Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200164
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614200164.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. V., nar. X.X.XXXX, bytom
E. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Obec Chotča, 090 21 Chotča, za

účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 5.701,52 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 4C/8/2014-164 zo dňa 5.4.2016, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov

konania vedľajšiemu účastníkovi.

Stranám a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania na

účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka vo výške 701,72 eura, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok cestou prevádzkovateľa systému vo
výške 335,31 eura do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia prevádzkovateľovi systému.

2. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože žalobca titulom späťvzatia žaloby trovy konania nežiadal, trovy

konania nežiadal ani ustanovený opatrovník za žalovaného. Náhradu trov konania priznal vedľajšiemu
účastníkovi, pretože tento vstúpil do konania na ochranu občana spotrebiteľa (žalovaného), ktorý podal
právnu argumentáciu vo veci samej, žalobu navrhol zamietnuť. V merite veci zastavenie konania zavinil
žalobca, preto
z toho znáša právne následky v podobe náhrady trov konania. Žalobca spolu so späťvzatím žaloby
zároveň vyslovil názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na

uplatňovanie alebo bránenie práva a toto potvrdzuje aj ustálená
judikatúra krajských súdov. Súd argumentáciu (názor) žalobcu zobral na vedomie, nakoľko zastavenie
konania zavinil žalobca, súd v súlade s citovanou právnou kvalifikáciou priznal vedľajšiemu účastníkovi
na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 701,72 eura. Trovy
právneho zastúpenia súd priznal z hodnoty 5701,52 eura, čo predstavuje podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. (ďalej len AT), za jeden úkon právnej služby odmenu 200,82 eura a príslušný paušál, za polovičný

úkon podľa § 13a ods. 2 AT odmenu 100,41 eura a príslušný paušál za nemeritórny úkon (§ 13a ods.4
AT) odmenu 50,21 eura a príslušný paušál pri vykonaných úkonoch: prevzatie a príprava zastúpenia,vrátane prvej porady s klientom (§13a ods. 1 písm. a/ AT) - 200,82 eura, paušál 8,04 eura, vyjadrenie z
1.4.2014(§13aods.1písm.c/AT)-200,82eura,paušál8,04eura,zastúpeniepripojednávaní9.12.2014
(nemeritórny) (§13a ods. 1 písm. d/ AT) - 50,21 eura, paušál 8,04 eura, vyjadrenie z 18.5.2015 (§ 13a

ods. 2 písm. b/ AT) -100,41 eura, paušál 8,39 eura. Odmena advokáta spolu bez DPH - 584,77 eura,
DPH 20% - 116,95 eura, odmena advokáta spolu s DPH - 701,72 eura.

3. Proti uzneseniu v časti, v ktorej súd zaviazal žalobcu na úhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
podal žalobca odvolanie. Ako dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, pretože v danom

prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.3.2014 sp.zn. 6MCdo 5/2013, v
ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom
konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.
Zastáva názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukazuje na to, že pred zaslaním oznámenia

o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného
advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania
a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získavanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Poukazuje tiež na to, že nepriznaním náhrady

trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Taktiež má za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia §
150 O.s.p., keďže vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného za účelom ochrany jeho
práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. súdom ustanovený opatrovník, ktorý
disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na

zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka - žalovaného,
preto je žalobca toho názoru, že nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy.
Preto nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Žalobca
považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za
nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok podľa § 220 O.s.p.

zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Zároveň si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 41,17 eur.

4. Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379, § 380, § 381 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

5. S ohľadom na výsledok predmetného konania možno uzavrieť, že priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi zodpovedalo aplikácii ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 93
ods. 4 O.s.p. platného a účinného ku dňu vydania napadnutého uznesenia, t.j. ku dňu 5.4.2016.

6. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

7. V zmysle tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu konania, súd pri rozhodovaní o trovách konania

skúma mieru zavinenia účastníkov konania na tomto zavinení. V prípade, že dôjde k zastaveniu konania
z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, v prvom rade skúma to, či v dôsledku správania sa žalovaného
nedošlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby (napr. ak by si žalovaný po podaní žaloby splnil žalovanú
povinnosť). Pokiaľ nejde o prípad v zmysle druhej vety citovaného ustanovenia (t.j. späťvzatie v dôsledku
správania sa žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca,

a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď. R 49/1993).

8. Ako správne konštatoval súd prvého stupňa, náležite posudzujúc úkon žalobcu z hľadiska procesného
zavinenia na zastavení konania, zastavenie konania zavinil žalobca. Túto skutočnosť žalobca ani
nespochybňuje.

9. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu je nadbytočnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka. Na
margo tejto námietky odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. platné a účinné
ku dňu 12.2.2014, t.j. ku dňu vstupu vedľajšieho účastníka do konania, podľa ktorého, ako vedľajšíúčastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V
konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.

10. Z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku

„právna“ pomoc vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v kvalifikovanej právnej forme,
ktorú môže poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním.

11. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho
zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa a z toho dôvodu nemá mať v tomto konaní právo na kvalifikované právne zastúpenie. Bez

pochýb vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo bolo zrejmé z ust.
§ 93 ods. 4 O.s.p..

12. Táto argumentácia žalobcu neobstojí zásadne v náhľade na legislatívu Európskej únie a konštantnú
judikatúru Súdneho dvora EÚ. „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty

základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali
právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od
platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (viď rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-279/09).

13. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, preto nadväzujúc
na uvedené právne závery odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení
§ 24 a nasledujúcich umožňoval každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si
zvolil. Takýmto zástupcom mohol byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach
pritom nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol

dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v
súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej
miere vzťahovalo tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

14. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ v súvislosti so vstupom a účasťou v konaní vznikli vedľajšiemu

účastníkovi trovy konania, má aj vedľajší účastník podľa výsledku konania právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania.

15. Bez pochýb vedľajší účastník vykonal úkony týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

uhradiť mu sumu 5.701,52 eur s príslušenstvom a trovy konania. V uplatnenom nároku žalobcom voči
žalovanému, bol žalovaný za účinnej pomoci vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na ochranu
jeho práv úspešným účastníkom, keďže žalobca zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby. Preto
podľa výsledku konania vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania v plnej výške
podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 O.s.p..

16. K odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa aplikácie ust. § 150 O.s.p. je treba uviesť, že skutočnosť,
že žalovaný je v konaní zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p., v
žiadnom prípade nemôže byť považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.

17. Záverom odvolací súd dodáva, že žalobca vo svojom odvolaní nespochybnil vykonanie
jednotlivých úkonov právnej služby, ani výšku náhrady prisúdenú napadnutým uznesením.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania medzi

žalobcom a vedľajším účastníkom ako vecne správne potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p..19.Vodvolacomkonaníbolžalobcaneúspešný.Žalovanémuavedľajšiemuúčastníkovitrovyvsúvislosti
s odvolacím konaním nevznikli, preto odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1
C.s.p. stranám a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie v lehote dvoch mesiacov od doručenia uznesenia na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).