danom prípade z listín založených v spise nevyplýva, že žalovaný po tom, čo v Bratislave dňa
21.12.2012 zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu podpísal, toto podpísanie (svoj
súhlas so zmluvami) oznámil žalobkyni. Vo vzťahu k zmluve o revolvingovom úvere sa v spise
rozhodcovskéhosúdunachádzaoznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkovi,ktorémožnopovažovať
za vyjadrenie akceptácie návrhu, avšak vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve podobná akceptačná listina

v spise nie je. O tom, že žalovaný akceptoval rozhodcovskú zmluvu sa teda žalobkyňa dozvedela až
od rozhodcovského súdu, čo nemožno považovať za včasné oznámenie akceptácie návrhu zmluvy.
Rozhodcovská zmluva (akceptovaná oboma stranami) musí existovať v písomnej forme už pred
podaním žaloby na rozhodcovský súd, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z. z.). V danom
prípade teda nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, keďže podľa § 46 ods. 2 Občianskeho

zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebný písomný návrh a jeho písomné prijatie,
pričom podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu nadobúda účinnosť (až) okamihom,
keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci žalovaný nepreukázal
(ani pred súdom, ale ani pred rozhodcovským súdom), že o akceptácii návrhu rozhodcovskej zmluvy
žalobkyňu včas informoval. Z uvedených dôvodov nedostatku riadnej písomnej formy súd vyhlásil

rozhodcovskú zmluvu za neplatnú.

4. Ďalej konštatoval, že vzhľadom na uvedené nebolo potrebné, aby sa zaoberal okolnosťami podpisu
rozhodcovskej zmluvy žalobkyňou, teda tým, či bola zo strany žalovaného dostatočne informovaná
o dôsledkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy a možnostiach jej odmietnutia. Aj keď neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy je sama o sebe dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
zaoberal sa však aj vecnou stránkou konania pred rozhodcovským súdom a dospel k záveru, že
rozhodcovský súd vec nesprávne právne posúdil a rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, čo malo vplyv na výsledok sporu (§ 45
ods. 1 písm. i/, l/ Zák. č. 335/2014 Z. z., resp. § 40 ods. 1 písm. j/ Zák. č. 244/2002 Z. z.). Zmluva o

revolvingovom úvere totiž neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zák. č. 129/2010 Z. z. -
nebola v nej uvedená výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď v zmluve nebola každá zo
zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) vyčíslená samostatne (napr. vo forme splátkového kalendára,
ktorý by bol súčasťou zmluvy), teda zo zmluvy nebolo zjavné, akú časť tej ktorej splátky pripíšedodávateľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Z rozhodcovského rozsudku a zo
spisu rozhodcovského súdu však vyplýva, že rozhodcovský súd sa týmito okolnosťami nezaoberal, teda
rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, v

dôsledku čoho priznal žalovanému podstatne väčšie plnenie v rozhodcovskom konaní než keby riadne
aplikoval predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Aj z tohto dôvodu súd v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. i/,
písm. l/ Zák. č. 335/2014 Z. z., resp. § 40 ods. 1 písm. j/ Zák. č. 244/2002 Z. z. predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
Akoodvolacídôvoduviedolust.§205ods.2písm.a/vspojenís§221ods.1písm.f/,písm.h/,§205ods.
2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho závery nemajú oporu v skutkovom stave,
keď žalobkyňa počas konania ani netvrdila, že by o rozhodcovskej zmluve sa dozvedela až vtedy, keď
jej bola doručená zo strany rozhodcovského súdu a že jej nikdy nebola doručená rozhodcovská zmluva

ako podpísaná zo strany žalovaného. Doručenie rozhodcovskej zmluvy teda nebolo medzi účastníkmi
sporné, a preto postup súdu v tomto smere presahuje rozsah zákonnej kompetencie vychádzať z tvrdení
účastníkov. Ďalej namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na výroku o určení neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, pričom zdôvodnenie tohto procesného predpokladu neuvádza konajúci súd vo
svojom rozhodnutí. Ďalej namietal záver súdu o tom, že uzavretá revolvingová zmluva neobsahuje

termíny splátok istiny, ako aj údaj o výške úrokov a iných poplatkov, keď z obsahu zmluvy jednoznačne
vyplýva, že úver má byť uhradený v dohodnutých mesačných splátkach, pričom splátky boli splatné k
dohodnutému dňu. Údaj o dátume splatnosti prvej splátky, poslednej splátky vyplýva nielen z oznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ale aj zo splátkového kalendára. Závery súdu prvej inštancie a
aplikácia Zák. č. 129/2010 Z. z. je preto založená na jeho nesprávnom výklade.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 Zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým

určil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa § 388 CSP zmeniť a v zostávajúcej časti je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.

8. Po preskúmaní sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci
nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobkyňa podpísala rozhodcovskú zmluvu č. 8500019017 dňa 05.12.2012 a zo strany žalovaného
bola rozhodcovská zmluva podpísaná dňa 21.12.2012, pričom z predložených listín nevyplýva, že
by žalovaný po tom, čo v Bratislave dňa 21.12.2012 rozhodcovskú zmluvu podpísal, svoj súhlas s

uzavretou rozhodcovskou zmluvou oznámil žalobkyni. V danej veci tak nedošlo k platnému uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, keďže podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou
formou je potrebný písomný návrh a jeho písomné prijatie, pričom podľa § 43c ods. 2 Občianskeho
zákonníka prijatie návrhu nadobúda účinnosť až okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu
dôjde navrhovateľovi. V danej veci žalovaný nepreukázal ani pred odvolacím súdom, že o akceptácii

návrhu rozhodcovskej zmluvy žalobkyňu včas informoval. Keďže rozhodcovská zmluva akceptovaná
oboma stranami musí existovať v písomnej forme už pred podaním žaloby na rozhodcovský súd, inak
je neplatná, právny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k platnému uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, preto považoval odvolací súd za správny.

9. Odvolací súd sa pritom nestotožnil s námietkou žalovaného uvedenou v odvolaní, že súd prvej
inštancie presiahol rozsah zákonnej kompetencie vychádzať z tvrdení účastníkov, keď žalobkyňa počas
konania nikdy netvrdila, že by sa o rozhodcovskej zmluve dozvedela až vtedy, keď jej bola doručená
zo strany rozhodcovského súdu, čím prekročil rozsah viazanosti skutkovými tvrdeniami účastníkov
a súčasne žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa sa totiž podanou žalobou v

danej veci domáhala zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku, kde súd prvej inštancie platnosť
rozhodcovskej zmluvy ako predpoklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, musel skúmať ako
predbežnú otázku, a to bez ohľadu na skutkové tvrdenia strán sporu. Platí totiž, že ak v určitej vecinedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takomto
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

10. Keďže v danej veci bolo preukázané, že nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, bolo
potom nadbytočné zaoberať sa už ďalšími dôvodmi pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovskýrozsudokvydanývspotrebiteľskejvecijevrozporesozákonom,akrozhodcovskázmluva,
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neexistencie, či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie NS SR zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012).

11. S poukazom na uvedené potom súd prvej inštancie rozhodol správne, keď po konštatovaní
neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský rozsudok Stáleho arbitrážneho súdu,
zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, zrušil.

12. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

13. Za dôvodnú však odvolací súd považoval námietku žalovaného, že na určení neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy v danej veci nebol naliehavý právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej
prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ Zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok,
účinný v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
podľacit.zákonnéhoustanoveniaišlooposúdenie,čipodanážalobajevhodnýprocesnýnástrojochrany
práva žalobcu a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Určovacie žaloby majú tak podľa

právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov a judikatúry opodstatnenia tam, kde je ešte len
stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má charakter
preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia
žaloba odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení
neplatnosti predmetnej zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky

medzi účastníkmi konania a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.

14. V danej veci je nepochybné, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobkyne,
teda o tom, či rozhodcovský rozsudok Stáleho arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave má byť zrušený, sa platnosťou rozhodcovskej zmluvy, na

základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, nevyhnutne musel vysporiadať ako s
predbežnou otázkou. Bolo preto nadbytočné, aby samostatným určovacím výrokom určil aj neplatnosť
tejto rozhodcovskej zmluvy, pretože tým, že na jej základe už bol vydaný rozhodcovský rozsudok, došlo
užkporušeniupráva.Naurčeníneplatnostirozhodcovskejzmluvysamostatnýmvýrokomsúdutaknebol
už daný naliehavý právny záujem.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie preto podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, vzhľadom ku skutočnosti, že obe sporové strany boli v odvolacom konaní čiastočne úspešné.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).