Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/254/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212763
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214212763.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, K.,
proti odporkyni: V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, K., prechodne bytom T. XXX/
XX, K., zastúpená: JUDr. Gabriel Szabó, advokát so sídlom Kostolné nám. 32, Kolárovo, o náhradu
škody vo výške 410,80 eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
10C/179/2014-72 zo dňa 28. apríla 2015 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania v spojitosti s opravným

uznesením č. k. 10C/179/2014-85 zo dňa 2. marca 2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporkyni náhradu trov náhradu trov konania do rúk jej právneho zástupcu v sume 76,19 eur v lehote
do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 96 ods.
1, 3, § 137, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„OSP“)atým,ženavrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalrozdeleniahnuteľnýchvecí,ktorémalitvoriť
spoluvlastníctvo účastníkov konania. Na výzvu súdu písomným podaním dňa 22.05.2014 špecifikoval a

doplnil svoj nejasný návrh, v ktorom okrem iného uplatnil voči odporkyni nárok na náhradu škody v sume
410,80 Eur, ktorá mu mala byť spôsobená násilným vniknutím do jeho izby odporkyňou. Súd uznesením
zo dňa11.06.2014 vylúčil návrh navrhovateľa o náhradu škody v sume 410,80 Eur na samostatné
konanie. Navrhovateľ prípisom zo dňa 25.03.2015 svoj návrh vzal späť a navrhol konanie zastaviť.
Odporkyňa námietky proti zastaveniu konania nemala, uplatnila si však voči navrhovateľovi nárok na
náhradu trov konania sumou 76,19 eur za dva úkony právnej služby. K tomu súd uviedol, že späťvzatie

návrhusanepriečizákonu,pretokonaniepodľaustanovenia§96ods.lOSPzastavil.Vovzťahuktrovám
konania uviedol, že v danom prípade k späťvzatiu návrhu nedošlo pre dobrovoľné plnenie odporkyňou,
ktorá vo svojom písomnom vyjadrení namietala opodstatnenosť navrhovateľom uplatneného právneho
nároku, preto súd podľa § 146 ods. 2 OSP priznal odporkyni náhradu trov konania sumou 76,19 eur
za dva úkony právnych služieb uplatnených podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to prevzatie veci dňa 29.12.2004 (správne malo byť

29.12.2014) (podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky) v sume 29,88 eur, písomné vyjadrenie
k návrhu zo dňa 01.01.2015 (podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1, písm. c/ vyhlášky) v sume 29,88 eur,
režijný paušál k dvom úkonom právnej služby 1 x 8,04 eur a 1 x 8,39 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky),
t.j. spolu 76,19 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v odvolacej lehote podanie, ktoré označil ako

„Vyjadrenie“ (č.l. 75 spisu), ktoré súd prvého stupňa podľa obsahu vyhodnotil ako odvolanie proti
uzneseniu súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania. Navrhovateľ dôvodil tým, že bol oslobodenýod súdnych poplatkov, k späťvzatiu návrhu došlo skôr, ako sa začalo pojednávanie a tiež poukázal na §
147a ods. 1 až 6 OSP s tým, že protistrana má zaplatiť 15 eur, zastúpená advokátom 100 eur. Záverom
dodal, že on bol poškodený, preto je podľa neho absurdné, aby mal platiť trovy.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k

záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 219 OSP potvrdiť.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 410,80 eur, ktorý bol uznesením
Okresného súdu Komárno č.k. 10C/87/2014-14 zo dňa 11.06.2014 vylúčený na samostatné konanie.
Dňa 04.03.2015 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie navrhovateľa, v ktorom uviedol, že berie
návrh späť a žiada o dočasné zastavenie konania na neurčito (č.l. 45 spisu). Na základe výzvy súdu

prvého stupňa navrhovateľ svoje podanie upresnil a v podaní zo dňa 25.03.2015 uviedol, že svoj návrh
berie späť a navrhuje konanie zastaviť (č.l. 62 spisu). Súd prvého stupňa vyzval odporkyňu na vyjadrenie
k späťvzatiu návrhu a k trovám konania. Odporkyňa vo svojom vyjadrení nenamietala proti späťvzatiu
návrhu, pričom si uplatnila trovy konania vo výške 76,19 eur. Následne súd prvého stupňa vydal
napadnuté uznesenie.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci,
ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov

konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie
súdnehopoplatku,prenedostatokpodmienokkonania,zdôvoduspäťvzatianávrhualebožalobyapod.).
Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové
zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium

procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a

teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. Pokiaľ dôjde k
zastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potomjepovinnosťousúduprirozhodovaní
o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách

(na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení
§ 146 ods. 2 OSP. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady
na aplikáciu ustanovenia § 150 OSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie
v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je
nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu,je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd
neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP je všeobecnou a teda subsidiárnou
úpravou k ustanoveniu § 146 ods. 2 OSP, upravujúcemu zásadu zodpovednosti za zavinenie, použije
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania len vtedy, ak nejde o zavinenie zastavenia konania jedným

z účastníkov konania v zmysle § 146 ods. 2 prvej alebo druhej vety OSP. Z uvedeného vyplýva
záver, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania musí najprv dôsledne
skúmať zavinenie zastavenia konania účastníkmi konania a až následne, ak zavinenie nemožno pričítať
žiadnemu z účastníkov, rozhodnúť o trovách zastaveného konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia

navrhovateľa, ktorý vzal svoj návrh späť v plnom rozsahu bez uvedenia dôvodu a bez toho, aby
odporkyňa splnil to, čoho sa petitom domáhal. Na základe uvedeného súd prvého stupňa postupoval
správne, keď napadnutým uznesením priznal odporkyni trovy konania a na ich náhradu zaviazal
navrhovateľa.

K odvolacej námietke navrhovateľa týkajúcej sa jeho oslobodenia od súdnych poplatkov odvolací súd
uvádza, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 OSP neznamená súčasne
aj zbavenie zodpovednosti účastníka konania za výsledok sporového konania. To znamená, že v
prípade, ak účastník konania, ktorý bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov zaviní zastavenie
konania, bude za podmienok podľa § 146 ods. 2 OSP zaviazaný na znášanie náhrady trov konania

spôsobených druhému účastníkovi (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6 Obo 181/2007,
6 Obo 103/2008 zo dňa 29. mája 2009).

Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti, že späťvzatie návrhu na začatie konania pred prvým
pojednávaním nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o trovách konania. Pokiaľ dôjde k späťvzatiu návrhu

na začatie konania skôr ako sa začalo pojednávanie, rozhoduje súd o vrátení súdneho poplatku
za návrh (§ 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov), posudzovanie nároku účastníka na náhradu trov konania od toho však nie je závislé. Taktiež
poukazovanie na ustanovenie § 147a OSP v podanom odvolaní nemá vo vzťahu k prejednávanej veci
žiadnu súvislosť a ani relevanciu. Preto odvolací súd považoval aj tieto odvolacie námietky navrhovateľa

za neopodstatnené.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvého stupňa priznal odporkyni náhradu trov konania v sume
76,19 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v súlade s § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb, pričom je potrebné dodať, že výška priznanej náhrady trov konania
nebola v odvolaní navrhovateľa ani namietaná.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej
sa trov konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a odporkyni,
ktorá bola v odvolacom konaní úspešná náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne
neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.