Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715200332
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2715200332.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka W.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M. X, XXX
XX M., zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč a otec R.. B.
W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX M., t.č. B. K. XX, XXX XX M., zastúpený: Advokátska
kancelária Machová s.r.o., Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, IČO: 36864544 o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu mal. F. s účinnosťou od 28.1.2015 do 12.9.2015 sumou 80,- eur
mesačne a s účinnosťou od 13.9.2015 naďalej sumou 120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom za čas od 28.1.2015 do 30.4.2016 na maloletého F. otec nemá.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podala na tunajší súd dňa 28.01.2015 návrh, ktorým žiadala zveriť mal. F. do svojej osobnej
starostlivosti a otcovi určiť výživné na maloletého v sume 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013.
Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým.

Otec okrem iného nesúhlasil s výškou výživného požadovanou matkou, otec navrhol výšku výživného
vo výške 70,- eur mesačne.

Okresný súd Skalica rozsudkom č.k. 6P/21/2015-217 zo dňa 30.9.2015 rozhodol tak, že mal. F. zveril
do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 28.1.2015. Obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať
a spravovať majetok maloletého dieťaťa v bežných veciach s účinnosťou od 28.1.2015. Otcovi určil
povinnosť prispievať na výživu mal. F. s účinnosťou od 28.1.2015 do 31.8.2015 sumou 80,- eur mesačne
a s účinnosťou od 1.9.2015 naďalej sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Otcovi určil nedoplatok na výživnom za čas od 28.1.2015 do 30.9.2015 v sume 210,- eur. Súd
zároveň upravil styk otca s mal. F. na každý týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý
nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., s tým, že matka je povinná maloleté dieťa
na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný po
ukončení styku maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť. Konanie o návrhu otca
na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zastavil.

Rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/21/2015-217 zo dňa 30.9.2015 v časti výroku týkajúceho sa
zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke, zastupovania a správy majetku mal. dieťaťa, ako

aj v časti úpravy styku a zastavenia konania o striedavej osobnej starostlivosti nadobudol právoplatnosť
dňa 3.11.2015.

Na odvolanie rodičov odvolací súd Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 25 CoP/52/2015-263 zo dňa
13.1.2016 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti bežného a zročného výživného, vrátane
závislého výroku o trovách konania zrušil a v tejto časti vrátil súdu na ďalšie konanie.

S poukazom na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu č.k. 25 CoP/52/2015-263 zo dňa 13.1.2016
súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil v potrebnom rozsahu
dokazovanie s tým, že opätovne vypočul matku i otca, tiež svedkyňu t.č. už plnoletú dcéru otca N.
W.Š., ďalej súd zabezpečil i aktuálne listinné dôkazy ako aktuálne potvrdenia o príjmoch, správy
ÚPSVaR Senica, Sociálnej poisťovne Senica, výpis z Obchodného registra, potvrdenie od bývalého
zamestnávateľa matky, potvrdenie MFK M., potvrdenie o príjme dcéry N., potvrdenie o ukončení
štúdia, vysvedčenie o maturitnej skúške, dodatok k vysvedčeniu, pracovnú zmluvu a dodatok o zmene
pracovných podmienok a zistil tento skutkový stav veci:

K dohode rodičov na pojednávaní pokiaľ ide o samotnú výšku výživného neprišlo, matka trvala naďalej
na určení výživného v sume 200,- eur mesačne, s čím otec nesúhlasil.

Z výsluchu matky na pojednávaní dňa 30.9.2015 súd zistil, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu
s otcom dieťaťa. S otcom žili spolu od 8/2011 do 1/2015. Najskôr od 8/2011 spolu žili v jej byte. Potom
od 6/2013 do 11/2013 bývali u matkiných rodičov. Následne od 12/2013 bývali v rodinnom dome, ktorý
si postavili. Tam spolu bývali až do 1/2015. V súčasnej dobe matka býva v rodinnom dome v novostavbe
v spoločnej domácnosti len s mal. F.. V tom čase matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala
rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Pracovala
na dohodu o vykonaní práce pre L. N. S.. Mesačne zarobila cca 80,- eur. Jednalo sa viac-menej o
prácu z domu, po telefóne a podobne. Mal. F. bol v tom čase v jej celodennej starostlivosti. Bol zdravým
dieťaťom. Pokiaľ ide o platenie výživného otec za 1/2015 zaplatil 100,- eur, za február zaplatil 80,- eur,
marec až júl 2015 vrátane za každý mesiac zaplatil 70,- eur, august 2015 v sume 60,- eur a september
2015 v sume 60,- eur.

Matka pri výsluchu na pojednávaní dňa 27.4.2016 doplnila, že na jej strane sa od posledného
pojednávania zmenilo to, že ukončila rodičovskú dovolenku a nastúpila do práce. Rodičovský príspevok
vo výške 203,20 eur poberala od 1.10.2013 do 23.3.2016. Od 1.3.2016 pracuje pre Ú. s príjmom 533,04
eur mesačne. Predtým pracovala len na dohodu o pracovnej činnosti v období keď bola doma na
rodičovskej dovolenke pre firmu E., jednalo sa o realitnú kanceláriu S., príjem mala 58,86 eur mesačne.
Dohodu o pracovnej činnosti ukončila dohodou, nakoľko si našla trvalý pracovný pomer. Naďalej poberá
rodinné prídavky 23,52 eur. Ohľadom bytovej otázky sa na jej strane nezmenilo nič. Nič iné podstatné
sa na jej strane od ostatného pojednávania nezmenilo.

Matka ďalej doplnila, že u maloletého F. od ostatného pojednávania nastala zmena v tom, že nastúpil
do MŠ L. od 1.4.2016. Školné + stravné činí 33,12 eur mesačne. Nič iné sa v podstate na strane mal. F.
od posledného pojednávania nezmenilo. Plienky už nenosí, tieto nosil do 10/2015. Mal. je zdravý, máva
len bežné ochorenia. Výdaje na mal. sú bežné súvisiace s oblečením, stravovaním, hygienou s tým, že
matka predložila aktuálny rozpis výdajov na č.l. 306-308 spisu.

Pokiaľ ide o platenie výživného otcom na mal. F. matka uviedla (zhodne ako aj otec), že otec za mesiac
10/2015 zaplatil 60 eur, za mesiac 11/2015 zaplatil 140+200 eur, za 12/2015 zaplatil 200 eur, za január
2016 zaplatil 200 eur, za február 2016 zaplatil 80 eur, za marec 2016 80 eur a za apríl 2016 zaplatil 80 eur.

Z výsluchu otca na pojednávaní dňa 30.9.2015 súd zistil, že otec býva v 3 izbovom byte u jeho rodičov.
V spoločnej domácnosti býva s rodičmi. Niekedy tu prespávajú bratove mal. deti, nakoľko tento pracuje
na nočné zmeny. Zamestnaný je v R. M., M..L..T.. Otec v tom čase prezentoval počet vyživovacích
povinností celkom o počte 3 - k mal. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, k plnoletej N. W., nar. XX.X.XXXX a mal.
F.. Na mal. Y. mal určené výživné 80,- eur a N. 120,- eur mesačne.

Otec pri výsluchu na pojednávaní dňa 27.4.2016 doplnil, že na jeho strane od posledného pojednávania
nenastala žiadna zmena pomerov. Naďalej býva u rodičov v 3 izbovom byte. Naďalej je zamestnaný v

R. M., M..L..T... Otec má za to, že mu naďalej trvá vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére N.. N. má
psoriázu, má s tým zvýšené výdaje. Aj po tom, čo dcéra N. ukončila štúdium, bola zamestnaná len v
skúšobnej dobe. V tom čase nevedel, či bude zvládať prácu v zamestnaní, či tam zostane dlhšie. Výživné
na dcéru N. teda stále platil, aj platí naďalej. Otec uviedol, že bez jeho výživného by dcéra N. nezvládala
platiť svoje výdaje. Taktiež poukázal na to, že dcéra N. uvažuje nad tým, že by išla študovať na VŠ.
Počas týždňa keď je v práci býva na ubytovni v M., pracuje v N. M.. Návrh na zrušenie výživného voči
plnoletej dcére N. si nepodal, ani si zatiaľ neplánuje podať. Pokiaľ nebude vedieť, či pôjde študovať na
VŠ si ani nebude návrh na zrušenie výživného podávať. Na otázku súdu, či výživné na dcéru N. posiela
ako dobrovoľné výživné alebo to berie ako povinnosť otec uviedol, že je to jeho dcéra, chce, aby v živote
napredovala. Takže to vníma, že výživné na ňu platí aj dobrovoľne ale zároveň ako povinnosť. Otec
ďalej uviedol, že bežné výživné na mal. F. platil tak ako uviedla matka, teda v 10/2015 zaplatil 60 eur,
za mesiac 11/2015 zaplatil 140+200 eur, za 12/2015 zaplatil 200 eur, za január 2016 zaplatil 200 eur, za
február 2016 80 eur, za marec 2016 80 eur a za apríl 2016 80 eur.

Zástupca kolízneho opatrovníka ponechal výšku výživného na úvahe súdu.

Z výsluchu svedkyne N. W. súd zistil, že ukončila Strednú zdravotnícku školu v M. maturitnou skúškou
dňa 12.9.2015. Pokiaľ ide o jej vzdelanie, je vyučená ako zdravotnícky asistent. Mohla by v podstate
pracovať v nemocnici ako zdravotnícky asistent. Ak by chcela pracovať ako zdravotná sestra k tomu
už sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie aspoň 1. stupňa. Od 23.7.2015 je zamestnaná v N. M., kde
nastúpila ako pomocný pracovník. Na tejto pozícii pracovala do 1.3.2016 a od 1.3.2016 je na pozícii ako
zdravotnícky asistent. Pozíciu na zdravotníckeho asistenta zmenila až 1.3.2016 z toho dôvodu, že po
skončení maturity sa musela zaregistrovať na lekárskej komore ako zdravotnícky asistent, takže skorej
ako zdravotnícky asistent pracovať nemohla. Pracovný pomer má zatiaľ na určitú dobu do 30..6.2016,
ale N.B. M. to tak robia vždy, dajú zmluvu na tri mesiace a vždy ju o 3 mesiace predĺžia. Robia to tak
trikrát a potom už dajú zmluvu na trvalý pracovný pomer. Zo strany zamestnávateľa je záujem, aby
mohla byť zamestnaná i naďalej po uplynutí určitej doby. Svedkyňa ale sama ešte zvažuje, či bude v
zamestnaní pokračovať aj po 30.6.2016 alebo či by išla ešte študovať. Ako pomocný pracovník mala
príjem cca 380 eur, ako zdravotnícky asistent cca 480 eur. Na tejto pozícii je to vyššie cca o 100 eur.
Pokiaľ ide o štúdium na VŠ zatiaľ nemá nič konkrétne. Nemá ani prihlášku vyplnenú. Zatiaľ je to len v
rovine úvah, zvažuje to. U zamestnávateľa je spokojná, pracuje vo vyštudovanom odbore. Pokiaľ ide
o jej zdravotný stav, od 13. roku veku má psoriázu. Zvýšené výdaje má v súvislosti so zakupovaním
liekov a mastí. Je to skôr sezónny problém. Priemerne mesačne môže na psoriázu minúť 20 eur. Inak je
zdravá. Momentálne keďže pracuje v M., býva tam na ubytovni počas týždňa. Domov chodieva len na
víkendy. Zamestnávateľ im poskytuje ubytovňu, kde môže bývať. Sú dve na izbe. Platí za ubytovňu 21
eur mesačne a za stravu, obedy 10 eur mesačne. Cestovné M. - M. jeden lístok stojí 3 eura. Pokiaľ ide o
výdaje tie má bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Nemá žiadne nezvyčajné výdaje. V podstate
jej matka jej výživné už neplatí. Svedkyňa sa snaží si hradiť svoje výdaje sama. Vie o tom, že otec jej
mame posiela na ňu výživné 120 eur. Vníma to tak, že to posiela dobrovoľne. Výživné posiela mame a
tá to odkladá. Svedkyňa na záver uviedla, že výdaje, ktoré má si hradí zo svojej výplaty, nepotrebuje,
aby jej výdaje hradili rodičia. Je schopná si svoje výdaje hradiť zo svojej výplaty.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky mal súd preukázané, že matka od 1.3.2016 je zamestnaná na Ú.,
kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 533,04 eur mesačne.

Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že matka poberala štátnu
sociálnu dávku rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne od 1.10.2013 do 23.3.2016 a naďalej
poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne.

Zo správy bývalého zamestnávateľa matky M. - M. M..L..T.. mal súd preukázané, že matka bola od
6.2.2013 na materskej dovolenke, ukončila pracovný pomer dohodou ku dňu 29.2.2016 s tým, že jej
nebola vyplácaná žiadna mzda.

Zo správy bývalého zamestnávateľa matky E. M..L..T.. mal súd preukázané, že matka pracovala pre
spoločnosť len na dohodu o pracovnej činnosti, ktorú ukončila k 16.11.2015 po vzájomnej dohode, jej
priemerná čistá mzda bola 58,86 eur mesačne.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že otec pracuje v spoločnosti R. M. M.. M..L..T..,
kde dosahuje od apríla 2015 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.125,- eur mesačne.

Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že otec je od 2.7.2015 členom dozornej rady W.
M. F..M..

Z potvrdenia W. M. F..M.., mal súd preukázané, že otec funkciu člena dozornej rady vykonáva
bezodplatne, neprijal zo spoločnosti žiadnu finančnú sumu ani akúkoľvek odmenu súvisiacu s výkonom
člena dozornej rady v spoločnosti. V spoločnosti bol vedený ako dobrovoľník ako koordinátor fanúšikov
taktiež túto činnosť vykonával bez nároku na akúkoľvek finančnú odmenu.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 11C/118/2011-44 súd manželstvo otca a S. W. rozviedol a
schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom tak, že mal. N. a
mal. Y. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť platiť výživné na mal. N. vo výške
120,- eur mesačne a na mal. Y. vo výške 80,- eur mesačne.

Z potvrdenia o ukončení štúdia zo dňa 19.4.2016 mal súd preukázané, že N. W. ukončila štúdium na
Strednej zdravotníckej škole M. vykonaním maturitnej skúšky dňa 12.9.2015.

Z vysvedčenia o maturitnej skúške a dodatku k nemu mal súd preukázané, že N. W. vyštudovala študijný
odbor zdravotnícky asistent.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 21.7.2015 mal súd preukázané, že N. W. uzatvorila pracovnú zmluvu so
zamestnávateľom M. Y. N. B., F..M.. s miestom výkonu práce Prírodné liečebné kúpele M. a s nástupom
do práce dňa 23.7.2015 na pozíciu manipulačný robotník. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú
do 30.11.2015.

Z dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.3.2016 mal súd preukázané, že N. W. je naďalej
zamestnaná u toho istého zamestnávateľa s tým, že od 1.3.2016 je zaradená na pozíciu zdravotnícky
asistent. Pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú do 30.6.2016.

Z potvrdenia zamestnávateľa N. W. mal súd preukázané, že táto dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 421,68 eur mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.
2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3
Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods.
4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Po tom čo rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/21/2015-217 zo dňa 30.9.2015 v časti výroku
týkajúceho sa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke, zastupovania a správy majetku mal.
dieťaťa, ako aj v časti úpravy styku a zastavenia konania o striedavej osobnej starostlivosti nadobudol
právoplatnosť dňa 3.11.2015 a zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave č.k. 25 CoP/52/2015-263
zo dňa 13.1.2016 , ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený v časti bežného a zročného
výživného, vrátane závislého výroku o trovách konania, zostalo predmetom konania určenie výživného
otcovi na maloletého F..

Súd poukazujúc na ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine v zmysle ktorého má povinnosť určiť, ako
má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (v danom prípade otcovi)
prispievať na jeho výživu, ako aj poukazujúc na výsledky doplneného dokazovania určil otcovi povinnosť
platiť výživné na mal. F. sumou 80,- eur mesačne od 28.01.2015 do 12.9.2015 a sumou 120,- eur
mesačne od 13.9.2015 naďalej, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd určil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od podania návrhu na súd, teda od 28.1.2015.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v danom konaní sa jedná o konanie, ktoré môže začať i bez
návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu výživného od konkrétneho požadovaného
času, ale ani požiadavkou konkrétnej výšky výživného. Súd neurčil výživné na maloletého spätne s
účinnosťou od 1.9.2013 tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, nakoľko matka nepreukázala
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh skôr. Súd pri určovaní výšky výživného
prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinných, teda rodičov. Matka býva v rodinnom dome s maloletým F.. Matka poberala
od 1.10.2013 do 23.3.2016 rodičovský príspevok vo výške 230,20 eur mesačne. Počas rodičovskej
dovolenky sa matka snažila si vylepšiť svoju finančnú situáciu tým, že pracovala pre spoločnosť E.
M..L..T.. na dohodu o pracovnej činnosti, ktorú ukončila k 16.11.2015 po vzájomnej dohode, jej priemerná
čistá mzda bola 58,86 eur mesačne. Matka ukončila rodičovskú dovolenku a od 1.3.2016 je riadne
zamestnaná na Ú., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 533,04 eur mesačne.
Matka poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Súd prihliadal i na to, že matka je ten
z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa. Maloletý F.
od 1.4.2016 nastúpil do materskej škôlky, je zdravým dieťaťom. Výdaje má bežné, matkou vyčíslené
napr. na oblečenie 100,- eur mesačne, stravovanie 180,- eur mesačne, rôzne výdaje na hygienu, detská
kozmetika 20,- eur mesačne, vlhčené servítky 10,57 eur mesačne, rôzne výlety, hračky a pod. Maloletý
už nenosí plienky s ktorými mala matka do júla 2015 výdaje 69,95 eur mesačne. Otec žije v spoločnej
domácnosti u rodičov. Otec pracuje v spoločnosti R. M. M.. M..L..T.., kde dosahuje od apríla 2015
priemerný mesačný príjem vo výške 1.125,- eur netto. Súd v rámci doplnenia dokazovania sa zameral
predovšetkým na to, či skutočne otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére N. W. alebo nie.
Tak ako nariadil odvolací súd, tunajší súd v potrebnom rozsahu doplnil dokazovanie, pričom z potvrdenia

o ukončení štúdia zo dňa 19.4.2016 mal súd preukázané, že N. W. ukončila štúdium na Strednej
zdravotníckej škole M. v odbore zdravotnícky asistent a to vykonaním maturitnej skúšky dňa 12.9.2015,
čo vyplýva aj vysvedčenia o maturitnej skúške a dodatku k nemu. N. je zamestnaná v M. Y. N. B., F..M.. s
miestom výkonu práce B. Y. N. M. od 23.7.2015 na pozícii manipulačný robotník a od 1.3.2016 na pozícii
zdravotnícky asistent. Pracovný pomer je síce dohodnutý na dobu určitú do 30.6.2016, ale N. pri výsluchu
potvrdila, že zamestnávateľ vždy predlžuje dobu len o 3 mesiace a následne ponúkne trvalý pracovný
pomer, pričom zo strany zamestnávateľa je určite záujem, aby N. zostala u nich pracovať i naďalej. Z
potvrdenia zamestnávateľa N. W. mal súd preukázané, že táto dosahuje priemerný čistý mesačný príjem
vo výške 421,68 eur mesačne. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že dôsledne nezisťoval, či N.
po ukončení strednej školy je schopná samostatne uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny
za svoju prácu, ktorá zároveň zodpovedá jej fyzickým a psychickým schopnostiam. Poukazujúc na
výpoveď N. je možné bezpečne uzavrieť, že vyživovacia povinnosť otca k dcére N. skutočne zanikla.
N. pri výsluchu uviedla, že je schopná si svoje výdaje hradiť zo svojej výplaty, nepotrebuje, aby jej
výdaje hradili rodičia. Výživné, ktoré posiela otec vníma tak, že to posiela dobrovoľne jej matke, ktorá
jej túto čiastku odkladá. Súd má teda za to, že vyživovacia povinnosť otca ku N. dňom 12.9.2015, teda
ukončením štúdia na Strednej zdravotníckej škole v M., kedy úspešne N. zmaturovala, zanikla. To, že
otec naďalej platí výživné aj na N., je z jeho strany dobrovoľným plnením, ktoré nemôže ísť na ujmu
mal. F..

Súd len poznamenáva, že pokiaľ ide o to, že N. zvažuje (ako sama uviedla nemá poslanú ani len
prihlášku a je to len v rovine úvah) štúdium na vysokej škole, samozrejme tzv. „elasticita“ výživného
je možná. Teda v prípade, že by napr. v budúcnosti N. začala študovať na vysokej škole, vyživovacia
povinnosť otca sa môže obnoviť. Ale nateraz jeho vyživovacia povinnosť zanikla (aj keď možno len
dočasne), nakoľko nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu, keďže N. je schopná sa sama
živiť. Naviac súd rozhoduje podľa aktuálneho stavu ku dňu rozhodnutia (§ 154 O.s.p. pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia).

Otec mal teda do 12.9.2015 celkom 3 vyživovacie povinnosti, a to k dcére N. v sume 120,- eur mesačne,
mal. Y. 80,- eur mesačne a k mal. F.. Od 13.9.2015 otcovi ubudla jedna vyživovacia povinnosť k dcére
N.Í., poukazujúc na vyššie uvedené dôvody. Otec tak od 13.9.2015 má už len 2 vyživovacie povinnosti
k mal. F. a mal. Y.. Vzhľadom k tejto skutočnosti, teda že v priebehu konania nastala výrazná zmena
pomerov na strane otca, spočívajúca v zmene počtu vyživovacích povinností, rozhodol súd tak, že otcovi
určil povinnosť platiť výživné na mal. F. v sume 80,- eur za obdobie od 28.1.2015 do 12.9.2015 a v sume
120,- eur mesačne od 13.9.2015 naďalej. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať
cca 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi
osoby výživou oprávnené. Čo sa týka výšky výživného súd zaviazal otca platiť výživné na maloletého
F. za obdobie od 28.1.2015 do 12.9.2015 vo výške 80,- eur mesačne, čo pri zohľadnení ostatných
dvoch už skôr určených vyživovacích povinností k mal. Y. 80,- eur a N. 120,- eur, tvorí spolu sumu 280,-
eur, čo tvorí približne 25% z dosahovaného čistého príjmu otca (1.125,- eur). Nakoľko od 13.9.2015
otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére N. súd zaviazal otca platiť výživné od 13.9.2015
na maloletého F. vo výške 120,- eur mesačne, rešpektujúc a poukazujúc aj na závery odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 25 CoP/52/2015-263 zo dňa 13.1.2016, kedy bolo súdu prvého
stupňa vytknuté, že celú časť pripadajúcu na N. teda sumu 120,- eur presunul na mal. F.. Tu je potrebné
skutočne poznamenať, že by sa tým vytvorila nerovnováha medzi deťmi, kedy mal. F. (3 roky) je výrazne
mladším oproti mal. Y. (16 rokov) a teda väčšia porcia z výživného koláča musí pripadnúť práve na
mal. Y.. Súd na tomto mieste tiež zároveň podotýka, tak ako už aj odvolací súd odôvodnil, že je bez
významu, či matka mal. Y. (na ktorú je doposiaľ určené len 80,- eur) požiadala o zvýšenie výživného
alebo nie, keďže sa tak môže stať kedykoľvek v budúcnosti, teda i po určení výživného na mal. F. a
teda priestor na určenie vyššieho výživného pre mal. Y. tu musí zostať zachovaný. Súd berúc do úvahy
vyššie uvedené okolnosti za ustálenia si určeného 25% podielu z čistého dosahovaného príjmu otca
(čo tvorí 281 eur) súd určil s účinnosťou od 13.9.2015 výživné pre mal. F. vo výške 120,- eur mesačne
s tým, že pre mal. Y. by zostala pomyselná čiastka vo výške 160,- eur mesačne aj s ohľadom na už
spomínaný výrazný vekový rozdiel medzi deťmi, kedy je nepochybné, že v budúcnosti tu bude ešte
veľa priestoru pre mal. F. na prípadné zvyšovanie výživného. Súd má za to, že otec je s ohľadom na
jeho súčasnú životnú situáciu schopný platiť takto určené výživné, pričom táto suma podľa názoru súdu
zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám oprávneného
a súčasne pri takto určenom výživnom sa realizuje právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba si uvedomiť, že výživné má prednosť

pred ostatnými výdavkami rodičom a preto pri rozhodovaní o výške výživného neboli v tomto smere pre
rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu, súd zároveň rozhodoval, či otcovi vznikol
nedoplatok na výživnom za obdobie od 28.1.2015 do 30.4.2016, pričom zistil, že otec za uvedené
obdobie nedoplatok nemá. Otec mal povinnosť platiť výživné od 28.1.2015 do 12.9.2015 v sume 80,-
eur mesačne a od 13.9.2015 naďalej v sume 120,- eur. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zhodných
tvrdení obidvoch rodičov (tak matky ako aj otca) keď otec mal uhradené výživné za jednotlivé mesiace
nasledovne :
01/2015 v sume 100 € (preplatok 20 €)
02/2015 v sume 80 €
03/2015 v sume 70 € (nedoplatok 10 €)
04/2015 v sume 70 € (nedoplatok 10 €)
05/2015 v sume 70 € (nedoplatok 10 €)
06/2015 v sume 70 € (nedoplatok 10 €)
07/2015 v sume 70 € (nedoplatok 10 €)
08/2015 v sume 60 € (nedoplatok 20 €)

09/2015 v sume 60 € (za 12 dní od 1.9.2015 do 12.9.2015 mal zaplatiť 32 € (80/30x12) a za 18 dní
od 13.9.2015 do 30.9.2015 mal zaplatiť 72 € (120/30x18), teda za mesiac 09/2015 mal zaplatiť 104 €,
čo činí nedoplatok 44 € ;)

10/2015 v sume 60 € (nedoplatok 60 €)
11/2015 v sume 140 + 200 € (preplatok 220 €)
12/2015 v sume 200 € (preplatok 80 €)
01/2016 v sume 200 € (preplatok 80 €)
02/2016 v sume 80 € (nedoplatok 40 €)
03/2016 v sume 80 € (nedoplatok 40 €)
04/2016 v sume 80 € (nedoplatok 40 €)

Otec za obdobie od 28.1.2015 do 30.4.2016 teda zaplatil celkom na výživnom na mal F. čiastkou 1.690,-
eur, pričom mal zaplatiť 1.584,- eur. Súd preto rozhodol tak, že otec nedoplatok na výživnom za čas od
28.1.2015 do 30.4.2016 na maloletého F. nemá, keďže za uvedené obdobie zaplatil dokonca viac ako
bolo jeho povinnosťou.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)