Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615208710
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615208710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa M.. U. V. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho v K. K. na A. XX zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners,
s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici na Skuteckého 17 proti odporkyni N. V. nar. X.X.XXXX bývajúcej v A.
G. Z. na O. XX zastúpená splnomocnenou zástupkyňou M.. Ľ. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. G. Z.
na O. XX v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves z 19.11.2015 č.k. 4C 227/2015-44 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 19.11.2015 č.k. 4C 227/2015-44 zamietol návrh

navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11.10.2010 č.k.
16P 304/2010-80 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky
160 Eur mesačne. Odporkyňa ukončila stredoškolské štúdium vykonaním maturitnej skúšky 22.5.2014
a bola prijatá na Vysokú školu medzinárodného podnikania v Prešove 11.7.2014. Na túto vysokú
školu nenastúpila, pretože jej záujmom a cieľom bolo študovať na Vysokej škole ekonomickej v O.

a potrebovala sa dôsledne pripraviť na prijímacie pohovory. Na základe osvedčenia B. Š., B. XX, A.
G. Z., že odporkyňa ukončila v školskom roku 2014/2015 druhý ročník dvojročného stredného kurzu
nemeckého jazyka 30.6.2015, potvrdenia B. Š., B. XX, A. G. Z., že odporkyňa navštevovala v školskom
roku 2014/2015 prvý ročník kurzu talianskeho jazyka a čestného prehlásenia O.. Ľ. R., že v školskom
roku 2014/2015 pripravovala odporkyňu na prijímacie skúšky z matematiky na Vysokú školu ekonomickú
v O., dospel k záveru, že odporkyňa nebola schopná sa samostatne živiť, pretože sa individuálnym
štúdiom pripravovala na prijímacie skúšky na Vysokú školu ekonomickú v O., Fakultu medzinárodných

vzťahov, G. H..R. X, O., na ktorú aj bola 15.6.2015 prijatá. Odporkyňa je študentkou prezenčnej formy
štúdia bakalárskeho študijného programu medzinárodné ekonomické vzťahy. Prezenčná forma štúdia je
ekvivalentom formy denného štúdia, ako to vyplýva z vyjadrenia Fakulty medzinárodných vzťahov v O.,
s celkovou študijnou záťažou 780 hodín, teda ide o štúdium denné. Konštatoval, že náklady súvisiace s
prípravouodporkynenaprijímaciepohovoryvO.bolipreukázanévýpismizúčtujejmatkyapotvrdeniami
o vykonaných platbách rovnako jej matkou. Dospel k záveru, že v rozhodnom období, t.j. od podania
návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti 7.5.2015 sa odporkyňa pripravovala na budúce

povolanie absolvovaním štúdia na Jazykových školách a súkromnou výukou matematiky ukončených
k 30.6.2015, pričom už rozhodnutím z 15.6.2015 bola prijatá na Vysokú školu ekonomickú v O.. Keďže
navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči dospelému dieťaťu 7.5.2015, za
rozhodné obdobie pre dokazovanie v predmetnej veci považoval obdobie od 7.5.2015 bez posudzovaniapredchádzajúceho obdobia. Rovnako konštatoval, že v priebehu konania bolo nesporne preukázané,
že na doposiaľ vzniknutých výdavkov odporkyne sa podieľala iba jej matka, nakoľko navrhovateľ sám
prehlásil, že vyživovaciu povinnosť od mája 2015 voči odporkyni si neplní. Výšku vynaložených nákladov

na súčasné vysokoškolské štúdium neskúmal, nakoľko predmetom konania nie je zvýšenie ani zníženie
výživného, ale nárok navrhovateľa uplatnený v žalobnom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k
7.5.2015. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti je nedôvodný, preto ho zamietol. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62 ods. 1
Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný a úspešná
odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z čiastočne nesprávnych skutkových zistení a na to nadväzujúceho nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu

vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni. Uviedol, že návrh založil na tej skutočnosti,
že odporkyňa, ktorá je jeho dcérou, dosiahla plnoletosť a je schopná sa sama živiť. Tento návrh podal
preto až 7.5.2015, nakoľko dovtedy bol zo strany svojej dcéry zavádzaný tým, že študuje na vysokej
škole. Dal do pozornosti, že odporkyňa iniciovala konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti, ktoré
bolo vedené pod sp. zn. 15C 32/2014 na Okresnom súde Banská Bystrica a bolo založené na tej

skutočnosti, že študuje na Vysokej škole v O.. Táto skutočnosť sa však preukázala ako nepravdivá,
pretože odporkyňa na túto vysokú školu nenastúpila. Návrh na zvýšenie výživného zobrala späť až
9.2.2015 a konanie bolo zastavené uznesením č.k. 15C 32/2014 - 103, ktorým dôkazom sa súd prvého
stupňa nijako nevysporiadal v rámci toho, že neboli dôvody na plnenie vyživovacej povinnosti nielen k
7.5.2015, ale de facto k 1.9.2014, kedy odporkyňa ukončila štúdium na strednej škole. Voči odporkyni

si plnil vyživovaciu povinnosť v dobrej viere na základe skutočností uvádzaných v návrhu na zvýšenie
výživného, inak by požiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti už skôr. Nárok na zrušenie vyživovacej
povinnosti považuje za dôvodný, nakoľko odporkyňa ani počas priebehu konania nepreukázala, že by
bol návrh podaný nedôvodne, práve naopak, sama pri výsluchu účastníka potvrdila, že na vysokú školu
po skončení strednej školy nenastúpila. Vyjadril názor, že v súčasnosti už plnoletá dcéra mala možnosť

od 1.9.2014 sa zamestnať a jednoznačne bola schopná sa sama živiť. Považuje za zarážajúce, že ho
vôbec neinformovala o tom, že nenastúpila na ňou tvrdené vysokoškolské štúdium, čo zistil dodatočne a
náhodou, preto je správne, aby bola súdom jeho vyživovacia povinnosť zrušená k 7.5.2015, a poukázal
na prax súdov v súvislosti so zánikom vyživovacej povinnosti, z ktorej možno vyvodiť záver, že pre
nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia

toho istého stupňa. Keďže odporkyňa nenastúpila po 31.8.2014 na ďalšie štúdium, získala maturitou
predpoklady na výkon povolania. Akékoľvek účelovo tvrdené návštevy kurzov a príprav na štúdium
nemožnovziaťnazreteľ;rovnakosúdnapraxnepovažujeexternéštúdiumzaprekážkuvmožnostisamej
sa živiť. Akékoľvek takéto kurzy nie sú súčasťou vzdelávacieho procesu, ktorý by vytváral prekážku v
možnostisámsaživiťapretonaňunemožnobraťzreteľ;otoviac,žedcérabolaprijatánavysokoškolské

štúdium pre akademický rok 2014/2015 na Vysokú školu do O., ale na toto štúdium ani nenastúpila. K
štúdiu na Vysokej škole v O., na ktoré bola prijatá pre akademický rok 2015/2016 uviedol, že ku dňu
podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti odporkyňa nebola prijatá na toto štúdium a jemu,
ako navrhovateľovi, nemôže byť na ujmu, kedy konajúci súd rozhodne, pretože podstatné je, či je návrh
podaný dôvodne a v tomto prípade podaný dôvodne bol. Vždy podporoval svoju dcéru (odporkyňu),

čoho dôkazom je plnenie vyživovacej povinnosti aj po 31.8.2014, hoci na takéto plnenie neboli dôvody,
ako sa ukázalo zo záverov súdneho konania sp. zn. 15C 32/2014 (zvýšenie výživného).

4. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že po ukončení gymnázia v A. G. Z. sa sústavne pripravovala na budúce povolanie, čoho

dôkazom je, že bola úspešne prijatá a v súčasnosti študuje na Vysokej škole ekonomickej v O.. Všetky
doklady boli predložené konajúcemu súdu, ktorý, ako vyššie uviedla, rozhodol vecne správne a s jeho
závermi sa plne stotožňuje.

5. Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporkyne nevyjadril.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 C.s.p.) a nadobudol účinnosť 1.7.2016.7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď

návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni zamietol. Súd prvej inštancie vykonal
všetkydôkazyvýznamnéprerozhodnutie,vsúladesust.§191C.s.p.ichhodnotilpodľasvojejúvahy,ato
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a
s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami

navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej
inštancie a navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni.
Odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy
dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. V preskúmavanom prípade

odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dovoľovali záver, že odporkyňa zneužíva inštitút
výživného, pretože pokračuje v príprave na budúce povolanie a rozširuje si svoje vzdelanie v súlade s
jej ústavným právom zaručujúcim čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.), podľa ktorého nikomu sa nesmie odoprieť právo na
vzdelanie a čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo na slobodnú voľbu

povolania a prípravu naň. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť,
nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočností, že dieťa
už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného,
preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na
konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade

je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je
vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej
odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia
povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa
vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Ak sa

odporkyňa vo vlastnom záujme rozhodla pre ďalšie pokračovanie v štúdiu na vysokej škole, ktoré je
v súčasnej dobe takmer nevyhnutné so zreteľom na nedostatok vhodných pracovných príležitostí pre
nekvalifikovaných absolventov gymnázia, nemožno ju sankcionovať zrušením vyživovacej povinnosti
len preto, že navrhovateľ za relevantné považoval štúdium na Vysokej škole ekonomickej v O.,
pretože vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá zásadne po celú dobu jeho prípravy na budúce

povolanie práve vtedy, ak je doba spoločensky odôvodnená. Odvolací súd poznamenáva, že plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá až do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť, jej trvanie preto povinný rodič nemôže podmieňovať určitým správaním,
resp. smerovaním dieťaťa v zhode s jeho predstavami. V priebehu konania na súde prvej inštancie
bolo nepochybne preukázané, že v rozhodnom období, t.j. od 7.5.2015, ku ktorému dňu navrhovateľ

žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni, do 15.6.2015, kedy bola odporkyňa prijatá na Vysokú
školu ekonomickú v O., nebola schopná sama sa živiť, pretože sa dôsledne pripravovala na prijímacie
pohovory na Vysokú školu ekonomickú v O., ktoré úspešne absolvovala a stala sa študentkou vysokej
školy v zhode s jej predstavami. Súhrne možno konštatovať, že odporkyňa nie je schopná sama sa živiť,
pretože nie je schopná samostatne uspokojovať svoje potreby a len samotná skutočnosť, že nadobudla

vykonanímmaturitnýchskúšokpracovnoprávnuspôsobilosť,nemávplyvnazánikvyživovacejpovinnosti
navrhovateľa. Pokiaľ sa navrhovateľ v odvolaní domnieval, že ďalšie trvanie jeho vyživovacej povinnosti
je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenosť predmetného kritéria
je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmirodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z
relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa
takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Dobré

mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade
vychádzapísanéprávo.Niesúpresnedefinovanéavychádzajúzovšeobecneakceptovanýchmravných
princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom
prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Z tohto ustanovenia
sa dá vyvodiť, že jeho aplikácia je povinnosťou súdu, nota bene na prípady rozporu s dobrými mravmi

súd prihliada z úradnej povinnosti a ich danosť zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Podľa
ustálenej súdnej praxe možno ako konanie v rozpore s dobrými mravmi posudzovať prípady, keď
oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek svojim
objektívnym možnostiam a schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného, keď oprávnený
bezospravedlniteľnéhodôvodunerešpektujepovinnosti,ktorémuvyplývajúzust.§43ods.2a3Zákona
o rodine a tiež vtedy, ak sa dopustí úmyselného trestného činu voči povinnému. V preskúmavanom

prípade odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dovoľovali záver, že odporkyňa zneužíva
inštitút výživného, pretože pokračuje v príprave na budúce povolanie a rozširuje si svoje vzdelanie
v súlade s jej ústavným právom a plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni nie je v
rozpore s dobrými mravmi, pretože vzájomne napätý vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou vyplýva
zcelkovonarušenýchvzťahovmedzinimiužvpredchádzajúcomobdobívzájomnýchrodinnýchvzťahov,

predovšetkým na základe narušených vzťahov medzi rodičmi odporkyne, a rovnako ani z výpovede
odporkyne a jej písomných podaní nemožno uzavrieť, že jej správanie voči navrhovateľovi by bolo v
rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúce nepriznanie (zrušenie) výživného. Z týchto dôvodov odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku ďalšie dôvody.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).