Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218947
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113218947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu X. T., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX W. XX, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská
2, 080 01 Prešov, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO 31 690 904, Garbiarska2,
Košice, zastúpenej JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom Rastislavova 68, 040 01 Košice, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prešove,
č.k. 29C 167/2013-210 zo dňa 15.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 3C 1982/2012 do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej pod sp. zn. 29C 167/2013. Zrušil rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012 pod sp. zn. 3C 1982/2012. Návrh žalovaného na prerušenie
konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp
5052/2012zamietol.žalovanéhozaviazalzaplatiťžalobkynitrovykonaniapozostávajúceztrovprávneho

zastúpenia vo výške 345,49 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súdprvéhostupňavychádzalzpríslušnéhoprameňaprávaakocelkusakcentomnajehocieleazmysel.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom
Slovenskej republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica
93/13/EHS.

Podľa názoru súdu prvého stupňa je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy

neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutiamipodsp.zn.3Cdol/2012zodňa21.3.20125Cdo61/2012,6Cdo13/2013atoajspoukazom
na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných

poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv

vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu

spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich

zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných

nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním

a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Súd prvého stupňa v danom prípade neprijal argument žalovaného, že rozhodcovská doložka bola so
žalobkyňou v predmetnej poistnej zmluve individuálne vyjednaná s poukazom aj na výpovede iných

sprostredkovateľov poistenia pôsobiacich v rozhodnom období pre žalovaného v obdobných súdnych
konaniach na tunajšom súde.

Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.
17CoE209/2012 zo dňa 30.1.2013, je nesporné, že osobitné zmluvné dojednania v predmete súdneho

konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17CoE209/2012 sú diametrálne rozdielne
oproti osobitným zmluvným dojednaniam v predmetnom konaní, nakoľko tieto neumožňovali žalobkyni
ako spotrebiteľke vylúčiť pôsobnosť rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah celej poistnej zmluvy.

Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby

spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak
niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva transparentný štátny súd.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu

z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom

vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkomporovnanie
doložky do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera.Podaním zo dňa 14.1.2014 bol súdu zo strany žalovaného doručený návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku až do rozhodnutia Ústavného súdu pod sp. zn.
IIÚS 382/2013 Rvp5052/2012 o uznesení NS SR 6Cdol/2012.

V danom prípade súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdol/2012, ktoré sa malo
zaoberať neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo vzťahu k žalovanému s poukazom, že v obdobnej veci
už Ústavný súd SR konkrétne nálezom zo dňa 10.7.2013 pod sp. zn. IIÚS49/2012 konštatoval porušenie

jeho základného práva na spravodlivý proces uznesením Najvyššieho súdu SR 2Cdo5/2012.

Ústavný súd SR konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces postupom Najvyššieho súdu SR
odňatím práva žalovaného vyjadriť sa k okolnostiam rozhodujúcim vo
veci samej, avšak z jeho záverov nevyplýva nesprávnosť posúdenia Najvyššieho súdu SR neplatnosti
rozhodcovských doložiek v poistných zmluvách žalovaného uzatvorených so spotrebiteľmi.

Výrok o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. l Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní
uviedol.

Súd prvého stupňa v samotnom konaní porušil zásadu rovnosti účastníkov. Bez ohľadu na to, či
v základnom súdnom konaní o merite veci (ktoré sa skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku)
vystupuje ako niektorý z účastníkov spotrebiteľ, musí byť táto úplne esenciálna zásada občianskeho
súdneho konania zachovaná, čo však v tomto prípade dodržané nebolo.

Ako to už odporca niekoľkokrát uviedol a svoje závery viackrát právne odôvodnil, aktuálna
platná a účinná právna úprava Slovenskej republiky jednoznačne stanovuje, že žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej povinnosti.

Súd prvého stupňa túto svoju procesnú povinnosť úplne opomenul, rozhodnutie súdu bolo
nepredvídateľné. Tým, že súd neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia ostali sporné a teda z postupu
súdu žalovaný nemohol vytušiť, že súd zastáva ohľadom týchto skutkových tvrdení názory, aké sú
prezentované v písomnom vyhotovení rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje odôvodnenie, prečo súd prvého stupňa odložil
vykonateľnosť resp. aké skutkové a právne okolnosti prípadu súd zvažoval pri svojom rozhodnutí o
odkladevykonateľnosti.SúdsavôbecnezaoberalexistenciouRDvosobitnýchzmluvnýchdojednaniach.
Nie je možné ignorovať osobitné zmluvné dojednania a teda existenciu samostatne a osobitne
podpísanej rozhodcovskej doložky mimo textu VPP. v priebehu konania nebolo preukázané, že by

navrhovateľke ktokoľvek akokoľvek bránil podrobne sa oboznámiť s týmto textom a až následne ho
podpísať, práve naopak, bolo plne na slobodnej vôli navrhovateľa, či a ako si tento text osobitných
zmluvných dojednaní prečíta a či ich podpíše.

Záver súdu prvého stupňa je, že je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako

výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy" nevychádza zo zisteného
skutkového stavu, pretože nič také nebolo medzi účastníkmi dohodnuté. dojednaná RD neodoberala
navrhovateľke možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom - to ani v podmienkach slovenského
právneho poriadku nie je možné.

A preto je úplne neopodstatnený aj záver súdu o tom, že by rozhodcovská doložka spôsoboval značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Navrhovateľka osobitným podpisom vyjadrila svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a svojim
osobitným podpisom Osobitných zmluvných dojednaní tento svoj súhlas aj prejavila v právne relevantnej
forme.

Ešte aj pred podpisom samotnej poistnej zmluvy navrhovateľka bola presne v súlade so zákonom a teda
v zákonom stanovenom rozsahu a zákonom stanoveným spôsobom poučená o mimosúdnom spôsobe
riešenia sporov. Svojim podpisom potvrdila, že nechcela už nič vysvetliť, doplniť ani dojednať. Platné
právne predpisy výslovne stanovovali poučovaniu povinnosť v písomnej forme,, čo sa práve aj stalo ao mimosúdnom spôsobe riešenia sporov aj formou rozhodcovského konania bola presne podľa zákona
navrhovateľka písomne poučená.

V opačnom prípade by mohol spotrebiteľ kedykoľvek po vykonaní písomného právneho úkonu tento
následne spochybniť púhym ústnym tvrdením, že si neprečítal alebo dokonca len nerozumel tomu čo si
prečítal a čo podpisuje. To bv znamenalo úplný rozvrat právnej istoty ai právnych vzťahov v súkromnom
práve, nakoľko by si už nikto nemohol byť istý žiadnym právnym úkonom.

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal aj na možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky bez toho, aby
rým bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu.

Súd prvého stupňa sa s možnosťou odstúpenia od rozhodcovskej doložky u navrhovateľky, ktorá
pôsobila u odporcu ako sprostredkovateľ poistenia nijako nevysporiadal, preto je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné aj z tohto dôvodu.

Súd prvého stupňa má povinnosť preskúmať a zdôvodniť (opäť logicky presvedčivým spôsobom
na základe premís a skutkových zistení), či môže zvyšok zmluvy bez neprijateľnej podmienky ďalej
pokračovať (existovať). Z toho vyplýva, že aj prípadné ustanovenia označené za neprijateľné podmienky

nezakladajú automaticky neplatnosť nielen zmluvy ale aj jej časti, konkrétne samotnej rozhodcovskej
doložky ako takej.

Tým, že súd nevykonal test primeranosti podmienky zaťažil konanie aj rozhodnutie vadou, ktorá má za
následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia.

Postup a závery súdu prvého stupňa sú tak v rozpore - na jednej strane pokiaľ odporca navrhol prerušiť
konanie až do právoplatnosti konania vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
II. US 382/2013 z dôvodu, že Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu proti rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6 Cdo 1/2012, tak prvostupňový súd nevidí dôvod na prerušenie a to

aj s poukazom na to, že bol vytýkaný procesný postup, ale na druhej strane súd sa stotožňuje s právnymi
názormi najvyššieho súdu ktoré sú v rozpore s Ústavou SR uvedené v procesných rozhodnutiach.

Zo záverov súdu prvého stupňa vyplýva, že spotrebiteľ je „slabšou“ procesnou stranou. Uvedený názor
súdu je v priamom rozpore so zákonom stanovenou zásadou rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania, v zmysle ktorej účastníci rozhodcovského konania majú rovné postavenie a žiadna zo strán
nie je „slabšou procesnou stranou44. Je zrejmé, že súd neprípustné a v rozpore so zákonom rozšíril
ochranu poskytnutú spotrebiteľovi ako „slabšej zmluvnej strane44 v hmotnom práve na oblasť konania
pred rozhodcovským súdom. Je teda zrejmé, že právny názor súdu o porušení rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania nie je správny a zákonný, keďže úvahy súdu sa odvíjajú od nesprávneho

právneho názoru na obsah zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
Je tiež potrebné zdôrazniť, že rokovací poriadok rozhodcovského súdu je plne v súlade zo zákonom o
rozhodcovskom konaní a neodporuje žiadnemu právnemu predpisu.

Odporca uvádza, že k porušeniu podmienok rovnakého zaobchádzania či k porušeniu podmienky

rovnosti by mohlo dôjsť len vtedy, ak by napr, spotrebiteľ nemal v rovnakom procesnom postavení ( napr,
ako žalobca ) rovnaké postavenie ako dodávateľ, eventuálne ak by napr, súd inak vyhodnocoval dôkazy
predkladané spotrebiteľom než dôkazy predkladané dodávateľom či inak narúšal zásadu rovnosti
účastníkov.

Navyše v danom prípade bolo preukázané, že rozhodcovský súd nebol kreovaný odporcom, ale odporca
poveril v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky a v súlade s právnymi predpismi osobitnú právnickú
osobu výberom rozhodcovského súdu, a teda nemohlo dôjsť k žiadnemu porušenie rovnosti pri výbere
rozhodcu, keďže ako rozhodca vystupoval rozhodca stáleho rozhodcovského súdu, a tohto nevyberal
odporca.

Prvostupňový súd pri porovnaní rokovacieho poriadku arbitrážneho súdu a O.s.p. poukázal na
skutočnosť, že spotrebiteľ je síce oprávnený požiadať o ústne prejednanie veci v zmysle ust. § 29brokovacieho poriadku, avšak vzhľadom na hranicu skráteného konania je aplikácia tohto ustanovenia
pre spotrebiteľa v podstate vylúčená.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ mal v rozhodcovskom konaní obdobné práva ako
by mal v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom, pričom zákon takúto požiadavku ani
neukladá.

Žalobca formuloval petit žaloby tak, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedol. Rovnako

aj samotný prvostupňový súd v petite výroku, v ktorom zrušil rozhodcovský rozsudok, neuviedol dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Na základe vyššie uvedených skutočností odporca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prípade úspechu si žalovaný uplatňuje trovy odvolacieho aj prvostupňového konania.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie ktoré mu prechádzalo v zmysle zásad uvedených v

§ 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 24 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa zistil dostatočne skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. na týchto skutkových
a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu je zrejme, že účastníci konania uzavreli dňa 7.2.2008 poistnú zmluvu č. 4468600006,
pričomkzánikupoistnéhovzťahudošlodňa10.8.2009 nazákladežiadostižalobkyneozrušeniepoistnej
zmluvy. Následne žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 111,13 eur podal na Arbitrážny
súd v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej 41, návrh. Rozsudkom Rozhodcovského Arbitrážneho

súdu v Košiciach 3C 1982/2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu 111,13 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej osti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán prospech spotrebiteľa (ďalej
len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné mienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné mienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže bou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov
onánia alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa§40ods.2zák.č.244/2010Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského úsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2010 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.4.2008 do .12.2009, sprostredkovateľ
poisteniajepovinnývykonávaťsprostredkovaniepoisteniasodbornoustarostlivosťou,vzáujmeochrany
záujmov klienta a nesmie zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkúvaným poistením.

Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 340/2005 Z. z., v súvislosti so sprostredkovaním poistenia sprostredkovateľ
poistenia nesmie poskytovať klientovi výhody finančnej povahy, hmotnej povahy alebo nehmotnej
povahy, na ktoré klient nemá právny nárok. Za takéto výhody sa považuje poskytnutie drobných
reklamných predmetov.

Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovateľ poistenia vykonávajúci sprostredkovanie
poistenia na území Slovenskej republiky prostredníctvom systému umožňujúceho diaľkový prístup je
povinný zabezpečiť verejnú prístupnosť údajov o ojom zápise v registri, najmä registračné číslo a deň
začatia vykonávania sprostredkovania poistenia.

Podľa § 10 ods. 4 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovateľ poistenia je zodpovedný za škodu spôsobenú
pri vykonávaní sprostredkovania poistenia; to neplatí, ak preukáže, že vzniku škody nemohol zabrániť
ani s vynaložením všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať.

Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovateľ poistenia musí byť poistený pre prípad

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia s platnosťou na území
členských štátov, ak poisťovňa alebo iný sprostredkovateľ poistenia, v ich mene koná, neprevzal túto
zodpovednosť. Výška poistného plnenia pre toto poistné e musí byť v prepočte najmenej 1.000.000 EUR
na každú poistnú udalosť a v prepočte najmenej 1.500.000 EUR úhrnom pre všetky poistné udalostivzniknuté v jednom kalendárnom roku. Ak sa v poistnej zmluve dohodla spoluúčasť, jej výška môže byť
najviac 1 dohodnutej výšky poistného plnenia.

Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 340/2005 Z. z., zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní
sprostredkovania poistenia výlučným sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovňa, s ktorou má
výlučný sprostredkovateľ poistenia uzavretú zmluvu, alebo zodpovednosť za škodu spôsobenú
podriadeným sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovací agent alebo poisťovací maklér, s ktorými
má podriadený sprostredkovateľ poistenia uzavretú zmluvu, ak

a) výlučný sprostredkovateľ poistenia alebo podriadený sprostredkovateľ poistenia nemá uzavretú
poistnú zmluvu podľa odseku 5 vo vlastnom mene alebo
b) poistná zmluva výlučného sprostredkovateľa poistenia alebo podriadeného sprostredkovateľa
poistenia uzavretá podľa odseku 5 stratila platnosť.

Podľa § 10 ods. 7 zák. č. 340/2005 Z. z., poisťovací agent a poisťovací maklér môžu ť vykonávať

sprostredkovanie poistenia dňom nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy 'a odseku 5. Poisťovací agent
a poisťovací maklér sú povinní predložiť Národnej banke Slovenska túto poistnú zmluvu do 30 dní
odo dňa zápisu do registra. Ak za poisťovacieho agenta prevzala zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri vykonávaní sprostredkovania poistenia poisťovňa podľa odseku 5, je poisťovací agent povinný
predložiť Národnej banke Slovenska 0 dní odo dňa jeho zápisu do registra písomné vyhlásenie o tejto

skutočnosti. Poisťovací agent, za ktorého prevzala zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní
sprostredkovania poistenia poisťovňa, môže začať vykonávať sprostredkovanie poistenia n prevzatia
tejto zodpovednosti poisťovňou.

Podľa § 10 ods. 8 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovateľ poistenia je povinný zachovávať mlčanlivosť

o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s mávaním sprostredkovania poistenia,
a nesmie ich zneužiť vo svoj prospech ani v pech inej osoby, a to aj po skončení vykonávania
sprostredkovania poistenia.

Podľa § 10 ods. 9 zák. č. 340/2005 Z. z., ustanovenia odsekov 1 až 8 sa na sprostredkovanie zaistenia

vzťahujú rovnako, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania zaistenia
nesmie za sprostredkovateľa zaistenia prevziať iná )a.

Podľa§10ods.l0zák.č.340/2005Z.z.,akjesprostredkovateľpoisteniaoprávnenýinkasovať,považujú
sa za uhradené

a) sumy poistného, ktoré boli uhradené prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia
b) sumy určené pre klienta alebo pre osobu oprávnenú na ich prevzatie, ktoré boli uhradené
prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia, okamihom ich prevzatia klientom, osobou oprávnenou na
ich prevzatie, pripísaním na účet klienta alebo osoby oprávnenej na ich prevzatie.

Podľa § 10 ods. 11 zák. č. 340/2005 Z. z., finančné prostriedky určené poisťovni, poistníkovi, poistenému
alebo osobe oprávnenej z poistnej zmluvy uložené na osobitnom účte sprostredkovateľa poistenia nie sú
majetkom sprostredkovateľa poistenia, a ak sa vyhlási konkurz na majetok sprostredkovateľa poistenia,
nezahŕňajú sa do konkurznej podstaty.

Podľa § 10 ods. 12 zák. č. 340/2005 Z. z., poisťovací agent je povinný bez zbytočného odkladu
informovať Národnú banku Slovenska o uzavretí alebo vypovedaní každej zmluvy.

Podľa § 10 ods. 13 zák. č. 340/2005 Z. z., pred uzavretím poistnej zmluvy alebo, ak je odôvodnené, pri
jej zmene je sprostredkovateľ poistenia povinný klientovi oznámiť

a) názov alebo obchodné meno, sídlo a právnu formu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu,
b) označenie zoznamu registra, v ktorom je sprostredkovateľ poistenia zapísaný, a registračné číslo,
c) kvalifikovanú účasť sprostredkovateľa poistenia na základnom imaní poisťovne alebo i hlasovacích
právach v poisťovni, s ktorou má uzavretú zmluvu,

d) kvalifikovanú účasť poisťovne, s ktorou má uzavretú zmluvu, alebo osoby ovládajúcej21) to poisťovňu
na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v sprostredkovateľovi •istenia,e) postup pri podávaní sťažností na vykonávanie sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom
poistenia a osobitné predpisy upravujúce mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúcich zo
sprostredkovania poistenia.

Podľa § 10 ods. 14 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovateľ poistenia je povinný, okrem údajov podľa
odseku 13, klienta informovať aj o tom, či vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy s
jednou poisťovňou alebo s viacerými poisťovňami, alebo ako poisťovací maklér spôsobom uvedeným
v § 7 ods. 2.

Podľa § 10 ods. 15 zák. č. 340/2005 Z. z., ak sprostredkovateľ poistenia vykonáva sprostredkovanie
poistenia na základe zmluvy s jednou poisťovňou alebo s viacerými poisťovňami, je povinný informovať
klienta o tom, či tieto zmluvy majú výhradnú povahu bo nevýhradnú povahu, a ak klient o to požiada,
oznámiť mu obchodné mená týchto poisťovní.

Podľa§10ods.16zák.č.340/2005Z.z.,preduzatvorenímpoistnejzmluvyjesprostredkovateľpoistenia
povinný, najmä na základe informácií poskytnutých klientom a vzhľadom na povahu dojednávaného
poistenia, zaznamenať požiadavky a potreby klienta súvisiace s dojednávaným poistením a dôvody, na
ktorých základe sprostredkovateľ poistenia.

Podľa § 10 ods. 18 zák. č. 340/2005 Z. z., veľkým rizikom sa rozumie poistné riziko vzťahujúce sa na
poistné odvetvia
a) neživotného poistenia podľa osobitného predpisu, 22)
b) neživotného poistenia podľa osobitného predpisu, 23) ak sa toto poistné riziko týka činnosti poistníka
v oblasti priemyslu, obchodu alebo výkonu činností podľa osobitných predpisov, 6)

c) neživotného poistenia podľa osobitného predpisu, 24) ak sú splnené najmenej dve z týchto
podmienok:
1. celková suma majetku poisteného v prepočte prevyšuje 6 200 000 EUR,
2. čistý obrat poisteného v prepočte prevyšuje 12 800 000 EUR,
3. priemerný ročný prepočítaný stav zamestnancov poisteného za zdaňovacie obdobie sa rovná alebo

je väčší ako 250.

Podľa § 10 ods. 19 zák. č. 340/2005 Z. z., informácie podľa odsekov 13 až 16 musia byť

a) písomné alebo na trvanlivom médiu, ak ďalej nie je ustanovené inak,

b) úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné,
c) poskytnuté v úradnom jazyku členského štátu záväzku 25) alebo v inom dohodnutom jazyku

Podľa § 10 ods. 20 zák. č. 340/2005 Z. z., informácie podľa odsekov 13 až 16 môžu poskytnuté aj ústne,
ak o to klient požiada alebo ak je potrebné uzavrieť poistnú zmluvu zbytočného odkladu. Po uzavretí

poistnej zmluvy musia byť tieto informácie poskytnuté sobom podľa odseku 19 písm. a).

Podľa § 10 ods. 21 zák. č. 340/2005 Z. z., pri poskytovaní informácií podľa odsekov až 16 telefonicky
sa postupuje podľa osobitného predpisu. 19)

Podľa § 10 ods. 22 zák. č. 340/2005 Z. z., všetky úkony súvisiace so sprostredkovaním poistenia musia
mať písomnú formu, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 23 zák. č. 340/2005 Z. z., podmienky ustanovené týmto zákonom na vykonávanie
sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia musia byť dodržané nepretržite počas celej

doby vykonávania sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovanie poistenia na území Slovenskej republiky môže
za podmienok ustanovených týmto zákonom vykonávať sprostredkovateľ poistenia, ktorým môže byť
a) výlučný sprostredkovateľ poistenia,

b) podriadený sprostredkovateľ poistenia,
c) poisťovací agent alebo
d) poisťovací maklér.Podľa 8 3 ods. 2 zák. č. 340/2005 Z. z., ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na sprostredkovanie
poistenia platia na sprostredkovanie poistenia vykonávané sprostredkovateľom poistenia z iného ako
členského štátu rovnako.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 340/2005 Z. z., sprostredkovanie poistenia vykonávané podľa tohto zákona je
podnikaním. 17).

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z

minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/bolaupravenáažnovelouvykonanouzákonomč.568/2007Z.z.súčinnosťouod1.1.2008,kýmhlavná
transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004).

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň
sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných
podmienok aj širšie ako odporúča smernica. ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“ (čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v

§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.( porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn .16Co/2/ 2014)

Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania pred prvostupňovým
súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné - osobitné zmluvné dojednania pod číslom
01/2007, ktoré v bode II.2 formuluje vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými

stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej
doložky. Ako správne konštatoval prvostupňový súd, ani takto formulovaná časť všeobecných
obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Odvolací súd
poukazuje na judikatúru NS SR Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013 a konštatuje, že časť záverečných ustanovení
všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená

ako osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007 nemajú charakter individuálne dojednanej
zmluvnejpodmienky.Osobitnézmluvnédojednaniasúsúčasťouvšeobecnýchpoistnýchpodmienokasú
súčasťouuzavretejpoistnejzmluvy,čovylučujeprijatýzáveroosobitnedojednanejzmluvnejpodmienke.Žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohol ju buď prijať ako celok alebo
odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej obsahu
žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného,

že ide o jeho individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve
preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamu

sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že žalobca individuálne dojednal rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi
žalobkyňou a žalovaným.

Z uvedených dôvodov bol správny postup prvostupňového súdu, pokiaľ žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovel. Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.

V predmetnej veci súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku č. 3C/3588/2012

zo dňa 19.1.2012 vydaného rozhodcom JUDr. Jánom Škriabom, rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice
so sídlom Alžbetina 41, Košice do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku vedeného pod sp. zn. 28C/117/2013. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že zákon o
rozhodcovskom konaní umožňuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na návrh účastníka
konania, pričom odklad vykonateľnosti má preventívny charakter spočívajúci v snahe predísť vzniku

škody, ako aj ďalším sporom medzi účastníkmi konania. Pri rozhodovaní o odklade bral do úvahy to,
že z úradnej činnosti je mu známe, že žalovaný podáva návrhy na vykonanie exekúcie na základe
rozhodcovských rozsudkov vydaných na základe obsahovo totožnej rozhodcovskej doložky ako je tomu
aj v tomto prípade, pričom žiadosti o udelenie poverenia boli v mnohých prípadoch zamietnuté z dôvodu
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Takéto rozhodnutia boli potvrdené tak odvolacími súdmi, ako aj

dovolacím súdom a za takéhoto stavu tu existuje reálna hrozba majetkovej ujmy žalobkyne ako fyzickej
osoby v prípade vedenia exekúcie. Po zohľadnení týchto skutočností súd prvého stupňa návrhu na
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyhovel. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 40
ods. 2, § 41 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z..

Súd prvého stupňa správne aplikoval ust.§ 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. a v záujme predídenia
škody na strane žalobcu správne odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia
sa žalobca v predmetnom konaní domáha. Odkladom vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
nedochádza k žiadnej ujme na strane žalovaného, keďže v prípade jeho úspechu v konaní o veci
samej sa žalovaný môže domôcť svojho práva priznaného mu rozhodcovským rozsudkom s časovým

odstupom, ktorá prípadná ujma by bola kompenzovaná úrokmi z omeškania.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§224ods.1a§142ods.1O.s.p..Keďžežalovaná
strana, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, žiadne
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.