Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206348
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714206348.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: L. L., s.r.o., S. N. XXXX/XX, H. Z., XXX XX S. 1, U.
republika, zastúpený: U. S., s.r.o., O. 4, C., proti odporca: A. F., nar. XX.X.XXXX, T. E. XX, o zaplatenie
1.091,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce,
č.k. 16C/71/2014-32 zo dňa 8.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil peňažnú
pohľadávku podľa čl. 4/1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V návrhu si navrhovateľ uplatnil proti
odporcovi právo na zaplatenie sumy 1.091,01 eur, ako zmenkovej istiny, ďalej zaplatenie zmenkového
úroku 0,25% denne zo sumy 1.091,01 eur od 19.6.2011 do zaplatenia a zaplatenie 6% ročného úroku
zo sumy 1.091,01 eur od 3.8.2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že je právnym nástupcom
spoločnosti S. s.r.o., C. a od tejto nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa
28.6.2010 na zmenkovú sumu 1.091,01 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 19.6.2011 do

zaplatenia pre spoločnosť S. s.r.o. C.. Navrhovateľ sa tak stal indosatárom a indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ
po predložení zmenky odporcovi doposiaľ od odporcu, teda vystaviteľa, nedostal žiadnu sumu, preto
si nároky zo zmenky uplatňuje v tomto konaní. Predmetom tohto konania je spor zo zmenky, pričom
navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou na území U. republiky, a odporca ako fyzická osoba má bydlisko
na území SR. Zmenka bola vystavená na území SR, kde je aj platobné miesto, a predmetom konania je

teda cezhraničný spor v zmysle článku č. 3 bodu 1 nar. Rady /ES/ č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, keďže navrhovateľ má sídlo v ČR -
v členskom štáte inom, ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. V čase doručenia tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky na Okresný súd Michalovce, hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000 eur bez
úrokov, výdavkov a nákladov, preto sa postupuje podľa článku 2 bodu 1 nar. Rady /ES/ č. 861/2007 z
11.7.2007.

Zo zmenky č. XXXXXXXXX, ktorú navrhovateľ zaslal súdu spolu s návrhom, súd prvého stupňa zistil,
že táto bola vystavená v Z. dňa 28.6.2010 na zmenkovú sumu 1.091,01 eur a odporca sa zaviazal,
že ju zaplatí pri predložení na rad: S., s.r.o., S. XX, C., spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne
od 19.6.2011. Na zmenke je ďalej uvedené - splatné: S., s.r.o., S. XX, C. „bez protestu“, „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je ďalej aj podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky.Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa - spisová značka 15Er/599/2013 súd prvého stupňa zistil, že
na návrh oprávneného - S., s.r.o., S. XX, C., proti povinnému - A. F., bytom T. E. XX (odporca v tomto
konaní), sa začala exekúcia pre vymoženie sumy 1.091,01 eur s prísl. na základe exekučného titulu

- rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 11497/11, zo dňa 3.4.2012, vydaného Stálym rozhodcovským
súdom v Bratislave. Rozsudok bol vydaný z dôvodu, že spoločnosť S., s.r.o., C., uzavrela s odporcom
zmluvu o úvere dňa 28.6.2010, na základe tejto zmluvy bol poskytnutý odporcovi ako dlžníkovi úver
v sume 500,00 eur, ktorý mal splácať od 5.8.2010. V ten istý deň - 28.6.2010 veriteľ zabezpečil svoj
záväzkový vzťah - predmetnú zmluvu o úvere, zmenkou č. XXXXXXXXX, vystavenou dňa 28.6.2010,

kde odporca vystupuje ako vystaviteľ zmenky, pričom v zmenke bola uvedená suma 1.091,01 eur so
zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 1.091,01 eur od 19.6.2011 do zaplatenia. Úverová zmluva
sa nachádza na čl. 4 exekučného spisu a zmenka na čl. 6 exekučného spisu.

V konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo zo zmenky. Žalobca navrhol
postup súdu podľa Nariadenia 861/2007 Európskeho parlamentu a Rady ES (ďalej len „Nariadenie“),

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žiadal, aby bolo
rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia. Súd podľa Nariadenia
postupoval a zaslal žalovanému tlačivo „C“ s tým, aby sa k uplatnenému nároku vyjadril. Žalovaný sa
k návrhu nevyjadril a nezúčastnil sa ani na pojednávaní.

Súd prvého stupňa v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia považoval za potrebné nariadiť vo veci
pojednávania aj napriek nesúhlasu žalobcu, pretože z predloženej zmenky bolo zrejmé, že pôvodným
veriteľom bola spoločnosť S., s.r.o. o ktorej je všeobecne známe, že poskytuje spotrebiteľské úvery.
Bolo preto potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený spotrebiteľský úver a ak áno, či zmenka bola
vystavená v súlade so zákonom. Za tým účelom súd vyzval žalobcu, aby predložil zmluvu, z ktorej je

zabezpečený záväzok zmenkou. Žalobca výzvu súdu nerešpektoval a zmluvu nepredložil. Súd prvého
stupňa zo svojej činnosti mal vedomosť, že na súde prvého stupňa sa vedie konanie 2Er/550/2013 a
že podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmenka, ktorá je uplatnená aj v konaní 19C/71/2014.
Exekučný spis obsahuje aj úverovú zmluvu, z ktorej je preukázané, že zmenka kryla spotrebiteľský úver
poskytnutý spoločnosťou S. s.r.o. Súd prvého stupňa preto napriek výhradám žalobcu musel posúdiť,

či zmenka bola vydaná v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Ide teda o skúmanie
platnosti právneho úkonu ex offo a nie sú k tomu potrebné žiadne námietky povinnej strany, ako sa toho
dožadoval žalobca. Ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. účinné k dátumu uzavretia úverovej
zmluvy a vystavenia zmenky jednoznačne zakazovalo plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila zabezpečovacia zmenka. V takom prípade nemohla zmenková suma byť vyššia ako aktuálny stav

dlhu na úverovej istine a príslušenstvo (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak bola
zmenka vyplnená v rozpore s týmito podmienkami, veriteľ ju nemohol od dlžníka prijať a ak ju prijal, na
požiadanie dlžníka ju musel vrátiť.

Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky mal súd prvého stupňa za preukázané, že zmenka bola
vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., pretože úver bol poskytnutý vo výške
350,00 eur a zmenková suma okrem zmenkového úroku je na sumu 707,19 Eur. Zmenka bola vystavená
zjavne nad limit prípustný zákonom, preto je neplatná. Podľa zákona žalobca takúto zmenku nesmel ani
prijať a ak ju prijal porušil zákon. Ak zákon zakazuje prijať zmenku vyplnenú v rozpore s ustanovením § 4

ods.6zák.č.258/2001Z.z.,nemôžesiveriteľztakejtozmenkyuplatňovaťaniprávonasúde.Súdprvého
stupňa vo všeobecnosti súhlasil so stanoviskom žalobcu, že zmenkové právo je vo svojej podstate
konštruované tak, že povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu je právne nezávislá od záväzkového vzťahu a
že nárok z platnej zmenky by mal byť záväzkom nesporným. Neplatí to však vo všetkých prípadoch,
pretože ak niektoré právne predpisy limitujú alebo zakazujú použitie zmenky, musia sa rešpektovať a

pri posudzovaní nárokov zo zmenky sa musí na ne prihliadať. Ak zmenku obmedzujú alebo zakazujú
iné predpisy, nie je možné posudzovať platnosť zmenky len podľa ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. Ide
preto o skúmanie platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Platnosť
právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúma súd z úradnej povinnosti a nie sú k tomu
potrebné žiadne úkony alebo námietky účastníka konania, ako sa dožadoval žalobca. Po vykonanom

dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil právo ako indosatár
je zmenkou neplatnou, preto návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a pri vyhlasovaní rozsudku
ich priznal úspešnému žalovanému. Žalovaný trovy konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal

(§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z
dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm.

f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a f/ O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu
na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania.
Namietal, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie
nenavrhli. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu
ktorej zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené

podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia §
120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Odporca mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods.
3 a ods. 6 „Nariadenia“, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom

na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle „Nariadenia“. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke
námietky za odporcu. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter odporcu
akospotrebiteľa,pričomodporcasatejtoobranyžiadnymspôsobomnedovolával,uplatnenúpohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd prvého stupňa teda dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných

právnych predpisov a práva Európskej únie. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal,
hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým ignoroval

ustanovenie § 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám odporca, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj
odporca vznesie námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno
teda spočíva na odporcovi a nie je možné ho preniesť na navrhovateľa. Vytýkal súdu, že vyhodnotil

zmenku ako neplatný právny úkon, pričom tento záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré nikto
v konaní nevzniesol, ani nikto z účastníkov ich nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v
zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom po indosovaní je irelevantný. Záver
súdu prvého stupňa, že uplatnený nárok je zjavne neopodstatnený a pohľadávka neprípustná, vychádza
len z kauzálnych námietok, ktoré v konaní nikto nevzniesol. Za zjavne neopodstatnený nárok možno

v zmysle „Nariadenia“ uplatnený nárok považovať len vtedy, ak nie sú splnené podmienky konania
podľa O.s.p. alebo odporca nie je pasívne vecne legitimovaný. Nárok sa považuje za neprípustný,
ak nie je v podmienkach Slovenskej republiky vymáhateľný súdnou cestou. V danom prípade však
boli splnené všetky podmienky konania v zmysle O.s.p. a nárok je vymáhateľný súdnou cestou, preto
záver súdu je nesprávny. Na odôvodnenie svojej argumentácie navrhovateľ poukázal na uznesenia

Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Napadnuté rozhodnutie zároveň považoval za prekvapivé, čo
vyplýva zo skutočnosti, že odporca uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok
zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho
súdu SR. Navrhol preto rozsudok zmeniť a vyhovieť návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Odvolanie navrhovateľa bolo odporcovi doručené 11.11.2014, vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.

1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však, že
ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4.
tohto nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné,
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel

vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia, Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie
rozsudku, môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa uvedeného
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože navrhovateľovi nedoručoval podľa
prílohy 2 tohto „Nariadenia“ - „tlačivo B“ a to žiadosť súdu o doplnenie na opravu tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky, aj keď navrhovateľ k návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa tohto „Nariadenia“

predložil ako jediný listinný dôkaz iba predmetnú zmenku vystavenú 28.6. 2010 na 1.091,01 eur.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
S. s.r.o., S. XX, C. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov

na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo
spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, vystavovala
a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov
voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v období od 1.8.2008 kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť

nároky zo spotrebiteľských úverov. Predmetná zmenka bola však vystavená dňa 28.6.2010. Nový
zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a ods. 1, písm. b) s účinnosťou od 1.5.2014
podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani platobnú,
ani zabezpečovaciu funkciu. Znamená to, že predmetná zmenka vystavená dňa 28.6.2010 mohla byť
vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

Súd prvého stupňa preto nemohol vo veci rozhodnúť len na základe jedného dôkazu predloženého
navrhovateľom - zo zmenky z 28.6.2010.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa §
175 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného
rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č.

191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, lebo navrhovateľ vo veci nenavrhol vydať zmenkový platobný
rozkaz. Predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
861/2007, iba jedným z dôkazov, na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však jediným dôkazom ako
je to v konaní podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Navyše odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa nie je zmenkovým súdom podľa § 10
Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov. Preto ani nemohol vo veci rozhodovať na základe
predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní.

V prejednávanej veci z odôvodnenia rozsudku súdu vyplýva, že súd pri rozhodovaní vychádzal nielen z

písomných informácií navrhovateľa priložených k návrhu, ale aj z exekučného spisu vedeného
na tomto súde pod sp. zn. 15Er/599/2013 a z listín v ňom obsiahnutých (rozhodcovský rozsudok,
zmluva o úvere), pričom nevykonal dokazovanie týmito listinami, či už v zmysle „Nariadenia“ alebo podľa
O.s.p. a skutočnosti zistené z týchto listinných dôkazov považoval za skutočnosti známe súdu z jehočinnosti, ktoré v zmysle ustanovenia § 121 O.s.p. netreba dokazovať. S týmto záverom a postupom
súdu prvého stupňa sa nemožno stotožniť. Za skutočnosti známe súdu z jeho úradnej činnosti možno
považovať vedomosť súdu o prebiehajúcich exekučných konaniach na základe návrhov pôvodného

majiteľa zmenky spoločnosti S., s.r.o., ktorá si uplatňovala nároky zo zmeniek, ktoré zabezpečovali
nároky z úverových zmlúv, v ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa a kde exekučným
titulom boli rozhodcovské rozsudky, ako aj vedomosť o neúspechu oprávneného v týchto exekučných
konaniach. Konkrétne dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia v konkrétnych exekučných
konaniach, však nie sú také skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti, ktoré by mohol bez

ďalšieho dokazovania využiť pri rozhodovaní o inej veci - ani v tejto veci.

V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil nárok zo zmenky podľa „Nariadenia“, nie z úverovej zmluvy,
ktorú si súd prvého stupňa sám zabezpečil z exekučného spisu. Aj pre toto konanie platí zásada
kontradiktórnosti konania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a označených
účastníkmi konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci nepredložia. Iba v prípadoch,

ak ide o konanie, ktoré môže súd začať bez návrhu a v ďalších konaniach uvedených v § 120 ods. 2
O.s.p. je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, aj keď ich účastníci
nenavrhli. O také konanie v prejednávanej veci neide. Navrhovateľ si ani neuplatnil v tomto konaní
predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere ale zo zmenky. Len navrhovateľ je oprávnený v návrhu uviesť
rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Navrhovateľ si

v tomto konaní uplatnil právo zo zmenky s návrhom na vydanie rozsudku. Súd nemôže vydať rozsudok
len na základe zmenky, preto musí vyzvať navrhovateľa na predloženie doplňujúcich dokumentov podľa
čl. 4/4. „Nariadenia“. O to viac, že predmetná zmenka sa týkala spotrebiteľských úverov, preto takýmto
postupom - výzvou pre navrhovateľa na predloženie doplňujúcich dôkazov, súd chráni spotrebiteľa,
pretože ak navrhovateľ odmieta predložiť doplňujúce dôkazy, súd návrh podľa čl. 4/4. „Nariadenia“

zamietne. Ak však súd sám vyhľadáva dôkazy z exekučného spisu, nechráni odporcu - spotrebiteľa, ale
nahrádza dôkaznú povinnosť navrhovateľa v súdnom konaní, v neprospech spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami, ktoré si sám zabezpečil z exekučného spisu na
nariadenom pojednávaní dňa 8.10.2014, na ktorom neboli prítomní účastníci konania, k týmto dôkazom

sa preto nemali možnosť vyjadriť. Súd prvého stupňa napriek tomu na tomto pojednávaní vyhlásil
napadnutý rozsudok, čím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom - vyjadriť sa k dôkazom, ktoré si
zabezpečil súd prvého stupňa z iného spisu, bez návrhu navrhovateľa a odporcu. Tieto listiny súd prvého
stupňa nezaslal na vyjadrenie účastníkom konania pred rozhodnutím vo veci, preto je rozhodnutie súdu
prvého stupňa prekvapivé, ako to správne uviedol navrhovateľ v odvolaní.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože
takýmto postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť navrhovateľovi konať pred súdom a
predkladať doplňujúce doklady a podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa,
pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu tak ako to navrhol navrhovateľ v návrhu. Súd prvého stupňa preto vyzve
navrhovateľa tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4. tohto „Nariadenia“,
informácie a dokumenty, ktoré predložil navrhovateľ spolu s návrhom nie sú dostatočné. Vyzve
navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej
peňažnej pohľadávky, pretože predmetná zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto konaní

podľa „Nariadenia“. Ak navrhovateľ na túto výzvu súdu prvého stupňa na základe tlačiva „B“ podľa tohto
„Nariadenia“, nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd podľa čl. 4/4. veta druhá
tohto „Nariadenia“ návrh zamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom
konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie
rozsudku.

Súdprvéhostupňajepodľa§226ods.1O.s.p. viazanýprávnymnázoromodvolaciehosúduvysloveným
v tomto zrušujúcom uznesení.V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách
tohto odvolacieho konania.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.