Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111220180
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111220180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muranskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu ESSOX s. r. o. so sídlom
Senovážne nám. 231/7, České Budějovice, IČO: 26 764 652, proti žalovanému A. X., nar. X.X.XXXX,
bytom R. Q. X, XXX XX R., zastúpenému JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom
Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 185 463,- Kč s príslušenstvom, odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8C/259/2011-300 zo dňa 23. februára 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.531,85 Eur na účet právnej
zástupkyne žalovaného JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, keďže žalovaný vystupoval ako fyzická osoba a žalobca ako dodávateľ v rámci svojej

podnikateľskej činnosti. Dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa § 56 neprijateľné zmluvné
podmienky sú platné dovtedy, pokiaľ sa spotrebiteľ nedovolá ich neplatnosti. Z uvedeného vyplýva,
že neprijateľné zmluvné podmienky sa považovali za platné pokiaľ sa ich spotrebiteľ nedovolal. Podľa
slovenskej právnej úpravy sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné
automaticky, teda spotrebiteľ sa ich nemusí domáhať. Ďalej slovenská právna úprava zakazuje veriteľovi
požadovať od dlžníka úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
pričom česká právna úprava takéto ustanovenia neobsahuje. Predmetná zmluva o úvere údaj o úvere,

úroku a poplatkoch neobsahuje. Žalobca od zmluvy odstúpil a tým nastali účinky ex tunc, tzn. zmluva
o úvere sa zrušila od počiatku. Tým žalobcovi vznikol nárok na vrátenie nesplateného úveru vo výške
rozdielu medzi poskytnutým plnením 99.900,- Kč, z ktorých zaplatil žalovaný 13.572,- Kč a žalobcovi
bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 76.675,- Kč. Keďže žalovaný v podaniach vzniesol námietku
premlčania voči uplatnenému nároku a žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel najneskôr v
deň zaslania výzvy, teda 7.3.2008, dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 8.3.2008 a
uplynula 8.3.2010. Žaloba bola na súd podaná až 18.7.2011, preto súd žalobu zamietol. Nezohľadnil ani

námietku žalobcu, že podaním žaloby v 30-dňovej lehote po zrušení rozhodcovského nálezu nedošlo k
premlčaniu. Vzťah účastníkov sa spravuje slovenským právnym poriadkom a na to, aby prestala plynúť
premlčacia doba v súlade s ustanovením § 112 OZ treba, aby veriteľ, teda žalobca uplatnil svoje právo
u príslušného orgánu, no podľa súdu nejde o rozhodcovský súd, ani o exekučné konanie, vec mala byťprejednaná súdom, pretože iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je absolútne neplatná a v rozpore so
zákonom, tzn., že podmienkou spočívania premlčacej doby nie je uplatnenie nároku u akéhokoľvek

orgánu, ale u príslušného orgánu. Nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že po dobu trvania rozhodcovského konania plynula premlčacia doba a
nespočívala. Rozhodcovské konanie nemalo prebehnúť, pretože rozhodcovská zmluva bola absolútne
neplatná v dôsledku rozporu so zákonom. Rozhodcovský titul bol tak neakceptovateľný ako exekučný
titul a oprávnenie nemal ani iniciovať exekučné konanie. Žalobca začal toto konanie bez riadneho

titulu, a preto ani v priebehu exekučného konania nespočívala premlčacia doba. Nestotožnil sa súd
prvej inštancie ani s tým, že podanie žalovaného označené ako žiadosť o mimosúdnu dohodu možno
považovať za uznanie dlhu. Na platnosť uznania dlhu je potrebná písomná forma podľa § 558 OZ
a vyjadrenie prísľubu musí znieť na prísľub čo do dôvodov aj do výšky. Preto potom pod sankciou
neplatnosti absencie tejto písomnej formy nemožno akceptovať námietku uznania dlhu a predlženia
premlčacej lehoty. Aj premlčaný dlh možno uznať, ale musel o tom dlžník mať vedomosť. V podaní však

nie je uvedený dôvod dlhu a taktiež k podaniu došlo až 14.9.2012, to znamená dávno po tom, čo dlh voči
žalobcovi bol premlčaný. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní uviedol, že zmluva nebola so

žalovaným uzavretá s voľbou pre neho nevýhodnejšieho práva, ale bola uzavretá na území Českej
republiky a automaticky je potrebné uplatniť český právny poriadok. Podľa súdu prvej inštancie nebolo
právo uplatnené u príslušného orgánu ani v prípade rozhodcu ani v prípade exekútora. Pokiaľ by to tak
bolo, potom by žalobca od zmluvy nikdy neodstúpil s účinkami ex tunc, jednalo sa o úverový vzťah,
ktorý vinou klienta sa stal splatným. Žaloba na príslušný súd bola doručená 18.7.2011. Podľa platného

práva v Českej republike bol zrušený rozhodcovský rozsudok, bola podaná žaloba na súd v lehote
30 dní a v dôsledku toho boli zachované účinky a od 19.8.2009, kedy začalo konanie u rozhodcu,
premlčacia lehota nebežala. Podľa názoru žalobcu nemožno v tomto prípade akceptovať záver, že si
strany spotrebiteľskej zmluvy zvolili české právo, ale toto bolo automaticky uplatňované, keďže zmluva
bola uzavretá na území Českej republiky. Ďalším podstatným aspektom je skutočnosť, že prebiehalo

tu rozhodcovské a exekučné konanie podľa českého práva. Žalovaný žil v Českej republike a uzavrel
tam aj zmluvu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/31/2012 vo vzťahu ku prekážke
právoplatne rozhodnutej veci a spočívania premlčacej lehoty, rovnako ako aj rozhodnutie Ústavného SR
II. ÚS 250/2011, 1M Cdo 8/2008 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/459/2001. Podľa názoru
žalobcu došlo k zosplatneniu dlhu automaticky neuhradením troch splátok na základe zmluvnej dohody

medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne článok 6 ods. 2 obchodných podmienok, preto žiadal zrušiť
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s názorom, že k voľbe
práva nedošlo, keďže podľa zmluvných podmienok bod 12 bolo dohodnuté, že záväzkové vzťahy

zmluvných strán založené predmetnou zmluvou sa riadia Obchodným zákonníkom, teda českým
právom. Správne rozhodol súd prvej inštancie, že slovenský právny poriadok poskytuje spotrebiteľovi
vyšší štandard ochrany ako české právo, a toto sa skúma ex offo. Aj v prípade aplikácie Rímskeho
dohovoru ako medzinárodnej zmluvy by bol postup súdu prvej inštancie rovnaký (článok 5 a článok
7 ods. 2 tohto dohovoru). Pokiaľ ide o námietku premlčania, poukázal na § 5 ods. 1 zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve
výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje
to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Na absolútne neplatný právny úkon sa pozerá,
ako keby neexistoval (rozhodnutie 3Cdo 146/2011). Podľa rozhodnutia 2Cdo 31/2012 sa rieši iný

skutkový stav, kedy rozhodcovská zmluva bola platná, avšak rozhodcovský rozsudok a konanie, ktoré
mu predchádzalo, malo také vady, pre ktoré naňho nemožno prihliadať. Žalobca konal na základe
absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Vznesená námietka premlčania je preto dôvodná. Neplatnú
rozhodcovskú doložku do obchodných podmienok zakotvil sám žalobca a sám žalobca sa rozhodol
podľa nej postupovať. Je zrejmé, že žalobca mal cieľ vyhnúť sa súdnemu prieskumu uplatneného

nároku, keď si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, zmluvnú pokutu 10%
z dlžnej sumy a 600,- Kč ako poplatok za odoslanie upomienky. V rozhodcovskom konaní všetky tieto
nárokybolipriznanéžalobcovi.Žalovanýnemaloprebiehajúcejexistenciižiadnuvedomosť,aniexekútor
mu nedoručil žiadne upovedomenie, dozvedel sa až na pojednávaní po zrušení rozsudku súdom prvejinštancie. Žalobca tvrdí, že od zmluvy neodstúpil, ale že ide o nesplatenie dlhu. V samotnej žalobe však
uviedol, že sa žalovaný dostal do omeškania s tromi mesačnými splátkami, a preto v článku 6 ods. 2,
na ktorý odkazuje v žalobe sa nerieši zosplatnenie ale odstúpenie od zmluvy, preto navrhol rozhodnutie

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5.Odvolacísúdprejednalrozhodnutieakoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedených
v § 378 a nasledujúcich zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce k tomu, aby dospel k
správnemu právnemu záveru a aj skutkovým záverom a na týchto sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci konania uzavreli 17.7.2007 zmluvu o úvere č. 90022773. Na

základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 99.900,- Kč za účelom kúpy osobného
motorového vozidla zn. Škoda Octavia. Bolo dohodnuté, že bude žalovaný splácať toto v pravidelných
mesačných splátkach po 4.524,- Kč. Žalovaný zaplatil tri splátky úveru a následne došlo k odstúpeniu
od zmluvy zo strany žalobcu, keďže sa dostal do omeškania s úhradou troch splátok. Dňa 19.08.2009
bol vydaný rozhodčí nález na nároky žalobcu v celom rozsahu, na základe právoplatného rozhodnutia

rozhodkynebolpodanýnávrhnaexekúciu.ŽalovanýpodalnaObvodnomsúdeprePrahu2dňa2.2.2010
návrh na zrušenie rozhodcovského nálezu, ktorému súd vyhovel. Následne Mestský súd v Prahe potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol zrušený rozhodcovský nález. V priebehu konania žalobca
zobral späť žalobu v časti 76.675,- Kč náklady za upomienku a v časti zmluvnej pokuty, kde konanie o
94.049,- Kč bolo zastavené.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka ČR v znení účinnom od
1.1.2007 do 31.12.2007, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně
jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.
Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné

podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své
obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

9. Podľa § 55 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ČR smluvní ujednání spotřebitelských smluv se
nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv,

které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských
smlouvách v smyslu § 56 se považují za platná, pokud se spotřebitel nedovolá jejich neplatnosti (§ 40a).
Ovlivňuje-li však takové ujednání přímo i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti
celé smlouvy. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele
příznivější.

10. Podľa § 55 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ČR účinného od 1.8.2010, smluvní ujednání
spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se
zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
Ujednání ve spotřebitelských smlouvách v smyslu § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu

spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

11. Podľa § 56 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání,
která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech
a povinnostech stran.

12. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 321/2001 Z. z. o některých podmínkách sjednávání spotřebiteľského
úvěru a o změně zákona č. 64/1986 Sb. smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být
uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel.

13. Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také
a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohoto
zákona,b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr
upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele,
c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu

a přesného časového rozvržení,
d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou-
li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být
uveden způsob jejich výpočtu,
e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní

sazby nákladů na spotřebitelský úvěr,
f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru,
g) ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou (§ 11),
h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah,
i) způsob placení.

14. Podľa § 6 zákona č. 321/2001 Z. z. nesplňuje-li smlouva o poskytnutí spotřebitelského úvěru
náležitosti uvedené v § 4, pokládá se spotřebitelský úvěr za úvěr úročený ve výši diskontní sazby platné
v době uzavření smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, uveřejněné pro příslušné období
Českou národní bankou; ujednání o jiných platbách na spotřebitelský úvěr se stávají neplatnými, to vše
s účinností ode dne, kdy spotřebitel tuto skutečnost uplatní u věřitele.

15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzatvorenia
úverovej zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými

sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 4 ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

21. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f/ meno a adresu spotrebiteľa,
g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

22. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

24. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podanie žaloby na

rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský
súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

30. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

32. Súd prvého stupňa správne vyvodil, že predmetný právny vzťah účastníkov je od svojho vzniku

právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení
dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
účinnévčaseuzavretiapredmetnejzmluvyjepotrebnévykladaťvsúladesobsahomaúčelomeurópskej
ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach.33.Iodvolacísúdmázato,ževzhľadomnakogentnéustanovenie§54ods.1Občianskehozákonníkaje
potrebné posúdiť vznesenú námietku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho

spotrebiteľské právo a to Občianskeho zákonníka.

34. O použití slovenského právneho poriadku vyslovil svoj právny názor odvolací súd vo svojom
ostatnom rozhodnutí zo dňa 29.5.2014.

35. Preto bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“).

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).