Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207709
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207709.2

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ErikyMadarászováačlenieksenátu
JUDr.SidónieSládečkovejaJUDr.SoneZmekovej,vexekučnejvecioprávneného:PROCIVITAS,s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
Z. XXXX/XX, o vymoženie sumy 199,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno č.k. 12Er/688/2015-24 zo dňa 12. novembra 2015 a o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 12Er/668/2015-29 zo dňa 12. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12Er/688/2015-24 zo dňa 12. novembra 2015 p o
t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12Er/668/2015-29 zo dňa 12. novembra 2015 p o

t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 12Er/688/2015-24 zo dňa 12. novembra 2015
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Piaristická
2 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41
ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 , § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , § 2 písm. a) zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 , § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 335/2007 Z.z., konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora nebola dôvodne podaná.
Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok č.k. IDB12100335 zo dňa

28.10.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a.s., so sídlom Bratislava. Za preukázané považoval, že právny predchodca oprávneného (Poštová
banka, a.s.) ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 08.11.2007 zmluvu o úvere.
Predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, ktorú uzatváral právny predchodca oprávneného ako
dodávateľa a povinný ako spotrebiteľ. Z tohto dôvodu súd aplikoval na právny vzťah ustanovenia o
spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia

Občianskeho zákonníka spotrebiteľských zmluvách. Súd preskúmaním Obchodných podmienok, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, zistil, že v čl. 11 bod 11.2 vyplýva je obsiahnutá rozhodcovská
doložka, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o
úvere (ZoÚ) a Obchodných podmienok (OP), budú riešené dohodou ,pričom v prípade nedosiahnutia
dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo
súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom

konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov.Súd predmetnú rozhodcovskú doložku posúdilza neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvodil tým, že doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho na vôli

dodávateľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal. Doložka bola v obchodných
podmienkach formulovaná tak, že splynula s ostatnými štandardnými podmienkami. Podpis na zmluve,
podľa súdu nie je možné považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej
platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného
vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovský

rozsudok nepovažoval za relevantný exekučný titul z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neplatnej rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie preto žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal,
že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.
zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvého stupňa nie je oprávnený vo veci konať, či už ako

súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok , ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu , podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať

skutkový stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky , a.s. bol
povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s.
postupovala v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh

rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatnenovédokazovanieskutkovéhostavu,kčomusanemalmožnosťvyjadriť,čímmubolaodňatá
možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti

účastníkov konania, keďže bez toho, aby bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Záverom
dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 12Er/668/2015-29 zo dňa 12. novembra 2015
uložil oprávnenému povinnosť, aby v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zaplatil súdny
poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3 eur, a to v lehote 3 dní od doručenia uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť. Namietal, že rozhodnutie súdu je neodôvodnené a arbitrárne, čím bola oprávnenému
odňatá možnosť konať pred súdom. Mal za to, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle ustanovenia
položky 20a ods. 1 Sadzobníka je vyhotovenie rovnopisu za predpokladu, že toto podanie bolo podané
elektronickými prostriedkami a podpísané so ZEP-om. Z uvedeného je zrejmé, že doručenie ani prijatie

podania podpísaného ZEP-om poplatkovým úkonom nie je. Keďže v predmetnom konaní oprávnený
výslovne nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon, t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis, možno podľa
názoru oprávneného konštatovať, že takýto výslovný prejav vôle účastníka konania absentoval. Súd
teda vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Ak teda súd vyrubil súdny poplatok
za úkon, ktorý vykonal bez návrhu účastníka konania, dal do pozornosti, že v ZoSP absentuje výslovné

určeniepoplatníkapoplatkuzavyhotovenierovnopisu,arovnakotak,žezákonneobsahujeustanovenia,
na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt tejto poplatkovej povinnosti. Uloženie
povinnosti zaplatiť poplatok podľa položky 20a Sadzobníka bolo teda neprípustné v prípade absencie
výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkov. Keďže účastník konania, ktorý urobil podaniepodpísané ZEP-om, návrh na vykonanie poplatkového úkonu pod položkou 20a Sadzobníka nepodal,
nemalo uloženie poplatkovej povinnosti za tento úkon oporu v zákone, pretože ho ZoSP za poplatníka v
takom prípade neurčil. Okrem toho mal za to, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania

návrhu je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Uloženie
povinnosti zaplatiť súdny poplatok bolo tiež v rozpore so zákonom z dôvodu nedostatku návrhu a
nedostatku v ustanovení osoby poplatníka a zároveň nemohlo vzniknúť skôr, ako bolo rozhodnuté o veci
samej. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 7/11 .

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávaniaviazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania a dospel k záveru, že uznesenia súdu prvej inštancie sú potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní
dňa 20.01.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v
súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b
novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku , Civilného

mimosporového poriadku a
Správneho súdneho poriadku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely

tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

9. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou
predchodkyňou oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinným bola dňa 08.11.2007 uzavretá zmluva
o úvere. K zmluve boli pripojené Obchodné podmienky (verzia 1/2007) , ktoré v článku 11.2 obsahujú
rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo
ZoÚ a OP budú riešené dohodou, s tým, že v prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh Banky

na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s Zo a OP, vrátane sporov o
jej vznik, platnosť a výklad v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, s.r.o., s tým, že rozhodnutie bude pre
nich konečné a záväzné.

10. Súd prvej inštancie v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnému. Listiny predložené právnym
predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a
povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom

zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné
obchodné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 11.2. Odvolací súd sa
stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej
doložky.11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu

a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto

postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jeho splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo

podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

12. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je
v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent

rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov

konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

13. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného

(Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým
spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp.

pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej
inštancie správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom
odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení

súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 12Er/688/2015-24 zo dňa

12. novembra 2015 ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie č.k. 12Er/668/2015-29 zo dňa 12. novembra
2015, ktorým súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť, aby v zmysle položky 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov zaplatil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3 eur, a to v
lehote 3 dní od doručenia uznesenia.17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len citovaného zákona) súdne
poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú
na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené

v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí
prílohu tohto zákona.

18. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez
návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

19. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) citovaného zákona poplatníkom je oprávnený a povinný v exekučnom
konaní.

20. Podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov je sadzba súdneho poplatku za vyhotovenie
rovnopisu podania a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných

účastníkom,akbolopodanieurobenéelektronickýmiprostriedkamipodpísanézaručenýmelektronickým
podpisom podľa osobitého zákona stanovená za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie,
ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

21. Podľa poznámky k tejto položke v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami

podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh
bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 OSP.

22. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne postupoval, keď v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov vyrubil súdny poplatok

oprávnenému za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré tvorí súdny spis, keďže išlo o podanie urobené
elektronickými prostriedkami, ktoré urobil oprávnený a podpísal ho svojim zaručeným elektronickým
podpisom. V danom prípade že oprávnený zaslal súdu prvej inštancie dňa 25.06.2015 (č.l. 13
spisu) všeobecné obchodné podmienky elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, za
čo mu súd vyrubil súdny poplatok. Súd v prípade prijatia elektronického dokumentu podpísaného

zaručeným elektronickým podpisom overuje platnosť kvalifikovaného certifikátu, platnosť zaručeného
elektronického podpisu, jeho neporušenosť integrity a následne priradí dokumentu čas jeho prijatia a
zároveň vytlačí dokument prijatý v elektronickej podobe do listinnej podoby. Aj keď podanie, ktoré bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, netreba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice (§ 42
ods. 3 druhá veta OSP), odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že povinnosť

vyhotoviť jeho listinnú podobu vyplýva súdu ex offo z poznámky k položke 20a Sadzobníka súdnych
poplatkov s tým, že poplatkovú povinnosť znáša ten subjekt, ktorý alebo v mene ktorého bolo podanie
urobené.

23.Pokiaľišloo námietkunavrhovateľa,ženapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciejeneodôvodnené,

odvolací súd túto nepovažoval za dôvodnú. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že obsahuje náležitosti
požadované ust. § 169 ods. 1 OSP a rovnako tak je z neho zrejmé komu, z akého dôvodu bola uložená
poplatkovú povinnosť, v akej výške a podľa akej položky. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že
v napadnutom uznesení absentuje označenie osobitnej časti týkajúcej sa odôvodnenia.

24. Odvolací súd poukazujúc na namietané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. 06. 2011 sp. zn.
6MCdo 7/2011, konštatuje, že poplatkovú povinnosť je potrebné posudzovať výlučne podľa zákona
o súdnych poplatkoch, a teda ide o povinnosť zaplatiť súdny poplatok za úkon súdu vymedzený v
položke 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý bol vykonaný súdom v konaní ako nevyhnutný
dôsledok zákonom akceptovanej možnosti urobiť podanie elektronickými prostriedkami zo zaručeným

elektronickým podpisom. Keďže v danej veci bolo podané podanie oprávneného elektronickými
prostriedkami zo zaručeným elektronickým podpisom, oprávnený oslobodený od súdneho poplatku
nebol a súd prvej inštancie bol povinný prijatý dokument vytlačiť do listinnej podoby.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).