Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/200/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210170
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212210170.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca pôvodnými žalobami doručenými Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012 (vo veciach
sp. zn. 13C/257/2012, 13C/259/2012, 13C/260/2012, 13C/262/2012, 13C/263/2012, 13C/264/2012,

13C/265/2012, 13C/266/2012, 13C/267/2012, 13C/269/2012) sa domáhal od žalovanej zaplatenia
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

2. Uznesením č.k. 13C/257/2012-7 zo dňa 10.10.2012 Okresný súd Prešov predmetné veci spojil
na spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 1NcC/48/2012-13 zo dňa 18.10.2012 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu
Prešov z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Bardejov.

3. Vo všetkých vyššie označených žalobách podaných pôvodne na Okresnom súde Prešov žalobca
namietal oneskorené rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Mal za to, že danom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o vydaní poverenia
pristupuje až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať

svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Vyslovil názor, že
súd porušil zásadu právnej istoty, keď nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu
ako rovnocenný exekučný titul a ktoré zároveň tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalobca
si preto uplatnil nárok na náhradu škody v konkrétnych sumách predstavujúcich istinu a príslušenstvo,
ktorá viac nemôže byť priznaná všeobecným súdom z príslušného zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.4. Žalovaná s podanými žalobami nesúhlasila a navrhla žaloby v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi
náhradu trov konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Podstatnými námietkami
žalovanej proti uplatnenému nároku, ktoré táto podrobne rozviedla vo svojom písomnom vyjadrení k

žalobe boli poukaz na zmätočnosť podaní žalobcu, na prenášanie dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu
nesúceho dôkazné bremeno na súd. Ďalej poukázala na to, že nie je jasný titul nároku na náhradu
škody vzhľadom na uplatňovanie nárokov žalobcom z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu
prieťahov a na druhej strane z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Argumentovala
tým, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.4.2012,

pričom žaloby boli podané 27.9.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty. Poukazovala
na to, že žalobca jej neposkytol súčinnosť v súvislosti s predbežným prerokovaním jeho nárokov
na náhradu škody. Podľa žalovanej prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa § 45 ods. 1 písm. c)
zákona č. 244/2002 Z. z.

5. Okrem toho žalovaná poukázala na to, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a dodala, že
15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na prípady, keď súd nevydá
poverenie, ale rozhodne o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

6. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní poukazovala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 a tvrdila, že existenciu prieťahov v konaní nepovažuje za
preukázanú.

7. Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t. j. tri roky pred tým,
ako jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody). Namietala
tiež vyčíslenie škody, poukázala na to, že požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedenéčinnostijenesprávneaúčelovéažeskutočnúškodutrebadokázaťlistinami,t.j.skutočnosťami,

ktoré preukážu požadovaný nárok, pretože v opačnom prípade je preskúmanie predmetného nároku
znemožnené. Tvrdila, že žalobca nepreukázal jednak vznik ani výšku škody. Argumentovala tým, že
nebolpreukázanývzniknemajetkovejujmy,akoanito,žebysamalaposkytovaťjejnáhradavpeniazoch.

8. Okrem toho žalovaná apelovala na negatívne vnímanie žalobcu a jeho praktík verejnosťou a uviedla,

že považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody
voči štátu, keďže táto mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite. Uviedla, že je potrebné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi vznikom materiálnej škody či
nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím, pričom nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

9. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávania, pričom na pojednávaní dňa 10.8.2016
vyhlásil rozsudok. Na toto pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila s
poukazom na hospodárnosť konania, o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, a rovnako súhlasil s prejednaním

veci bez jeho prítomnosti.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žalôb, obsahom exekučných spisov, obsahom znaleckého posudku, o
ktorý žalobca opieral vyčíslenie majetkovej škody, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou
spisu.

11. Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 13C/257/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému W. X., na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex 3638/2008. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp.

zn. 23Er/1510/2008 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 10.6.2008 a
Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 25.1.2011 č.k. 23Er/1510/2008-14 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2011.12. Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 13C/259/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej P. S., na základe návrhu súdneho

exekútora evidovaného pod Ex 9612/2009. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.
8Er/293/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 29.10.2009 a Okresný
súd Prešov uznesením zo dňa 25.5.2011 č.k. 8Er/293/2009-17 zamietol žiadosť o udelenie poverenia.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2011. Následne bolo exekučné konanie uznesením
zo dňa 19.6.2013 zastavené.

13. Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 13C/260/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému H. T. na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex 16710/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp.
zn. 12Er/973/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 23.12.2010 a

Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 21.3.2011 č.k. 12Er/973/2010-9 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2011. Následne bolo exekučné konanie
uznesením zo dňa 11.8.2011 zastavené.

14. Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod

sp. zn. 13C/262/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Y. D., na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex 11820/2009. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp.
zn. 10Er/400/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 12.12.2009 a
Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 31.1.2011.k. 10Er/400/2009-12 zamietol žiadosť o udelenie

poverenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2011. Následne bolo exekučné konanie
uznesením zo dňa 9.10.2013 zastavené.

15. Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 13C/263/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej H. D., na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex 7998/2011. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.
1Er/2003/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 8.8.2011 a Okresný
súd Prešov uznesením zo dňa 28.10.2011 č.k. 1Er/2003/2011-10 zamietol žiadosť o udelenie poverenia.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2011. Následne bolo exekučné konanie uznesením

zo dňa 14.3.2012 zastavené.

16. Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 13C/264/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému R. Š., na základe návrhu súdneho

exekútora evidovaného pod Ex 13340/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp.
zn. 15Er/850/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 29.11.2010 a
Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 18.1.2011 č.k. 15Er/850/2010-9 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2011. Následne bolo exekučné konanie
uznesením zo dňa 30.5.2011 zastavené.

17. Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 13C/265/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej U. E., na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex 16696/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp.

zn. 13Er/973/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 23.12.2010 a
Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 28.3.2011 č.k. 13Er/973/2010-10 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2011. Následne bolo exekučné konanie
uznesením zo dňa 27.7.2012 zastavené.

18. Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 13C/266/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Y. F., na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex 13867/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 11Er/850/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 29.11.2010 a
Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 27.1.2011 č.k. 11Er/850/2010-9 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2011. Následne bolo exekučné konanie

uznesením zo dňa 8.6.2011 zastavené.

19. Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 13C/267/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej T. E., na základe návrhu súdneho

exekútoraevidovanéhopodEx12779/2010.ZobsahuexekučnéhospisuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.
8Er/709/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 15.10.2010 a Okresný
súd Prešov uznesením zo dňa 25.5.2011 č.k. 8Er/709/2010-9 zamietol žiadosť o udelenie poverenia.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2011. Následne bolo exekučné konanie uznesením
zo dňa 12.5.2013 zastavené.

20. Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 13C/269/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Y. X., na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex 7366/2011. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.
5Er/1823/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 20.7.2011 a Okresný

súd Prešov uznesením zo dňa 3.10.2011 č.k. 8Er/293/2009-17 zamietol žiadosť o udelenie poverenia.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2011.

21. Vo všetkých vyššie uvedených rozhodnutiach, ktorými bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavené exekučné konanie súd vyhodnocoval rozhodcovskú

doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy uzavretú medzi žalobcom a jeho dlžníkom a došiel
k záveru o jej neplatnosti z dôvodu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako už bolo uvedené
žalobca vo všetkých vyššie uvedených spojených veciach požadoval náhradu škody predstavujúcej
istinu a príslušenstvo priznaných rozhodcovským rozsudkom a požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy
v rozsahu 20% zo spomínanej istiny s príslušenstvom. Konkrétne vo veci týkajúcej sa povinného W. X.

požadoval náhradu škody vo výške 3614,76 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 722,95 Eur, proti povinnej
P. S. uplatňoval náhradu škody vo výške 1907,40 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 381,48 Eur, proti
povinnému H. T. žiadal priznať náhradu škody vo výške 5990,55 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške
1198,11 Eur, proti povinnému Y. D. uplatňoval náhradu škody vo výške 5870,63 Eur a nemajetkovú ujmu
vo výške 1174,13 Eur, proti povinnej H. D.Č. uplatňoval náhradu škody vo výške 423,47 a nemajetkovú

ujmu vo výške 84,69 Eur, proti povinnému R. Š. uplatňoval náhradu škody vo výške 917,83 Eur a
nemajetkovú ujmu vo výške 183,57 Eur, proti povinnej U. E. uplatňoval náhradu škody vo výške 718,11
Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 143,62 Eur, proti povinnej Y.Z. F. uplatňoval náhradu škody vo výške
3188,83 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 637,77 Eur, proti povinnej T. E. uplatňoval náhradu škody vo
výške 10384,92 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 2076,98 Eur, proti povinnej Y. X. uplatňoval náhradu

škody vo výške 295,70 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 59,14 Eur.

22. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.26. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

27. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

28. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

29. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

30. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2

sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

31. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia)rozhodnutia.

32. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.
V konkrétnom prípad žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol
v15 dňovej lehote o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia.

33. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poveríexekútoraabyvykonalexekúciu.Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

34. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011 súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

35. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení, žaloby žalobcu, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konanie,
považuje za nedôvodné v celom rozsahu, a preto všetky žaloby z dôvodov uvedených v ďalšej časti

tohto odôvodnenia zamietol.

36. Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia je zrejmé, že zákon ukladá
súdu rozhodnúť v 15 dňovej lehote len v prípade vydania poverenia exekútorovi, teda v prípade, žesúd nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule prípadne návrhu na exekúciu alebo žiadosti o
vydanie poverenia a následne len stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce spomínané poverenie.
Je preto logické, že tá istá lehota nemôže platiť pre zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, keď

súd musí vypracovať rozsiahle rozhodnutie a v ňom patrične zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť
porušenie zákona. Často krát pred takýmto rozhodnutím si musí zabezpečiť aj ďalšie listiny, najmä ak
exekučný titul je rozhodcovský rozsudok, ako je tomu aj v tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný
dôsledne skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu
konania a to aj bez návrhu. Je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada

o vydanie poverenia je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže
exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia
zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

37. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

38. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

39. Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení II. US 545/2010-15 zo dňa
9.12.2010exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie.

40. Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí
predstavovať zbytočné prieťahy (I.US 42/01, I.US 63/00, IV. US 606/12). Práve konkrétne okolnosti
tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Sú všeobecne

známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo konštatovali
súdy vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou
žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy vyhodnocovali ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcu
predložil na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval

vydanie poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské
konanie medzi účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, v mnohých prípadoch
súd zabezpečoval za účelom posúdenia žiadosti ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať
nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito

podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obtiažne konať
tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon,
ak poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vyporiadať, nemožno považovať za
zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých

mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

41. Pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov možno použiť závery
Ústavného súdu SR v už citovanom rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu
v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o vydanie poverenia podaná 15.8.2011, nasledovala výzva na

predloženie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.4.2012, tá bola predložená 4.5.2012 a uznesením zo
dňa 5.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd okrem iného zdôraznil,
že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udeleniepoverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti
bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné. Pre súd je zarážajúca

argumentácia žalobcu ohľadom posúdenia samotného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia ako nesprávneho úradného postupu. Je predsa logické, že výsledkom rozhodovacej
činnostisúduje,žebuďžiadostiovydaniepovereniavyhoviealebojuzamietne.Zozákonanevyplýva,že
súd musí vždy žiadosti žalobcu vyhovieť. Práve rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno
ju vyhodnocovať ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa

25.8.2009). Táto argumentácia žalobcu by skôr nasvedčovala uplatňovaniu nároku titulom nezákonného
rozhodnutia, k čomu však neboli splnené zákonné podmienky (neexistuje rozhodnutie, ktorým by bolo
uznesenieozamietnutížiadostiovydaniepovereniazrušenéalebozmenenéprenezákonnosťažalobca
ani v jednom prípade voči danému uzneseniu nepodal ani riadny opravný prostriedok). Neopodstatnené
je aj tvrdenie žalobcu o prekážke právoplatne rozhodnutej veci príslušným rozhodcovským rozsudkom.
Súdy totiž v rozhodnutiach o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia dospeli k záveru o neplatnosti

rozhodcovskej doložky, dôsledkom toho rozhodcovský rozsudok nespôsobuje právnu záväznosť pre
svoju ničotnosť. Žalobcovi preto nič nebránilo podať žalobu na súd. Súd teda dospel k záveru, že tým,
že súd zamietol žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, hoci aj po 15 dňovej lehote sa
nedopustil nesprávneho úradného postupu a rozhodne nepredstavuje porušenie práva na žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

42. Žalobca však nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik
škody, ktorá je chápaná ako skutočná majetková ujma. Žalobca nepreukázal, že sa nemôže domôcť
svojho nároku voči povinnému použitím iných právnych prostriedkov. Jeho tvrdenie o nevymožiteľnosti
pohľadávky zavinením súdu je nesprávne. Žalobca mal totiž možnosť získať iný exekučný titul, ale

sám bol nečinný. Napokon musel by preukázať, že aj v prípade vydania poverenia došlo by k úplnému
vymoženiu jeho pohľadávky, čo ťažko možno preukázať.

43. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani dôvodnosť nároku na nemajetkovú ujmu. V celom
rozsahu sa možno stotožniť s vyjadrením žalovaného v tomto smere. Žalobca dostatočne nezdôvodnil

vznik a výšku nemajetkovej ujmy, ktorú je potrebné vyhodnotiť z hľadiska žalobcu ako právnickej osoby
a nie z hľadiska jej spoločníkov. Vyznieva ako paradox ak žalobca požaduje morálnu ujmu za postup
súdu, ktorý rozhodol v súlade s právnymi predpismi chrániacimi spotrebiteľov, ktoré naopak žalobca
porušoval do takej miery, že jeho nekalými praktikami sa zaoberala aj Európska komisia. Vzhľadom na
vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 odsek 1 v spojení s § 255
odsek 1 CSP. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Žalovaná bola v tomto konaní úspešná v celom rozsahu, preto má právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi. Žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak

budevtejto lehotepodanénaKrajskomsúdevPrešove.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obranyalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.