Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/253/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713200796
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713200796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: DLJ trans,
s.r.o., so sídlom 038 61 Turčianske Kľačany 183, IČO: 45 307 831, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom R. XX, XXX XX I., proti žalovanému: EKO-PV TRANS,
s.r.o., so sídlom 038 61 Turčianske Kľačany 109, IČO: 36 395 358, zastúpenému právnym zástupcom
JUDr. Petrom Belicom, advokátom, so sídlom Y. X., XXX XX H., v konaní o zaplatenie 7.200 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 49/2013-204
zo dňa 12.12.2013 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č.k. 18Cb/49/2013-222 zo dňa 24.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 49/2013-204 zo dňa 12.12.2013 v spojení s doplňujúcim
rozsudkom č.k. 18Cb/49/2013-222 zo dňa 24.1.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia
v sume 498,30 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Milana Štúrika, advokáta, so sídlom R. XX, XXX XX I..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s doplňujúcim rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.200 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne zo sumy

7.200 Eur odo dňa 1.1.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
súdneho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
432 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.765,08 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Doplňujúcim rozsudkom bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy
konania vo výške 19,38 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Martin. V
odôvodnení po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 266 ods. 1, 2, 3, § 340 ods. 1, § 566 ods.
1, § 577, § 578 ods. 1, § 579 ods. 1, § 587 ods. 1, § 610, § 611 ods. 2, § 621, § 625 ods. 1, 2, § 642, § 652

ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 516 ods. 1, § 574 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
ako aj ust. § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. okresný súd skonštatoval, že nemal preukázanú
Zmluvu o sprostredkovaní podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka. Zhodnými vyjadreniami účastníkov,
výsluchom svedka p. D., listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca vyúčtoval cenu prepravy
žalovanému a žalovaný vystavil faktúru tretiemu subjektu. V medzinárodných nákladných listoch (CMR)
je ako dopravca označený žalovaný. Obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nenapĺňa

kritéria ust. § 642 Obchodného zákonníka, pretože preukázateľne nedošlo k uzatvoreniu zmluvy žalobcu
s treťou osobou. Nesporne vznikol najskôr zmluvný vzťah medzi POLAR-M, s.r.o. a žalovaným, zmluva
o preprave podľa § 610 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka. Uvedené vylučovalo aj prípadné
uzatvorenie zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka,ktorá naviac pre svoju platnosť podľa ust. § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka musí mať písomnú
formu. Žalovaný ako dopravca zo zmluvy o preprave s tretím subjektom - POLAR-M, s.r.o. splnil svoj
záväzok pomocou žalobcu ako ďalšieho dopravcu. Na základe objednávky žalovaného žalobca reálne

vykonal prepravu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.8.2013 vypovedal „samozrejme
nepopierame, že reálne všetky prepravy vykonal žalobca.“ Vykonanie prepravy žalobcom nebolo medzi
účastníkmi sporné. Došlo k vykonaniu prepravy žalobcom pre žalovaného na základe objednávok
žalovaného za podmienok uvedených (trasa, náklad, cena prepravy). Okresný súd z rokovaní ohľadne
uzatvorenia zmluvy a z praxe, ktorú medzi sebou strany počas spolupráce zaviedli od r. 2010 až do

ukončenia spolupráce v r. 2012, dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená komisionárska
zmluva podľa § 577 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože predmetom záväzku podľa
komisionárskej zmluvy je „zariadenie určitej obchodnej záležitosti“. Vychádzajúc z trvania zmluvného
vzťahu - dvoch rokov a praxe, ktorá bola medzi účastníkmi zavedená, a to vystavenie objednávky,
realizácia prepravy, vyúčtovanie ceny prepravy, sa potom nemohlo jednať o dohodu „zariadiť určitú
obchodnú záležitosť“. Vyúčtovanie provízie prvýkrát až po dvoch rokoch spolupráce dňa 14.7.2012, zo

strany žalovaného bez ďalšieho nepreukázalo existenciu komisionárskej zmluvy medzi účastníkmi a
vzniku nároku žalovaného na odplatu, vyúčtovanú vo faktúre č. 120212. Naopak, dôkazy preukázali
tvrdenie žalobcu o existencii zmluvy o preprave.

ZmluvaoprepravemedzižalovanýmaspoločnosťouPOLAR-M,s.r.o.vkonanínebolaspornásohľadom

na vyjadrenie žalovaného a svedka p. D.. Žalovaný svoj záväzok ako dopravca vo vzťahu k spoločnosti
POLAR-M,s.r.o.,plnilpomocouďalšiehodopravcu-žalobcuazodpovedalpritomspoločnostiPOLAR-M,
s.r.o. akoby prepravu uskutočňoval sám v zmysle § 621 Obchodného zákonníka. Žalovaný zodpovedal
tretiemu subjektu za riadne vykonanie prepravy, z ktorého dôvodu zabezpečil pre riadne vykonanie
prepravy potrebné doklady, o čom vypovedal právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa

17.4.2013apredložillistinnédôkazy-zmluvuospolupráci,systémGMPplusB4.1aZmluvuospolupráci
č.12/2009.Existenciukomisionárskejzmluvyaleboinejzmluvysprostredkovateľskéhocharakterupodľa
záveru okresného súdu vylučovala aj spolupráca žalovaného so spoločnosťou POLAR-M, s.r.o., ktorú
opísal žalovaný na pojednávaní konanom dňa 30.10.2013 a ktorá trvala od r. 2008 a túto spoluprácu
okresný súd vyhodnotil ako spoluprácu na základe rámcovej zmluvy o preprave, na základe ktorej

vznikali na podklade objednávok POLAR-M, s.r.o. jednotlivé zmluvy o preprave pre prepravu určitej
zásielky z určitého miesta odoslania do určitého miesta určenia. Zmluvné podmienky prepravy boli
dohodnuté medzi žalovaným ako dopravcom a POLAR-M, s.r.o. ako odosielateľom ešte pred vznikom
zmluvného vzťahu žalovaného so žalobcom, ktorý podľa vyjadrenia žalovaného vznikol v r. 2009-2010,
ktorá skutočnosť vylučuje aplikáciu zákonného ust. § 578 Obchodného zákonníka. Bolo nesporné z

vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 30.10.2013, že žalovaný ako dopravca pri vzniku zmluvného
vzťahu so žalobcom vychádzal z už dohodnutých zmluvných podmienok s odosielateľom POLAR-
M, s.r.o.. Dotvrdili to aj objednávky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Existencia zmluvného vzťahu
so spoločnosťou POLAR-M, s.r.o. preukázala, že žalovaný nekonal podľa pokynov žalobcu, uvedené
nevyplynulo tak z vyjadrenia žalobcu ani z vyjadrenia žalovaného. Žalovaný ešte bez pokynov žalobcu

dohodol so spoločnosťou POLAR-M, s.r.o. podmienky zmluvy o preprave, a to rámcovej v zmysle ust. §
610 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, o tom vypovedal aj svedok p. D., keď „POLAR-M, s.r.o.
akošpedičnázasielateľskáspoločnosťsapokúšalapretietovozidlánájsťnajlepšievyťaženieazadávala
následne objednávky na prepravu“ a na základe tejto rámcovej zmluvy o preprave, keď POLAR-M, s.r.o.
oslovila o širšiu spoluprácu, žalovaný následne predložil návrh na uzavretie zmluvy, a to s podmienkami

už dohodnutými s tretím subjektom žalobcovi, aby svoj záväzok voči tomuto subjektu splnil pomocou
ďalšieho dopravcu - žalobcu (§ 621 Obchodného zákonníka). Uvedené vyplynulo z návrhu zmluvného
partnera žalovaného na rozšírenie spolupráce podľa rámcovej zmluvy o preprave žalovaného a POLAR-
M, s.r.o.. Tomuto postupu podľa záveru okresného súdu korešpondovali vykonané listinné dôkazy -
faktúry žalobcu a objednávky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, ktorý objednal prepravu u žalobcu

na základe objednávky od svojho zmluvného partnera spoločnosti POLAR-M, s.r.o. ako odosielateľa.
Z výsluchu svedka p. D. okresný súd mal preukázané, že v zmluvnom vzťahu zmluvy o preprave
medzi žalovaným a spoločnosťou POLAR-M, s.r.o., táto ako odosielateľ nevylúčila plnenie záväzku
žalovaného ako dopravcu prostredníctvom tretej osoby. Žalovaný ako dopravca vo vzťahu k spoločnosti
POLAR-M, s.r.o. zodpovedal tejto spoločnosti ako odosielateľovi tak, akoby prepravu uskutočnil sám.

Vyjadrenie konateľky žalovaného na pojednávaní 30.10.2013 o vzniku zmluvného vzťahu so žalobcom
korešpondovalo s vyjadrením žalobcu - konateľa Juraja Vaňku na pojednávaní dňa 12.12.2013 o vzniku
a obsahu spolupráce medzi žalobcom a žalovaným a spolu tieto výpovede preukázali existenciu zmluvy
o preprave (rámcovej) medzi žalobcom a žalovaným podľa § 610 a nasl. ustanovenia Obchodnéhozákonníka. Boli uzatvárané jednotlivé zmluvy o preprave určitej zásielky z určitého miesta odoslania
do určitého miesta určenia. Žalobca sa stal právnym nástupcom na strane dopravcu, čo žalovaný
nerozporoval. Z vyjadrení účastníkov nevyplývalo, že žalovaný sa zaviazal, že zariadi vo vlastnom

mene pre žalobcu určitú obchodnú záležitosť a bude konať podľa pokynov žalobcu pri uzatváraní zmlúv
s tretím subjektom, ani takéto konanie žalovaný nepreukázal, ktorá skutočnosť vylučuje existenciu
komisionárskej zmluvy, resp. akejkoľvek inej zmluvy sprostredkovateľského charakteru. Podstatnou
náležitosťou komisionárskej zmluvy je záväzok komitenta zaplatiť komisionárovi odplatu. Žalovaný
okrem svojho vlastného tvrdenia nepreukázal dohodu so žalobcom ohľadne odplaty za uzatvorenie

zmluvy. Existenciu takejto dohody žalobca poprel. Samotné vyúčtovanie odplaty vo výške 7.200 Eur
vo faktúre č. 120201 zo dňa 14.7.2012, so splatnosťou 27.9.2012, bez ďalšieho nepreukázalo takúto
dohodu. Naopak, uznanie záväzku zo dňa 27.9.2012, t.j. v čase, keď mala byť odplata podľa faktúry
splatná, žalovaný uznal záväzok - cenu prepravy vyúčtovanú v tam uvedených faktúrach bez výhrad.
Tvrdená dohoda, že si zmluvné strany budú poskytovať vzájomne služby, okrem toho, že bola neurčitá,
a preto podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, nebola preukázaná medzi

žalobcom a žalovaným, ale sa týkala pomoci v rámci rodinných vzťahov medzi konateľmi účastníkov.
Bolo preukázané listinnými dôkazmi, faktúrami, pripojenými objednávkami, medzinárodnými nákladnými
listami, že žalobca a predtým jeho právny predchodca reálne vykonal prepravy v súlade s objednávkami
žalovaného a podľa objednávky vyúčtoval cenu prepravy, čím dochádzalo k vzniku zmluvného vzťahu
postupom podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Žalovaný nepreukázal ani tvrdenie, že účtoval

cenuprepravyspoločnostiPOLAR-M,s.r.o.vrovnakejvýškeakobolaúčtovanácenaprepravyžalobcom
žalovanému. Opak preukázala svedecká výpoveď p. D. na pojednávaní dňa 30.10.2013, keď vypovedal,
že faktúry, ktoré súdu spoločnosť POLAR-M, s.r.o. doručila, boli uhradené vo výške ako znejú na sumu
podľa prílohy k listu zo dňa 19.9.2013, a porovnanie v podaní žalobcu zo dňa 16.10.2013 preukázalo
rozdiel v platbách vo výške 326,15 Eur v prospech žalobcu. Bolo potom bez relevancie vyjadrenie

právneho zástupcu žalovaného, že rozdiely vznikali v dôsledku zľavy poskytnutej žalovaným za tzv.
rýchlu platbu. V podstate okresný súd poukázal na charakter podnikateľskej činnosti, ktorá sa vykonáva
samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Pri preukázaní zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podľa § 610 a nasl. ustanovenia
Obchodného zákonníka žalobca pri kreovaní zmluvného vzťahu so žalovaným nemohol ovplyvniť

dohodnuté zmluvné podmienky žalovaného s tretím subjektom. Žalovaný aj vo vzťahu k žalobcovi pri
vzniku zmluvy o preprave konal na vlastnú zodpovednosť, sám predložil návrh zmluvy žalobcovi, niesol
podnikateľské riziko prítomné aj v podnikaní vo vzťahu k žalobcovi, prípadne k tretiemu subjektu a
žalobca nemohol preniesť jeho podnikateľské riziko na seba.

Okresnýsúduzavrel,žežalovanývkonanínepreukázalnároknazaplateniesumy7.200Eurvyúčtovanej
vo faktúre č. 120212, preto nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu proti žalovanému započítaním
listom zo dňa 31.12.2012 podľa § 580 Občianskeho zákonníka, pretože nebol naplnený základný
predpoklad pre započítanie - vzájomnosť pohľadávok veriteľa a dlžníka. Okresný súd preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie ceny prepravy žalobcovi podľa uznania záväzkov zo dňa 27.9.2012, kde sa

účastníci dohodli na zmene splatnosti ceny prepravy vyúčtovanej v tam uvedených faktúrach v súlade
s ust. § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účastníci si dohodli zmenu vzájomných práv a povinností,
pokiaľ išlo o splatnosť ceny prepravy oproti pôvodnej ústnej dohode o splatnosti 30 dní. Úrok z
omeškania bol okresným súdom priznaný podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného
v čase vzniku omeškania. Sadzba úroku z omeškania podľa názoru okresného súdu neodporovala

zákonným ustanoveniam § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dohodu ohľadne vzdania sa
nároku na úroky z omeškania žalobcom okresný súd vyhodnotil v zmysle ust. § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože bol v
rozpore so zákonom, a to ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V čase, keď sa žalobca vzdával
nároku na úroky z omeškania za obdobie po lehote splatnosti, t.j. od 1.1.2013, išlo o právo žalobcu, ktoré

mohlo vzniknúť až v budúcnosti. Nešlo o už existujúce právo žalobcu na úrok z omeškania. Dohoda o
vzdanísapráv,ktorémôžuvbudúcnostivzniknúť,odporujeajzásadedobrýchmravovpodľaust.§3ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože v čase, keď sa oprávnená osoba vzdáva práva, ktoré môže vzniknúť
v budúcnosti, nemôže spravidla posúdiť dosah následkov spôsobených tým, že sa vzdala práva, ktoré
ešte ani nevzniklo.

O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu 432Eur a titulom trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. boli priznané trovy vo výške
1.765,08 Eur.

Doplňujúcim rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť Slovenskej republike
trovy konania vo výške 19,38 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu
Martin. Okresný súd zistil, že nebolo rozhodnuté o trovách štátu, preto v rámci doplňujúceho rozsudku,
za aplikácie ust. § 166 ods. 1, 2, 3, § 148 ods. 1 O.s.p., ak bol vypočutý svedok Ing. I. D., ktorý
si uplatnil svedočné vo výške 19,38 Eur, o ktorom svedočnom rozhodol okresný súd uznesením č.k.

18Cb/49/2013-181 zo dňa 22.11.2013 tak, že svedkovi uplatnené svedočné priznal a upravil učtáreň
Okresného súdu Martin, aby svedočné vyplatila zo štátnych prostriedkov, preto následne štát mal právo
nanáhradutrov,ktoréplatil.Pretožežalobcabolvkonaníúspešnýpodľaust.§148ods.1O.s.p.,okresný
súd zaviazal žalovaného na náhradu trov štátu, vzniknutých titulom vyplateného svedočného 19,38 Eur
pri výpovedi svedka Ing. I. D..

Proti tomuto rozsudku okresného súdu, v spojení s doplňujúcim rozsudkom, v zákonnej lehote podal
odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne
rozhodnutie okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že okresný súd vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovaného za aplikácie ust. § 263 ods. 1
Obchodného zákonníka, ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu, t.j. že

od dojednaní úrokov z omeškania je možné sa odchýliť. Z uvedeného potom, ak zmluvné strany
vylúčili nárok na úrok z omeškania, tak tento postup umožňovalo ust. § 263 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Podľa názoru žalovaného nie je správne tvrdenie okresného súdu, v zmysle ktorého vzdanie
sa nároku na úrok z omeškania bolo v rozpore s dobrými mravmi a malo ísť o absolútne neplatný
úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný mal za to, že existencia zmluvného vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou POLAR-M,
s.r.o. nevylučovala možnosť uzavrieť komisionársku zmluvu so žalobcom najmä z dôvodu, že ust. §
578 Obchodného zákonníka v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka
nie je kogentné. Bolo preukázané, že žalobca vykonával prepravu pre spoločnosť POLAR-M, s.r.o..
Taktiež bolo preukázané, že túto prepravu mohol žalobca pre spoločnosť POLAR-M, s.r.o. vykonávať

jedine vďaka činnosti žalovaného. Žalovaný ponúkol žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy, z ktorej
jednoznačne vyplynulo, že žalobca bude poskytovať, resp. vykonávať prepravu pre POLAR-M, s.r.o..
Z ustanovenia § 621 Obchodného zákonníka nevyplýva, aký zmluvný vzťah sa má použiť, ak chce
dopravca na prepravu použiť ďalšieho prepravcu. Preto nebolo možné vyvodiť záver, že ak žalovaný ako
dopravca zo zmluvy o preprave s POLAR-M, s.r.o. chcel na vykonanie prepravy použiť iného dopravcu

- žalobcu, nemohol tak so žalobcom uzavrieť komisionársku zmluvu s určitými odchýlkami. V zmysle
uvedeného preto podľa názoru žalovaného nebol správny záver okresného súdu, podľa ktorého nebolo
možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o komisionárskej zmluve z dôvodu, že žalobca
ako komitent nemohol ovplyvniť vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou POLAR-M, s.r.o.. Okresný
súd podľa záveru žalovaného dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď považoval prax medzi

žalobcom a žalovaným ako vzťah, kde žalovaný vystavil objednávku a žalobca tento návrh prijal. Tieto
objednávky boli vystavované žalovaným práve na základe rámcovej komisionárskej zmluvy. To, že bola
uzavretá komisionárska zmluva, svedčí aj výpoveď samotného žalobcu na pojednávaní dňa 17.4.2013,
keď konateľ žalobcu uviedol, že „naša spolupráca bola taká, že konateľka žalovaného oslovila môjho
syna, či chce pre nich voziť tovar pre špeditéra do Topoľčianok... „a ďalej „prepravné služby robil môj

syn pre špeditéra z Topoľčianok tak, že konateľka žalovaného dohodla túto prácu. Naša spolupráca bola
taká, že keď nás oslovil žalovaný, my sme prepravy vykonávali a vždy sme ich fakturovali žalovanému,
a žalovaný tieto preúčtoval tretej firme. Bola to splatnosť 30 dní, zo začiatku sa platilo dobre, neskôr
sa to pokazilo“. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá komisionárska zmluva, ktorá nevyžaduje
pre svoju platnosť písomnú formu. Sám žalobca potvrdil, že existenciu záväzku odplaty si uvedomoval

a vedel o nej, a to na pojednávaní dňa 30.10.2013. Žalovaný zriadil obchodnú záležitosť pre žalobcu vo
vlastnom mene so spoločnosťou POLAR-M, s.r.o.. Žalobca vykonával prepravy pre spoločnosť POLAR-
M, s.r.o., čo bolo nesporné, a teda žalovaný si svoj záväzok z komisionárskej zmluvy splnil riadne a
včas. Navyše bolo preukázané, že bez súčinnosti žalovaného by žalobca vôbec nemohol podnikať v
oblasti dopravy, keďže nemal rôzne povolenia na túto dopravu, ktoré mu zabezpečil žalovaný. Bolo by

v rozpore so zásadami upravenými v Obchodnom zákonníku, keby žalovaný ako podnikateľ nekonal
v záujme dosiahnutia zisku, ale by len prefakturovával výšky žalovaných faktúr svojmu odberateľovi,
a to POLAR-M, s.r.o. v zhodnej výške. Žalovaný zabezpečoval pre žalobcu obstaranie obchodných
záležitostí, a to zákaziek v období od 14.7.2010 do 14.7.2012 v celkovej hodnote 133.885,16 Eura z tohto titulu obvyklá bola odplata, ktorú si účtoval žalovaný voči žalobcovi v sume 7.200 Eur.
Žalobca podľa názoru žalovaného nemá dôvodný ani nárok na úrok z omeškania, keďže tohto úroku z
omeškania sa vzdal, nepodmienečne z celého neuhradeného dlhu. Keďže žalobca a žalovaný uzavreli

komisionársku zmluvu, podľa ktorej žalovaný vo vlastnom mene zaobstarával pre žalobcu obchodné
záležitosti - vykonávanie nákladnej automobilovej prepravy vozidlom žalobcu pre tretí subjekt - POLAR-
M, s.r.o. (čo bolo preukázané aj výpoveďou svedka Vlčka), a na účet žalobcu, pretože žalovaný všetky
faktúry za dopravu prefakturoval žalobcovi, vznikol žalovanému nárok na zaplatenie odplaty, a keďže
táto nebola dohodnutá, patrí žalovanému odplata obvyklá za obdobnú činnosť vo výške 7.200 Eur, ktorú

si žalovaný jednostranne započítal voči žalobcovej pohľadávke, ktorý nijako hodnoverne nepreukázal,
že by vôbec nejaké prepravy vykonával, preto žalovaný v predmetnom spore dôvodne odmieta nárok
žalobcu, čo prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že dôvody uvádzané
žalovaným v odvolaní sú nepravdivé, tendenčné a zavádzajúce. Žalobca poskytol tvrdenie, že pre vznik

a platnosť právneho úkonu sa vyžaduje súhlasný prejav vôle oboch zmluvných strán. Nepostačuje len
úmysel jednej strany, aby vznikla zmluva a už vôbec nie, aby takýto vzťah bol vykonštruovaný dodatočne
po tom, čo žalovaná strana uznala svoj záväzok čo do základu a výšky na zaplatenie 7.200 Eur za
vykonanú prepravu žalobcom a zaviazala sa tento záväzok v lehote do 31.12.2012 zaplatiť. Žalovaný
sa podľa názoru žalobcu umelo snaží vytvoriť nejaký právny vzťah, ktorý pomenováva raz ako zmluvu

o sprostredkovaní, neskôr ako komisionársku zmluvu, napriek tomu, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je klasickou zmluvou o preprave, keď žalobca vykonával pre žalovaného prepravu na
základe žalovaným vystavenej objednávky na prepravu. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca
vykonával prepravu pre spoločnosť POLAR-M, s.r.o.. Žalobca poukázal, že vystavoval žalovanému
faktúry za vykonané prepravy. Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa vykonal podrobné a rozsiahle

dokazovanie i napriek tomu, že žalovaný uznal pohľadávky žalobcu v žalovanej výške a ďalej mal
preukázané, že žalovanému nevznikla žiadna pohľadáva voči žalobcovi, a preto nemohlo dôjsť ani k
zákonnému započítaniu zo strany žalovanej strany. Žalobca poukázal na to, že okresný súd správne
rozhodol, a preto žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania vo
výške 294,46 Eur.

Po doručení vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného, žalovaný v podaní zo dňa 31.3.2014 (č.l.
244 - 245 spisu) zaslal stanovisko, v ktorom zotrval na svojich odvolacích dôvodoch, ako aj, že
nesúhlasí s argumentáciou žalobcu v tom, že odvolanie žalovaného je tendenčné a zavádzajúce.
Žalovaný zdôraznil, že existencia zmluvy o preprave nevylučuje súčasnú existenciu komisionárskej

zmluvy. Existenciu skonto poplatku vysvetlil svedok D. na pojednávaní 30.10.2013, čím potvrdil, že
výška fakturovaných súm zo strany žalobcu žalovanému bola zhodná s výškou fakturovaných súm
žalovaným svojmu odberateľovi POLAR-M, s.r.o.. Žalovaný zotrval na tom, že okresný súd vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ nepripustil, že žalobca a žalovaný mohli dohodou vylúčiť
ustanovenie o úroku z omeškania, keďže v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka ide o úpravu,

od ktorej za použitia ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany môžu odchýliť. V
ďalšom žalovaný zotrval na tom, že žalobca mohol vykonávať prepravy len vďaka činnosti žalovaného,
a pritom nie je rozhodné, ako zmluvné strany označia typ zmluvy, ale ako je právny vzťah vyhodnotený
súdom. Žalovaný zriadil obchodnú záležitosť pre žalobcu vo vlastnom mene so spoločnosťou POLAR-
M, s.r.o., a preto žalovanému vznikla odplata za zriadenie tejto obchodnej záležitosti, ktorá ako obvyklá

zodpovedalasume7.200Eur.Tútoobvyklosťvýškyodplatyžalovanýzapočítaljednostrannýmzápočtom
z 31.12.2012, preukázateľne doručeným žalobcovi, čím nastal stret a zánik vzájomných pohľadávok.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods.

1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení
s doplňujúcim rozsudkom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/253/2014-269 zo dňa 26.11.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehotenajmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.01.2015,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu bol posudzovaný v medziach odvolacích
dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 21.2.2014, za aplikácie ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p., keď žalovaný podaným odvolaním vymedzil tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne
dôvody pre konanie krajského súdu ako súdu odvolacieho, na základe ktorých odvolací súd aj pristúpil

k zhodnocovaniu skutkových a právnych záverov, obsiahnutých v prvostupňovom rozhodnutí. Pri
posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa, ktorým bol viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebol preukázaný
žiaden dôvod výnimky vyplývajúci z ust. § 213 ods. 2 až 7 O.s.p.. Krajský súd má za to, že okresným
súdom bol spoľahlivým spôsobom zistený skutkový stav veci, ktorý dával základ pre vyhodnotenie nielen
žalobcovho nároku, ale aj použitej obrany žalovaným.

Výsledky dokazovania jednoznačne preukázali, že žalovaný vykonal dopravu pomocou ďalšieho
dopravcu, a to žalobcu. Tento záver krajského súdu, ktorý je v zhode so záverom okresného súdu,
vyplýva aj z medzinárodných nákladných listov, kde je žalovaný uvedený ako dopravca. V každej z
jednotlivých faktúr žalobca účtoval žalovanému vykonanie prepravy podľa jednotlivých objednávok. V

tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ust. § 621 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu
uskutočňoval sám. Okresným súdom zistený skutkový stav dával nepochybne základ ku konštatovaniu,
že medzi žalobcom a žalovaným bol vzťah z vykonanej prepravy. Žalovaný vykonával prepravu, na
ktorú sa zaviazal subjektu POLAR-M, s.r.o. aj prostredníctvom žalobcu ako ďalšieho dopravcu (§ 621

Obchodného zákonníka). Žalobca mal preto dôvodný nárok na odplatu za vykonanú prepravu, čo v
konečnom dôsledku potvrdil uznaním svojich záväzkov aj žalovaný voči žalobcovi v písomnom úkone zo
dňa 27.09.2012 (č.l. 3 spisu). Uznaním, ktoré vykonal žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, tak bola nesporná
pohľadávka žalobcu na zaplatenie odplaty za vykonanú prepravu.

Žalobcova pohľadávka podľa názoru krajského súdu, čo bolo v súlade aj s vyhodnotením, ktoré
uskutočnil okresný súd, nezanikla úkonom započítania ako jednostranným hmotno-právnym úkonom
uskutočneným žalovaným zo dňa 31.12.2012 (č.l. 12 spisu), pretože žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal,žeuzavrelsožalobcomdohoduoprovízii(odplate),t.j.žebyžalobcamalplatiťžalovanému
zazabezpečenéprepravy,ktorérealizovalžalobcaprežalovaného,keďvzmyslevýsledkovdokazovania

žalobcabolvpozíciiďalšiehodopravcuvovzťahukužalovanému.Vtomtosmereuplatnenéhonárokuzo
strany žalovaného v hmotno-právnom úkone Započítania pohľadávok jednostranným právnym úkonom
žalovaného zo dňa 31.12.2012 (č.l. 12 spisu), žalovaný nepreukázal zmluvný základ so žalobcom, z
ktorého by mala takáto provízia (odplata) pre žalovaného vyplynúť, t.j. nebolo preukázané uzavretie
sprostredkovateľskej zmluvy, prípadne komisionárskej zmluvy, ani iný typ zmluvy medzi žalobcom

a žalovaným, z ktorého by vyplýval žalovaným tvrdený nárok na províziu (odplatu) z titulu použitej
argumentácie žalovaným za sprostredkovanie vykonania prepráv žalobcom, resp. zabezpečenia
možnosti žalobcovi, aby mal príležitosť uzavrieť zmluvy o preprave. Žalovaný nedokázal, že disponoval
takouto pohľadávkou na započítanie, preto jednostranný hmotno-právny úkon započítania, uskutočnený
žalovaným v podaní zo dňa 31.12.2012, nemohol vyvolať stret pohľadávok a následne ani zánik

žalovanej pohľadávky. Pokiaľ žalovaný nepreukázal, že disponoval s protipohľadávkou voči žalobcovi,
použitou na započítanie v jednostrannom právnom úkone započítania pohľadávok zo dňa 31.12.2012,
tak okresný súd správne postupoval, ak žalobe žalobcu vyhovel.

Zo strany okresného súdu bol namieste vzatý do úvahy komplexne vzťah založený nielen medzi

žalobcom a žalovaným, ale aj vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou POLAR-M, s.r.o., ktorý
predchádzal zmluve medzi žalobcom a žalovaným, keď pre naplnenie zmluvných záväzkov žalovaným,
ktoré mu vyplývali zo zmluvy, uzavretej so subjektom POLAR-M, s.r.o., nadväzovali zmluvné podmienky
dohodnutémedzižalovanýmažalobcomakoďalšímdopravcom.Krajskýsúdzaaplikácieust.§219ods.
2 O.s.p. sa stotožňuje so závermi okresného súdu, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku

a v podrobnostiach na jeho závery, tak skutkové, ako aj právne odkazuje. Výsledky vykonaného
dokazovania preukázali to, že medzi žalobcom a žalovaným existoval vzťah z prepravnej zmluvy, z ktorej
vyplýval záväzok pre žalovaného zaplatiť odplatu za vykonanú prepravu a nevyplýval záväzok žalobcu
na províziu (odplatu) účtovanú žalovaným, keďže pre tento druh nároku žalovaný nepreukázal žiadenzmluvný základ so žalobcom a ani inú právnu skutočnosť, podľa ktorej by bolo možné prihliadnuť na
obranu žalovaného v tom, že by disponoval proti žalobcovi nárokom na zaplatenie sumy 7.200 Eur.

Žalovaný bol nositeľom dôkaznej povinnosti v tvrdení uzavretia komisionárskej zmluvy so žalobcom a
dohodnutej provízie - odplaty v sume 7.200 Eur. Krajský súd uvádza, že žalovaný neuniesol dôkaznú
povinnosť, keďže nebol preukázaný medzi ním a žalobcom zmluvný vzťah komisionárskej zmluvy, z
ktorej by vyplýval nárok žalovaného na províziu - odplatu voči žalobcovi. Medzi žalobcom a žalovaným
išlo o prepravnú zmluvu, keď žalobca bol v pozícii ďalšieho dopravcu vo vzťahu k žalovanému, ktorý

si plnil záväzky zo zmluvy uzavretej s tretím subjektom, a to s POLAR-M, s.r.o., pre ktorého žalovaný
bol nositeľom záväzku vykonať dopravu, ktorý záväzok splnil prostredníctvom žalobcu ako ďalšieho
dopravcu. Pokiaľ žalovaný nepreukázal zmluvný základ tvrdenej komisionárskej zmluvy, ktorá mala byť
uzavretá so žalobcom, tak následne nemohol byť ani úspešný v obrane o zániku žalobcovej pohľadávky
jednostranným hmotno-právnym úkonom započítania zo dňa 31.12.2012, v ktorom mala byť použitá na
započítanie práve žalovaným nepreukázaná provízia - odplata z titulu komisionárskej zmluvy uzavretej

medzi žalovaným a žalobcom. To, čo je podstatné v zmysle záverov krajského súdu, že žalovaný
nepreukázal uzavretie komisionárskej zmluvy so žalobcom, z ktorej by mala vyplynúť pohľadávka
provízie, resp. obvyklosti odplaty uplatnenej proti žalobcovi vo výške 7.200 Eur. Tvrdenie existencie
takéhotozmluvnéhovzťahupoprelžalobcaaakžalovanýtentozmluvnývzťahnepreukázal,taknemohol
byť úspešný v predmetnom spore so svojou obranou o zániku žalobcovej pohľadávky uskutočnením

jednostranného právneho úkonu započítania žalovaným zo dňa 31.12.2012, keď nebolo preukázané, že
žalovanýdisponovalspohľadávkouprovízie-odplatypoužitejnazapočítanievočinespornejpohľadávke
žalobcu uznanej žalovaným.

Krajský súd poukazuje aj na výpoveď svedka D. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa

30.10.2013, ktorý potvrdil, že pre spoločnosť POLAR-M, s.r.o. bol rozhodujúci zmluvný vzťah, ktorý
mala táto spoločnosť so žalovaným, ktorý zabezpečoval pre uvedenú spoločnosť prepravné služby,
a to, či žalovaný na základe objednávky spoločnosti POLAR-M, s.r.o. o vykonanie prepravy využíval
aj služby žalobcu, to spoločnosť POLAR-M, s.r.o. ďalej neskúmala. Krajský súd sa nestotožňuje s
odvolacím dôvodom žalovaného, že by žalobca na pojednávaní konanom dňa 30.10.2013 mal potvrdiť,

že si existenciu záväzku odplaty - provízie uvedomoval a vedel o nej, pretože na tomto pojednávaní
bol vypočutý svedok D., konateľka žalovaného, ktorá sama uviedla, že systém prepravy fungoval tak,
že keď žalovaný dostal objednávku od svojho zmluvného partnera POLAR-M, s.r.o., tak vystavil novú
objednávku pre žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý po tom, čo zrealizoval prepravu, túto
zdokumentoval príslušnými listinami CMR s vystavením faktúry za vykonanú prepravu a žalovaný

následnevystavilfaktúruspoločnostiPOLAR-M,s.r.o..Žalobcanapojednávaníkonanompredokresným
súdom dňa 30.10.2013 uviedol len to, že so žalovaným mal ústnu dohodu v tom zmysle, že pokiaľ
žalovaný ponúkol žalobcovi túto prácu vykonávania prepráv, tak bolo dohodnuté, že sa žalovanému
pomôže autom aj bagrom, a ak aj žalovaný, resp. konateľka žalovaného zabezpečila pre žalobcu robotu,
tak žalobca to revanšoval tým, že bolo konateľke žalovaného pomáhané pri jej stavbe. Z výpovede

žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.10.2013 nevyplynulo, že by žalobca potvrdil existenciu
komisionárskej zmluvy so žalovaným a ani to, že by si bol vedomý existencie záväzku odplaty z takejto
zmluvy, ktorú by mal platiť žalovanému.
Žalovaným tvrdená komisionárska zmluva je dvojstranným právnym úkonom, a preto žalovaný bol
povinnýpreukázať,žetakýtotypprávnehoúkonuboluzavretýmedzinímažalobcom.Žalobcavšaktento

typ právneho úkonu, a to úkonu komisionárskej zmluvy so žalovaným poprel, keďže zotrval na vzťahu
vykonávania prepráv pre žalovaného. Žalovaným nebol preukázaný prejav zhodnosti vôle so žalobcom,
t.j. nebola dokázaná zhoda prejavu vôle žalobcu a žalovaného o uzavretí komisionárskej zmluvy,
ale prepravnej zmluvy, na základe ktorej žalobca vykonával prepravy, ktorú cenu prepravy účtoval
žalovanému jednotlivými faktúrami, ktorý záväzok na zaplatenie odplaty za vykonanú prepravu žalovaný

voči žalobcovi aj písomne uznal. Absencia zhodnosti prejavu vôle medzi žalobcom a žalovaným o
uzavretí komisionárskej zmluvy vyplýva aj zo samotnej výpovede konateľa žalobcu na pojednávaní pred
okresným súdom dňa 22.8.2013 (č.l. 141 spisu), keď žalobca na otázku súdu, či sa zaviazal žalovanému
za to, že žalobcovi bola ponúknutá práca, zaplatiť odplatu, žalobca uviedol, že nie a na ďalšiu otázku
súdu, že či počas spolupráce so žalovaným bola zo strany žalovaného voči žalobcovi žiadaná odmena

za sprostredkovanie, žalobca opätovne uviedol, že nie.

Krajský súd nevyhodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že v časti úrokov z omeškania
savúkonezodňa27.09.2012žalobcaažalovanýrozhodlivylúčiťust. §369Obchodnéhozákonníka,keďže podľa názoru žalovaného vylúčenie nároku na úrok z omeškania umožňovalo práve ust. § 263
ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože v úkone zo dňa 27.09.2012, označenom ako uznanie záväzkov
z textu tohto úkonu nesporne vyplýva vôľa žalobcu vyjadrená vo vzdaní sa nároku na úroky z omeškania

voči žalovanému. Žalobca a žalovaný úkonom zo dňa 27.09.2012 sa nedohodli na vylúčení ust. § 369
Obchodného zákonníka, pretože tomuto nezodpovedá vôľa poznateľná z písomného textu listiny, a to z
úkonu Uznania záväzkov zo dňa 27.09.2012, keď určitosť prejavenej vôle žalobcu je vo vzdaní sa nároku
na úroky z omeškania, ktoré, ako pohľadávka žalobcu, vzniknú až v budúcnosti, čo je úkon v rozpore s
ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne skonštatoval okresný súd, podľa ktorého

zákonného ustanovenia dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná. Určitosť prejavu vôle ako objektívna kategória tu bola nepochybná a bola prejavom vôle
o vzdaní sa úrokov z omeškania, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, preto takémuto prejavu vôle,
ktorý odporoval zákonnej úprave vyplývajúcej z ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemohla
byť poskytnutá vo vyvolanom súdnom spore súdna ochrana, a tým žalobca dôvodne uplatnil okrem
istiny 7.200 Eur aj nárok na úrok z omeškania. Nejednalo sa tu o situáciu odchýlneho dojednania medzi

žalobcom a žalovaným od ust. § 369 Obchodného zákonníka, ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, keďže
tu jednoznačne bola prejavená vôľa žalobcu o vzdaní sa nárokov na úroky z omeškania do budúcna, čo
spôsobuje neplatnosť takejto dohody v zmysle ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedených zhodnotení preto okresný súd napadnutým rozsudkom, v spojení s

doplňujúcim rozsudkom správne rozhodol, ak žalobe žalobcu vyhovel. Vo vyvolanom odvolacom konaní
bol rozsudok okresného súdu v spojení s doplňujúcim rozsudkom potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ani
pre jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie. Nebol zistený žiaden z dôvodov pre
odchýlenie sa od logických záverov a zhodnotení prijatých okresným súdom, ktorým predchádzala

racionálna úvaha konajúceho súdu, majúca oporu v priebehu konania, stavu dokazovania a zisteného
skutkového stavu. V konaní pred okresným súdom nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci, pretože okresný súd na riadne zistený skutkový stav veci aplikoval správny právny predpis, a
to rozhodné ustanovenia hmotného práva Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka tak, ako
sú v konkrétnosti zákonné ustanovenia vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného

súdu. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií nedošlo, preto
nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom právnom posúdení, ktoré mal vykonať
okresný súd. Okresný súd na riadne zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, a to
jednotlivé, rozhodné ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka tak, ako sú v citácii
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom

interpretované.

Z titulu vecnej správnosti rozhodnutia bol rozsudok okresného súdu v spojení s doplňujúcim rozsudkom
potvrdený, a to aj v závislých výrokoch o trovách súdneho konania a trovách štátu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada
uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za
jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 237,34 Eur + 1 x režijný paušál 8,04 Eur,
20% DPH = 49,08 Eur, účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 21.01.2015, 1 z tarifnej odmeny =

118,52 Eur, 1 x režijný paušál 8,39 Eur, 20% DPH = 25,38 Eur, cestovné za použitia motorového vozidla
VW Passat, ev. č.: MT 940 DA - Martin - Žilina a späť, základná náhrada 60 km x 0,183 Eur / 1 km = 10,98
Eur a náhrada za pohonné hmoty 60 km x 5,3 l / 100 km x 1,349 Eur / 1 l = 4,28 Eur = 15 Eur (ako bolo
uplatnené právnym zástupcom žalobcu v zmysle vyčíslenia trov zo dňa 21.1.2015), náhrada za stratu
času 2 polhodiny x 13,98 Eur = 27,96 Eur, 20% DPH = 8,59 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho

konania 498,30 Eur, ktoré je žalovaný podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť žalobcovi v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.