Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201790
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116201790.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci starostlivosti o maloleté

dieťa: O. G., narodená X.X.XXXX, bytom D. T., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: I. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. Z. XX, zastúpená
advokátkou: JUDr. Renáta Barbušová, Štúrova 13, Bratislava a Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U. XX, O. - T., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Matejov, Hollého 12, Nitra, o úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletá O. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 28.1.2016 s
tým, že obaja rodiča ju budú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 300,- € mesačne vždy do 15.dňa
v mesiaci k rukám matky s účinnosťou od 28.1.2016 do 5.7.2016.

Súd určuje nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 28.1.2016 do 5.7.2016 vo výške

1.038,70 €, ktorý sa otec zaväzuje zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojim návrhom domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi
určiť výživné.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi zo spisu, pripojeným spisom
37P/93/2015, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

3. Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 37P/93/2015-200 zo dňa 22.6.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.7.2016. Maloleté
dieťa bolo po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená
povinnosť platiť výživné vo výške 300,- €.

4. Matka má priemerný čistý mesačný príjem 566,55 € a otec ako konateľ a spoločník v s.r.o. má

priemerný čistý mesačný príjem 560,00 €. Obaja rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec platí
výživné po 100,- € mesačne od 10/2015. Maloletá O. je žiačkou 2. triedy základnej školy, za školský
klub matka platí mesačne 12,- €, obedy 25,- €, je alergička.5. V priebehu pojednávania sa rodičia na výške vyživovacej povinnosti dohodli a spoločne požiadali o
schválenie rodičovskej dohody tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Predmetom konania je úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva,
ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželov dňa 6.7.2016. Nakoľko rodičia uzatvorili

rodičovskú dohodu, ktorá je v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami súd ju schválil tak, ako sa
rodičia dohodli a ako je uvedené vo výroku rozsudku. Rodičia sa zhodli, že nedoplatok otca na zročnom
výživnom je 1.038,70 €, pričom je vypočítané za obdobie od 28.1.2016 do 5.7.2016 po znížení už
zaplateného výživného. Otec sa zaviazal zaplatiť nedoplatok do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania v zmysle citovaného
ustanovenia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, okrem osôb, ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).