Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/198/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206100
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714206100.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: N., s.r.o., N. XX, D., X.: XX XXX XXX
zastúpeného advokátskou kanceláriou O., s. r. o., N. XX, D., IČO: 36 XXX XXX proti povinnému: S.
D., nar. XX.X.XXXX, Q. XXX vedenej súdnym exekútorom S.. W. J., E. úrad so sídlom U. XX, D. pod
č. EX XXXX/XX pre vymoženie XXX,XX eur s prísl. a trov exekúcie, o námietkach povinného proti
exekúcii, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 5.11.2014 č. k.

15Er/258/2014-36, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením námietkam povinného vznesenými u súdneho

exekútora S.. W. J., N.., Exekútorský úrad so sídlom U. 60, Bratislava vyhovel.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.X.XXXX poveril súdneho exekútora S.. W. J., N..
vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. SR XXXXX/XX. Povinný

vzniesol proti exekúcii v zákonnej lehote námietky, v ktorých uviedol, že si od oprávneného vzal pôžičku,
nebol si však vedomý takých vysokých úrokov. Súčasne poukázal na rozhodnutie konajúceho súdu
sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinného uviedol, že označené uznesenie
nie je právoplatné, a preto nie je možné vyhovieť žiadosti povinného.

Súd prvého stupňa citujúc ustanovenie § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) uviedol, že opätovne preskúmal exekučný titul a ďalšie
listinné podklady a dospel k záveru, že námietky povinného sú opodstatnené, lebo súd má v každom
štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť. Poukázal na to, že exekučným titulom v predmetnej
veci je rozhodcovský rozsudok, ktorý priznal oprávnenému ako žalobcovi právo na peňažné plnenie

podľa zmenky. Zo zmluvy o úvere uzavretej účastníkmi konania XX.X.XXXX, ktorú pripojil oprávnený k
exekučnému titulu, vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške
XXX,- eur a povinný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť zvýšený o poplatok XXX,- eur, zaviazal sa
teda vrátiť sumu XXX,- eur v dvanástich mesačných splátkach po XX,- eur od XX.X.XXXX. Oprávnený
predložilajrozhodcovskúzmluvu,ktorúúčastnícikonaniauzavreliXX.X.XXXX,vktorejčlánkuIIzmluvné
strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX,

budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., Bratislava, ak žalujúca strana podá žalobu na Stály rozhodcovský súd alebo pred príslušnýmvšeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Zmluvu
o úvere účastníkov konania posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jej preskúmaním zistil, že neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok vychádzal len zo zmenky
a nárok oprávneného posudzoval len podľa zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového a dohodu
o vyplnení zmenky uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Mal za to,
že ak rozhodcovský rozsudok priznal oprávnenému plnenie len podľa zmenky, ktorú oprávnený vyplnil
na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, potom plnenie priznané rozhodcovským
rozsudkom je podľa záveru súdu prvého stupňa v rozpore s ustanovením § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 2
a ods. 4 písm. k/ a písm. o/ Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konania a

znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Súd prvého stupňa
uviedol, že rozhodcovská doložka nebola s povinným ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá, lebo
je obsiahnutá v tlačive vopred pripravenom oprávneným bez možnosti jej úpravy či zmeny. Uzavrel,
že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne so spotrebiteľom dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v prípade

sporu nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Podľa názoru súdu prvého stupňa ani vyhlásenie
povinného v rozhodcovskej zmluve, že bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy, nespôsobuje jej prijateľnosť a nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť,
lebo ide o vopred predtlačený text, ktorý jednak splýva s ostatnými podmienkami a súčasne ho nie
je možné meniť či upravovať, ale rozhodcovskú zmluvu možno prijať len ako celok. Z týchto dôvodov

súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného, lebo rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na
plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal záver súdu
prvého stupňa o postavení povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretú s povinným dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej poskytol povinnému úver na účel povolania,
tento údaj povinný v zmluve osobitne uviedol a podpísal. Oprávnený mal za to, že treba chrániť dobrú
vieru veriteľa, lebo v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy potvrdil, že

informácie, ktoré poskytol oprávnenému, sú pravdivé a povinnosťou oprávneného ako veriteľa nie je
skúmať,načopovinnýakodlžníkúverpoužil.Zdôraznil,žeuzavretiezmluvyoúverenebolopodmienené
uzavretím rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá na samostatnej listine a v prípade, ak by povinný
ako dlžník rozhodcovskú zmluvu neuzavrel, spor zo zmluvy o úvere by sa riešil súdnou cestou. Z týchto
dôvodov preto považoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené XX.X.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,

že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.V posudzovanej veci oprávnený uviedol v odvolaní dva dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého
stupňa nie je správne. Namietal posúdenie zmluvy o úvere účastníkov konania ako zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a tiež záver súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá
oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať rozhodnutie, ktoré je v predmetnej veci exekučným
titulom.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere s tým, že podľa
všeobecných podmienok ide o zmluvu nepomenovanú, ktorá sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Súd prvého stupňa správne posudzoval zmluvu aj podľa ustanovení zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy účastníkov
konania spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ a písm. b/ citovaného zákona Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Oprávnený poskytol ako veriteľ povinnému úver na základe nepomenovanej zmluvy (s odkazom na §
261 ods. 2 Obchodného zákonníka). Bez ohľadu na to, ako je zmluva označená však podľa citovaných
zákonných ustanovení je potrebné zmluvu účastníkov konania považovať za zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, pretože spĺňa podmienky uvedené v týchto ustanoveniach - oprávnený ako veriteľ má podľa
výpisu z obchodného registra poskytovanie úverov z vlastných zdrojov v predmete svojej podnikateľskej
činnosti a povinný je fyzickou osobou, ktorej úver bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Pokiaľ oprávnený s poukazom na znenie zmluvy o úvere namietal, že podľa zmluvy bol úver povinnému
poskytnutý na účel povolania, odvolací súd zastáva názor, že o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy
o úvere nesvedčí údaj v zmluve za textom „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon“ krížikom v rámčeku vyznačené „povolania“. Predovšetkým nie je z textu zmluvy zrejmé, či

toto vyznačenie urobil práve povinný, okrem toho zo zmluvy nevyplýva, aké povolanie vykonával a
aký konkrétny súvis s takýmto povolaním má uzavretie zmluvy, preto nemožno takúto zmluvu vyňať z
aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné
bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie. Pretože oprávnený v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplnil, súd prvého stupňa správne

vychádzal z toho, že úver poskytnutý povinnému zabezpečený zmenkou je spotrebiteľským úverom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v
rámci dojednania rozhodcovskú doložku od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

rozhodcovským konaním (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Občiansky zákonník medzi neprijateľné podmienky príkladmo zahŕňa
aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne
riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

OprávnenýpredložilrozhodcovskúzmluvuzavretúspovinnýmdňaXX.X.XXXX,ktorejpredmetompodľa
čl. II zmluvy bol dohoda o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
J. rameno 8, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu D.

I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že touto úpravou je fakticky odopretá
možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k porušeniu
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, že povinný
rozhodcovskú zmluvu podpísal. Rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve nemožno považovať za
(jednoznačne)individuálnedojednanú,predstavujeneprijateľnúpodmienkuvzmluveajepretoneplatná.

Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci

pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne
mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že
z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obepodpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o
formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o
revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj
napriek tomu že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej
zmluve odvolací súd má za to, že reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka), v tomto prípade

povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu a to či
už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) a čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.

Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, keď medzi zmluvnými
stranamibolavsúladesustanovením§3zákonač.244/2002Z.z.uzavretáplatnározhodcovskázmluva
alebo rozhodcovská doložka, inak rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Súd prvého stupňa s poukazom na uvedené správne uzavrel, že v predmetnej veci je exekúcia
neprípustná a z tohto dôvodu vyhovel námietkam povinného, lebo rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej sa exekúcia vedie, je neplatná, a preto ani rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto

neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní
úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.