Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616200801
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2616200801.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci navrhovateľky: K. U. , U..

XX.XX.XXXX, F. R. U. H. XXX/XX, XXX XX R. G., práv. zast.: JUDr. Mária Trylčová, advokátka so sídlom
Senica,J.Kráľa738/12,protiosobepovinnejplatiťvýživné:C.U.,U..X.X.XXXX,R.R.G.,U.H.XXX/XX,
práv. zast.: AK JUDr. Katarína Filová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Konventná 7, o zvýšenie vyživovacej
povinnosti ,takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné na navrhovateľku zo sumy 600,-
Sk na sumu 200 EUR mesačne , splatnou vždy do 15- eho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám
navrhovateľky s účinnosťou od 5.2.2016.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 5.2.2016 do 31.7.2016 v sume 711,43 EUR súd p o v o ľ u
j e osobe povinnej platiť výživné, zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 50 € mesačne splatných spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Týmto súd mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 11C/16/1995-26 zo dňa 27.4.1995 v časti
výživného na navrhovateľku. .

Súd priznáva navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na súde 5.2.2016 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť osoby povinnej platiť jej výživné ( ďalej len otec ) a to zo sumy 600,- Sk mesačne na
sumu 250,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola
vyživovacia povinnosť určená rozsudkom OS Senica č.k. 11C/16/1995-26 zo dňa 27.4.1995 , ktorým

bolo manželstvo jej rodičov rozvedené. V roku 2013 začala študovať na vysokej škole, pričom jej
otec jej vtedy prisľúbil, že ju bude vo vzdelávaní plne podporovať a zaviazal sa že jej bude mesačne
prispievať na školu sumu 250 € , čo aj skutočne robil až do 11/2015. Od 12/2016 jej dával už len sumu
150 € mesačne, pričom od júla 2016 jej nezaplatil nič. Matka navrhovateľky si podľa jej vyjadrenia
svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne.

2.Odporca v písomnom vyjadrení súhlasil so zvýšením výživného najskôr na sumu 100 € , neskôr

maximálne na sumu 180,-€ mesačne resp. 170 € mesačne.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojeným spisom OS Senica sp. zn.
11C/16/95( najmä rozsudkom č.k. 11C/16/95-25 zo dňa 27.4.1995 ), rozsudkom OS Senica č.k. 6C //25/20216- 186 zo dňa 29.6.2016 , rozsudkom OS Senica č.k. 11 C /23/2016- zo dňa 29.3.2016,
rodným listom navrhovateľky , jej sestry L. U., sobášnym listom rodičov navrhovateľky, potvrdením
o štúdiu zo dňa 26.1.2016, dokladom z katastrálneho portálu , písomným vyjadrením otca zo dňa

15.3.2016 a zo dňa 10.6.2016, daňovým priznaním otca navrhovateľky za rok 2015,faktúrou č. 3/2015,
č. 4/2015, mailovou komunikáciou L. U. s jej otcom, výpisom z účtu otca navrhovateľky za roku
2014 a 2015, faktúrami č. 1/2016 a 2/2016, dokladmi o pravidelných výdajoch a platbách matky
navrhovateľky , rozhodnutím o prijatí k štúdiu zo dňa 14.7.2016 ,dokladmi o pravidelných výdajoch a
platbách navrhovateľky a zistil tento stav veci:

4.NaposledybolaurčenávyživovaciapovinnosťnanavrhovateľkurozsudkomOkresnéhosúduSenicač.
k. 11C 16/95-25 zo dňa 27.4.1995 , ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky prvý raz rozvedené .
Otca detí súd zaviazal platiť na ne výživné a to na navrhovateľku v sume 600,- Sk mesačne a na jej
sestru Kristínu tiež v sume 600,.-Sk mesačne.. V tej dobe začal otec detí podnikať , pričom podľa
jeho vyjadrenia bol jeho priemerný príjem cca 4.583,33 Sk mesačne (152,14 €). Matka navrhovateľky

bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 1.350,-Sk a rodinné prídavky na
dve deti v sume 1.020,-Sk mesačne. Bývala s deťmi v trojizbovom byte svojich rodičov. Obe deti boli
v osobnej starostlivosti navrhovateľky. Ani jeden z rodičov nemal iné vyživovacie povinnosti. Rodičia
navrhovateľky opätovne uzatvorili manželstvo, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu 11C/23/2016 dňa
29.3.2016 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2016.

5. K pravidelným príjmom a výdajom navrhovateľky : z potvrdenia o štúdiu zo dňa 26.1.2016 mal súd
preukázané, že navrhovateľka študuje na vysokej škole Univerzite Tomáše Bati v Zlíne, na fakulte
multimediálních komunikací , odbor marketingové komunikace, v čase vyhlásenia rozsudku bola v
treťom ročníku . Z rozhodnutia o prijatí k štúdiu zo dňa 14.7.2016 je zrejmé že pokračuje v magisterskom

štúdiu . Z pripojených listinných dôkazov vyplynulo, že pravidelné náklady navrhovateľky na školu
predstavujú sumu cca 160 € mesačne ( ubytovanie 90 € -2.500,- Kč ,cestovné 20-30 €, strava cca 40
€) . Navrhovateľka okrem toho predložila aj doklady o kúpe oblečenia, stravy, kozmetiky a iných vecí., z
ktorých dokladov však jednoznačne nevyplýva , že boli určené výlučne navrhovateľke. Z jednotlivých
dokladov za mesiace marec až jún 2016 by mali byť celkové výdaje navrhovateľky cca 440 € mesačne.

Táto má vlastný príjem z brigádnej činnosti v sume cca 110 € netto mesačne.

6.K pravidelným príjmom a výdajom rodičov navrhovateľky: z priznania k dani z príjmov fyzických osôb
mal súd preukázané, že otec navrhovateľky mal úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov za rok
2015 v výške 82.271,- Kč a zo samostatnej činnosti 84.810,- Kč, čo predstavuje sumu 167 081,-Kč

( 6.183,14 € ) ročne .Z vyjadrenia samotného otca jer zrejmé, že jeho príjme je minimálne vo výške
16.716,- € brutto t.j. 1.393 € brutto mesačne. On vypovedal, že po zaplatení všetkých výdavkov je
to suma cca 1.200 € netto mesačne . Iné jeho príjmy neboli preukázané. V roku 2016 už nepracuje, je
iba živnostník. Navrhovateľka predložila jednotlivé faktúry otca za rok 2016 , avšak tieto však nemohol
súd brať do úvahy ako skutočný príjem otca , pretože ešte nebolo ukončené zdaňovacie obdobie za rok

2016. Tento má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a jej sestre Kristíne. Rozsudkom OS Senica č.k.
6 C //25/20216- 186 zo dňa 29.6.2016 mu bolo zvýšené výživné na Kristínu na sumu 170 € mesačne ,
tento rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Výsluchom účastníkov ako aj z výpisov z účtov
súd zistil, že otec dobrovoľne prispieval zvýšeným výživným , pričom od podania návrhu zaplatil na
výživnom navrhovateľky celkom sumu 660 € ( 03/2016- 180 €, 04/2016- 180€ , 05/2016-100 €,06/2016-

100 € 07/2016-100 € ).V mesiaci február odporca zaslal matke na účet sumu 350,-€, o čom najskôr
tvrdil, že to malo byť výživné na navrhovateľku i jej sestru avšak súd mal preukázané aj samotným
vyjadrením otca zo dňa 10.6.2016 že sa jednalo o splátku úveru. Po rozvode si otec musel vyriešiť svoju
bytovú otázku a preto si zobral úver v celkovej sume 16.6140 € na rekonštrukciu rodinného domu v
Borskom Mikuláš , ktorý zdedil. Tento úver spláca od 04/2016 v sume po 229,59 € mesačne po dobu 96

mesiacov. Matka navrhovateľky jej prispieva na výživu presne neurčenou sumou, kupuje jej potraviny
a potrebné oblečenie. Matka navrhovateľky je zamestnaná, jej netto mes. zárobok je cca 900,-€. Býva
s deťmi v rod. dome, matka má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a jej sestre Kristíne , ktorá tiež
študuje na VŠ v Zlíne, je v treťom ročníku bakalárskeho štúdia.

7. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je
zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. , účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno
nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne.

8. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný
dôvodne iba v časti v ktorej mu súd vyhovel. Súd vyvodil ten záver, že v zmysle § 78 ods.1 Zákona
o rodine prišlo k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu predchádzajúceho rozhodnutia
o výške výživného pre navrhovateľku ako plnoleté dieťa. Od posledného rozhodovania o výživnom
uplynula doba vyše 11. rokov , pričom za uvedenú dobu sa podstatne zmenili pomery na strane

oboch účastníkov. Navrhovateľka medzičasom ukončila základné aj stredoškolské vzdelanie , pričom
momentálne už študuje na VŠ. Okrem pravidelných školských poplatkov a potrieb je vo veku , ktorý si
vyžaduje zvýšené náklady po všetkých stránkach ( najmä strava , oblečenie , kozmetika a podobne ) .
Jej rodičom od poslednej úpravy výživného nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť . Pokiaľ ide o otca
tomuto sa tiež zmenili zásadným spôsobom najmä bytové podmienky a prišlo u neho k nárastu príjmu .

Pokiaľ ide o matku navrhovateľky ,tejto sa tiež zmenili zásadným spôsobom tiež bytové podmienky
( býva s deťmi v rodinnom dome ) , je zamestnaná a prišlo u nej tiež k nárastu príjmu.

9.Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal sú z úvahy , že podľa zák. opatrenia
č. 186/2013 Z.z. je suma životného minima na jedno nezaopatrené dieťa určená sumou 90,42 €

mesačne , pričom aspoň túto sumu ,by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov,
aby mohli byť uspokojené jeho zakladené životné potreby . Na druhej strane však dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že
výživné v sume 200 € mesačne je primerané a zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov ,
najmä otca ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky. Vo zvyšku súd preto návrh ako nedôvodný

zamietol. Treba tu poukázať tiež na skutočnosť, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( poistky, sporenia, pôžičky , výlety a podobne ).
Okrem výživného od otca je i jej matka povinná adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na jej
výžive. Súd má za to, že príjem matky je asi o štvrtinu nižší než príjem otca , pričom ak otec zaplatí

na výžive navrhovateľky sumu 200 € , matka je povinná zaplatiť sumu 150 € , podporným zdrojom
výživy sú aj rodinné prídavky. Takto bude mať navrhovateľka od oboch rodičov mesačne sumu 350
€ spolu s rodinnými prídavkami ( 23,52 €) celkom sumu 373,52 € + vlastný príjem navrhovateľky v
sume 110 € , spolu 483,52 € , ktorá suma plne postačuje na uspokojovanie jej životných potrieb , aj
nadštandardných s prihliadnutím na skutočnosť , že životná úroveň navrhovateľky a jej rodičov tak

bude primerane rovnaká.

10.Vzhľadom k spätnej úprave výživného od 5.2.2016 ( od podania návrhu ) súd určil, že otec má
nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 5.2.2016 do 31.7.2016 v sume 711,43 € ( 1.371,43- 660
t.j. adekvátna časť za mesiac február v sume 171,43 € a za 6 mesiacov po 200€ s tým, že z celkovej

sumy 1.371,43 € bolo potrebné odrátať sumu 660 € , ktorú otec z sporné obdobie dobrovoľne zaplatil ).
Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku , súd určil, že tento povolil otcovi splácať v splátkach po 50 €
mesačne , splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.11.O trovách konania rozhodol súd podľa § 55 CMP a priznal navrhovateľke náhradu trov konania vo
výške 100 % , pretože je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Navrhovateľka je študentkou,
nemá stály príjem a nezavinila, že toto konanie muselo prebehnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania .
Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.

CMP.