Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200024
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej
a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu Kumula
s.r.o. v likvidácii, Jantárová 30, Košice, IČO: 44 832 010, zastúpeného JUDr. Petrom Beluščákom,
advokátom, so sídlom Jantárová 30, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

1100303/1/76182-522287/2013/14230 zo dňa 31.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 08.01.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 10.01.2014 sa žalobca domáhal
zrušeniarozhodnutiažalovanéhoč.1100303/1/76182-522287/2013/14230zodňa31.10.2013avrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie.

Rozhodnutím Daňového úradu Košice ako správneho orgánu prvého stupňa č.
9801404/5/1596350/2013/Hro zo dňa 17.07.2013 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 544 153,09 eur, ktorý bol žalobca
povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového
úradu Košice vedený v Štátnej pokladnici č. ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol

XXXXXXXXXX.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oznámenie o určovaní
dane podľa pomôcok č. 9800404/5/3549236/2012/FarM zo dňa 29.11.2012 bolo daňovému subjektu
doručené dňa 12.12.2012. Určovanie dane podľa pomôcok sa začalo dňa 28.12.2012, nakoľko nastali
skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
U daňového subjektu bola začatá kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február,

marce, apríl, máj, jún, august, september 2011 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa
01.06.2012. Zásielka bola prevzatá daňovým subjektom dňa 08.06.2012 a termín začiatku kontroly v
oznámení bol určený na deň 10.07.2012. Poukázal na to, že daňový subjekt zaslal správcovi dane list zo
dňa 11.06.2012 evidovaný pod číslom 9800400/5/976315/2012, ktorý došiel na Daňový úrad Košice dňa
15.06.2012. V uvedenom liste platiteľ žiadal o nový termín začatia daňovej kontroly, z dôvodu čerpania
dovolenky, a to dňa 02.08.2012. Konštatoval, že správca dane zaslal daňovému subjektu rozhodnutie

o predĺžení lehoty zo dňa 19.06.2012, v ktorom nevyhovel žiadosti platiteľa, nakoľko daňový subjekt
navrhol nový termín na začatie predmetnej kontroly na deň 02.08.2012, ktorý bol po lehote určenej
zákonom. Zásielka sa vrátila späť s poznámkou „adresát neznámy“. Ďalej poukázal na to, že daňovémusubjektu bola zaslaná na adresu sídla spoločnosti výzva na predloženie dokladov zo dňa 20.07.2012, v
ktorej bol daňový subjekt vyzvaný, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložil správcovi
dane požadované doklady, pričom doporučená listová zásielka sa vrátila s poznámkou „zásielka

neprevzatá v odbernej lehote“. Druhá výzva zaslaná daňovému subjektu na predloženie dokladov zo
dňa 12.09.2012 sa vrátila späť v poznámkou „adresát neznámy“ a na opakovanú výzvu na predloženie
dokladov zo dňa 19.10.2012, ktorá bola adresovaná na jediného spoločníka a konateľa spoločnosti C..
Š. V.Ó., sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote.

Ďalej uviedol, že Prezídium PZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, zaslal správcovi dane
fotokópie účtovných dokladov spoločnosti Kumula s.r.o. v počte 53 listov, ktoré došlo na Daňový úrad
Košice dňa 03.09.2012, pričom fotokópie dokladov boli opečiatkované pečiatkou „Fotokópia súhlasí s
originálom“, na pečiatke bol dátum a podpis konateľa spoločnosti C.. Š. V., ktorý predmetné faktúry
overil. Konštatoval, že daňový subjekt si v priebehu daňovej kontroly neplnil povinnosti uvedené v §
45 ods. 2 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, t.j. nepredložil účtovné a

iné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady, ani nepredložil dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia. Daňový subjekt na výzvy správcu dane nereagoval, požadované doklady a
dôkazy nepredložil, neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu a neuniesol dôkazné bremeno.
Citovalustanovenie§48ods.1písm.d/zákonač.563/2009Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovauviedol,
že z uvedených dôvodov správca dane pristúpil k procesu určovania dane podľa pomôcok podľa § 48

ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február, marec, apríl, máj, jún, august, september 2011 u daňového subjektu Kumula s.r.o.,
pričom daňovému subjektu bola táto skutočnosť oznámená na základe zaslaného oznámenia o určovaní
dane podľa pomôcok zo dňa 29.11.2012, ktoré mu bolo doručené dňa 12.12.2012. Dňa 20.12.2012
zamestnanec správcu dane spísal s konateľom spoločnosti C.. Š. V. zápisnicu o ústnom pojednávaní č.

9800404/5/3800250/2012/FarM. Ďalej poukázal na obsah zápisnice o ústnom pojednávaní, v ktorej je
uvedenýpriebehkonania,vyjadreniekonateľa spoločnostikotázkamsprávcudane.Citovalustanovenie
§ 46 ods. 9, § 48 ods. 1 písm. d/, § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a
uviedol, že správca dane nemal k dispozícii žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový
subjekt. Poukázal na to, že dňa 03.04.2013 bola daňovému subjektu doručená výzva na vyjadrenie

sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9801404/5/1090715/2013/FarM spolu s protokolom č.
9801404/5/1090121/2013/FarM a dňa 24.04.2013 bolo doručené na Daňový úrad Košice od daňového
subjektu Kumula s.r.o. vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie
február, marec, apríl, máj, jún, august, september 2011.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že dňa 15.07.2013 sa
uskutočnilo na Daňovom úrade Košice ústne pojednávanie vo veci prerokovania daného vyjadrenia
k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 9801404/5/1090121/2013/FarM za zdaňovacie obdobie
február, marec, apríl, máj, jún, august, september 2011, o čom zamestnanci správcu dane spísali
zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 15.07.2013, kde sú okrem iného uvedené aj stanoviská

zamestnancov správcu dane k danému vyjadreniu, ktoré podal daňový subjekt, a ktoré aj správca dane
citoval. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej špecifikoval pomôcky,
ktoré boli použité pre účely určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.
v znení neskorších predpisov. K dôvodom, na základe ktorých správca dane pristúpil k určeniu dane
podľa pomôcok uviedol, že podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov

správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Ďalej uviedol,
že podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku „právom i povinnosťou daňových subjektov a iných osôb
podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane“. Poukázal na
ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ktorom sú upravené

povinnosti daňových subjektov pri daňovej kontrole a špecifikoval jednotlivé povinnosti kontrolovaného
daňového subjektu vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane. Citoval ustanovenie § 24 ods. 1 zákona
č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a konštatoval, že daňový subjekt si v priebehu daňovej
kontroly neplnil povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 písm. d/ a písm. e/ zákona č. 563/2009 Z. z. v
znení neskorších predpisov, t.j. nepredložil v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie

ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady,
ani nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Zdôraznil, že daňový subjekt nespolupracoval s
kontrolnou skupinou pri daňovej kontrole, nepredložil účtovné a iné doklady a dôkazné prostriedky,
ktoré preukazujú hospodárske a účtovné prípady, nepredložil evidenciu dane z pridanej hodnoty zakontrolované zdaňovacie obdobie, nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne zistenie dane
z pridanej hodnoty a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly.

V závere svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na spôsob zistenia základu dane
podľa pomôcok, ako aj na určenie výšky dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z určeného základu
dane, t.j. 20 % zo sumy 2 726 400 eur, čo predstavuje 545 280 eur. Zdôraznil, že pri určení dane neboli
správcom dane zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt, a ktoré by

ovplyvňovali výšku dane a taktiež uviedol, že v procese určovania dane podľa pomôcok správca dane
nezistil ďalšie okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadať vo vyrubovacom konaní.

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca uviedol, že toto rozhodnutie
považuje za nezákonné a nesprávne pre rozpor s právnymi predpismi, a to s ustanovením § 46 ods. 9
písm. b/, § 48 ods. 1 písm. d/ a ods. 2, 3 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v

znení neskorších predpisov. V podanom odvolaní poukázal na priebeh konania pred správcom dane a
jeho postup považoval za postup v rozpore s ustanovením § 48 zákona o správe daní, a to konkrétne pre:

1. nedodržanie zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok, nakoľko zo
strany daňového subjektu nedošlo k porušeniu zákona o správe daní tak, aby boli naplnené ustanovenia

§ 48 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, a to konkrétne z dôvodov, že správcom dane nebola daňovému
subjektu doručená písomnosť zo dňa 19.06.2012 a dňa 19.10.2012, a že správca dane mal k dispozícii
účtovné a daňové doklady za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2011, na základe ktorých mohol
vykonávať daňovú kontrolu, a to odo dňa 03.09.2012 v zmysle oznámenia o výkone daňovej kontroly,
2. správca dane obdŕžal dňa 03.09.2012 písomnosť, ktorej obsahom boli fotokópie účtovných

dokladov kontrolovaného daňového subjektu, ktoré boli verifikované podpisom konateľa kontrolovaného
daňového subjektu, a ktoré priamo súviseli s kontrolovanými zdaňovacími obdobiami roka 2011, a to
od Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 23.08.2012, v rozsahu uvedenom na
strane 6 predmetného protokolu,
3. správca dane získal doklady potrebné k vykonaniu daňovej kontroly od Prezídia PZ, pričom o tejto

skutočnosti nebol kontrolovaný daňový subjekt upovedomený zo strany správcu dane,
4. konateľ kontrolovaného daňového subjektu sa v období, kedy údajne „nespolupracoval“ so správcom
dane, niekoľkokrát osobne dostavil na Daňový úrad Košice, č. dv. 411, kde sa okrem predmetnej
daňovej kontroly vykonávala aj kontrola u daňového subjektu Monty Consulting, s.r.o., za zdaňovacie
obdobie04/12,pričomvsúvislostisvýkonomtejtodaňovejkontrolysakonateľkontrolovanéhodaňového

subjektu pravidelne a opakovane zúčastňoval konania, resp. doručoval doklady potrebné k výkonu síce
inej daňovej kontroly, ale ktorú vykonával ten istý správca dane v kancelárii č. 411,
5. správca dane pri zisťovaní základu dane a určovaní dane podľa pomôcok neprihliadol na zistené
okolnosti, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody (ustanovenie § 49 ods. 2), pričom správca
dane neprihliadol na pomôcky, ktoré síce uvádza na strane 5 a 6 predmetného protokolu, a ktoré

neakceptoval, avšak protichodne uvádza, že na základe týchto pomôcok určil správca dane výšku dane
za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia, pričom uvádza, že v procese určovania dane podľa
pomôcok neboli správcom dane zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre kontrolovaný
daňový subjekt.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového
úradu Košice zo dňa 17.07.2013 zrušil pre nedodržanie zákonných podmienok na použitie § 48
daňového poriadku.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odvolaniu
nevyhovel a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801404/5/1596350/2013/Hro zo dňa 17.07.2013,
ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 544 153,09 eur, daňovému subjektu Kumula s.r.o. v likvidácii

(do 05.09.2013, Kumula s.r.o.), Jantárová 30, 040 01 Košice (do 17.09.2013, Učňovská 6, 040 15 Košice
- Šaca), IČO: 44 832 010, DIČ: 2022855175, IČ DPH 2022855175, potvrdil. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný detailne opísal celý priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa, akoaj dôvody uvedené žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a jeho
námietky.

K námietke žalobcu o nedodržaní zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa
pomôcok, nakoľko zo strany daňového subjektu nedošlo k porušeniu daňového poriadku tak, aby bolo
naplnené ustanovenie § 48 ods. 1 písm. d/ daňového poriadku, žalovaný uviedol, že správca dane
pri prechode do procesu určenia dane podľa pomôcok postupoval zákonným spôsobom. Zo strany
žalobcu došlo k porušeniu daňového poriadku, nakoľko v predmetnom oznámení o výkone daňovej

kontroly, ktoré žalobca prevzal dňa 08.06.2012, určil správca dane termín začiatku daňovej kontroly
na deň 10.07.2012. Žalobca síce navrhol správcovi dane v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 daňového
poriadku do ôsmych dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia o výkone daňovej kontroly nový
termín začiatku daňovej kontroly, avšak daňový subjekt nedodržal lehotu určenú zákonom, t.j. 40 dní
odo dňa doručenia predmetného oznámenia o výkone daňovej kontroly, keď navrhol nový termín začatia
výkonu daňovej kontroly na deň 02.08.2012, v dôsledku čoho správca dane predĺženiu lehoty na

začiatok výkonu daňovej kontroly nevyhovel. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 46 ods. 1 daňového
poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak z dôvodu na strane daňového subjektu nebolo možné
vykonať daňovú kontrolu dňa 10.07.2012, mal daňový subjekt navrhnúť nový termín začatia výkonu
daňovej kontroly, a to najneskôr do štyridsiatich dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia o
výkone daňovej kontroly, t.j. najneskôr do 18.07.2012. Poukázal na to, že ak daňový subjekt vedel,

že z dôvodu jeho neprítomnosti, resp. iných dôvodov, nebude môcť v tejto lehote umožniť správcovi
dane začiatok výkonu daňovej kontroly, nič mu nebránilo v tom, aby sa v zmysle ustanovenia § 9
daňového poriadku dal na tento účel zastupovať splnomocneným zástupcom, ktorého si zvolí. Ďalej
uviedol, že daňový subjekt si v priebehu daňovej kontroly nesplnil ani svoje povinnosti uvedené v § 45
ods. 2 písm. d/ a písm. e/ daňového poriadku, t.j. v priebehu daňovej kontroly nepredložil záznamy,

ktorýchvedenieukladáosobitnýpredpisainédoklady,ktorépreukazujúhospodárskeoperácieaúčtovné
prípady, ani nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Poukázal na to, že správca dane opakovane
vyzýval daňový subjekt na predloženie dokladov, výzva na predloženie dokladov zo dňa 20.07.2012,
ktorú správca dane zaslal na adresu sídla daňového subjektu, sa vrátila správcovi dane s poznámkou
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, druhá výzva na predloženie dokladov zo dňa 12.09.2012,

ktorú správca dane zaslal na adresu sídla daňového subjektu, sa vrátila správcovi dane s poznámkou
„adresátneznámy“avýzvanapredloženiedokladov-opakovanázodňa19.10.2012,ktorúsprávcadane
vzhľadom na to, že predchádzajúce výzvy daňový subjekt neprevzal, zaslal na adresu trvalého pobytu
konateľa spoločnosti Kumula s.r.o. v likvidácii, avšak aj táto výzva sa správcovi dane vrátila s poznámkou
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Konštatoval, že všetky výzvy boli daňovému subjektu v zmysle

ustanovenia § § 31 ods. 2 a 3 daňového poriadku doručené, správca dane nezodpovedá za chyby pri
doručovaní Slovenskou poštou, a.s., ani za neprebratie zásielok daňovým subjektom v odbernej lehote.
Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že správca dane vyzýval daňový subjekt na predkladanie dôkazov,
a to opakovane a daňový subjekt si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, bol správca dane oprávnený
na prechod do procesu určenia dane podľa pomôcok. Daňová kontrola bola v zmysle ustanovenia §

46 ods. 9 písm. b/ daňového poriadku ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa
pomôcok daňovému subjektu, t.j. dňa 12.12.2012. Poukázal na to, že daňový subjekt má právo v
zmysle daňového poriadku predkladať doklady pre vykonanie daňovej kontroly len počas jej priebehu.
Vzhľadom na to, že daňový subjekt predmetné doklady predložil až 20.12.2012, teda po ukončení
daňovej kontroly, správca dane ich mohol využiť iba ako pomôcky. Námietku žalobcu o tom, že ak sa

správcovi dane vrátila zásielka zo dňa 19.06.2012, ktorou nevyhovel oznámeniu daňového subjektu o
zmene termínu na začatie daňovej kontroly s poznámkou „adresát neznámy“, mal správca dane využiť
osobnúprítomnosťdaňovéhosubjektuvkanceláriič.411,žalovanýneakceptoval,nakoľkozamestnanec
správcu dane nemohol mať vedomosť o tom, že v kancelárii sa nachádzal práve p. C.. Š. V., naopak,
žalobca mal vedomosť na základe oznámenia o začiatku výkonu daňovej kontroly zo dňa 01.06.2012,

že zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu u daňového subjektu Kumula s.r.o.
v likvidácii, sedí práve v tejto kancelárii. Konštatoval, že malo byť predovšetkým v záujme žalobcu
umožniť vykonať daňovú kontrolu a zaujímať sa o jej priebeh, pretože výška dane určenej pomôckami
nemusí zodpovedať skutočnosti. Uviedol, že tvrdenia žalobcu si navyše odporujú, nakoľko žalobca v
odpovedi na predmetné oznámenie o výkone daňovej kontroly navrhol z dôvodu čerpania dovolenky

v uvedenom termíne, t.j. 10.07.2012, nový termín začatia výkonu daňovej kontroly, avšak v podanom
odvolaní žalobca uvádza, že dňa 12.07.2012 (deň pred jeho odchodom na dovolenku) sa dostavil na
Daňový úrad Košice z dôvodu vykonávania inej daňovej kontroly, ktorej konateľom je konateľ spoločnosti
Kumula s.r.o. v likvidácii - C.. Š. V.. K námietke žalobcu týkajúcej sa tvrdenia, že správca dane dňa03.09.2012 obdŕžal od Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, fotokópie
účtovných dokladov daňového subjektu, ktoré boli verifikované podpisom konateľa spoločnosti Kumula
s.r.o. v likvidácii, a ktoré priamo súviseli s kontrolovanými zdaňovacími obdobiami, žalovaný uviedol,

že doklady predložené správcovi dane Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti organizovanej
kriminalite, boli neúplné, nakoľko medzi zaistenými dokladmi sa nenachádzali všetky doklady, ktorých
predloženie správca dane od daňového subjektu požadoval v oznámení o výkone daňovej kontroly zo
dňa 01.06.2012, správca dane teda nemohol začať vykonávať daňovú kontrolu v zmysle predmetného
oznámenia o výkone daňovej kontroly. K námietke žalobcu, že správca dane získal doklady od Prezídia

Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, pričom o tejto skutočnosti neupovedomil
žalobcu, žalovaný uviedol, že námietka žalobcu je neopodstatnená, nakoľko správcovi dane nevyplýva
táto povinnosť zo žiadneho právneho predpisu a ani daňový subjekt neuvádza konkrétny rozpor s
právnymi predpismi, ktoré mal správca dane porušiť neinformovaním daňového subjektu o obdŕžaní
dokladov od Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Uviedol, že doklady
predložené Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti organizovanej kriminalite tak, ako aj doklady

predložené žalobcom dňa 20.12.2012, boli použité ako pomôcky v procese určovania dane podľa
pomôcok. K námietke žalobcu, že správca dane pri zisťovaní základu dane a určovaní dane podľa
pomôcok neprihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú pre žalobcu výhody, pričom správca
dane neprihliadol na pomôcky, ktoré síce uvádza na strane 5 a 6 predmetného protokolu, pričom tieto
neakceptoval a protichodne uvádza, že v procese určovania dane podľa pomôcok neboli správcom

dane zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli pre daňový subjekt výhody, žalovaný uviedol, že
všetky doklady predložené žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 20.12.2012 správcovi dane slúžia
ako pomôcka tak, ako sa píše v § 48 daňového poriadku, avšak správcom dane neboli zistené žiadne
okolnosti, z ktorých by pre žalobcu vyplynuli výhody, ktoré by ovplyvňovali výšku dane, čo správca dane
uviedol aj v protokole zo dňa 21.03.2013, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca

v podanom odvolaní ani nešpecifikuje o aké výhody, na ktoré správca dane neprihliadol, malo ísť.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných
dôkazov vyplýva záver, že všetky námietky žalobcu sú neopodstatnené. Konštatoval, že správca dane
pri vyčíslení základu dane a určení dane podľa pomôcok postupoval v súlade s platnými právnymi

predpismi.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1100303/1/76182-522287/2013/14230zodňa31.10.2013avráteniavecižalovanémunaďalšiekonanie.
Z obsahu podanej žaloby vyplývajú tie isté dôvody a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré boli už súdom vyššie rozvedené. V podanej žalobe
žalobca ďalej konštatoval, že boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní, ako aj ustanovenia § 48 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a § 46 ods. 9 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní a žalovaný nepostupoval pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane zákonne, keď nerešpektoval predmetné ustanovenia zákona.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.03.2014 navrhol žalobu zamietnuť. Reagoval na námietky
uplatnené žalobcom v žalobe, pričom uviedol, že námietky sú presne tie isté, ktoré namietal aj v odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane. Nad rámec odôvodnenia uvedeného žalobou v napadnutom rozhodnutí
žalovaný uviedol, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Citoval

ustanovenie § 3 ods. 1 daňového poriadku a konštatoval, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy
je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených
v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do
štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl.
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,

ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok osobitne upravuje inštitút
zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Poukázal na to, že daňové bremeno spočíva
predovšetkým na daňovom subjekte. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne.

Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s
ním nemožno daň určiť (napr. neumožní vykonať daňovú kontrolu), správca dane je oprávnený určiť
daň sám bez spolupráce s daňovým subjektom, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii,
alebo ktoré si zaobstará. Dôkazné bremeno daňového subjektu umožňuje správcovi dane sa zaoberaťiba evidentne zistiteľnými skutočnosťami. Základnou úlohou správcu dane je zhromaždiť dôkazy, aj
svedčiace v prospech žalobcu, avšak tieto musia preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie výšky dane (daňovej povinnosti), nie položiek znižujúcich daň, ktoré naopak preukazuje daňový

subjekt. Konštatoval, že podľa ustanovenia § 74 ods. 5 daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodŕžanie zákonných podmienok na
použitie § 48 daňového poriadku. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodŕžané,
odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. Konštatoval, že v tomto konaní bolo preukázané,
že správca dane bol oprávnený použiť spôsob určenia dane podľa pomôcok, pretože boli splnené

zákonné procesné predpoklady pre použitie tohto osobitného sankčného prostriedku - daňový subjekt
po začatí výkonu daňovej kontroly nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil žiadne daňové
doklady, účtovné a iné, potrebné na vykonanie daňovej kontroly, a ktorými by preukázal, že daňová
povinnosť uvedená v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobia je uvedená v správnej výške,
nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplývala z príslušných ustanovení daňového poriadku.
Preto správca dane bol nútený určiť základ dane a daň na základe pomôcok, pričom postupoval v súlade

s ustanoveniami daňového poriadku. Zdôraznil, že procesno-právna skutočnosť zakladajúca splnenie
základnej podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane, je preto v tomto prípade splnená.

V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že v danej veci nezistil pochybenie správcu dane v
postupe, ani iné ich porušenie zákona. Z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov, dospel

k záveru, že všetky námietky daňového subjektu uvedené v podanej žalobe, nie je možné akceptovať
a tieto námietky nie sú opodstatnené.

Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k

záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 14.05.2014 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe z dôvodov v
nej uvedených a zdôraznil, že povinnosť správcu dane prihliadať na skutočnosti v prospech daňového
subjektu vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SžoKS/138/2006.

Uviedol, že v danom prípade za skutočnosti, na ktoré bol správca dane povinný prihliadať, a ktoré sú v
jeho prospech, považuje skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v daňovom priznaní, pretože pokiaľ správca
dane dospel k odlišnému záveru ako daňový subjekt pri podávaní daňového priznania, mal tento svoj
názor náležitým spôsobom v napadnutom rozhodnutí odôvodniť. Taktiež mal na mysli dodávateľsko-
odberateľské faktúry, ktoré boli podkladom predloženým správcovi dane.

Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu
doručené a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho
súdu SR, na ktorý poukázal právny zástupca žalobcu v priebehu pojednávania uviedla, že tento nebol
spomínaný v odvolaní, ani v podanej žalobe, a preto k nemu nevie zaujať stanovisko. Reagujúc na

vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní uviedla, že v prvom rade
povinnosťoudaňovéhosubjektujepredkladaťpožadovanédoklady,pričomurčeniedanepodľapomôcok
je, dá sa povedať, sankčným postihom, pričom aj s touto námietkou sa správca dane, ako aj žalovaný,
vysporiadali v rozhodnutí žalovaného na str. 13.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane doručuje písomnosť elektronickými
prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku
1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom

a) poskytovateľa poštových služieb,
b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,28)
c) verejnej vyhlášky.

Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy
daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti
uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto
doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami,
doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi
dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na
adresu sídla (ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., do vlastných rúk sa doručujú písomnosti,

a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo
byť spojené s právnou ujmou,

c) ak tak určí správca dane.

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená
do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že
písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,

uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si
nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej

osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba,
ktorájeňoupoverenánaprijímanietakýchtopísomností.Aknebolavmiestedoručeniaosobaoprávnená
prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne

právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť
písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi

dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového
priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok,
dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do

15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o
uložení nedozvedel.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných

predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné

doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov

kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení

správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia

oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

Podľa § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z., daňová kontrola je ukončená dňom

a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.36a)

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok,
ak daňový subjekt

a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového

priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu,
c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v
dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane
podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane
podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane,
ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky,
ktorémákdispozíciialeboktorésizaobstarábezsúčinnostisdaňovýmsubjektom.Pomôckamimôžubyť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených

v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo
podobných daňových subjektov.Podľa § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na
prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

Podľa § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví
protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie.
Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok
je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k

dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa
§ 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k
protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia

protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

Z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného súd zistil, že správca dane
začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie február 2011, marce 2011, apríl 2011,
máj 2011, jún 2011, august 2011 a september 2011 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly

č. 9800404/5/675103/2012/FarM zo dňa 01.06.2012, pričom dátum začatia kontroly bol stanovený na
deň 10.07.2012. Žalobca ako odpoveď na oznámenie zaslal správcovi dane list, v ktorom navrhol
nový termín na začatie kontroly, a to 02.08.2012. Následne správca dane zaslal žalobcovi rozhodnutie
o predĺžení lehoty č. 9800404/5/1067695/2012/FarM zo dňa 19.06.2012, v ktorom návrhu žalobcovi
na nový termín nevyhovel, nakoľko bol po lehote určenej zákonom. Uvedené rozhodnutie sa vrátilo

správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 20.07.2012 zaslal správca dane žalobcovi výzvu
č.9800404/5/1884729/2012/FarMzodňa20.07.2012napredloženiedokladov,ktorásavrátilasprávcovi
dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne správca dane zaslal žalobcovi
v poradí druhú výzvu č. 9800404/5/2534748/2012/FarM zo dňa 12.09.2012 na predloženie dokladov,
avšak aj táto výzva sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane zaslal

žalobcovi v poradí tretiu výzvu č. 9800404/5/3023462/2012/FarM zo dňa 19.10.2012 na predloženie
dokladov, ktorá bola tentokrát adresovaná na jediného spoločníka a konateľa spoločnosti, avšak aj táto
výzva sa vrátila správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa 03.09.2012
bolisprávcovidanedoručenéfotokópieúčtovnýchdokladov,ktorébolizaslanésprávcovidanePrezídiom
PZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite listom č. PPZ-BOK-VY-46-079/2012 zo dňa 23.08.2012.

Následne správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 daňového poriadku
na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená oznámením o
určovaní dane podľa pomôcok č. 9800404/5/3549236/2012/FarM zo dňa 29.11.2012, v ktorom správca
daneurčildeňzačatiaurčovaniadanepodľapomôcokna28.12.2012.Oznámenieourčovanídanepodľa
pomôcok si žalobca prevzal dňa 12.12.2012, takže týmto dňom bola daňová kontrola v zmysle § 46 ods.

9 daňového poriadku ukončená. Dňa 20.12.2012 sa na Daňový úrad Košice dostavil konateľ žalobcu
a predložil doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. február, marec, apríl, máj, jún, august a
september 2011, o čom bola spísaná zápisnica č. 9800404/5/3800250/2012/FarM, v ktorej žalobca
okrem iného uviedol, že priestory na podnikanie mal na Hraničnej 2 v Košiciach, kde boli skladové
priestory a ako kanceláriu používal priestory na Jantárovej 30, Košice, kde pravidelne sedel, aj keď

sídlo firmy má na Učňovskej 6, kde má aj poštovú schránku. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť nemá
žiadnychzamestnancov.Správcadanevzápisnicipoznamenal,žepredloženédokladybudúpoužitéako
pomôcka. Následne správca dane spísal protokol č. 9801404/5/1090121/2013/FarM zo dňa 21.03.2013,
ktorým spolu s výzvou na vyjadrenie zaslal žalobcovi, ktorý si zásielku prevzal dňa 03.04.2013 a týmto
dňom sa určovanie dane podľa pomôcok považovalo za ukončené. Dňa 24.04.2013 bolo správcovi

dane doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu o určení dane podľa pomôcok, na základe čoho správca
dane zaslal žalobcovi predvolanie č. 9801404/5/2344942/2013/Hro zo dňa 21.05.2013, ktorým ho
správca dane vyzval na prerokovanie vyjadrenia ku protokolu, avšak z dôvodu práceneschopnosti
zamestnanca správcu dane, bol termín záverečného prerokovania pripomienok uvedených v písomnomvyjadrení žalobcom, určený na iný termín. Následne dňa 15.07.2013 sa na základe telefonického
dohovoru dostavil k správcovi dane žalobca, avšak vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadne nové
pripomienky alebo dôkazy, ktoré by mali vplyv na výsledok určenia dane podľa pomôcok uvedenom

v protokole, správca dane dňa 17.07.2013 vydal rozhodnutie č. 9801404/5/1596271/2013/Hro, ktorým
vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume
544 153,09 eur, voči ktorému sa žalobca odvolal, a ktoré rozhodnutie bolo aj žalovaným rozhodnutím č.
110303/1/76182-522287/2013/14230 zo dňa 31.10.2013 potvrdené.

Po oboznámení sa s administratívnym spisom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, k
žalobnej námietke týkajúcej sa porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pretože žalobca si splnil
svoju zákonnú povinnosť a oznámil správcovi dane, že z dôvodu na jeho strane nemožno začať dňovú
kontrolu dňa 10.07.2012 a navrhol aj nový termín začatia daňovej kontroly, ktorý však správca dane
nerešpektoval, nakoľko bol po lehote určenej zákonnom (§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.), súd
uvádza nasledovné:

Správca dane postupom podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi najskôr správne
zaslal oznámenie o vykonaní daňovej kontroly, v ktorom určil termín začiatku daňovej kontroly na deň
10.07.2012, pričom uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 08.06.2012. Podľa § 46 ods. 1
posledná veta zákona č. 563/2009 Z. z., ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú

kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť
správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová
kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.
Žalobca v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zaslal správcovi dane oznámenie, kde len
stroho uviedol, že: „z dôvodu čerpania dovolenky v uvedenom termíne navrhuje nový termín na začatie

predmetnej kontroly, a to na deň 02.08.2012.“ Vzhľadom na to, že išlo o dátum, ktorý bol neskorší ako
40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly, správca dane vydal správne rozhodnutie o
predĺžení lehoty č. 9800404/5/1067695/2012/FarM zo dňa 19.06.2012, v ktorom návrhu žalobcu na nový
termín vykonania daňovej kontroly nevyhovel. K tomu je potrebné uviesť, že ustanovenie § 46 ods. 1
zákona č. 563/2009 Z. z. rieši priebeh a ukončenie daňovej kontroly. Správca dane môže začať daňovú

kontrolu v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole alebo dňom, ktorý daňový subjekt dohodne so
správcom dane (do 8 dní od doručenia oznámenia), ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje. Kontrola
však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej
kontrole musí obsahovať náležitosti, a to deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly,
druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Ak

daňový subjekt nedohodne so správcom dane deň začatia daňovej kontroly, daňová kontrola je začatá
dňom uvedeným v oznámení. V predmetnej veci žalobca bol už v oznámení o vykonaní daňovej kontroly
v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. poučený o tom, že lehota, na ktorej sa so správcom
dane môže dohodnúť, nesmie byť dlhšia ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Nakoľko žalobca túto skutočnosť nerešpektoval a navrhol dátum daňovej kontroly na deň 02.08.2012,

správcovi dane neostávalo nič iné ako žalobcom navrhnutej lehote nevyhovieť, pretože tento termín
nebol žalobcom navrhnutý do 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly (najneskorší
termín pripadol na deň 18.07.2012). Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva správcovi
dane povinnosť navrhovať novú lehotu na určenie daňovej kontroly. V tejto súvislosti potrebuje súd za
potrebnéuviesť,žeakžalobcavedel,žezdôvodujehoneprítomnostinebudemôcťvtejtolehoteumožniť

správcovi dane začiatok výkonu daňovej kontroly, mohol sa dať v zmysle ustanovenia § 9 zákona č.
563/2009 Z. z. na tento účel zastupovať splnomocneným zástupcom, ktorého si zvolí. Taktiež je potrebné
uviesť, že tvrdenia žalobcu si navzájom odporujú, nakoľko v odpovedi na oznámenie o výkone daňovej
kontroly, navrhol z dôvodu čerpania dovolenky v uvedenom termíne, t.j. 10.07.2012 nový termín začatia
výkonu daňovej kontroly, avšak v podanom odvolaní už uviedol, že dňa 12.07.2012, teda dva dni po

určenomtermínedaňovejkontrolysadostavilnaDaňovýúradKošicezdôvoduvykonávaniainejdaňovej
kontroly. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mohol v určenom termíne začatia výkonu daňovej kontroly,
t.j. 10.07.2012 doručiť správcovi dane požadované doklady uvedené v oznámení o výkone daňovej
kontroly.

K žalobcom namietaným chybám pri doručovaní zásielok, čo zapríčinilo, že sa nemal možnosť
oboznámiť s obsahom uvedených zásielok a na ne primerane reagovať, súd uvádza, že žalobca bol v
zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. niekoľkokrát vyzvaný na predloženie dokladov,
a to výzvou zo dňa 20.07.2012, pričom táto výzva sa vrátila správcovi dane s poznámkou „zásielkaneprevzatá v odbernej lehote“. V poradí druhá výzva na predloženie dokladov zo dňa 12.09.2012 sa
vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“ a tretia výzva na predloženie dokladov
zo dňa 19.10.2012, ktorá bola tentokrát adresovaná na jediného spoločníka a konateľa spoločnosti sa

vrátila správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z výpisu z Obchodného
registra žalobcu vyplýva, že žalobca má sídlo na Jantárovej 30 v Košiciach. Uvedená adresa sa zhoduje
s tou, na ktorú správca dane doručoval vyššie uvedené výzvy. Z poznámok poštového doručovateľa
vyplýva, že výzvy boli doručované v zmysle § 31 ods. 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom z týchto
ustanovení zároveň vyplýva, že ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia,

považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jeho uloženia, považuje sa posledný deň
tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že správcom dane doručované výzvy na predloženie dokladov boli v zmysle § 31 ods. 2, 3
zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi doručené. Z uvedeného dôvodu je irelevantná aj námietka žalobcu
o tom, že sa dňa 12.07.2012 osobne dostavil na Daňový úrad Košice, aj keď z dôvodu vykonávania inej

daňovej kontroly, a teda zamestnanec správcu dane mu mohol uvedené písomnosti doručiť osobne. V
tomto smere aj správne poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že zamestnanec správcu dane
nemohol mať vedomosť o prítomnosti žalobcu na daňovom úrade a rovnako bolo predovšetkým v
záujme žalobcu zaujímať sa o stav a priebeh daňovej kontroly, ktorá mu bola oznámená doručením
oznámenia zo dňa 08.06.2012.

Keďže nepredloženie dokladov ku daňovej kontrole zo strany žalobcu bolo správcom dane vyhodnotené
ako neposkytnutie súčinnosti, nesplnenie si svojej dôkaznej povinnosti, resp. ju sám žalobca svojim
konaním a nepreberaním zásielok neumožnil vykonať, preto je súd toho názoru, že pokiaľ správca dane
pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., takýto jeho

postup bol dôvodný.

V ustanoveniach o určení dane podľa pomôcok sú vymenované niektoré pomôcky, ktoré môže
správca dane použiť pri určení dane. Môže ísť o rôzne listiny, znalecké posudky a výpovede svedkov
v iných daňových veciach, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných

daňových subjektov, správy a vyjadrenia iných správcov dane, výpisy z účtov vedených v bankách,
výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a pod.. Z dôvodu precizovania
ustanovenia sa bližšie špecifikuje, čo slúži správcovi dane ako pomôcka, ak určuje daň podľa pomôcok
slovami „pomôckami môžu byť najmä“. Zároveň sa ustanovuje, že ak daňový subjekt v priebehu určenia
dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady správcovi dane, tento ich môže využiť ako

pomôcky. Preto pokiaľ v žalobných námietkach žalobca namietal, že správca dane mal doklady potrebné
na vykonanie daňovej kontroly na základe ich doručenia žalobcom dňa 20.12.2012, k tomu súd uvádza,
že tieto doklady mohol správca dane podľa § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. využiť len ako pomôcky
v procese určenia dane podľa pomôcok.

K žalobnej námietke týkajúcej sa tvrdenia, že správca dane dňa 03.09.2012 obdŕžal od Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite fotokópie účtovných dokladov žalobcu,
ktoré boli verifikované podpisom konateľa žalobcu, k tomu súd uvádza, že doklady predložené správcovi
dane Prezídiom Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, boli správcovi dane
doručené dňa 03.09.2012, pričom sa nejednalo o všetky doklady, ktorých predloženie správca dane od

žalobcu požadoval v oznámení o výkone daňovej kontroly zo dňa 01.06.2012, a preto aj tieto doklady
mohli byť správcom dane použité ako pomôcky v procese určovania dane podľa pomôcok.

K námietke žalobcu, že pokiaľ získal správca dane doklady od Prezídia Policajného zboru, Úradu boja
proti organizovanej kriminalite, pričom o tom žalobcu neinformoval, túto námietku súd taktiež považuje

za neopodstatnenú, nakoľko správcovi dane nevyplýva táto povinnosť zo žiadneho právneho predpisu, a
teda nejde o vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

K ďalšej žalobnej námietke, že správca dane pri zisťovaní základu dane a určovaní dane podľa pomôcok

neprihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, ale v tomto prípade
tak neurobil a svoj postup ani neodôvodnil, čím žalobcu jednoznačne ukrátil, k tomu súd uvádza, že zo
zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.12.2012, protokolu zo dňa 21.03.2013, ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že pri určení dane neboli správcom dane zistené okolnosti,z ktorých by vyplynuli výhody pre žalobcu, pričom žalobca ani v odvolaní proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa nešpecifikoval o aké výhody malo ísť, na ktoré správca dane neprihliadal, a s
ktorými námietkami by bol povinný sa vysporiadať žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti

je potrebné uviesť, že žalobca ani v podanej žalobe nešpecifikoval o aké výhody malo ísť, na ktoré
správca dane neprihliadal, pričom tieto dôvody mohol žalobca v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. rozšíriť,
avšak len v lehote podľa § 250b O.s.p., čo však žalobca neučinil. Z uvedeného dôvodu považuje súd
aj túto žalobnú námietku za nedôvodnú.

Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.