Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200174
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014200174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov

senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Ing. R. Y., PhD., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8,
813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 25Sd/54/2014-21 z 03.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/54/2014-21 zo dňa 3.
apríla 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 16.01.2014,
ktorým táto podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla
žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), krajský súd dospel k záveru,
že preskúmavané rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ust. § 26a zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona
č. 107/1999 Z. z. upravuje s účinnosťou od 01.07.1999 podmienky nároku na pomerný starobný
dôchodok profesionálneho vojaka a bolo prijaté v nadväznosti na zákon č. 114/1998 Z. z. o výsluhovom
zabezpečení vojakov a od 01.07.2003 sa týka aj policajtov vzhľadom na zákon č. 328/2002 Z. z. o

sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Jeho použitie je možné v prípade, že vojak, resp. policajt
mali priznané výsluhové dôchodky podľa zákona č. 114/1998 Z. z., resp. zákona č. 328/2002 Z. z., alebo
im nárok na výsluhovú dávku nevznikol.

Vďalšomkonaníodkázalodporkyňunaopätovnéposúdenienárokunavrhovateľanastarobnýdôchodok
podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb., § 259 ods. 1, § 293k, § 82 a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
a následne rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa.

Proti zrušujúcemu rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie v zákonom stanovenej lehote.
V podanom odvolaní uviedla, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je osobou, ktorá splnila
všetky podmienky určené ust. § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. že mu vznikol nárok nastarobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku. Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek podľa ust. § 132 ods.
1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. 06.09.1997, teda predtým ako 01.05.1998 nadobudol účinnosť zákon
č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný

dôchodok v čase kedy sa na nároky vojakov vzťahovali ustanovenia piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.,
čím mu vznikol nárok na starobný dôchodok v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. pričom právo
na uvedenú dávku nezaniká uplynutím času.

Odporkyňa ďalej poukázala na príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ako správneho

orgánu, príslušného podľa § 114 ods. 2 a 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. na rozhodnutie
o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok.

V ďalšej časti odporkyňa zhodnotila dôvody, pre ktoré navrhovateľovi nebolo možné priznať pomerný
starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., t. j. nesplnenie podmienky získania aspoň 10
rokov dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdzuje.

K vyššie uvedeným námietkam odporkyne sa navrhovateľ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta

O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné
potvrdiť. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2
O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 24.08.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. „v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu
z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu
jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu

(ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom
2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy
dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory
v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.“

Podľa ust. § 261 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. „suma starobného dôchodku poistenca, ktorý
splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný
dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný

dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona.“

Podľa ust. § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov „ak správny
orgánniejepríslušnýnarozhodnutie,jepovinnýpodaniebezmeškaniapostúpiťpríslušnémusprávnemu
orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí

nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.“

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 26
zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznal navrhovateľovi výsluhový dôchodok
od 01.01.1999 vo výške 12.866,- Sk mesačne. Zo služobného pomeru bol navrhovateľ prepustený dňom

31.12.1998 a službu konal 38 ukončených rokov, z toho v I. pracovnej kategórii 22 rokov 10 mesiacov
a 29 dní a v II. pracovnej kategórii 15 rokov 5 mesiacov a 1 deň.Z ust. § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z
17.12.2013 vyplýva, že navrhovateľ je občanom, ktorý bol vojakom z povolania, a ktorý bol hmotne
zabezpečený ako vojak z povolania, bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol vek 55 rokov a

vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií najmenej 20 rokov, čím mu vznikol nárok na starobný
dôchodok podľa piatej časti Zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením 55 rokov veku, a to od 6.
septembra 1997. Uvedené tvrdila aj samotná odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku
navrhovateľa ako aj v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorý je predmetom tohto
odvolacieho konania.

Ustanovenie § 26a zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 107/1999 Z. z. upravuje s účinnosťou
od 01.07.1999 podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok profesionálneho vojaka. Bolo prijaté
v nadväznosti na zákon č. 114/1998 Z. z. o výsluhovom zabezpečení vojakov. Od 01.07.2003 sa týka
aj policajtov vzhľadom na zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Jeho
použitie je však možné iba v prípade, že vojak, resp. policajt mali priznané výsluhové dôchodky podľa

zákona č. 114/1998 Z. z., resp. od 01.07.2002 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Jeho použitie v prípade
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§§ 132 a 133) však
neprichádza do úvahy.

Vo svetle týchto skutočností a tvrdení samotnej odporkyne odvolací súd považuje napadnutý rozsudok

krajského súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia odporkyne za vecne správny.

Pokiaľ samotná odporkyňa spochybňuje vlastnú právomoc vo veci rozhodnúť v takom prípade nemala
žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietnuť- teda rozhodnúť o jeho žiadosti meritórnym
rozhodnutím, ktoré predpokladá jej právomoc, ale správne mala postúpiť žiadosť navrhovateľa práve

pre nedostatok právomoci správnemu orgánu, ktorý je podľa jej záverov príslušným na rozhodnutie o
žiadosti. V tomto však odvolací súd považuje za potrebné dodať, že odporkyňa si vydaním meritórneho
rozhodnutia o zamietnutí navrhovateľovej žiadosti s odkazom na ust. § 26a zákona č. 100/1988 Zb.
právomoc osvojila, pričom však následne túto v priebehu konania pred súdom opakovane spochybnila,
a to s odkazom na splnenie podmienok u navrhovateľa pre nárok na starobný dôchodok podľa piatej

časti zákona č. 100/1988 Zb. (v takom prípade poukázala na príslušnosť Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia na rozhodnutie o nároku navrhovateľa podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb.). V súvislosti s
týmito tvrdeniami odporkyne odvolací súd poukazuje na vylúčenú možnosť aplikácie ust. § 26a v prípade
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.

Odvolací súd preto považoval dôvody odvolania za neurčité a zároveň protirečivé, nakoľko odporkyňa
na jednej strane poukazuje na príslušnosť iného správneho orgánu na rozhodnutie vo veci a zároveň
poukazuje na vznik nároku podľa už spomínanej piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., čo vylučuje
aplikáciu ust. § 26a tohto zákona a na strane druhej obhajuje ňou zvolený postup.

Súdu prvého stupňa možno vytknúť, že sa touto otázkou v konaní o opravnom prostriedku nezaoberal,
avšak táto skutočnosť nemala podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na vecnú správnosť výroku
napadnutého rozsudku krajského súdu. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil
sozáveromkrajskéhosúduopotrebezrušeniapreskúmavanéhorozhodnutia,pretonapadnutýrozsudok
podľa § 119 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude ustálenie záveru o jej príslušnosti konať vo veci
navrhovateľovej žiadosti a v prípade záveru o príslušnosti iného správneho orgánu, odporkyňa žiadosť
navrhovateľa v súlade s ust. § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov postúpi.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.