Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200271
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715200271.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176 právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25,
adresou na doručovanie Piešťany, Teplická 7434/147 proti žalovanému S. G., D.. XX. XX. XXXX, H. N.
O., A. N. XXX XX Z., A. XX, P. Z., Č. F. v konaní o zaplatenie 336,95 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýježalobcovipovinnýzaplatiťsumu130,16€spolus9%úrokomzomeškaniaročneod20.12.
2014 do zaplatenia a vyčíslený úrok z omeškania v sume 36,66 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.01.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 336,95 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 86,86 Eur a ďalším 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 336,95 Eur od 20.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Žalobcažalobuodôvodniltouskutočnosťou,žesožalovanýmuzavreldňa27.10.2009úverovúzmluvu
č. 5910043010, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky žalobcu. Žalovaný zároveň obdržal od žalobcu neoddeliteľnú
súčasť úverovej zmluvy a to príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou bol sadzobník poplatkov žalobcu.
Úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu z posledných účastníkov. Predmetom
úverovej zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca v sume 320,- Eur zo strany žalobcu prostredníctvom

úverovej karty. Žalobca poukázal na charakter revolvingového úveru a na skutočnosť, že účastníci
zmluvynemôžuvedieťurčiťkedyakoľkobudečerpanéapretoniejemožnéstanoviťvýškuposkytnutého
úveru, preto sa stanovuje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru.

3. Žalovaný mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach a v termínoch, ktoré boli určené
úverovou zmluvou. Rovnako mal zaplatiť úroky vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v

okamihu splátky úveru.

4. Vzhľadom na charakter úveru nebolo možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože
úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.

5. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku a preto žalobca listom z 27.03.2012

vyzval žalovaného k zaplateniu zostatku celého úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po
splatnosti upomienky a zmluvnej pokuty. Pohľadávka uplatnená žalobcom predstavuje istinu vo výške309,92 Eur, zmluvný úrok vyčíslený na sumu 12,46 Eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 3,26 Eur
a zmluvnej pokuty vo výške 2,22 Eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak úroky boli stanovené v
sadzbe 9 % ročne ku dňu 12.04.2012, čo bol 15. deň od odoslania výzvy k splateniu celého úveru

a 48,72 Eur bolo vypočítaných zo sumy 377,81 Eur od 12.04.2012 do 16.09.2013 a ďalšia suma
38,14 Eur bola vypočítaná zo sumy 336,95 Eur od 17.09.2013 do 19.12.2014, čiže do dňa spísania
žaloby. Právne zdôvodnenie svojho nároku žalobca neuviedol. Na dôkaz svojich tvrdení pripojil do spisu
predmetnú úverovú zmluvu, Všeobecné úverové podmienky žalobcu, sadzobník poplatkov a odmien,
výzvy k splateniu dlhu a poštový podací hárok preukazujúci odoslanie tejto výzvy, výpis čerpania splátok

a úhrad a predžalobnú výzvu na splatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola aj s prílohami riadne doručená do vlastných rúk do
miesta jeho prechodného pobytu.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa ust. § 200ea O.

s. p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. vyhlásil dňa 30. 06. 2016 verejne
rozsudok bez nariadenia pojednávania.

8. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.

9. Z úverovej zmluvy čísla uvedeného v žalobe mal súd nepochybne preukázané, že účastníci konania
dňa 27.10.2009 uzavreli úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s výškou kreditného limitu
čižeúverovéhorámca320,-Eur,svýškoumesačnejsplátky4%zdlžnejsumypriročnejúrokovejsadzbe
26,28 %, priemernej hodnote úrokovej miery pre kreditné karty 19,38 % s tým, že splátky boli zročné k
20. dňu v mesiaci a mali byť poukazované na účet v zmluve uvedený. V úverovej zmluve bolo dohodnuté

poistenie zneužitia karty za poplatok 0,5 Eur mesačne. Ako potom súd zistil z prehľadu o splácaní úveru
a jeho čerpaní, žalovaný poslednú splátku úveru zaplatil 08.10.2011 v sume 14,- Eur a následne až
do 16.09.2013, kedy zaplatil 40,86 Eur žalobcovi nič neplnil. V súvislosti s touto skutočnosťou žalobca
listom zo dňa 27.03.2012 vyzval žalovaného k splateniu celého čerpaného úveru v súlade s úverovými
podmienkami a žiadal zaplatiť sumu 379,39 Eur najneskôr do 15-tich dní od odoslania výzvy. 15-dňová

notifikačná lehota žalobcovi uplynula 11.04.2012 v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a od
12.04.2012 bol už žalovaný s predmetnou sumou v omeškaní.

10. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bol ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh žalobou uplatnený
čo i len čiastočne zaplatil. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba

žalobcu je dôvodná len čiastočne. Súd po vykonanom dokazovaní dôsledne sa oboznámiac s úverovou
zmluvou, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným konštatoval, že poskytnutý úver je nutné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko podľa presvedčenia súdu, úverová zmluva neobsahuje náležitosti,
ktoré podľa vtedy platného zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy obsahovať
mala.

11. Podľa presvedčenia súdu medzi žalobcom a žalovaným vznikla síce platná zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale neobsahovala
ročnú percentnú mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

12. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k) citovaného zákona musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15-tich kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

13. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods.
2 písm. a), b) d) - j), k) a l) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.14. Aj keď žalobca argumentoval skutočnosťou, že vzhľadom na charakter úveru, kde ide o revolvingový
úver, kde je stanovený úverový rámec a ten sa dopĺňa v závislosti od čerpania úverového úveru klientom

nie je možné určiť RPMN, súd sa nestotožňuje s takýmto názorom, pretože podľa presvedčenia súdu
bolo možné, aby žalobca stanovil ročnú percentuálnu mieru nákladov za podmienok, že by úver bol
čerpaný len jednorázovo a bol by pravidelne splácaný stanovenými mesačnými splátkami pri dohodnutej
ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch známych a dohodnutých v čase uzavretia úverovej zmluvy. V takom
prípade by bolo možné stanoviť a uviesť aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov

pri obdobných úveroch a spotrebiteľ by mal vedomosť, za akú cenu si spomínané úverové prostriedky
teda 320,- Eur, ktoré tvorili úverový rámec od žalobcu kupuje. Keďže podľa presvedčenia súdu úverová
zmluva postrádala vyššie spomínané náležitosti, ktoré podľa presvedčenia súdu obsahovať v zmysle
zákona mala, bolo nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. A teda žalobca má nárok len
na sumy, ktoré v skutočnosti žalovanému požičal, teda na istinu poskytnutého úveru prípadne poplatky,
ktoré nenavyšujú RPMN a netvoria celkové náklady spotrebiteľa. Ako súd zistil z prehľadu čerpania

splátok a úhrad, žalovaný žalobcovi celkovo zaplatil 365,88 Eur, čo je suma uvedená v kolónke úhrada,
pričom z tejto sumy žalobca 85,82 Eur započítal na požičanú istinu, 172,41 Eur na dohodnuté zmluvné
úroky, na poistenie zneužitia platobnej karty 10,50 Eur, na poplatky za zasielanie upomienok 44,- Eur,
na poplatky za výber z automatu 9,- Eur, poplatok za výpis z účtu 24,45 Eur, na tzv. opakované úroky
grace period 8,47 Eur, na zmluvnú pokutu bližšie nešpecifikovanú a právne nezdôvodnenú sumu 13,45

Eur a na úrok z omeškania 86,86 Eur. Celkovo takto žalobca vyčíslil svoje nároky voči žalovanému na
789,69 Eur.

15. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd považoval za dôvodné len tie nároky
žalobcu, ktoré netvorili celkové náklady spotrebiteľa ( § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z.). Teda za

oprávnený považoval nárok na čerpanú istinu v sume 395,74 Eur, úrok za hotovostné transakcie vo
výške 9,09 Eur, poistenie zneužitia karty 10,50 Eur, poplatok za zaslanie upomienky v sume 44,- Eur,
poplatok za výber z bankomatu 9,- Eur a poplatok za výpis z účtu 27,71 Eur. Celkovo tak dôvodný nárok
žalobcu voči žalovanému predstavoval sumu 496,04 Eur a pri platbe, ktorú žalobca celkovo zaplatil v
sume 365,88 Eur rozdiel predstavuje sumu 130,16 Eur.

16. Podľa presvedčenia súdu žalobca má nárok len na zaplatenie tejto sumy a rovnako má nárok na
úroky z omeškania len z tejto sumy za žalované obdobie.

17. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny a tam stanovených ďalších poplatkov, ktoré podľa presvedčenia

súdu netvoria celkové náklady spotrebiteľa tak, ako sú menované v ustanovení § 2 písm. c) pod bodom
1/,3/a5/Zákonač.258/2001Z.z.nachádzaoporuvustanoveniachzmluvy.Nárokžalobcunazaplatenie
úverovej istiny a týchto poplatkov teda nachádza oporu v ustanoveniach zmluvy, ktorej súčasťou bol aj
cenník poplatkov, ale aj v ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje základný právny
rámec pre úpravu úverovej zmluvy. Súd žalobcovi nepriznal požadovanú zmluvnú pokutu, na ktorú mal

žalobcovi vzniknúť nárok v sume 13,45 Eur a z ktorej po započítaní platby žalovaného v sume 11,23
Eur požadoval priznať len sumu 2,22 Eur, nakoľko tento nárok žalobca bližšie nezdôvodnil, súdu nebolo
zrejmé z akej sumy, v akej sadzbe a o ktoré ustanovenie zmluvy sa tento nárok opiera, teda zostal
nepreskúmateľný a v tomto smere súd žalobu považoval za nedôvodnú.

18. V súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z
omeškania, ktoré ale súd prepočítal a vyčíslil za žalované obdobie spôsobom, ktoré súd uvádza nižšie.
Žalobca požadoval správne úroky z omeškania v limitoch stanovených občiansko-právnymi predpismi,
v tomto prípade v limitoch, ktoré stanovil Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 3, v zmysle ktorého je výška úrokov

z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa presvedčenia súdu žalobca
zosplatnil úver v súlade s ustanovením Hlavy VIII. § 2 Všeobecných úverových podmienok žalobcu
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou jednej splátky viac ako tri mesiace a
súčasne s úhradou viac ako dvoch splátok. Po odoslaní výzvy zo dňa 27.03.2012 15-dňová notifikačná

lehota stanovená ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplynula 11.04.2012, ku ktorému
dňu nastala okamžitá splatnosť úveru a 12.04.2012 bol žalovaný už v omeškaní s úhradou dlžnej
sumy. Ak teda žalovaný žalobcovi dlhoval sumu 130,16 Eur, a to od 17.09.2013, keď žalovaný zaplatil
žalobcovi sumu 40,86 Eur ako poslednú úhradu, ktorú vôbec vykonal a sumu 171,02 Eur od 12.04.2012do 16.09.2013, keď svoj dlh znížil o zaplatenú sumu 40,86 Eur, tak potom pri sadzbe 9 % ročne zo
sumy 171,02 Eur za obdobie od 12. 04. 2012 do 16.09.2013 čo je 523 dní predstavuje vyčíslený úrok z
omeškania sumu 0,042 Eur denne a pri omeškaní, ktoré trvalo 523 dní potom predstavuje za obdobie

od 12.04.2012 do 16.09.2013 sumu 21,97 Eur. Ak v období od 17.09.2013 do 19.12.2014 čo je obdobie,
za ktoré žalobca požadoval úrok z omeškania z nižšej sumy vzhľadom na platbu žalovaného 40,86 Eur
16.09.2013, žalovaný dlhoval sumu 130,16 Eur, tak potom 9 %-ný úrok ročne z tejto sumy v dennom
prepočítaní predstavuje sumu 0,032 Eur a za 459 dní omeškania predstavuje vyčíslenú sumu 14,69
Eur. Vyčíslený úrok z omeškania potom predstavuje sumu 36,66 €. Súd takto považoval za dôvodné

len nároky žalobcu uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatnených nárokov žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30. 06. 2016 a keďže ani jeden z účastníkov nebol v konaní plne úspešný, súd žiadnemu
z nich proti tomu druhému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.