Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201189
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5013201189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z

členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, právnej veci navrhovateľov: 1/ P. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., 2/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., 3/ H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.,
ako právni nástupcovia po neb.: Ing. T. H., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom bytom U., zast. JUDr. Mariánom Ďuranom, PhD., advokátom, so sídlom v Žiline,
Tajovského 5, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63
Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie pôvodného navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline z 24. apríla 2014, č. k. 25Sd /354/2013-36, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/354/2013-36 zo dňa 24.
apríla 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2013
z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 24. apríla 2014 č. k. 25Sd/354/2013-365 potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX
XXXX X z 18. novembra 2013, ktorým odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom
zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku

od 16. augusta 2010.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z obsahu dávkového spisu za preukázané,
že navrhovateľ je od 1. januára 1990 poberateľom výsluhového dôchodku priznaného rozhodnutím
Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia č. 65304006662709/2 zo dňa 13. januára 1999 podľa § 26
zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a
prejehovýškubolanavrhovateľovizhodnotenádobavýkonuzákladnejvojenskejslužbyod1.septembra

1960 do 27. júla 1962 vi. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 28. júla 1962 do 1. septembra
1974 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 2. septembra 1974 do 22. októbra 1985 v II.
kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 23. októbra 1985 do 31. decembra 1998 v I. kategórii
funkcií.

Vzhľadomnato,ženavrhovateľzískalnajmenej25rokovzamestnaniavslužobnompomereavykonával
najmenej 20 rokov služby zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa

§ 132 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení od 18. mája 1996, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti
zákona č. 328/2002 Z. z. a preto odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od
16. augusta 2010 zamietla v súlade so zákonom a jej rozhodnutie ako zákonné potvrdil.Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým namietal, že súd
prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podrobne doterajší opísal priebeh konania pred odporkyňou a krajským

súdom a citoval podstatný obsah ich rozhodnutí. Namietal, že pre posúdenie nároku navrhovateľa
na starobný dôchodok z obdobia výkonu služby vojaka z povolania a to aj v zaradení služby do I.
kategórie funkcií je Potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o poberaní výsluhového
dôchodku navrhovateľom, vrátane potvrdenia, že na vznik nároku a výšku výsluhového dôchodku
bola zhodnotená služba v I. kategórii funkcií, je právne nevýznamné. Potvrdenie Vojenského úradu

sociálneho zabezpečenia slúži len ako potvrdenie zamestnávateľa o celkovej dobe zamestnania
a výkone zamestnania zaradenom do I. kategórie funkcií podľa príslušného rezortného zoznamu.
Nespochybnil, že dôchodok priznaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa zákona č.
114/1998 Z. z. rozhodnutím č. 653040006662709/2 od 01.09.1999, je označený ako výsluhový. Zákon
č. 328/2002 Z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z povolania účinný od 01.07.2002 len
považuje dôchodky priznané podľa zákona č. 114/1998 Z. z. za výsluhové a teda nie sú výsluhovými

dôchodkami podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Poukázal na to, že zákon č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov účinný od 1. mája 1998 v
§ 103 ustanovil, že V. časť zákona (§ 138) č. 100/1998 Zb. sa už na sociálne zabezpečenie vojakov z
povolania nepoužije. Teda od účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z., to je od dňa 1. mája 1998 sa piata časť

zákona č. 100/1998 Zb. nepoužije na dôchodkové nároky vojakov z povolania vyplývajúce zo zákona
o sociálnom zabezpečení č. 100/1998 Zb. Znamená to, že pre dôchodkové nároky vojakov z povolania
zo zamestnaní vykonávaných v I. kategórii funkcií, ktoré sú považované za I. pracovnú kategóriu sa po
1. máji 1998 použijú všeobecné ustanovenia zákona č. 100/1998 Zb.. Preto aplikácia ustanovení § 132
ods. l /piata časť zákona/ a následne v súčinnosti s §142 ods. 4 zákona č.100/1988 Zb. odporkyňou, pri

zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, je v rozpore so zákonom č. 114/1998
Z. z.

Tiež pripomenul, že zákonodarca podľa ustanovenia § 274 ods. l zákona č. 461/2003 Z. z. priznáva
nároky poistencov z preferovanej I. pracovnej kategórie do 31. decembra 2023. Podľa § 255 ods. l

a ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia je považované aj obdobie
dôchodkového poistenia (zabezpečenia) získané pred 01.01.2004. Splnením podmienok ustanovených
v zákone o sociálnom poistení a to v § 255 v spojitosti s § 60 ods. l /minimálne obdobie poistenia/ a ods.
2 dosiahnutím 62 rokov splnil navrhovateľ všetky podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
platného zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Teda v spojitosti s ustanoveniami §§

274, 255 a § 60 zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa príslušná na rozhodovanie o nároku
a výplate starobného dôchodku navrhovateľa.

Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
rozhodnutie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a
navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľovi vznikol
nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení od
18. mája 1996, t. j. pred dňom účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. a preto podľa § 142 zákona o

sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia má rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.)
skúmajúc podmienky konania (§103 O.s.p.) zistil (podľa Oznámenia o úmrtí evidovaného vo zväzku 38.

ročník 2016 strana 154 por. č. 77 vydaného Matričným úradom Mesta Ružomberok dňa 29.02.2016), že
v priebehu odvolacieho konania navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. Podľa Osvedčenia o dedičstve
vydaného notárkou JUDr. Z. S. (podľa poverenia Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši) sp. zn.
5D/217/2016, D/not 75/2016 z 24.06.2016 dedičmi zo zákona sú: P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.,
manželka; L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., dcéra; H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., dcéra; s ktorými

súd v súlade s ustanovením § 107 ods. 3 O.s.p. ďalej pokračoval v konaní. Odvolací súd preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť.Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. augusta 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o starobný dôchodok.

V zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2004 v konaniach o

nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004,
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby
hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov
zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku
nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len "vojaci z povolania"), platia ostatné ustanovenia tohto
zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

V zmysle § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vznik nároku policajta na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku
veku je viazaný na splnenie podmienky minimálne 25 rokov zamestnania, z ktorých minimálne 20 rokov
získal v I. kategórii funkcií.

Podľa § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ

ide o
a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,
b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,
c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

V konaní nebolo sporným, že rozhodnutím Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia č.
65304006662709/2 zo dňa 13. januára 1999 bol navrhovateľovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o
sociálnom zabezpečení vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 1999.

Navrhovateľ, narodený XX.XX.XXXX, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa §
132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom XX.XX.XXXX, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, lebo k
tomuto dňu získal viac ako 25 rokov zamestnania a vykonával viac ako 20 rokov službu zaradenú do
I. kategórie funkcií.

Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z. od 1. júla 2002 sa na
sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú
až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom a vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný
dôchodok tých vojakov, ktoré vznikli do 30. júna 2002.Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok
ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej
časti zákona č. 100/1988 Zb., t. j. podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vo výške podľa
§ 133 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už ku dňu 18.05.1996. Tento nárok mu zostal zachovaný podľa §
175 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a v zmysle § 142 ods. 4
písm. a) je o ňom príslušný rozhodnúť Vojenský úrad Sociálneho zabezpečenia. Na tejto skutočnosti nič

nemení okolnosť, že o priznanie starobného dôchodku a jeho výplatu požiadal žiadosťou z 13. augusta
2013 od 16. augusta 2010. Príslušnosť odporkyne rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľa je
vylúčená aj s poukazom na ust. 261ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňal
podmienku trvania nepretržitého zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra
2003, čo vyplýva zo samotnej žiadosti navrhovateľa, v ktorej potvrdil, že bol od 08.01. do 16.02.1999
nezamestnaný a počas prerušenia zamestnania nepracoval, čomu nasvedčujú aj v spise odporkyne

založené fotokópie mzdových listov za obdobie od 17.02.1999 do 30.11.2001.

Zuvedenýchdôvodovsaodvolacísúdstotožnilsozáverom,žeodporkyňanemákompetenciurozhodnúť
o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a že správne táto kompetencia na rozhodnutie patrí
príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. v danom

prípade Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

Vzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. neupravuje postup odporkyne v situácii, ak nedisponuje
právomocou na rozhodnutie, v takom prípade sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 20
zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok) a pretože v predmetnej veci odporkyňa takto nepostupovala,

z tohto dôvodu odvolací súd považoval jej rozhodnutie za nesúladné so zákonom a podľa § 250ja ods.
3 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil,
rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd neprihliadol na námietku právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľovi bol priznaný

výsluhový príspevok resp. len príspevok k výsluhovému dôchodku a teda doba služby, za ktorú
bol priznaný nezaložila nárok na priznanie výsluhového dôchodku, keďže ani samotný navrhovateľ
na pojednávaní dňa 24. apríla 2014 nespochybnil, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia mu bol od 01.01.2009 priznaný výsluhový dôchodok, čo vyplýva aj z potvrdenia tohto
úradu z 08.03.2007 oboznámeného súdom z dávkového spisu a za dôvodnú odvolací súd nepovažoval

ani námietku navrhovateľa, že o jeho nároku na starobný dôchodok má rozhodovať odporkyňa, keďže
v čase vzniku jeho nároku na starobný dôchodok (dňa 18.05.1996) mal a naďalej má kompetenciu na
rozhodovanie o tomto nároku Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (§ 142 ods. 4 písm. a) zákona
č. 100/1988 Zb.).

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 5 O.s.p.). Aj
keď odporkyňa dospela k správnemu záveru, že nie je v jej kompetencii posúdiť žiadosť navrhovateľa o
prehodnoteniesumystarobnéhodôchodku,niejeoprávnenáotejtožiadostivôbecrozhodovať.Zdôvodu
nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie Vojenskému
úradu sociálneho zabezpečenia (§ 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.,
keďže k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z iných ako navrhovateľom uplatňovaných dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.