Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216033
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113216033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne V. U., bytom W. XX, A.,
zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Hošovským, Mikulášska 1/a, Bratislava proti žalovanému Mgr.
Ing. Pavlovi Korytárovi, Sladovnícka 13, Trnava, správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v likvidácii, Trnava, zastúpenému advokátom Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., Námestie Matice
Slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/16/2013-72 zo dňa 14.05.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e .

Dovolanie voči tomuto rozhodnutiu je prípustné.

V časti o náhrade trov konania odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa v konaní domáhal vylúčenia nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre
kat. úz. A. ako parc. č. 8673/5 - zastavaná plocha (dvor) o výmere 942 m2 a parc. č. 8673/3 - zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 1838 m2 zo súpisu majetku podstát úpadcu Trnavské automobilové

závody, štátny podnik v konkurze. Poukazovala na to, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa
stala na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.03.2012 uzavretej s jej synom D. U., ktorý ich nadobudol
do vlastníctva kúpnymi zmluvami zo dňa 24.10.2006 uzavretými so správcom konkurznej podstaty
Trnavských automobilových závodov, a.s. v likvidácii JUDr. Dušanom Pohovejom, pričom nehnuteľnosti
boli odpredávané na základe verejnej súťaže a kupujúci bez vedomosti o privatizačnom projekte TAZ,
š.p. konal vo veci dobromyseľne.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 14.05.2014 žalobu zamietol a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní
úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 3.819,46 eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa v doplnení žaloby zo dňa 17.06.2013 poukazovala na § 93
ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke
právo aj vtedy keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo
tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci a ďalej uviedla, že ten

na koho správca konkurznej podstaty v rámci speňaženia previedol majetok zapísaný do konkurznej
podstaty ako vlastníctvo úpadca sa stáva vlastníkom takého majetku bez zreteľa na to, či neskôr vyšlo
najavo, že majetok v dobe speňaženia vlastnícky patril niekomu inému. Takto upravený prevod je jedným
zo spôsobom nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka a výnimkou zo zásady nemo plus iuris. Dotknuténehnuteľnosti boli zapísané v katastri nehnuteľnosti ako vlastníctvo úpadcu TAZ, a.s. a boli zapísané
aj do konkurznej podstaty TAZ, a.s.. Vzhľadom k tomu právny predchodca žalobkyne D. U. právne
nadobudol v súlade so zákonom dotknuté nehnuteľnosti, ktoré mohol ďalej previesť na žalobkyňu, preto

je platná aj darovacia zmluva z 22.3.2012, ktorou previedol nehnuteľnosti na žalobkyňu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.2.2014 (č.l. 32 spisu) uviedol, že nadobudnutie
vlastníckeho práva prevodom/prechodom k Súpisovým zložkám právnymi predchodcami žalobkyne -
Fond národného majetku SR, Trnavské automobilové závody, a.s., a D. U. je absolútne neplatné.

Spoločnosť TAZ, a.s. ako právny predchodca (nie bezprostredný) odvodzovala svoje domnelé vlastnícke
právo od úpadcu podľa nasledujúcej chronológie. Dňa 11.4.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu
národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu Úpadcu
podľa platných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby (ďalej len „ZoPPMŠ“). Podľa predmetného rozhodnutia predmetom privatizácie bol majetok,
ktorý spravoval úpadca ako štátny podnik s právom hospodárenia, a ktorý bol vymedzený (určený) v

tomto rozhodnutí (prílohách tohto Rozhodnutia), podkladom, ktorého bol privatizačný projekt úpadcu.
V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 ZoPPMŠ, dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného
na privatizáciu ex lege dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu
na FNM SR. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 ZoPPMŠ, vkladom privatizovaného majetku do
základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej FNM SR dochádza k prevodu vlastníckeho práva

k majetku na novozaloženú obchodnú spoločnosť. Dňa 29.4.1992 vznikla obchodná spoločnosť -
Trnavské automobilové závody a.s. (od 11.4.1995 zmena obchodného mena: „TAZ SIPOX, a.s.“, neskôr
od 2.6.1997 zmena obchodného mena: „TAZ Trnava, Coburgova, a.s.“). Zakladateľom tejto obchodnej
spoločnosti bol FNM SR, ktorý do základného imania vložil časť nehnuteľností privatizovaného podniku
úpadcu, pričom predmetom vkladu mali byť aj nehnuteľnosti. Dňa 15.9.2007 došlo k zániku spoločnosti

- Trnavské automobilové závody a.s., na základe výmazu spoločnosti z obchodného registra. Dňa
1.2.1996 vznikla obchodná spoločnosť - TAZ spol. s r.o. (od 21.10.1997 zmena obchodného mena:
„TAZ SIPOX spol. s r.o.“), sídlo: Coburgova 84, Trnava. Dňa 31.12.1996 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o
predaji časti podniku medzi TAZ SIPOX, a.s., a TAZ spol. s r.o.. Rozhodnutím valného zhromaždenia
spoločníkov zo dňa 02.04.1998 došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie jej premenou na akciovú

spoločnosť: TAZ SIPOX, a.s., Trnava, Coburgova 84. Všetky práva, povinnosti a záväzky (i neznáme)
zrušenej spoločnosti tak prešli na jej právneho nástupcu. Dňa 14.5.1998 vznikla obchodná spoločnosť -
TAZ SIPOX, a.s. (od 1.6.1999 zmena obchodného mena: „TAZ, a.s.“), Coburgova 84, Trnava ako právny
nástupca premenenej obchodnej spoločnosti TAZ spol. s r.o., Dňa 24.10.2006 uzatvoril JUDr. Dušan
Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii s D. U. kúpne zmluvy o prevode vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam. Dňa 19.3.2013 uzatvoril D. U. so žalobkyňou Darovaciu zmluvu, na základe
ktorej D. U. previedol svoje domnelé vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
V danom prípade nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k súpisovým zložkám majetku z dôvodu
priameho rozporu prechodu vlastníckeho práva k súpisovým zložkám majetku s rozhodnutím
Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992 o schválení

privatizačného projektu Úpadcu (ďalej len „Rozhodnutie o schválení privatizačného projektu“) a
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 16.06.1992 o schválení privatizačného projektu
úpadcu, ktorých predmetom nebol prechod/prevod Súpisovej zložky majetku od úpadcu na FNM
SR a následné prevody/prechody vlastníckeho práva súpisovej zložky majetku na ďalšie osoby.
Prechod vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou

pre priamy rozpor s platnými ustanoveniami § 1 (vecná pôsobnosť zákona o veľkej privatizácii),
ďalej ust. § 5 (zákonné podmienky prevodu majetku štátu v rámci veľkej privatizácie), ďalej ust.
§ 6 ods. 1 písm. a (obsahová náležitosť privatizačného projektu - určenie majetku), ďalej ust. §
11 ods. 2 (prechod vlastníckeho práva k majetku štátu na FNM) a iných ustanovení ZoPPMŠ a
je v priamom rozpore s platnými ustanoveniami § 39 OZ (dôvody absolútnej neplatnosti právnych

úkonov - priamy rozpor so zákonom), ďalej ustanovenie § 132 ods. 1 OZ (zákonné vymedzenie
právnych titulov nadobudnutia vlastníckeho práva - rozhodnutie správneho orgánu). FNM SR ako právny
predchodca žalobkyne previedol na iného majetok, ktorého nebol vlastníkom a preto v tejto časti je
špecifikácia majetku vstupujúceho do TAZ a.s., ktorá jej súčasťou notárskej zápisnice N 72/92, NZ
75/92 zo dňa 21.04.1992 absolútne neplatná Uvedená notárska zápisnica pôvodne neobsahovala

žiadne prílohy. V súlade so schváleným privatizačným projektom mal do novozaloženej akciovej
spoločnosti prejsť iba ten nehnuteľný majetok, ktorý je uvedený v I. špecifikácii nehnuteľností š.p.
TAZ Trnava vstupujúci do akciovej spoločnosti. Medzi založením akciovej spoločnosti a návrhom na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností však neznáma osoba alebo osoby na FNM SR knotárskej zápisnici N 72/92, NZ 75/92 neoprávnene pripojili prílohu „Špecifikácia majetku vstupujúceho
do akciovej spoločnosti TAZ Trnava“. Následne bol povolený vklad vlastníckeho práva TAZ, a.s.
Z porovnania špecifikácií nehnuteľností je zrejmé, že neoprávnene pripojená špecifikácia obsahuje

viac nehnuteľností ako bolo určené v Rozhodnutí o schválení privatizačného projektu. Pokiaľ ide
o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním, nakoľko na nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom sa vyžaduje okrem iného
uplynutie desaťročnej vydržacej lehoty (so zákonnou možnosťou započítať si do vydržacej doby dobu,
po ktorú mali právny predchodcovia vec v dobromyseľnej držbe). Žalobkyňa nadobudla domnelé

vlastnícke právo Darovacou zmluvou v roku 2012. Bezprostredný právny predchodca - D. U. nadobudol
domnelé vlastníckeho právo Kúpnymi zmluvami v roku 2006 od TAZ, a.s.. Spoločnosť TAZ, a.s. v
likvidácii vystupujúca v právnych vzťahoch prostredníctvom správcu JUDr. Dušana Pohoveja nebola
dobromyseľná v držbe nehnuteľností, keďže medzi úpadcom a spoločnosťou TAZ, a.s./JUDr. Dušanom
Pohovejom sa od roku 1999 vedie na Okresnom súde Trnava konanie o určenie vlastníckeho práva,
sp. zn. 13C/279/1999 o.i. aj k nehnuteľnostiam (pozn. toho času pozemok parc.č. 8673/5 bol súčasťou

pozemkuparc.č.8673/2,odčlenenýnazákladegeometrickéhoplánuvyhotovenéhoIng.T.N.č.97/2004
zo dňa 08.06.2004, čo vyplýva aj zo samotnej Kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2006), o ktorých vylúčenie
zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu žalobkyňa žiada. Pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a dobromyseľnosť TAZ, a.s. v likvidácii táto nie je daná aj s ohľadom na prebiehajúce
súdne konania, ktorých účastníkom je správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., a to konanie

vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/279/1999 a konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 68Cbi/10/2000. JUDr. Dušan Pohovej tak celkom zjavne odpredával nehnuteľnosti, ktoré v
čase predaja boli predmetom viacerých súdnych konaní, ktoré spochybňovali vlastnícke právo TAZ, a.s.
k nim. Do oprávnenej držby Žalobcu tak nemožno započítať držbu právneho predchodcu Žalobcu - TAZ,
a.s. v likvidácii. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalovaný, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 16.4.2014 (č.l. 61 spisu) doplnila, že ustanovenie § 93 ods.
3 zák. č. 7/2005 Z.z. je účinné od 1.1.2006 a preto je žalobkyňa toho názoru, že obe kúpne zmluvy
z 24.10.2006 o prevode dotknutých nehnuteľností treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej v čase
uzavretia tohto právneho úkonu. Ďalej uviedla, že JUDr. Pohovej oznámil D. U., že výsledky ponukového

konania boli zaslané na schválenie súdu a že tieto výsledky súťaže boli schválené. V tejto súvislosti
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/65/2008, ktorý k otázke súhlasu súdu na
predaj majetku zapísaného do konkurznej podstaty uviedol: „Vzhľadom na to, že opatrenie konkurzného
súdu má charakter riadneho súdneho rozhodnutia, ktoré je po právoplatnosti zásadne nezmeniteľné
a záväzné, súdy nie sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto rozhodnutia v inom konaní.

Opačným postupom by sa zasiahlo do princípu právnej istoty a dôvery v súdne rozhodnutia“. Uvedený
záver platí aj pre toto konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.4.2014 (č.l. 59 spisu) k aplikácii § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005
Z.z. uviedol, že bezprostredný právny predchodca žalobkyne nadobudol nehnuteľnosti ich speňažením

v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu TAZ, a.s., konanie ktoré je vedené na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 3K/105/1999. Toto konkurzné konanie začalo v roku 1999 a spravuje sa
ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Aplikáciu § 93 ods.
3 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZoKR“) na predmetné právne vzťahy (speňažovanie uvedeného
majetku v konkurze) nevylučuje len samotná výslovná úprava intertemporality v § 206 ZoKR, podľa

ktorej konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne
vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov, ale aj základné princípy
právneho štátu, medzi ktoré patrí inter alia aj zákaz priamej retroaktivity. Je absolútne vylúčené a právne
neudržateľné, aby sa na speňažovanie majetku v konkurznom konaní podľa ZKV aplikovali ustanovenia
ZoKR (resp. len niektoré ustanovenia ZoKR podľa uváženia žalobkyne). Ak by to tak totiž bolo, ani

správca v konaní začatom podľa ZKV by nemohol majetok zapísaný do súpisu, pokiaľ sa o jeho vylúčení
vedie spor, speňažiť (§ 78 ods. 6 ZoKR). Žalovaný akcentuje skutočnosť, že na rozdiel od speňaženia
vecí zapísaných v súpise podľa ZoKR, pri speňažení vecí zapísaných v súpise a speňažených správcom
v konaní podľa ZKV, nie je prelomená zásada nemo plus iuris..., a preto sa skutočný vlastník môže
voči nadobúdateľovi veci speňaženej v konkurze podľa ZKV s úspechom domáhať určenia vlastníckeho

práva, ak ho správca speňažil podľa príslušných ustanovení ZKV, hoci nešlo o majetok podliehajúci
konkurzu. Správca podľa ZKV tak nemôže platne speňažiť majetok nepodliehajúci konkurzu, hoci v
súpise zapísaný bol. Odhliadnuc od uvedeného, konkurzný súd i správca vedeli, že vo vzťahu k tejto
nehnuteľnosti prebiehajú súdne spory. Dôvody, prečo napriek tomu nehnuteľnosť speňažili/umožnilispeňažiť, nie sú žalovanému známe. K tvrdeniu žalobkyne, že výsledky ponukového konania boli
konkurzným súdom schválené uviedol, že konkurzný súd pri schvaľovaní speňažovania podľa ZKV
skúma len dodržanie formálno-procesného postupu správcu (príp. ďalších osôb) pre speňažovaní;

konkurzný súd pri takomto schvaľovaní neskúma existenciu vlastníckeho práva úpadcu. Odhliadnuc od
uvedeného, predmetom tohto konania nie je preskúmavanie (a to ani len vo forme prejudiciálnej otázky)
schvaľovania postupu speňažovania v konkurze vyhlásenom na majetok TAZ, a.s.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnymi zmluvami, darovacou zmluvou, listami vlastníctva,
súpisovou zložkou, žalobami, privatizačným projektom, rozhodnutím o schválení privatizačného
projektu, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, rozsudkom Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 21CoKR/4/2008, ako i s celým obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že právny predchodca žalobkyne uvedené nehnuteľnosti

získal kúpou v roku 2006 od vtedajšieho správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s. JUDr. Pohoveja a
nevedel a ani nemohol vedieť o tom, že sú tu nejaké prekážky spojené s konkurzným konaním. Právny
predchodca žalobkyne nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania, pretože nielen on ale aj SKP bol
dobromyseľný, že vec patrí TAZ, a.s. a v tejto súvislosti uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súdu
pod sp. zn. 13C/279/1999 ide o určenie vlastníckeho práva a podľa ustálenej judikatúry takýto spor nie

je rozhodujúci a nemá význam pre konkurzné konanie. Podľa poznámky na LV č. XXXX, toto konanie je
prerušené Uznesením OS, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.10.2001. Okrem toho, TAZ a.s. bol vedený
ako vlastník dotknutých nehnuteľností v katastri nehnuteľností v zmysle § 70 a nasl. Katastrálneho zák.
č. 162/1995 Zb., tieto údaje sú záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak a takýto opak doteraz preukázaný
nebol, pretože konania týkajúce sa vylúčenia dotknutých nehnuteľností zo súpisu neboli skončené. Spor

vedený na tunajšom OS pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 sa netýka dotknutých nehnuteľností, ktoré nadobudol
zmluvou D. U.. Podľa jeho názoru aj na tento prípad možno použiť ust. § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Zb.z.
a prechodné ust. uvedené v § 206 ods. 1 tohto zákona sa nevzťahuje na prípady speňaženia majetku
podľa zákona 328/1991 Zb., pretože zmluva uzavretá D. U. v roku 2006 sa netýka právneho vzťahu
súvisiaceho s konkurzom. Okrem toho aj zákon č. 328/1991 Zb. umožňoval nadobudnutie vlastníctva k

nehnuteľnostiam,ktorénepatriliúpadcoviabolizapísanédosúpisumajetkuúpadcu.Podpornepoukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č.k. 29Odo/394/2002 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/65/2008,ktorýpojednávaotom,žeaksúdschválilopatrenímprevodmajetkuasúvisiaceopatrenia
vykonané SKP, že je potrebné toto rozhodnutie rešpektovať, lebo ide o súdne rozhodnutie, ktoré je
nezmeniteľné a záväzné a súdy nie sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto rozhodnutia v

inom konaní. Opačným postupom by sa zasiahlo do jedného základných princípov a to do princípu
právnej istoty a dôvery v súdne rozhodnutie. Nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom
žalobkyne bolo oprávnené.

Žalobkyňa sa pridržala výpovede svojho právneho zástupcu.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný žiada žalobu žalobcu zamietnuť v celom
rozsahu a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu práva, ktoré by zapísanie dotknutého majetku
do súpisu úpadcu TAZ š.p. spochybňoval. Právny predchodca žalobkyne nenadobudol vlastnícke právo
platne,keďžetentomajetoknebolurčenývrozhodnutíoschváleníprivatizačnéhoprojektuaanivsamom

privatizačnom projekte úpadcu na privatizáciu. K otázke dobromyseľnosti a nadobudnutiu vlastníckeho
práva žalobcom vydržaním, uviedol, že vydržanie predstavuje subjektívny psychický postoj držiteľa
v oprávnenosť držby a to s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré možno objektívne posudzovať.
Z predložených a označených dôkazov jednoznačne vyplýva, že JUDr. Pohovej, SKP úpadcu TAZ
a.s. preukázateľne od roku 1999 vedel o dôvodoch spornosti vlastníckeho práva úpadcu TAZ a.s.

okrem iného aj k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Ide o konanie tunajšieho súdu
sp. zn. 13C/279/1999 a ďalej konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 68Cbi/10/2000.
Z týchto konaní vyplýva, že JUDr. Pohovej preukázateľne vedel o dôvodoch spornosti vlastníckeho
práva úpadcu TAZ a.s.. Okamihom, keď sa JUDr. Pohovej dozvedel o týchto skutočnostiach, stratil
dobrú vieru v držbu týchto nehnuteľností. Otázka právoplatne neskončených konaní vo vzťahu k

trvaniu dobromyseľnosti JUDr. Pohoveja je právne irelevantná. K nadobudnutiu vlastníckeho práva
žalobkyne vydržaním nedošlo, keďže ani k pripočítaniu možnej oprávnenej držby jej bezprostredného
právneho predchodcu D. U. neuplynula zákonná 10-ročná vydržacia lehota. Nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto konania, neboli predmetom súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, ale vykonanie dôkazu obsahom tohto spisu má pre dané konanie význam v tom,
že súčasťou tohto súdneho spisu 44Cbi/6/2007 sú okrem iného aj privatizačný projekt, rozhodnutie o
schválení privatizačného projektu a ďalšie relevantné listiny súvisiace s privatizáciou majetku TAZ š.p.

a z ktorých vyplývajú skutočnosti tvrdené žalovaným o tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania, neboli predmetom privatizácie a vlastnícke právo platne neprešlo na právnych predchodcov
žalobkyne. Pokiaľ ide o interpretáciu aplikácie § 93 ods. 3 ZoKR na právne vzťahy súvisiace s prevodom
nehnuteľností v roku 2006 kúpnou zmluvou na kupujúceho D. U., žalovaný zotrváva na svojom právnom
názore, ktorý vyjadril vo svojom podaní zo dňa 17.4.2014, že dotknutú právnu normu nie je možné

aplikovať na uvedený právny vzťah. Pokiaľ ide o žalobcom uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR z roku 2002, k tomu uviedol, že závery tohto rozhodnutia nevyplývajú zo žiadnej platnej a účinnej
právnej normy v právnom poriadku SR v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2006. Podľa ZKV
nadobúdateľ majetku speňaženého počas konkurzného konania sa nestáva zo zákona vlastníkom
týchto nehnuteľností ak vlastníkom týchto nehnuteľností nebol ani samotný úpadca. Tieto právne
závery vyplývajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu ako aj z relevantnej judikatúry. Možnosť

nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka v konkurznom konaní bolo upravené až v novej právnej úprave
a to v zák. č. 7/2005 Zb. z., zákon ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2006 a právna úprava, ktorá sa vzťahuje
v súlade so zákazom priamej retroaktivity len na konania začaté po 1.1.2006. Pokiaľ ide o argumentáciu
žalobcu, že právoplatné opatrenie súdu, ktorým schválil speňaženie je záväzné a nezmeniteľné a nie je
možné ho v iných súdnych konania spochybňovať, uviedol, že odhliadnuc od toho, že žalovaný nebol

účastníkom konkurzného konania, v ktorom bolo opatrenie vydané a teda žalovaného nezaväzuje, v
tomto opatrení sa otázka vlastníckeho práva úpadcu TAZ a.s. a to ani len vo forme prejudiciálnej otázky
nepreskúmavala. Týmto opatrením sa len skúmalo dodržanie všetkých podmienok pri speňažovaní
majetku zapísaného do súpisu. Otázka vlastníckeho práva bola a je skúmaná v konaniach o vylúčenie
majetku zo súpisu, v tomto prípade v konaní sp. zn. 68Cbi/10/2000, konanie ktoré bolo vyvolané

tým, že správca zapísal majetok, ktorý je predmetom aj tohto konania, do súpisu majetku úpadcu.
Podľa právneho názoru žalovaného súd v tomto konaní uvedené opatrenie, ktorým sa schváli postup
speňažovania, preskúmavať nebude.

Z kúpnej zmluvy (č.l. 4 spisu) súd zistil, že dňa 24.10.2006 uzavrel JUDr. Dušan Pohovej ako správca

konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii ako predávajúci a D. U. ako kupujúci kúpnu zmluvu v zmysle
§ 588 a nasl. OZ, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a
to novovytvorenej parcely č. 8673/5 vo výmere 942 m2 - zastavané plochy (dvor), ktorá bola vytvorená
z parcely č. 8673/2 vo výmere 2544 m2 zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra Trnava za kúpnu cenu
440.000 Sk.

Z kúpnej zmluvy (č.l. 6 spisu) súd zistil, že dňa 24.10.2006 uzavrel JUDr. Dušan Pohovej ako správca
konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii ako predávajúci a D. U. ako kupujúci kúpnu zmluvu v zmysle
§ 588 a nasl. OZ, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a
to parcely č. 8673/3 vo výmere 1838 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísaná na LV č. XXXX Správy

katastra Trnava za kúpnu cenu 857.600 Sk.

ZvýpisuzLVč.XXXX(č.l.8spisu)súdzistil,ženapredmetnomLVbolvedenýakovlastníknehnuteľností
parcely č. 8673/3 a 8673/5 D. U., ktoré nadobudol na základe kúpnych zmlúv.

Z darovacej zmluvy (č.l. 9 spisu) súd zistil, že dňa 19.3.2012 uzavreli darca D. U. a obdarovaná V. U.
rodená L. darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve
darcu a to parcely č. 8673/3 a 8673/5, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísaných na LV
č. XXXX, Správa katastra Trnava.

Z výpisu z LV č. XXXXX (č.l. 11 spisu) súd zistil, že na predmetnom LV je vedený ako vlastník
nehnuteľností parcely č. 8673/3 a 8673/5 žalobkyňa, ktorá nadobudla nehnuteľnosti na základe
darovacej zmluvy.

Z listu zo dňa 19.12.2012 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu

oznámila žalovanému, že nesúhlasí so zápisom nehnuteľností parcely č. 8673/3 a 8673/5 do súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu TAZ š.p., nakoľko vlastnícke právo nadobudla vydržaním.Z výzvy zo dňa 30.5.2013 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že žalovaný adresoval žalobkyni výzvu na podanie
vylučovacej žaloby v lehote 30 dní od jej doručenia, nakoľko sa nestotožnil s dôvodmi nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedenými žalobkyňou.

Zo súpisovej zložky majetku (č.l. 14-15 spisu) súd zistil, že je v nej zapísaný majetok parcela č. 8673/3
a 8673/5 s poznámkou sporného zápisu v prospech osoby V. U., ktorej svedčia pochybnosti sporného
zápisu.

Zo žaloby (č.l. 41 spisu) súd zistil, že dňa 18.11.1999 bola na tunajší súd podaná žalobcom Trnavské
automobilové závody, š.p. v likvidácii podaná žaloba proti žalovaným v 1. rade TAZ a.s. v likvidácii a v
2. rade Lisovňa, a.s. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to okrem iným aj k parcele č.
8673/2 a 8673/3 zapísaných na LV č. XXXX. Konanie je vedené pod sp. zn. 13C/279/1999.

Zo žaloby zo dňa 2.2.2010 (č.l. 46 spisu) súd zistil, že na Krajský súd Bratislava bola podaná žaloba

žalobcuTrnavskéautomobilovézávodyš.p.protižalovanémuJUDr.DušanPohovej,správcakonkurznej
podstaty úpadcu TAZ a.s. o vylúčenie veci z konkurznej podstaty medzi ktoré patria aj nehnuteľnosti
parcela č. 8673/2 a 8673/3. Predmetné konanie je vedené pod sp. zn. 68Cbi/10/00.

Žalobkyňa v konaní tvrdila, že jej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný zapísal do

súpisu majetku úpadcu, ktorého je žalovaný správcom, a preto by mali byť tieto nehnuteľnosti zo súpisu
vylúčené. Vlastnícke právo nadobudla k dotknutým nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 OZ, pričom
do vydržacej doby si započítala aj dobu, po ktorú nehnuteľnosti držali ako oprávnení držitelia aj jej právni
predchodcovia syn D. U. a správca JUDr. Pohovej. Zároveň podľa právneho názoru žalobkyne je možné
pri jej nadobudnutí vlastníckeho práva aplikovať aj § 93 ods. 3. Zák. č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný v konaní

poprel právne dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou ale aj jej právnymi predchodcami.
Uvedené zostalo medzi účastníkmi sporné.

Vkonanímalsúdpreukázané,žežalobkyňaakoobdarovanáuzavreladňa19.3.2012sosynomD.U.ako
darcom darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností parcely č. 8673/3 a 8673/5,

nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísaných na LV č. XXXX, Správa katastra Trnava. Darca
získal predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnych zmlúv zo dňa 24.10.2006 od predávajúceho JUDr.
Dušana Pohoveja ako správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii.

Základom rozhodnutia vo veci je posúdenie, či žalobkyňa uplatňujú právo, ktoré zapísanie majetku

do súpisu vylučuje. Aj napriek tomu, že v danom konaní žalobkyňa netvrdila, že vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nadobudla prevodom na základe darovacej zmluvy od predchádzajúceho vlastníka
- syna D. U., tak súd pokladá za potrebné, a to aj vzhľadom na použitú argumentáciu žalovaného
v konaní uviesť nasledovné. Po oboznámení sa s obsahom privatizačného projektu (z pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp.zn.:44Cbi/6/2007, ktorého je súčasťou) súd zistil, že tento privatizačný projekt

obsahuje časť označenú ako „Privatizačný projekt TAZ, š.p. Trnava“, časť „Komentáre, vysvetlivky,
prílohy, tretia časť projektu majetkoprávna a doklad č. 2 - konkurenčný projekt Zlievareň TAZ Trnava.
Prvá časť projektu charakterizuje podnik a jeho majetok v Kčs, v účtovných cenách. Na strane
14 je uvedené založenie akciovej spoločnosti, pričom je uvedená výška základného kapitálu a.s.
846.657 tis. Kčs. Nachádza sa tam aj návrh zakladateľskej listiny a.s. a jej stanov. V tejto časti nie

je uvedený majetok či hnuteľný alebo nehnuteľný. V druhej časti projektu je uvedená špecifikácia
nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava vstupujúcich do akciovej spoločnosti. Nehnuteľnosti
uvedené v žalobe sa tu nenachádzajú zapísané. Časť tretia majetkoprávna obsahuje identifikácie
parciel a listov vlastníctva, ktoré boli vystavené v roku 1995, pričom projekt bol schválený v roku
1992. Privatizačný projekt bol schválený rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného

majetku SR č.j. 329/92 zo dňa 11.4.1992 v ktorom sa uvádza: „Privatizačný projekt, registrovaný pod
registračným č. 329 schvaľujem. Základné údaje schváleného privatizačného projektu sú nasledovné:
1/ Do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje časť majetku podniku. 2/ Spôsob privatizácie podľa
jednotlivých privatizačných výstupov - založenie a.s., - verejná dražba, - priamy predaj časti majetku
- 7 x. Priamy predaj časti majetku podlieha schváleniu vlády SR. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím

v správnom konaní a nie je možné proti nemu odvolanie. Rozhodnutie je dokladom pre FNM SR na
vykonanie úkonov spojených s realizáciou privatizačného projektu a podkladom, na základe ktorého
zruší zakladateľ š.p., resp. vyčlení časť majetku z existujúceho š.p. Podnik je povinný predložiť FNM
SR účtovnú závierku pred založením akciovej spoločnosti.“ Z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé,ktorý privatizačný projekt a ktoré časti boli schválené, nakoľko privatizačný projekt pod reg. č. 329
obsahoval aj konkurenčný projekt. Nie je zrejmé aký majetok, teda jeho časť vstupuje do privatizácie
a akým spôsobom sa bude ktorá časť majetku privatizovať. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím

v správnom konaní, ale na základe tohto rozhodnutia malo prejsť vlastníctvo na FNM SR podľa §
11 ods. 3 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Privatizačný
projekt č. 329 a rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92
zo dňa 11.04.1992, ktorým bol privatizačný projekt schválený, nie sú právnymi úkonmi v zmysle
§ 34 Obč. zák. pričom preskúmavanie uvedeného rozhodnutia súdu neprislúcha. Napriek tomu sa

jedná o listiny, ktorých obsah bolo potrebné posúdiť v súvislosti s preukazovaním práva žalobcu ku
konkrétnemu, v žalobnom návrhu uvedenému majetku. Pre dané konanie bolo z hľadiska právneho
posúdenia rozhodujúce nie preskúmanie zákonnosti privatizačného projektu, ale oboznámenie sa s
jeho obsahom ako aj s obsahom rozhodnutia o jeho schválení a zistenie, či nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom tohto konania bola predmetom privatizácie. Pri skúmaní obsahu aktov súvisiacich s
privatizáciou, najmä stotožnenia nehnuteľností vstupujúcich do majetku Trnavské automobilové závody,

a.s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe nie je možné vzhľadom na
obsahovúnedôslednosťaktovsúvisiacichsprivatizáciou,akoajnadodatočnúneoprávnenúmanipuláciu
s dokladmi, ich dopĺňaním, ako to vyplýva z návrhu Trnavských automobilových závodov š.p., FNM SR,
MinisterstvapresprávuaprivatizáciunárodnéhomajetkuSRasprávcukonkurznejpodstatyúpadcuTAZ
Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii na začatie katastrálneho konania zo dňa 22.12.1999. Na základe

uvedeného rozhodnutia neboli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na FNM SR a následne
na TAZ a.s. a nezistená osoba doplnila privatizačný projekt a bola dodatočne vytvorená „upresnená
špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ /čiastková/“ z dôvodu „dopracovania
technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN“., Z uvedeného vyplýva, že pôvodný
privatizačný projekt a tým aj rozhodnutie o schválení privatizačného projektu trpelo takými vadami, pre

ktoré nebolo možné identifikovať majetok vstupujúci do akciovej spoločnosti a zapísať ho do katastra
nehnuteľností. Aj keď neskôr došlo k zápisu na listy vlastníctva, vykonaným dokazovaním v tomto
konaní bolo preukázané, že zápis vlastníctva žalobkyne je nedôvodný, nakoľko vlastníctvo predmetnej
nehnuteľnosti (resp. nehnuteľnosti, ktorej bola pôvodne pred odčlenením súčasťou) neprešlo na základe
rozhodnutia oschváleníprivatizačnéhoprojektunaFNMSR,pretoFNMSRnemoholpreniesťvlastnícke

práva na právnych predchodcov žalobkyne. V prejednávanej veci ide o vadu rozhodnutí, ktorými
malo dôjsť k prevodu majetku štátneho podniku na FNM, následne na akciovú spoločnosť Trnavské
automobilové závody a.s.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie tunajšieho súdu č.k.
44 Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21 CoKR
4/2008-767 zo dňa 23.09.2008, ktoré riešilo obdobné otázky súvisiace s privatizačným rozhodnutím

a projektom, aké sa riešia v tejto veci, kde bolo konštatované, že privatizované nehnuteľnosti neboli
jednoznačne stotožnené, pričom k totožnému záveru súd dospel po vykonanom dokazovaní aj v
danej veci. Pre určenie privatizovaného majetku podľa zákona o veľkej privatizácii je rozhodujúce
jeho vymedzenie v rozhodnutí podľa § 11 ods. 2 zákona č. 92/91 Zb.. V konaní nebolo preukázané,
žeby vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu prešlo na Fond národného majetku SR,

neexistujeprávnytitulnadobudnutiavlastníckehoprávakprivatizovanémumajetkunaFond.Predmetom
privatizácie podľa rozhodnutia neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu a
ktoré podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto súdneho sporu neboli vymedzené v rozhodnutí ani jeho prílohách ako majetok
určený na privatizáciu. Bolo preukázané, že nehnuteľnosti nepredstavovali majetok, ktorý by bol v

privatizačnom projekte úpadcu ako štátneho podniku určený na privatizáciu, preto rozhodnutie o
schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu národného
majetku SR k nehnuteľnosti a preto Fond nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zároveň
neexistoval žiaden iný právny titul v prospech Fondu, ktorý by zakladal právne účinky zákonného
prechodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na Fond. Ak určitý majetok nebol zahrnutý v

privatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom na
privatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (v
tom čase Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR), potom predmetom privatizácie
nebol tento majetok a následne tento majetok ani nebol predmetom ďalších prechodov a prevodov
vlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom. Prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný absolútnou
neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“, pretože právny predchodcovia žalobkyne
akoputatívnehovlastníka,spoločnosťTAZ,a.s.,aaniD.U.nebolivlastníkmispornýchnehnuteľností(ani
saniminikdynestali).Neplatnosťprvotnejzmluvyoprevodevlastníctva(resp.vdanomprípadeabsenciaakéhokoľvek nadobúdacieho titulu k privatizovanému majetku - spornej nehnuteľnosti na Fond) totiž
vzhľadomnaderivatívnyspôsobnadobudnutiavlastníckehoprávanemôžebyť,,zhojená"aninásledným
prevodom veci na ďalšieho ,,domnelého vlastníka", čo je prejavom už spomenutej zásady, podľa ktorej

nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Ak je prvotný úkon absolútne neplatný (a
o to viac v prípade ako v danej veci, ak akýkoľvek nadobúdací titul - právny úkon absentuje, preto
ako je aj nižšie zdôvodnené je možné analogicky aplikovať právne situácie súvisiace s absolútnou
neplatnosťou úkonov), nestal sa prvý nadobúdateľ (FNM) nikdy vlastníkom nehnuteľností a v prípade ich
ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (žalobkyne) vlastnícke právo, ktoré by

malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého nadobúdateľa. Na nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie
platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie
príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acquirendi). Ak bol správou katastra povolený
vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak
jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu

takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať
o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za
uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere
pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Predmetný právny
názor bol vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010-11(uznesenie riešilo obdobný

prípad ako v prejednávanej veci, kde sťažovatelia nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere od osoby,
ktorá bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako jediný vlastník bez akéhokoľvek obmedzenia) ako aj
v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 250/2009, podľa ktorého „princíp nabytí
vlastnického práva v dobré víře nelze uplatnit v případě absolutní neplatnosti právního úkonu, tedy
nelze jím vytěsňovat zákonné důsledky, kdy účastníky sledovaný věcněprávní vztah prostřednictvím

předmětné kupní smlouvy nebyl vůbec založen (na rozdíl od hmotněprávní situace, kdy od platně
uzavřené smlouvy účastník po právu odstoupil a došlo tak k jejímu zrušení od samého počátku ve
smyslu § 48 ods. 2 OZ), neboť uvedená smlouva - coby dvoustranný právní úkon - byla postižena
absolutní neplatností“. Analogická právna situácia, v ktorej sa ocitol žalobca, bola predmetom aj konania
pred Ústavným súdom Českej republiky sp. zn. II. ÚS 349/2003, na ktorého závery možno poukázať.

Z odôvodnenia tohto nálezu možno uviesť tieto závery: „Dále se Ústavní soud zabýval námitkou
stěžovatelky, dle níž kupní smlouvu na předmětnou nemovitost uzavřela v dobré víře, spoléhajíc na
správnost údajů obsažených v katastru nemovitostí. Ani tuto námitku však neshledal Ústavní soud
důvodnou, neboť zásadně nelze trvat na zachování právní jistoty, jež byla, ač v dobré víře, nabyta v
rozporu s právem. Vklad práva do katastru nemovitostí je nutno vnímat jen jako jednu z podmínek

pro platný převod vlastnického práva k nemovitosti. Dobrá víra stěžovatelky je rozhodná pouze potud,
že jí lze přiznat veškerá práva a povinnosti oprávněného držitele tak, jak vyplývají z ustanovení §
129 a násl. občanského zákoníku. S dobrou vírou však stávající právní úprava žádné jiné právní
následky než výše uvedené nespojuje, a tudíž ochrana, již poskytuje nabyvateli dobrá víra, není takové
intenzity, aby zabránila vlastníku nemovitosti účinně uplatňovat své absolutní právo. Jinými slovy, pokud

zápis v katastru nemovitostí neodpovídá skutečnosti, má tato převahu nad katastrem “. Možno teda
uzavrieť, že platí vyvratiteľná domnienka, podľa ktorej údaje, zapísané v katastri nehnuteľností sa
považujú za platné, kým sa nepreukáže opak. Kupujúci, ktorý nadobudol vec od nevlastníka, nemôže
namietať len tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho ako výlučného
a neobmedzeného vlastníka podľa údajov na liste vlastníctva evidovaných v katastri nehnuteľností.

Preto ak predávajúcemu nesvedčí v čase ďalšieho prevodu aprobovane nadobudnutý vlastnícky titul,
nemôže previesť viac práv ako má sám. V takom prípade síce nadobudnutiu nehnuteľnosti a samotnému
prevodu je daný modus - rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností, ale jasne chýba titulus -
platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom ex tunc. Právny predchodca žalobkyne
spoločnosť TAZ,a.s. a D. U., nenadobudol vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, a preto

v rámci zásady nemo plus iuris in alium transferre potest, quam ipse habet nemohli nehnuteľnosti
previesť na svojich právnych nástupcov teda ani na žalobkyňu darovacou zmluvou zo dňa 19.3.2012,
pretože neboli nositeľmi žiadnych práv k nehnuteľnostiam a teda nemali čo previesť (v čase prevodu
predávajúci nie je vlastníkom a preto nemôže previesť viac práv ako sám má.). Rímsko-právna
zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet sa dá vyjadriť aj slovami: ,,z

nepráva nemôže vzniknúť právo". Podľa uvedenej zásady žalobkyňa nemohla platne nadobudnúť
vlastnícke právo z dôvodu, že ani jej právny predchodca(ovia), teda subjekty, od ktorých by odvodzovala
(derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, toto právo k predmetným nehnuteľnostiam
nikdy nenadobudli, a teda ho ani nemohli na žalobkyňu platne previesť. Zo zásady nemo plus iurisad alium transferre potest quam ipse habet existuje niekoľko výnimiek. Výnimky sú právnou úpravou
konštruované vo výnimočných prípadoch, keď je nevyhnutné, aby prevážila zásada právnej istoty. Ako
príklad týchto výnimiek možno uviesť nadobudnutie od nevlastníka v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej

podľa Obchodného zákonníka, nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča, nadobudnutie cenného
papiera podľa zákona o cenných papieroch, prípadne aj nadobudnutie vlastníckeho práva bez zaťaženia
zálohom v rámci bežného obchodného styku. Je nutné uviesť, že hmotné právo upravuje aj vzájomné
nároky účastníkov z neplatného právneho úkonu, prípadne vrátenie majetkového prospechu získaného
plnením bez právneho dôvodu.

K predmetným nehnuteľnostiam nemohla nadobudnúť žalobkyňa vlastníctvo ako tvrdila ani vydržaním,
nakoľko pre vydržanie neboli splnené základné zákonné predpoklady a to oprávnenosť a nepretržitosť
držby počas desiatich rokov.

K zákonným predpokladom vydržania patria:

a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.

Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane

nakladať s vecou ako so svojou.

Držiteľ musí byť v dobrej viere nielen v okamžiku, kedy sa stal držiteľom veci, ale po celú vydržaciu
dobu. Držiteľ prestáva byť oprávneným držiteľom, akonáhle sa dozvedel, alebo z okolností sa musel
dozvedieť,ženiejevlastníkomdržanejveciastávasapretodržiteľomneoprávneným.Stratadobrejviery

držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho
posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti, že mu vec patrí. Strata dobrej viery je
jednou z okolností, ktorá má za následok koniec behu vydržacej doby. Žalobkyňa nemohla nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním, nakoľko na nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom sa vyžaduje
okrem iného uplynutie desaťročnej vydržacej lehoty so zákonnou možnosťou započítať si do vydržacej

doby dobu, po ktorú mali právny predchodcovia vec v dobromyseľnej držbe. Žalobkyňa nadobudla
domnelé vlastnícke právo Darovacou zmluvou zo dňa 19.3.2012. Jej bezprostredný právny predchodca
- D. U. nadobudol vlastníckeho právo Kúpnymi zmluvami zo dňa 24.10.2006 od TAZ, a.s.. Spoločnosť
TAZ, a.s. v likvidácii vystupujúca v právnych vzťahoch prostredníctvom správcu JUDr. Dušana Pohoveja
nebola dobromyseľná v držbe nehnuteľností, keďže od roku 1999 sa vedie pod sp. zn. 13C/279/1999

na Okresnom súde Trnava konanie o určenie vlastníckeho práva, a to aj k dotknutým nehnuteľnostiam
(pozn. toho času pozemok parc.č. 8673/5 bol súčasťou pozemku parc. č. 8673/2), o ktorých vylúčenie
zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu žalobkyňa žiada, a ktorého účastníkom je TAZ, a.s., v zastúpení
správcom (v minulosti JUDr. Pohovejom). Pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a
dobromyseľnosť TAZ, a.s. v likvidácii táto nie je daná aj s ohľadom na prebiehajúce iné súdne konania,

ktorých účastníkom je správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., na konanie vedené na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2000 a JUDr. Dušan Pohovej tak celkom zjavne odpredával
nehnuteľnosti, ktoré v čase predaja boli predmetom viacerých súdnych konaní, ktoré spochybňovali
vlastnícke právo TAZ, a.s. k nim. Do oprávnenej držby žalobkyne tak nemožno započítať držbu právneho
predchodcu - TAZ, a.s. v likvidácii. K nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkyne vydržaním nedošlo,

keďže ani pri započítaní možnej oprávnenej držby jej bezprostredného právneho predchodcu D. U.
neuplynula zákonná 10-ročná vydržacia lehota.

K aplikácii § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. a k právne argumentácii žalobkyne, že ak súd v minulosti
schválil opatrením prevod majetku pri speňažovaní je potrebné toto rozhodnutie rešpektovať, sa

súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalovaného. Bezprostredný právny predchodca
žalobkyne nadobudol nehnuteľnosti ich speňažením v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu TAZ,
a.s., konanie ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3K/105/1999. Toto konkurzné
konanie začalo v roku 1999 a spravuje sa ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. (ZKV). Aplikáciu § 93
ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZoKR“) na predmetné právne vzťahy (speňažovanie uvedeného

majetku v konkurze) vylučuje úprava intertemporality v § 206 ZoKR, podľa ktorej konkurzy a vyrovnania
vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa
spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Platí v danom prípade zákaz priamej retroaktivity. Je
vylúčené, aby sa na speňažovanie majetku v konkurznom konaní podľa ZKV aplikovali ustanoveniaZoKR(resp.účelovolenniektoréustanoveniaZoKR).Ďalejkonkurznýsúdprischvaľovaníspeňažovania
podľa ZKV skúma len dodržanie formálno-procesného postupu správcu pri speňažovaní. Konkurzný súd
pri takomto schvaľovaní neskúma existenciu vlastníckeho práva úpadcu. V danom prípade, konaní ani

súd predmetné opatrenie ani vecne nepreskúmava.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktoré
ju zaťažovalo a nepreukázala existenciu vlastníckeho práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, s tým, že súd nedostatočne zistil
skutkový stav veci nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy a po právnej stránke ju nesprávne posúdil.

Podľa jej názoru súd nesprávne odmietol argument o aplikácii § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z., podľa

ktorého kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy,
keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba,
ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. V tejto súvislosti poukazovala
na to, že otázka vlastníckeho práva nadobúdateľa nehnuteľnosti nie je právnym vzťahom súvisiacim s
konkurzom, preto neprichádza do úvahy v zmysle § 20b ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. aplikovať ustanovenia

zákona č. 328/1991 Zb. na riešenie otázky vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam podľa kúpnych
zmlúv zo dňa 24.10.2006, a otázku vlastníctva treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej v čase
uzavretia tohto právneho úkonu - § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. Namietala, že súd ignoroval jej návrhy
na dokazovanie výsluchom svedka D. U., dobromyseľnosť ktorého pri uzavretí zmlúv potvrdzuje rad v
konaní uvedených skutočností, ako aj vyžiadaním stanoviska správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s.,

čím by sa objasnilo, ako a kedy o týchto prevodoch rozhodoval konkurzný súd, opatrenie ktorého má
podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku 2Cdo/65/2008 zo dňa 29.09.2009
charakter riadneho súdneho rozhodnutia, je po právoplatnosti nezmeniteľné a záväzné a súdy nie sú
oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto rozhodnutia v inom konaní. V tomto prípade nejde
o pravú, ale o nepravú retroaktivitu, nakoľko novší zákon uznáva právne skutočnosti, na základe

ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov, pričom takáto
retroaktivita je prípustná aj podľa uznesenia NS SR 4Cdo/98/2010 zo dňa 29.06.2010.

Uvádzala, že jej právny predchodca nadobudol nehnuteľnosti v presvedčení, že ide o zákonný proces.
Bez možnosti skúmania právnych stránok konkurzného konania vedeného na majetok predávajúceho

sa dôvodne spoľahol na informácie zverejnené správcom, ktoré vyplývali z evidencie katastra a ktoré
nakoniec schválil aj konkurzný súd. D. U. vynaložil nemalé finančné prostriedky na zaplatenie kúpnych
cien, ktorých vrátenie sa javí ako nepravdepodobné, pričom stratou vlastníctva príde najmenej o
166.800,- eur. Ide preto o prípad, pri ktorom by súd mal aplikovať princípy sudcovskej tvorby práva a
skúmať, či rigoróznym uplatnením právnych predpisov v zmysle rozhodnutia súdu nejde o uplatnenie

práva v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľka poukazovala na to, že aplikáciou § 3 ods. 1 Obč.
zák. možno vylúčiť tvrdosť pri aplikácii občianskoprávnych vzťahov a pripustiť výnimky s prihliadnutím
na mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa, s tým, že okolnosti
tohto prípadu odôvodňujú aplikáciu princípov zakotvených v § 3 ods. 1 Obč. zák. a poskytnutie ochrany
správaniu žalobkyne a jej predchodcu, pretože nekonali v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolateľka súčasne namietala správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania,
s tým, že podľa rozhodnutia NS SR 3Obo/262/2007 zo dňa 28.10.2008 v prípade sporov o vylúčenie
veci z konkurznej podstaty nie je dôvodné určenie výšky odmeny advokáta podľa § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. nakoľko ide o spor, kde predmet konania nemožno oceniť peniazmi, a na určenie odmeny

je potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky (1/13 výpočtového základu).

Pre prípad potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolateľka navrhla v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.
pripustiť proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť.Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o iba čiastočnej dôvodnosti odvolania žalobkyne.

Podľazisteniaodvolaciehosúduvykonalsúdprvéhostupňavovecidokazovanievdostatočnomrozsahu
a svoje skutkové i právne závery v obsahu odôvodnenia rozsudku ozrejmil jasne a zrozumiteľne, pričom
sa vysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalobkyne spočívajúcej najmä v tvrdení o naplnení
zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a o potrebe
aplikácie ustanovenia § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. umožňujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva

aj v prípade, ak úpadca nebol vlastníkom veci zapísanej do súpisu.

Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil a
preto odvolaním napadnutý rozsudok v časti rozhodnutia o veci samej podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
potvrdil.

Právny vzťah založený kúpnymi zmluvami uzavretými dňa 24.10.2006 medzi D. U. a správcom
konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, zahŕňajúci všetky práva a povinnosti zmluvných strán, vrátane
práva kupujúceho nadobudnúť vlastníctvo, je aj podľa názoru odvolacieho súdu právnym vzťahom
súvisiacim s konkurzom vyhláseným na majetok TAZ, a.s. v likvidácii podľa zákona č. 328/1991 Zb.,
ktorá skutočnosť v súvislosti s ustanovením § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. vylučuje možnosť aplikácie

ustanovenie § 93 ods. 3 tohto zákona a tým aj nadobudnutie vlastníckeho práva dobromyseľným
kupujúcim v prípade, ak úpadca nebol vlastníkom veci zapísanej v súpise.

Nakoľko však v prípade otázky aplikovateľnosti ustanovenia § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. aj na
posúdenie nadobudnutia vlastníckeho práva k veci zapísanej do súpisu úpadcu, konkurz na majetok

ktorého bol vyhlásený podľa zákona č. 328/1991 Zb., je otázkou zásadného charakteru nielen z hľadiska
predmetného konania, ale aj ďalších obdobných konaní vyvolaných konkurzom na majetok úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, odvolací súd podľa § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil
vovzťahuknejdovolanievočitomutorozhodnutiu,rovnakoakovovzťahu kotázkerovnakéhovýznamu,
či všeobecná zásada „nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám má“ platí vo všetkých

prípadoch nadobúdania vlastníctva od nevlastníka (s výnimkou prípadov upravených zákonom, ako
napr. § 93 ods. 3 zák. 7/2005 Z.z.), alebo je možné vo výnimočných prípadoch nepochybnej dobrej viery
nadobúdateľa a s prihliadnutím na zásady spravodlivosti a právnej istoty jeho vlastníctvo uznať.

V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, rovnako ako judikatúry súdov Českej republiky, ktorou žalobkyňa argumentovala, nie je v
otázke nadobudnutia nehnuteľností dobromyseľným nadobúdateľom od nevlastníka jednotná a nedáva
jednoznačný návod na postup súdov pri zohľadňovanými dobromyseľnosti nadobúdateľa v konfrontácii
sozáujmamiskutočnéhovlastníkanehnuteľnosti,čiakovdanomprípade,sozáujmamiveriteľovúpadcu.

Nakoľko pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd prvého stupňa pochybil, keď pri určení výšky
odmeny zastupujúceho advokáta za úkon právnej služby neprihliadol na špecifický charakter tohto
konania, predmetom ktorého nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ani ich vydanie, a
na reálny následok prípadného kladného rozhodnutia vo veci, ktorým je úkon správcu v súpise majetku
podliehajúceho konkurzu, ktoré skutočnosti vylučujú určenie peňažnej hodnoty veci v zmysle § 10 ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov
tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.