Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200663
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7012200663.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: STEEL TRANS, s.r.o., Adlerova 1, Košice,
právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom so sídlom Hraničná 12, Košice, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/432540-525696/2012/5924
zo dňa 19. marca 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

6S/152/2012-79 zo dňa 27. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/152/2012-79 zo dňa
27. marca 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1020503/1/432540-525696/2012/5924 zo dňa 19.

marca 2012 ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice III. č. 697/230/3115-21832/11/
Har zo dňa 30. novembra 2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 323,49 € na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Správca dane prvostupňovým rozhodnutím znížil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty

nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2010 zo sumy 50 051,93 € na sumu 16 760,67
€. Predmetom odvolacieho daňového konania bola skutočnosť, že správca dane neuznal žalobcovi
odpočítanie dane zo služby reklamy „reklamné služby poskytnuté na futbalovom štadióne podľa
podmienok uvedených v Zmluve o reklame č. 1/2010“ v sume 14 566,73 €, ktorú fakturoval dodávateľ
Mestský Futbalový Klub Košice a.s. faktúrou č. 3560210 z 30. novembra 2010, nakoľko správca dane
dospel k záveru, že žalobca v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) odpočítal daň v
sume 14 566,73 € (rozdiel medzi cenou zvýšenou dodatkami k Zmluve o reklame č. 1/2010 a cenou
dohodnutou v Zmluve o reklame č. 1/2010, t.j. rozdiel v základe dane v sume 76 667 € (104 167 € - 27
500 €) a rozdiel v DPH v sume 14 566,73 € (19 791,73 € - 5 225 €), keďže dodávateľovi MFK Košice
a.s. daňová povinnosť nevznikla.

Žalovanývrozhodnutípoukázalnato,žepredmetnáfaktúrajevystavenázaposkytnutieslužiebvzmysle
Zmluvy o reklame č. 1/2010, pričom vo faktúre nie je zmienka o Dodatkoch k Zmluve o reklame č. 1/2010.
Mestský Futbalový Klub Košice a.s. (ako obstarávateľ) a STEEL TRANS s.r.o. (ako objednávateľ)
uzavreli 27. júna 2005 Rámcovú zmluvu o reklame, podľa ktorej dohodnutá odmena bude vždy v
hodnote, ktorá bude zhodná s hodnotou dotácie Mesta Košice, poskytnutej obstarávateľovi. V zmluve o
reklame č. 1/2010 zo dňa 30. decembra 2009 bola dohodnutá odmena za reklamné služby za rok 2010

vo výške 330 000 € bez DPH, pričom zmluva ustanovovala, že dodávateľ vystaví faktúry ku poslednému
dňu príslušného mesiaca, mesačne v sume 27 500 € bez DPH. Dodatkom č. 1 k Zmluve č. 1/2010,uzatvoreným dňa 15. júla 2010, bola zmenená výška dohodnutej odmeny z 330 000 € na 430 000
€ a Dodatkom č. 2 z 15. novembra 2010 bola výška odmeny zvýšená na 550 000 €. Správca dane
akceptoval Zmluvu o reklame č. 1/2010 bez dodatkov a ako cenu za poskytnuté reklamné služby v

zdaňovacom období november 2010 uznal sumu 32 725 € (základ dane 27 500 €, DPH 5 225 €).
Podľa žalovaného, zvýšenie ceny za reklamu dodatkami č. 1 a 2 k Zmluve o reklame č. 1/2010 v
zdaňovacom období november 2010 na sumu 123 958,73 € (základ dane 104 167 €, DPH 19 791,73
€), nebolo viazané na poskytnutie žiadneho ďalšieho plnenia, služby alebo tovaru. Daňová povinnosť
z titulu cenového rozdielu dodávateľovi nevznikla, keďže sa nejednalo o platbu za konkrétne dodanie

tovaru alebo služby, len o zvýšenie ceny bez väzby na dodanie, len z dôvodu navýšenia dotácie Mestom
Košice.Pokiaľišloopersonálneprepojeniedodávateľaaodberateľareklamnejslužby,naktorépoukázal
správca dane, žalovaný k tomu v rozhodnutí uviedol, že na personálnu prepojenosť bolo poukázané v
záujme komplexného posúdenia všetkých súvislostí, pričom uvedená skutočnosť nebola jediným a ani
najvýznamnejším dôvodom neuznania navýšenej dane z pridanej hodnoty.

V odôvodnení rozsudku krajský súd s poukazom na ustanovenia § 19 ods. 1 a 2, § 49 ods. 1 a ods.
2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. vyslovil záver, že z hľadiska uplatnenia
nároku na odpočítanie dane je dôležité, že bola vystavená faktúra, podľa ktorej sa uskutočnil zdaniteľný
obchod medzi dvomi platiteľmi DPH, pričom jeden z nich má daňovú povinnosť a druhý má nárok
na odpočítanie dane. Krajský súd dospel k názoru, že služba (v danom prípade reklama), na ktorú

je viazaný vznik daňovej povinnosti, dodaná bola, a poukazovanie žalovaného na to, že v priebehu
roku 2010 sa nemenil rozsah poskytovaných reklamných služieb, nie je právne relevantné. Cena za
obstaranú reklamu sa považuje za výdavky na reklamu, ktoré je nutné zahrnúť do daňových výdavkov,
a ktoré sa premietajú do základu dane. Dodatky k zmluve sa opierajú o zásadu zmluvnej voľnosti
a vychádzajú, pokiaľ ide o určenie ceny reklamy, z rámcovej zmluvy o reklame, pretože reklama je

prezentáciou produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Pokiaľ ide o námietky žalovaného,
v ktorých poukazuje na personálne prepojenie žalobcu ako objednávateľa služby a spoločnosti MFK
Košice ako obstarávateľa služby, ako aj rozsah poskytnutej služby alebo začatie reštrukturalizačného
konania, tieto skutočnosti sa podľa krajského súdu merita veci vôbec netýkajú a nemajú na zhodnotenie
skutkového stavu žiaden vplyv. Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že správne orgány

nevyhodnotili listinné dôkazy dostatočne, a preto je žalované rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho
orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo bol nedostatočne zistený aj skutkový stav veci.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozsudokkrajskéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Žalovanýpoukázalnato,ževšetky

zistenia správcu dane boli vyhodnotené v nadväznosti na verejne dostupné informácie (memorandum
zverejnené na internetovej stránke futbalového klubu, uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania
zverejnené v Obchodnom vestníku, majetkové a akcionárske pomery v Obchodnom registri) a na
predložené doklady ku kontrole. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní
zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s

uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu
sa jeho tvrdení. Vykonaným dokazovaním správca dane vierohodne spochybnil pravdivosť a úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení zákona č.
222/2004 Z. z., čo aj žalovaný riadne odôvodnil a vysvetlil v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v daňovom
konaní nepreukázal vecnú stránku plnenia, ktoré by malo za následok zvýšenie ceny za reklamu na

základe dodatkov č. 1 a 2 k Zmluve o reklame č. 1/2010, teda nepreukázal ekonomické opodstatnenie
navýšenia ceny. Cenu za reklamu zabezpečenú obstarávateľom MFK Košice a.s. pre objednávateľa
STEEL TRANS s.r.o. určil tretí subjekt, t.j. výška dotácie od Mesta Košice, a teda jediný faktor, ktorý
mal vplyv na zvýšenie ceny za reklamu, spočíval vo zvýšení poskytnutej dotácie Mestom Košice pre
MFK Košice a.s. koncom roka 2010. Dodávateľ nedodal navyše žiadnu službu, plnenie alebo tovar. Tieto

skutočnosti sú dôkazom toho, že pri platbách za reklamu, kde je zmluvne dohodnutá cena za reklamu v
závislosti od hodnoty dotácie Mesta Košice, sa nejedná o platby za reálne poskytnuté reklamné služby.
V skutočnosti išlo o financovanie polovice nákladov vyplývajúcich z činnosti klubu MFK Košice a.s.

Žalovaný nesúhlasil s názorom krajského súdu, že skutočnosti ohľadne personálneho prepojenia

žalobcu a dodávateľa služby, rozsahu poskytnutej služby ako aj začatia reštrukturalizačného konania,
sa merita veci vôbec netýkajú a nemajú na zhodnotenie skutkového stavu žiaden vplyv. Žalovaný tieto
skutočnosti uviedol v záujme komplexného posúdenia veci a nie je pravdou, že nemajú žiaden vplyv na
zhodnotenie skutkového stavu alebo že sa netýkajú merita veci.Krajskýsúdvodôvodnenírozsudkuuviedol,žesprávneorgánynevyhodnotililistinnédôkazydostatočne,
a preto je žalované rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo bol nedostatočne

zistený aj skutkový stav veci. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, ktoré dôkazy a prečo
považoval súd za nedostatočné. V prípade, ak súd zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na
ďalšie konanie, mal by zaviazať žalovaného právnym názorom, ktorým sa má žalovaný riadiť v ďalšom
konaní. Takýto názor súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku chýba, a preto žalovaný považuje tento
rozsudok za nepreskúmateľný, pričom táto vada má za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) upravujúci v zmysle § 1
a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez

nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť z dôvodu závažných procesných pochybení.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde.
Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,
ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Vykladať a aplikovať zákony
je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite
odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe

čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým
účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa je účastníkovi odňatá vždy, ak jeho

rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce zákonnosť jeho
rozhodnutia alebo postupu.

Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného (v spojení s
rozhodnutím správcu dane), ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie november 2010, pretože mu neuznal v plnej výške odpočítanie dane za reklamné
služby prijaté na základe Zmluvy o reklame č. 1/2010 od dodávateľa služby, Mestského Futbalového
Klubu Košice a.s. Správca dane akceptoval pôvodnú cenu za reklamné služby dohodnutú v Zmluve o
reklameč.1/2010,avšakneuznalzvýšenieceny,kuktorémudošlododatkamič.1a2kZmluveoreklame
č. 1/2010. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ozrejmil, z akých skutočností a dôkazov vychádzal a

akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že navýšenie ceny v zdaňovacom období november 2010
nebolo viazané na poskytnutie žiadneho ďalšieho plnenia alebo služby.

Krajský súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.,
podľa ktorého súd zruší napadnuté rozhodnutie a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie

konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že z hľadiska uplatnenia nároku na odpočítanie dane je dôležité,
že bola vystavená faktúra, podľa ktorej sa uskutočnil zdaniteľný obchod medzi dvomi platiteľmi DPH.
Krajský súd dospel k záveru, že služba, na ktorú je viazaný vznik daňovej povinnosti, dodaná bola, a

poukazovanie žalovaného na to, že v priebehu roku 2010 sa nemenil rozsah poskytovaných reklamných
služieb, nie je právne relevantné. Dodatky k zmluve sa opierajú o zásadu zmluvnej voľnosti a pri určení
ceny vychádzajú z rámcovej zmluvy o reklame, pretože reklama je prezentáciou produktov v každej
podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Následne krajský súd konštatoval, že správne orgány nevyhodnotili
listinné dôkazy dostatočne, a preto je žalované rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

lebo bol nedostatočne zistený aj skutkový stav veci.

Na základe uvedeného najvyšší súd musí konštatovať, že krajský súd na jednej strane vyvodil z
podkladov, o ktoré sa opieralo napadnuté rozhodnutie, opačný právny záver ako žalovaný, keď
konštatoval, že „služba (v danom prípade reklama), s ktorou potom vzniká daňová povinnosť, dodaná
bola, a to, že ako uvádza žalovaný, že v priebehu roku 2010 sa nemenil rozsah poskytovaných

reklamných služieb, preto nie je právne relevantné“, na druhej strane však vyslovil záver, že dôkazy
sú žalovaným nedostatočne vyhodnotené a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Ak krajský súd v merite veci protirečil právnym záverom, ku ktorým dospel žalovaný v preskúmavanom
rozhodnutí, nasvedčuje to tomu, že nesúhlasil s právnym posúdením veci žalovaným, čo zakladá
zrušovací dôvod podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Právne posúdenie skutočností, z ktorých žalovaný

vychádzal, a ktoré vo svojom rozhodnutí vyhodnocoval, a potom následné konštatovanie, že rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj pre nedostatočne zistený skutkový stav
veci, spôsobuje vnútornú rozpornosť a nelogickosť odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Ak krajský
súd bol schopný posúdiť skutkové okolnosti a dôkazy a vyvodiť z nich právny záver relevantný pre
danú vec, pričom pri svojom posúdení nevychádzal z iných dôkazov ako správny orgán vo svojom

rozhodnutí, potom je konštatovanie o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a nedostatočne zistenom
skutkovomstavevecinepochopiteľnéaneopodstatnené.Odvolacísúdvnapadnutomrozsudkunenašiel
žiadne úvahy, kde by krajský súd uviedol, v čom vidí nezrozumiteľnosť rozhodnutia, resp. prečo považuje
skutkový stav za nedostatočne zistený.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na spornú otázku v daňovom konaní, keď konštatoval,
že reklamná služba, na ktorú je viazaný vznik daňovej povinnosti, dodaná bola, a poukazovanie
žalovaného na to, že v priebehu roku 2010 sa nemenil rozsah poskytovaných reklamných služieb,
nie je právne relevantné. Tento svoj právny záver však žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol
žiadne logické argumenty, z ktorých by bolo možné zistiť, akým spôsobom krajský súd aplikoval

konkrétne právne normy na konkrétne skutkové okolnosti, akými úvahami sa riadil pri vyhodnocovaní
dôkazov. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, akým spôsobom žalovaný uvažoval a ako
vyhodnotil skutkové okolnosti vo vzťahu k právnej úprave, keď dospel k záveru o neuznaní nadmerného
odpočtu uplatneného žalobcom. V odôvodnení rozsudku krajského súdu však argumenty a úvahy
tohto charakteru absolútne absentujú, a z jeho odôvodnenia teda vôbec nevyplýva, prečo krajský súd

rozhodol tak ako rozhodol a akým spôsobom dospel k opačnému právnemu záveru ako žalovaný. Strohé
konštatovanie krajského súdu, že „služba (v danom prípade reklama), s ktorou potom vzniká daňová
povinnosť, dodaná bola, a to, že ako uvádza žalovaný, že v priebehu roku 2010 sa nemenil rozsah
poskytovaných reklamných služieb, preto nie je právne relevantné“, je len záverečné rozhodnutie o
spornej otázke v tomto konaní, ktorému však nepredchádzajú žiadne úvahy a argumenty, o ktoré by sa

takéto konštatovanie opieralo.

Na základe uvedeného senát Najvyššieho súdu SR skonštatoval, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je
povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie

založili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v
spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby a argumentácie žalovaného v
napadnutom rozhodnutí, znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane
trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.