Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712216585
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712216585.15

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa: A. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R.G. XXX, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený WERNER & Co., s.r.o., Advokátska kancelária,
so sídlom v Bratislave, Stromová 54/A, IČO: 36 869 643, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľa: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01

Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrad trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.NávrhomdoručenýmOkresnémusúduMartindňa05.11.2012,sanavrhovateľdomáhal,abysúdvydal

rozsudok, ktorým by zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 02242/12
vydaný dňa 02.10.2012 rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom; určil, že rozhodcovská doložka uvedená
ako súčasť zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je
neprijateľná; určil, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011 uzavretá medzi navrhovateľom
aodporcomjeneplatná;ďalejabyurčil,žeodporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľoviprimeranéfinančné
zadosťučinenie vo výške 500 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd vydal uznesenie,
ktorým by odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozsudku.
2. Uznesením č.k. 11C/72/2012-374 súd konanie o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
09.04.2011 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a konanie, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur vylúčil na samostatné
konanie.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, ďalej listinnými
dôkazmi: zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami,
dodatkom zmluve o úvere zo dňa 19.04.2011, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 19.04.2011, rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 02241/12 vydaného dňa 02.10.2012 rozhodcom JUDr.
Miroslavom Rácom.

4. Na pojednávaní dňa 26.03.2015 navrhovateľ zotrval na svojom návrhu. Vedľajší účastník na strane
navrhovateľa uviedol, že trvá na neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodov, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Podľa vyjadrenia odporcu, rozhodcovský súd sa zaoberal rozhodcovskou
zmluvouzovšetkýchstránazohľadnilajvšetkyzákony,ktorébysamohlitýkaťpredmetnejzmluvy,akoaj

zákon o ochrane spotrebiteľa a podobne. Rozsudok rozhodcovského súdu je podľa odporcu rovnocennýako rozsudky štátnych súdov a v danom prípade je v celom rozsahu správny a preto trvá na zamietnutí
žaloby v časti neplatnosti rozhodcovského rozsudku.

5. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľ a odporca medzi sebou uzatvorili zmluvu
o úvere, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 350 €. Navrhovateľ sa v zmluve
zaviazal poskytnutý úver vo výške 350 € spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 346 € vrátiť v 12
mesačných splátkach po 58 €. Navrhovateľ (v zmluve vystupujúci ako dlžník) sa dostal do omeškania so
splácanímposkytnutéhoúveru,pretoodporca(vzmluvevystupujúciakoposkytovateľúveru)podalnávrh

na rozhodcovský súd s poukázaním sa čl. II rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom
a odporcom dňa 19.04.2011. Rozhodcovský súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. SR 02242/12 zo
dňa 02.10.2012.
6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11C/72/2012- 385 zo dňa 02.06.2015, ktorým zrušil rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02242/12 vydaného dňa 02.10.2012 rozhodcom JUDr.
Miroslavom Rácom, z dôvodu, že rozhodcovská zmluva (resp. doložka) nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť- § 40 ods. 1 písm. a/bod 1 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní a pokiaľ ide o
návrh navrhovateľa o určenie, že rozhodcovská doložka uvedená ako súčasť Zmluvy č. XXXXXXXXX
zo dňa 19.04.2011, uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je neprijateľná, v tejto časti súd
návrh zamietol, nakoľko rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na podklade

predmetnej rozhodcovskej doložky a preto by rozhodovanie o jej neplatnosti bolo nadbytočné. O trovách
konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého môže súd o trovách konania
rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení namietal nesprávne právne

posúdenie z dôvodu použitia neprávneho právneho predpisu, nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku z dôvodu nevysporiadania sa s argumentáciou odporcu a predpokladanými závermi odbornej
literatúry ani „konkrétnymi súdnymi konaniami“ čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Ďalej
uviedol, že neobstojí ani záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere dotknutého zmluvného
vzťahu, nakoľko navrhovateľ sám na pojednávaní uviedol, že peňažné prostriedky požil na zamestnanie,

konkrétne na nákup oblečenia do zamestnania.
8. Uznesením zo dňa 25.02.2016, č.k. 10Co/472/2015-475, Krajský súd v Žiline rozsudok okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s
poukazom na ust.§ 224 ods. 3 OSP zrušil i výrok o trovách konania. Svoje uznesenie odôvodnil tým,
že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď pre rozhodnutie o tom, či sú splnené dôvody pre

zrušenie rozhodcovského rozsudku aplikoval ust. Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
V závere zrušujúceho rozhodnutia súčasné odvolací sud dodal, že je dôvodný poukaz odvolateľa na
absenciu argumentácie/úvahy súdu I. stupňa vo vzťahu k posúdeniu/vyhodnoteniu namietanej zásadnej
okolnosti, a to či vzhľadom na vyjadrenie samotného navrhovateľa o účele použitia poskytnutých
finančných prostriedkov ide o spotrebiteľský právny vzťah.

9. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca medzi sebou
uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 350 Eur.

10. Na pojednávaní konanom dňa 12.02.2015 odporca uviedol, že v čase poskytnutia finančných

prostriedkov bol v pracovnoprávnom vzťahu v spoločnosti Elka, s.r.o. ako lakovník. Poskytnuté finančné
prostriedky použil na zakúpenie nejakých vecí do zamestnania a pracovné oblečenie.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonní (ďalej len O.z.) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Súd sa stotožňoval so skutočnosťou tvrdenou odporcom, a to že ide o absolútny obchod a nejde
o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 120/2010 Z.z. o spotrebiteľsky úveroch, nakoľko odporcapoužil poskytnuté finančné prostriedky na výkon zamestnania (nákup pracovného oblečenia) a však
táto skutočnosť neznamená, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Je nepochybné, že navrhovateľ
pri uzatváranú úverovej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. A preto v zmysle uvedeného súd
posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom ako spotrebiteľskú.

14. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej

ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú
zachované.

15. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie

a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred
1.januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie
je dotknuté.

16. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská

zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

17. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

18. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku
a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku.

19. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, doručený
rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa
odseku1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

20. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný
návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za
podmienok podľa osobitného predpisu28) aj v exekúcii.

21.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským

sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská
rozhodcovskázmluvapodľa§3môžezaložiťprávomocstálehorozhodcovskéhosúduvspotrebiteľských
sporoch.

22. Podľa § 40 ods. 1 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba zákon o
rozhodcovskom konaní), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak:
a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§

1 ods.3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa §
9vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h/ dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j/ pri rozhodovaní bolo porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

23. Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa § 51 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na

konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (Občiansky
súdny poriadok ).

25. Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na
rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

26. Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v
rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

27. Podľa § 16 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa začatím rozhodcovského
konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh
na začatie rozhodcovského konania (ďalej len žaloba). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba
smeruje.

28. Podľa § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci
rozhodcovského konania, alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na
rozhodcovský súd.

29. Podľa § 18 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania

nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu
alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto
zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne
odôvodnené.

30. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania
nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne, alebo do
sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť
písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest, ani po vynaložení primeraného úsilia, na zistenie
tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla

alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo
iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

31. Podľa § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom

konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného
pred1.januárom2015,možnozačaťlendotrochmesiacovodúčinnostitohtozákona.Nazákladenávrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

32. Súd v tomto prípade vyhodnocoval použitie § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku, kedy mal za to, že toto ustanovenie sa vzťahuje na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi
účastníkmi konania. Následne s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca v lehote 3 mesiacov od
účinnosti tohto zákona nepodal návrh na začatie exekúcie voči navrhovateľovi na podklade rozsudkuStáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02242/12 vydaného dňa 02.10.2012 rozhodcom JUDr.
Miroslavom Rácom súd bol nútený konštatovať, že toto rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať a teda na jeho základe nie je možné vykonať exekúciu voči

navrhovateľovi.Ztohtopohľadusastalorozhodovanieozrušenírozhodcovskéhorozsudkuvšeobecným
súdom za nadbytočné, neúčelné a splnilo by len hypotetickú funkciu, pretože tak či tak odporca už na
podklade tohto rozhodcovského rozsudku nemôže viesť exekúcie voči navrhovateľovi a teda úplne
stratilo význam.

33. Vzhľadom na to, že súd zamietol návrh navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku, javí sa
taktiež súdu neúčelné rozhodovať o platnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko rozhodcovský súd už vo
veci rozhodol a k ďalšej aplikácii tejto rozhodcovskej doložky už nemôže dôjsť. V dôsledku neexistencie
právneho záujem na určenie jej neplatnosti, súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.

34. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľa zamietol.

35. Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko
dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí náhradu trov konania
priznať a to ani jednému z účastníkov konania.

38. V citovanom ustanovení § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je fixované moderačné

absolútneprávosúduzmierniťdôsledkyupravujúcichplatenieanáhradutrovkonaniaatotak,ženapriek
úspechu vo veci, resp. procesnému zavineniu proti strany súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov
konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo nutné použiť §
150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s
prihliadnutím najmä na sociálne aspekty konkrétneho prípadu, ale aj na s prihliadnutím na samotný

charakter sporu ako takého.

39. V tomto konkrétnom prípade súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa práve v samotnom konaní,
kedy návrh na začatie konania voči odporcovi bol zamietnutý len v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorú
anijedenzúčastníkovkonanianemoholovplyvniť.Vzhľadomnatútoskutočnosťsúdpotomnepovažoval

za primerané a spravodlivé zaviazať ktoréhokoľvek účastníka konania k náhrade trov protistrane a
rozhodol, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.