Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715200332
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2715200332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr.ĽubicaSpálováaJUDr.AntonJaček,vovecistarostlivostiomaloletédieťa:F.W.,nar.XX.X.XXXX,
bytomakomatka,dieťazastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyvSenici,
dieťa rodičov - matky: Mgr. W. K., nar. X.X.XXXX, bytom M., I. M. X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Alena
Arbetová, so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A a otca: Ing. B. W., nar. X.X.XXXX, bytom M., B. XX,
t.č. M., B. K. XX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Skalica,
Čulenova 2A/2621, IČO: 36 864 544, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na
odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 27.4.2016 č.k. 6P/21/2015-323, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu matky doručenému súdu
28.1.2015 tak, že určil výživné na maloletého F. s účinnosťou od 28.1.2015 do 12.9.2015 sumou 80,- Eur
mesačne a s účinnosťou od 13.9.2015 naďalej sumou 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Zároveň určil, že nedoplatok na výživnom za čas od 28.1.2015 do 30.4.2016 na
maloletého F. otec nemá. Tiež vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods.
1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd pritom vychádzal
z toho, že po tom čo rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/21/2015-217 zo dňa 30.9.2015 vydaný
v predmetnej veci v časti výroku týkajúceho sa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke,
zastupovaniaasprávymajetkumal.dieťaťa,akoajvčastiúpravystykuazastaveniakonaniaostriedavej
osobnej starostlivosti nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2015 a zrušujúcim uznesením Krajského súdu

v Trnave č.k. 25 CoP/52/2015-263 zo dňa 13.1.2016 bol tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušený v
časti bežného a zročného výživného, vrátane závislého výroku o trovách konania, zostalo predmetom
konania už len určenie výživného otcovi na maloletého F..

3. Súd poukazujúc na ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine v zmysle ktorého má povinnosť určiť,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (v danom prípade otcovi)
prispievať na jeho výživu, ako aj poukazujúc na výsledky doplneného dokazovania určil otcovi povinnosť

platiť výživné na mal. F. sumou 80,- Eur mesačne od 28.01.2015 do 12.9.2015 a sumou 120,- Eur
mesačne od 13.9.2015 naďalej, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd určil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od podania návrhu na súd, teda od 28.1.2015.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v danom konaní sa jedná o konanie, ktoré môže začať i beznávrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu výživného od konkrétneho požadovaného
času, ale ani požiadavkou konkrétnej výšky výživného. Súd neurčil výživné na maloletého spätne s
účinnosťou od 1.9.2013 tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, nakoľko matka nepreukázala

dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh skôr. Súd pri určovaní výšky výživného
prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a
majetkovépomerypovinných,tedarodičov.MatkabývavrodinnomdomesmaloletýmF..Matkapoberala
od 1.10.2013 do 23.3.2016 rodičovský príspevok vo výške 230,20 Eur mesačne. Počas rodičovskej
dovolenky sa matka snažila vylepšiť si svoju finančnú situáciu tým, že pracovala pre spoločnosť E.

s.r.o. na dohodu o pracovnej činnosti, ktorú ukončila k 16.11.2015 po vzájomnej dohode, jej priemerná
čistá mzda bola 58,86 Eur mesačne. Matka ukončila rodičovskú dovolenku a od 1.3.2016 je riadne
zamestnaná na P., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 533,04 Eur mesačne.
Matka poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur mesačne. Súd prihliadal i na to, že matka je ten
z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa. Maloletý F.
od 1.4.2016 nastúpil do materskej škôlky, je zdravým dieťaťom. Výdaje má bežné, matkou vyčíslené

napr. na oblečenie 100,- Eur mesačne, stravovanie 180,- Eur mesačne, rôzne výdaje na hygienu,
detská kozmetika 20,- Eur mesačne, vlhčené servítky 10,57 Eur mesačne, rôzne výlety, hračky a pod.
Maloletý už nenosí plienky, s ktorými mala matka do júla 2015 výdaje 69,95 Eur mesačne. Otec žije
v spoločnej domácnosti u rodičov. Otec pracuje v spoločnosti R. M. M.. s.r.o., kde dosahuje od apríla
2015 priemerný mesačný príjem vo výške 1.125,- Eur netto. Súd v rámci doplnenia dokazovania sa

zameral predovšetkým na to, či skutočne otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére N. W.
alebo nie. Tak ako nariadil odvolací súd, tunajší súd v potrebnom rozsahu doplnil dokazovanie, pričom
z potvrdenia o ukončení štúdia zo dňa 19.4.2016 mal súd preukázané, že N. W. ukončila štúdium na
Strednej zdravotníckej škole Skalica v odbore zdravotnícky asistent a to vykonaním maturitnej skúšky
dňa 12.9.2015, čo vyplýva aj vysvedčenia o maturitnej skúške a dodatku k nemu. N. je zamestnaná

v M. Y. N. B., a.s. s miestom výkonu práce B. Y. N. M. od 23.7.2015 na pozícii manipulačný robotník
a od 1.3.2016 na pozícii zdravotnícky asistent. Pracovný pomer je síce dohodnutý na dobu určitú
do 30.6.2016, ale N. pri výsluchu potvrdila, že zamestnávateľ vždy predlžuje dobu len o 3 mesiace
a následne ponúkne trvalý pracovný pomer, pričom zo strany zamestnávateľa je určite záujem, aby
N. zostala u nich pracovať i naďalej. Z potvrdenia zamestnávateľa N. W. mal súd preukázané, že

táto dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 421,68 Eur mesačne. Odvolací súd vytkol
súdu prvého stupňa, že dôsledne nezisťoval, či N. po ukončení strednej školy je schopná samostatne
uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, ktorá zároveň zodpovedá jej fyzickým
a psychickým schopnostiam. Poukazujúc na výpoveď N. je možné bezpečne uzavrieť, že vyživovacia
povinnosť otca k dcére N. skutočne zanikla. N. pri výsluchu uviedla, že je schopná si svoje výdaje hradiť

zo svojej výplaty, nepotrebuje, aby jej výdaje hradili rodičia. Výživné, ktoré posiela otec vníma tak, že to
posiela dobrovoľne jej matke, ktorá jej túto čiastku odkladá. Súd má teda za to, že vyživovacia povinnosť
otca ku N. dňom 12.9.2015, teda ukončením štúdia na Strednej zdravotníckej škole v Skalici, kedy
úspešne N. zmaturovala, zanikla. To, že otec naďalej platí výživné aj na N., je z jeho strany dobrovoľným
plnením, ktoré nemôže ísť na ujmu mal. F..

4. Na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že otec mal do
12.9.2015 celkom 3 vyživovacie povinnosti, a to k dcére N. v sume 120,- Eur mesačne, mal. Y. 80,- Eur
mesačne a k mal. F.. Od 13.9.2015 otcovi ubudla jedna vyživovacia povinnosť k dcére N., poukazujúc
na vyššie uvedené dôvody. Otec tak od 13.9.2015 má už len 2 vyživovacie povinnosti k mal. F. a mal.

Y.. Vzhľadom k tejto skutočnosti, teda že v priebehu konania nastala výrazná zmena pomerov na strane
otca, spočívajúca v zmene počtu vyživovacích povinností, rozhodol súd tak, že otcovi určil povinnosť
platiť výživné na mal. F. v sume 80,- Eur za obdobie od 28.1.2015 do 12.9.2015 a v sume 120,- Eur
mesačne od 13.9.2015 naďalej. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať cca 20% až
30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou

oprávnené. Čo sa týka výšky výživného súd zaviazal otca platiť výživné na maloletého F. za obdobie od
28.1.2015 do 12.9.2015 vo výške 80,- Eur mesačne, čo pri zohľadnení ostatných dvoch už skôr určených
vyživovacích povinností k mal. Y. 80,- Eur a N. 120,- Eur, tvorí spolu sumu 280,- Eur, čo tvorí približne
25% z dosahovaného čistého príjmu otca (1.125,- Eur). Nakoľko od 13.9.2015 otcovi ubudla vyživovacia
povinnosť k plnoletej dcére N. súd zaviazal otca platiť výživné od 13.9.2015 na maloletého F. vo výške

120,- Eur mesačne, rešpektujúc a poukazujúc aj na závery odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v
Trnave č.k. 25 CoP/52/2015-263 zo dňa 13.1.2016, kedy bolo súdu prvého stupňa vytknuté, že celú
časť pripadajúcu na N. teda sumu 120,- Eur presunul na mal. F.. Tu je potrebné skutočne poznamenať,
že by sa tým vytvorila nerovnováha medzi deťmi, kedy mal. F. (3 roky) je výrazne mladším oproti mal.Y. (16 rokov) a teda väčšia porcia z výživného koláča musí pripadnúť práve na mal. Y.. Súd na tomto
mieste tiež zároveň podotýka, tak ako už aj odvolací súd odôvodnil, že je bez významu, či matka mal.
Y. (na ktorú je doposiaľ určené len 80,- Eur) požiadala o zvýšenie výživného alebo nie, keďže sa tak

môže stať kedykoľvek v budúcnosti, teda i po určení výživného na mal. F. a teda priestor na určenie
vyššieho výživného pre mal. Y. tu musí zostať zachovaný. Súd berúc do úvahy vyššie uvedené okolnosti
za ustálenia si určeného 25% podielu z čistého dosahovaného príjmu otca (čo tvorí 281,- Eur) súd určil
s účinnosťou od 13.9.2015 výživné pre mal. F. vo výške 120,- Eur mesačne s tým, že pre mal. Y. by
zostala pomyselná čiastka vo výške 160,- Eur mesačne aj s ohľadom na už spomínaný výrazný vekový

rozdiel medzi deťmi, kedy je nepochybné, že v budúcnosti tu bude ešte veľa priestoru pre mal. F. na
prípadné zvyšovanie výživného. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasnú životnú situáciu
schopný platiť takto určené výživné, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam
a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám oprávneného a súčasne pri takto určenom
výživnom sa realizuje právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

5. Vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu, súd zároveň rozhodoval, či otcovi vznikol
nedoplatok na výživnom za obdobie od 28.1.2015 do 30.4.2016, pričom zistil, že otec za uvedené
obdobienedoplatoknemá.Oteczaobdobieod28.1.2015do30.4.2016tedazaplatilcelkomnavýživnom
na mal F. čiastkou 1.690,- Eur, pričom mal zaplatiť 1.584,- Eur. Súd preto rozhodol tak, že otec
nedoplatok na výživnom za čas od 28.1.2015 do 30.4.2016 na maloletého F. nemá, keďže za uvedené

obdobie zaplatil dokonca viac ako bolo jeho povinnosťou. O trovách konania súd rozhodol v zmysle §
146 ods. 1 písm. a) OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom
k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

6. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie matka maloletého s

tým, že ako odvolacie dôvody uvádza tie, ktoré vyplývajú z ust. § 205 ods. 2) písm. a), d), f) v spojení
s § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Navrhuje preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu na
ďalšie konanie. Namietala, že napadnuté rozhodnutie neakceptuje základnú zásadu rodinného práva
a to ochranu záujmov maloletého dieťaťa a stanovenie výživného podľa aktuálneho stavu na strane
otca, matky a maloletého dieťaťa v čase rozhodovania, ktoré za smerodajné považuje skutočnosť, ktorá

môže a/ale nemusí nastať v budúcnosti, a to na úkor maloletého dieťaťa. V dôsledku toho súd svoje
rozhodnutie odôvodňuje argumentmi, ktoré si navzájom odporujú, t.j. v rozhodnutí súdu je uvedené, že
súd rozhoduje podľa aktuálneho stavu ku dňu rozhodovania, avšak súd zároveň výšku výživného na
maloletého F. odôvodňuje jednou z hypotetických úvah o možnosti, čo ak iné maloleté dieťa niekedy v
budúcnostipožiadaozvýšenievýživného.Tiežpoukázalanato,žeakpresúdniejezáväznétehotenstvo

partnerkypovinnéhorodiča,atoaždomomentunarodeniadieťaťa,nakoľkorozhodujepodľaskutkového
stavu v čase rozhodovania, nemal by súd rozhodovať tak, že bude vychádzať z hypotetickej možnosti,
že niekto možno podá žiadosť o zvýšenie výživného dieťaťa, ktoré nie je účastníkom tohto súdneho
konania. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, preto ak súd vychádza z
vyššie uvedenej hypotetickej úvahy, mal by v zmysle svojho rozhodovania skúmať aj životnú úroveň

matky maloletej Y. a jej oprávnené potreby, či vzhľadom k jej životnej úrovni vôbec existuje dôvod a
predpoklad, že by maloletá Y. o zvýšenie výživného otca mohla v budúcnosti požiadať. Práve dlhodobé
nezvyšovanie výživného a vek dieťaťa poukazujú na skutočnosť, že výživné zabezpečované matkou
je pre maloletú Y. pravdepodobne dostatočné. Ďalej súd pri rozhodovaní o určení výšky výživného
neuvádza, prečo vymedzil maloletým právo podieľať sa na životnej úrovni pod pomerom 20% až 30%

z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby, a teda zabehnutou súdnou praxou. Aktuálne určená
vyživovacia povinnosť otca je vo výške 200,- Eur (80,- Eur maloletá Y. a 120,- Eur maloletý F.), čo
vzhľadom k príjmu otca vo výške 1.125,- Eur predstavuje len 17% jeho príjmu. Výživné na maloleté
dieťa by nemalo slúžiť len na uspokojovanie základných potrieb, ale aj potrieb náhodných. V tejto
súvislosti odvolateľka odkazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č.k. 9CoP/50/2009 a rovnako na

rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 14Co/123/2008. Na záver konštatuje, že súd svojím
rozhodnutím de facto neumožňuje maloletému F. rozvíjať jeho talent (maloletý rád lyžuje, korčuľuje,
pláva), hoci by vzhľadom na životnú úroveň otca mohol. Nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby
nemalo možnosť rozvíjať svoju osobnosť tak, ako mu to umožňuje životná úroveň rodiča. Súd pri určení
výživného taktiež nezobral do úvahy skutočnosť, že od 1.4.2016 maloletý F. nastúpil do materskej

škôlky, čím sa jeho náklady opätovne zvýšili. Otec na pojednávaní dňa 27.4.2016 uviedol, že hradí na
plnoletú N., ktorá je zárobkovo činná, dobrovoľne výživné v sume 120,- Eur mesačne, pretože by podľa
jeho vyjadrenia bez tohto výživného nezvládala platiť svoje výdaje. N. ako svedok na pojednávaní dňa
27.4.2016výslovneuviedla,žejeschopnásasamaživiť,jejnákladysúplnepokrytéjejpríjmomavýživnéreálne nepotrebuje, čo je potom s tvrdením otca na tomto istom pojednávaní. To, že sa otec dobrovoľne
a prakticky bezdôvodne rozhodol hradiť do pojednávania výživné na dieťa, ktoré nie je výživou na neho
odkázané, nemôže byť na úkor ostatných maloletých a najmä by túto skutočnosť mal súd zohľadniť a

premietnuť do rozhodovania.

7. Otec, ani kolízny opatrovník maloletého odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu sa písomne
nevyjadrili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v
čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku aj § 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP akt. 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a

že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ § 205 ods. 2 písm. a), d) a f), akt. 365 ods.
1 písm. f), g) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného
mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo

doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti
pre zvýšenie výživného otca na maloletého F. a to práve v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným
rozsudkom súdu prvej inštancie.

10. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne
vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a

odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods.
2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyčerpávajúcim a presvedčivým
spôsobom vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu
prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne
vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec aj správne právne posúdi. Na základe

uvedeného sa odvolací súd so všetkými závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje, pričom v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku. Vyhodnotenie dôkazov súdom
prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky. Pri
hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho
skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd po oboznámení sa

s obsahom spisu, vykonanými dôkazmi, ako i vyjadreniami účastníkov v odvolacom konaní dospel k
záveru, že zisteným skutkovým okolnostiam daného prípadu, možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom otca ako i odôvodneným potrebám maloletého, jeho matkou deklarovaných ako bežné, v
priebehu konania menených len v súvislosti s ich aktuálnym stavom (napr. nástup maloletého do
materskej škôlky, oproti tomu však zase odpadnutie výdavkov na plienky a pod.), ako i preukázanej

zmenepomerovnastraneobochrodičovpočaskonania(matkanástupdozamestnania,otecodpadnutie
vyživovacej povinnosti ku N.), je určenie výživného v sume 80,- Eur za obdobie od 28.1.2015 do
12.9.2015 a v sume 120,- Eur mesačne od 13.9.2015 naďalej, keď podmienky pre spätné určenie
výživného v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného § 77 ods. 1 Zákona o rodine v podobedôvodov hodných osobitného zreteľa zistené, ani preukázané neboli, primerané, navyše i spravodlivé,
zodpovedajúce nielen aktuálnym potrebám dieťaťa, ale i možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom otca. Určená výška výživného ako na to správne poukázal aj prvoinštančný súd zodpovedá

rozpätiu podľa zaužívanej súdnej praxe od 25% do 30% čistého príjmu povinného rodiča, pričom nebolo
možné nezohľadniť a správne na to prihliadol aj súd prvej inštancie, že otcovi odpadla vyživovacia
povinnosť k plnoletej N. vo výške 120,- Eur, ktorá však nemohla byť v celom rozsahu presunutá len na
maloletého F., keďže otec má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej Y..

12. K zásadným námietkam uplatnenými matkou v odvolaní sa žiada dodať, že v tomto konaní je
skutočne neprijateľná jej argumentácia založená na tom, že keďže výživné na maloletú Y. je už určené
súdom, konkrétne vo výške 80,- Eur, vzhľadom na túto skutočnosť nič nebráni tomu, aby celá časť
výživného pôvodne pripadajúca na plnoletú N. bola presunutá na maloletého F., t.j. súd mu určí po
odpadnutí tejto vyživovacej povinnosti výživné v žiadanej výške 200,- Eur (t.j. dovtedy určených 80,-
Eur plus 120,- Eur pôvodne pripadajúcich na N.). Tu je potrebné si uvedomiť, ako už odvolací súd

zdôraznil v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, z čoho správne vychádzal i prvoinštančný súd
pri rozhodovaní preskúmavaným rozsudkom, že i bez ohľadu na to, či matka maloletej Y., ktorá ju
má v osobnej starostlivosti požiadala o zmenu naposledy určeného výživného na ňu, keďže nie je
vylúčené ako dobrovoľné plnenie povinného rodiča nad rámec výživného naposledy určeného súdnym
rozhodnutím, ako i to, že sa tak môže stať kedykoľvek v budúcnosti, teda i bezprostredne po určení

výživného na maloletého F., treba túto vyživovaciu povinnosť - k maloletej Y. brať do úvahy a musí tu
byť zachovaný priestor na určenie vyššieho výživného i pre ňu. Navyše otcovi vyživovacia povinnosť k
plnoletej N. odpadla až v priebehu tohto konania, na čo matka maloletej Y. môže zareagovať podaním si
návrhu na zmenu doposiaľ určeného výživného na toto dieťa, napokon skutočne tu nie je vylúčené, že
otecsivozvýšenejmierebudeplniťvýživnévočinejidobrovoľne.NapokonmatkamaloletejY.vpodstate

ani nebola nútená podávať návrh na zvýšenie výživného (inak naposledy na Y. určené pred piatimi rokmi,
odkedyubehlaznačnádoba-rozsudokOkresnéhosúduSkalicač.k.1C/118/2011-44zodňa25.8.2011),
keďže otec plnil práve k rukám matky sumu 120,- Eur mesačne ako určené výživné na N. aj v čase, keď
mu táto vyživovacia povinnosť už odpadla (teda nie k rukám N.), čo napokon bolo dôkladne prešetrené
v predmetnom konaní súdom prvej inštancie. Odvolací súd tak zotrváva na názore, že pri určovaní

výživného je na strane povinného rodiča vždy potrebné prihliadnuť i k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností, potom teda i k maloletej Y., pričom v rovine riešenia predbežnej otázky
miery vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu sa muselo uvažovať i o zvýšení potrieb tohto dieťaťa, na
ktorých sa musí podieľať i jej otec ako povinný rodič. Pokiaľ by sa bez ďalšieho presunulo výživné po
plnoletej N. len na maloletého F., s odôvodnením podľa odvolacej argumentácie matky, t.j. bez možnosti

ponechania priestoru pre zvýšenie výživného i pre staršiu maloletú Y. s podstatne vyššími výdavkami (s
možnosťou plnenia si zvýšenej vyživovacej povinnosti otcom voči maloletej Y. i bez rozhodnutia súdu,
ako to už bolo spomenuté vyššie, respektíve s možnosťou podania návrhu na súd matkou maloletej
Y. o zvýšenie výživného v budúcnosti a to i spätne pre prípad existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa na takéto spätné priznanie, čo zákonodarca nevylučuje), došlo by tu naopak k narušeniu princípu

spravodlivosti práve voči tomuto dieťaťu.

13. V súvislosti s vyššie namietaným odvolateľka poukázala i na to, že ak pre súd nie je záväzné
tehotenstvo partnerky povinného rodiča, a to až do momentu narodenia dieťaťa, nakoľko rozhoduje
podľa skutkového stavu v čase rozhodovania, nemal by súd rozhodovať tak, že bude vychádzať

z hypotetickej možnosti, že niekto možno podá žiadosť o zvýšenie výživného dieťaťa, ktoré nie je
účastníkom tohto súdneho konania. K tejto argumentácii je tak potrebné uviesť, že na rozdiel od
porovnávaného tehotenstva partnerky povinného rodiča, vyživovacia povinnosť k maloletej Y. tu v čase
rozhodovania existuje, čím je potrebné na ňu prihliadať a to zo všetkých uhlov pohľadu a vyriešiť si ju
ako otázku predbežnú a to i napriek tomu, že účastníkom konania v danej prejednávanej veci je len

maloletý F..

14.Pokiaľideonamietanie,žeaktuálneurčenévýživnéotcovivovýške200,-Eur(80,-EurnamaloletúY.
a 120,- Eur na maloletého F.) je v vzhľadom na príjem otca 1.125,- Eur len 17% jeho príjmu, pričom podľa
odôvodnenia rozsudku súd pri rozhodovaní o určenie výživného mal vychádzal zo súdnej praxe, podľa

ktorej má výživné predstavovať 20% - 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby, odvolací
súd upriamuje pozornosť na nasledovné:15. Z rozhodovacej praxe súdov skutočne vyplýva (ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku), že v prípade vyživovacej povinnosti zamestnaného rodiča možno stav
primeranosti výživného príjmu rodiča vyjadriť ako podiel mesačného výživného oprávneného na

mesačnom príjme povinného v rozpätí 25 - 30%, čo však neznamená, že vyčíslený súhrn súdom
určených vyživovacích povinností musí byť automaticky v tomto rozpätí a to práve z dôvodov uvedených
už v predchádzajúcom odseku. Tu je potom namieste poukázať i na tzv. obraznú rezervu v podobe úvah
o možnosti ďalšieho zvýšenia výživného pre maloletého F. na vyššiu sumu vzhľadom na predpokladané
zvyšovanie jeho potrieb v budúcnosti (t.j. vtedy, ak na strane dieťaťa nastanú okolnosti reálne zvyšujúce

jeho potreby - napr. nástup na základnú školu) a to i bez ohľadu na stav reálneho nárastu možností
a schopností otca dieťaťa - ktorý tak musí počítať s tým, že v budúcnosti si potreby dieťaťa, ktoré
nepochybne porastú, vyžiadajú opäť zvýšenie výživného.

16. S poukazom na vyššie uvedené po vyporiadaní sa so všetkou pre vec relevantnou argumentáciou
matky predostretou v odvolacom konaní odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vo výroku vecne správny s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

17. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a 58 CMP, s použitím §
396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a
ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona
č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.