Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Gizela Pavelová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114229016
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114229016.8

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého G. T.,
L.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
na návrh otca G. T., nar. X.X.XXXX, bytom P., V. Č.. XX, za účasti matky C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
T., Y. Č.. XX, v konaní o zmenu starostlivosti o maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II č. 24C/63/2008 - 51 zo dňa 26.1.2009 v časti úpravy práv

a povinností k maloletému G. T., nar. XX.X.XXXX tak, že ho z v e r u j e do osobnej
starostlivosti otca.

Zo strany matky u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 27,13 EUR mesačne, ktoré je matka p o v
i n n á posielať otcovi maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk matky s maloletým n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dňa 26.11.2014 požiadal o zmenu výchovy maloletého syna G. tak, aby bol zverený
do jeho osobnej starostlivosti.

Vo svojom návrhu uviedol, že s matkou maloletého bol rozvedený rozsudkom Okresného súdu Košice
II č. 24C/63/2008-51 zo dňa 26.1.2009 a na čas po rozvode boli ich deti - syn G. a dcéra J., nar.
X.XX.XXXX zverení do osobnej starostlivosti matky. On bol zaviazaný prispievať na výživu syna sumou
133,- EUR mesačne a na dcéru sumou 66,- EUR mesačne. Styk s deťmi mal upravený tak, že sa s nimi
mohol stretávať každý párny víkend, počas sviatkov a prázdnin.

O zmenu výchovy požiadal z dôvodu, že ho o to požiadal ich syn, bál sa partnera matky, ktorý ho chcel
viackrát fyzicky napadnúť. Synovo správanie sa zmenilo, je zamĺknutý, z pomerov doma nešťastný.
Celý deň je utiahnutý vo svojej izbe, matka a jej priateľ vo všetkom preferujú dcéru matkinho priateľa.

Matka maloletého s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že ich syn má už síce 16 rokov,

prejavil záujem bývať u otca, ale ona je presvedčená, že nie je o tom pevne rozhodnutý. Vzťah so svojim
bývalým partnerom ukončila a s deťmi žije sama. Tvrdila, že sú medzi nimi dobré citové väzby, ktoré sa
ešte zlepšili potom, čo sa jej priateľ od nich odsťahoval.

Kolízna opatrovníčka podrobne prešetrila pomery v rodine oboch rodičov a vypočula maloletého G..
Rozhodnutie vo veci ponechala na úvahu súdu.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, spisom Okresného súdu Košice II č.
24C/63/2008, znaleckým posudkom G.. N. a ďalšími pripojenými písomnosťami.

Z výpovede otca maloletého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č. 24C/63/2008-51
zo dňa 26.1.2009 bolo jeho manželstvo s matkou maloletého rozvedené. Maloletý bol zverený do
osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 133,- EUR. V čase, keď
sa rozvádzali, požadoval zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti. Na čas po rozvode bol maloletý
G., a J. zverení do osobnej starostlivosti matky, on bol zaviazaný prispievať na výživu

maloletého G. sumou 133,- EUR mesačne a na výživu maloletej J. sumou 66,- EUR mesačne
a mal upravený styk s G. a J. tak, že bol oprávnený stretávať sa s nimi každý párny víkend od piatku
od 17,00 hod. do nedele 17,00 hod.; cez letné prázdniny každoročne posledný júlový týždeň a prvé dva
augustové týždne; cez zimné prázdniny každý párny rok od 24.12. od 8,00 hod. do 28.12. do 18,00 hod.
a každý nepárny rok od 29.12. od 8,00 hod. do 1.1. do 18,00 hod.; cez Veľkonočné sviatky každý párny
rok na veľkonočnú nedeľu od 8,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny rok na veľkonočný pondelok od

8,00 hod. do 18,00 hod.. Matka bola zaviazaná informovať ho vždy k poslednému dňu každého mesiaca
v kalendárnom roku o zdravotnom stave detí a o ich školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a
priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa ich detí.
G. už dávnejšie prejavil túžbu žiť s otcom, otec začal v tej veci podnikať isté kroky už v roku 2011.
Potom to nedotiahol do konca, pretože matka maloletého sa presťahovala do väčšieho bytu, kde dostal

syn svoju vlastnú izbu a povedal, že už je to u nich doma lepšie. Viackrát sa však sťažoval na to, ako
to u nich doma vyzerá. Nikdy nežili tak, aby spoločne vykonávali nejaké činnosti. Syn nikdy s rodinou
neraňajkoval a nevečeral. Vždy si zoberal jedlo k sebe do izby. Horšie bolo to, že matka ich syna
fyzicky napadla. Dňa 11.11.2014 mu syn celý rozrušený telefonoval, ale keďže bol v práci, nemohol
odísť. Bol to taký zúfalý hovor, že keby to bolo za iných okolností, tak by do Košíc pricestoval. Hneď

volal svojej bývalej manželke, pýtal sa jej, či vie, čo sa stalo. Aj keď tvrdila, že nevie, bol presvedčený,
že o tom vedela. Keď sa vrátila domov, dostal syn ešte aj od nej a to tak, že sa otcovi sťažoval, že nevie,
či nemá vykĺbené rameno, lebo ho matka bila hlava nehlava. Aj keď boli deti menšie, matka ich často
bila. Keď išla matka na dva týždne do nemocnice, G. sa vyjadril, že to je dobré, že tam mamka bude,
lebo aspoň ich nebude nikto biť. G. ho navštevuje a vie, aký je u nich doma poriadok. Vie, že by musel

otca rešpektovať a že by musel dodržiavať určité pravidlá, ktoré u nich doma vládnu. Jeho súčasná
manželka má tiež 14 ročnú dcéru, ale nestalo sa, aby ona prejavila záujem niekam sa odsťahovať.
So synom veľmi často telefonuje, je presvedčený, že vie o jeho problémoch viac ako jeho matka, ktorá
s ním žije v spoločnej domácnosti. Viackrát mu povedal do telefónu, že sa už nevie dočkať, kedy príde
ku nemu. Vie sa postarať o deti, ktoré vychováva a bude sa vedieť postarať aj o G.. Jeho manželka

vie o tom, že má záujem o zverenie syna do svojej osobnej starostlivosti, podporuje ho v tom.
Spolu s terajšou manželkou má 5 ročnú dcéru a 3 ročné dvojčatá - chlapca a dievča.

Bývajú v 5 - izbovom rodinnom dome. 14 ročná dcéra jeho manželky má svoju vlastnú izbu a ich malé
deti sú spolu v jednej izbe. Aj G. by mal u nich možnosť mať svoju vlastnú izbu, otec mu ju už prichystal.

Otec maloletého pracuje ako policajt a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1.030,- EUR. Manželka
otca je na materskej dovolenke.

Matka maloletého s návrhom na zmenu výchovy ich syna nesúhlasila. Z jej výpovede súd zistil, že

odkedy sú rozvedení sa otec o potreby ich syna minimálne zaujímal a nikdy nezisťoval, ako ich syn v
škole prosperuje. Boli chvíle, keď boli so synom problémy, mali ísť do školy aj kvôli jeho správaniu. Keď
prešiel na strednú školu, tak si G. myslel, že tam už nebudú povinnosti a začal sa cítiť ako „frajer“, ale
veľmi rýchlo ho z týchto názorov vyviedla. Povedala mu, že sa musí dobre učiť. Keďže k niektorým
školským predmetom potrebuje pracovať na internete a potreboval počítač, alebo notebook, povedala

mu, že to dostane iba vtedy, keď bude mať dobré školské výsledky. Nakoniec mu notebook kúpili na
Vianoce, bol rád, ale vedel, že v prípade, že sa mu zhorší prospech, bude ho musieť sám vrátiť. Stalo
sa, žiaľ, že mal na polročnom vysvedčení štvorku z elektrotechniky a notebook matke sám vrátil.
Keď dostal jednotku z elektrotechniky, poslal matke SMS správu, hneď sa jej s tým pochválil. Matka
maloletého je presvedčená, že ich vzťah je dobrý, aj keď je pravdou, že ho vtedy zbila. Nebije svoje

deti pravidelne, nie je to pravdou. Má ich rada, stará sa o ne a majú od nej všetko, čo potrebujú.
Nemyslí si, že by bolo vhodné, aby boli súrodenci rozdelení.So svojím partnerom žila päť rokov. Deti mali s ním kamarátsky vzťah, netrvala na tom a ani to nikdy
nechcela, aby ho začali považovať za svojho otca, pretože svojho biologického otca majú a vychádzajú
spolu dobre. Majú doma psa, deti chodia spolu so psom na prechádzky. Priateľ bol prísnejší na G.

školské výsledky. Ona bola tá, čo mu vždy všetko prepáčila, čo jej partner vyčítal. G. má 16 rokov, má
svoju spoločnosť. Vždy jej povie, že má niečo s kamarátmi, ale vie, že sa musí vrátiť domov načas
robí to tak, problémy s tým nie sú. V týchto veciach je prísna a zásadová, lebo nechce, aby sa dieťa
dostalo do nejakej zlej spoločnosti. Zatiaľ stále vie, kde chodí a s kým, je rada, že majú medzi sebou
taký vzťah, že si o tom všetkom dokážu spolu porozprávať.

Ďalším dôvodom, pre ktorý matka maloletého nesúhlasila s tým, aby ich syn odišiel bývať k otcovi do
P., je ten, že po skončení základnej školy ich syn urobil prijímacie pohovory na športové gymnázium
a na elektrotechnickú priemyslovku, ale na elektrotechnickú priemyslovku ho neprijali pre nedostatok
miesta. Až po matkinom odvolaní im oznámili, že sa uvoľnilo miesto a G. bol prijatý. Obáva sa toho, že
ak syn odíde do P. a po určitom čase zistí, že pobyt u otca nespĺňa jeho vysnívané očakávania, a bude

sa chcieť vrátiť do Košíc, nie je isté, že ho vezmú do školy naspäť.

Tvrdila tiež, že otec sa so synom stretáva veľmi málo. Nebol s nimi ani na Mikuláša, ani na Vianoce, ani
cez jarné prázdniny, hoci to deťom sľúbil a dcéru to veľmi mrzelo. Povedala, že s ockom telefonovala
a že jej povedal, že nemôže prísť za nimi, pretože stále pracuje. Uznáva, že má takú prácu, keď musí

byť často mimo domu, ale myslí si, že aspoň raz do mesiaca by si mal nájsť čas na svoje deti. Nechápe
preto jeho návrh, nevie, ako si predstavuje, že bude zvládať výchovu ich syna, ak nebude nikdy doma,
resp. bude takto pracovne vyťažený. Pýtala sa syna, či trvá na tom, že chce ísť bývať k otcovi, ale
neodpovedal, len kývol plecom.

Matka sa so svojím partnerom rozišla. S deťmi žijú v 4-izbovom byte sami, dobre spolu vychádzajú. G.
keď príde zo školy jej vždy všetko zreferuje, je ku nej milý, citlivý, vystíska ju, vyobjíma ju bez toho, aby
ho matka ku tomu vyzývala. Je pravdou, že niekedy aj matka ho sama pohladí a zdá sa jej to čudné, aby
maloletý teraz odišiel do rodiny otca. Matka bola na súde v P., kde zistila, že otcova terajšia manželka
má vážne finančné problémy, na ich rodinnom dome viazne plomba, požičala si ďalšie peniaze, ktoré

nevrátila. Matka sa obáva aj toho, že rodina otca príde o strechu nad hlavou a nevie, ako potom bude
riešiť otec bývanie s deťmi.

Matka maloletého do 31.7.2015 pracovala ako grafička - predajkyňa vo firme Copygraf a jej priemerný
čistý mesačný zárobok bol 600,- EUR. Momentálne po úraze je práceneschopná a chodí na ošetrenia a

navštevuje odborných lekárov. Má záujem urobiť si opatrovateľský kurz a postarať sa o starší manželský
pár v T., s ktorými je už aj v súčasnosti v kontakte. V súčasnosti je evidovaná na úrade práce ako
uchádzačka o zamestnanie a poberá invalidný dôchodok vo výške 140,- EUR. Poberala nemocenské
dávky a pol roka by mala poberať podporu v nezamestnanosti.
Momentálna situácia jej neumožňuje, aby zaplatila za znalecký posudok. Z toho dôvodu žiadala, aby

bola oslobodená od súdnych poplatkov.

Z výpovede kolíznej opatrovníčky súd zistil, že bol zisťovaný názor maloletého na úrade za prítomnosti
kolízneho opatrovníka a maloletého bez prítomnosti matky. Maloletý uviedol, že vie z akého dôvodu
prišiel na úrad, nakoľko mu to telefonicky povedal otec. Necítil sa doma dobre kvôli maminmu priateľovi,

aj s mamou sa občas hádal. Ak sa mame nepriznal so známkami, tak na neho zvýšila hlas, vytýkala
mu, prečo má také známky. Mamin priateľ občas pil a bil ho. Nechal zapnutý počítač, mamin priateľ mu
začal prehľadávať facebook. Našiel v jeho komentári vyjadrenie na mamu, kde napísal, že je p... Keď
prišiel domov zo školy mamin priateľ začal na neho vrieskať, že prečo sa takto vyjadruje o svojej mame
a potom mu dal takú facku, že skoro buchol s hlavou do steny. Pol hodinu sa mu točila hlava, nezvracal.

Mama prišla večer domov a tiež na neho kričala kvôli komentáru, ale aj kvôli známkam a zbila ho rukou.
Na druhý deň išiel do školy. Niekedy v júni 2014, keď telefonoval s otcom, mu povedal, že chce ísť bývať
k nemu, pretože mama s priateľom na neho kričali kvôli poznámke. Poznámku dostal, pretože po škole
spolu so spolužiakmi hádzal malé kamienky do okien. Opäť chcel ísť po bitke k otcovi. Ak by býval u
otca, chce sa s mamou stretávať raz alebo dvakrát do mesiaca cez víkendy a cez letné prázdniny na tri

týždne, tak ako teraz chodí k otcovi. Učí sa sám, niekedy však poprosil mamu, alebo jej priateľa, aby mu
niečo vysvetlili. Keď tak urobil, pomohli mu. Má kamarátov v Košiciach, ale aj u otca v Trnave, kde by
chodil na takú istú školu ako v Košiciach. Naozaj chce ísť k otcovi, proste tam chce ísť. Mamin priateľ
nebol vždy zlý, aj mu pomáhal, aj keď išiel do mesta a chcel nejaké drobné, tak mu dal okolo 2 - 3,-EUR. So sestrou má dobrý vzťah, má dobré aj zlé dni, podľa toho, ako je v škole, ako sa vyspí a aj podľa
počasia. Ku koncu rozhovoru mal maloletý slzy v očiach. Možno to súviselo s tým, že to bolo mesiac
po incidente a mohol o tom incidente rozprávať aj s niekým iným ako s rodičmi. Kolízna opatrovníčka

uviedla v marci 2015, že zbadala u maloletého emócie, ktoré asi nevie spracovať aj s ohľadom na vek a
možno má aj problémy, s ktorými sa matke nechce zdôveriť a otca má zase ďaleko. Nebola stotožnená
s názorom maloletého odísť k otcovi, aj keď dieťa pozná prostredie, kde pôjde. Navrhla nariadiť vo veci
znalecké dokazovanie s tým, aby bolo zamerané na otázky:
- zistenie vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom,

- zistenie vzájomných väzieb a určenie prioritnej rodičovskej osoby,
- zistenie osobnostných profilov rodičov,
- kto z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady zabezpečovať v budúcnosti osobnú starostlivosť
maloletému dieťaťu.

Znalkyňa podala znalecký posudok dňa 22.6.2015 a vo svojich záveroch uviedla, že osobnostná

štruktúra matky je menej stabilizovaná a vyrovnaná. Ťažšie znáša emočné, záťažové situácie. Koná
afektívne, výbušne a popudlivo. Voči maloletému uplatňuje menej citlivý prístup. Osobnostná štruktúra
otca je vyvážená, primerane integrovaná. Reaguje pokojne, stres zvláda primerane. Voči synovi dokáže
prejaviť porozumenie a záujem a má k nemu láskavý a empatický postoj. Maloletý otca až zidealizovane
vníma, stotožňuje sa s ním na podvedomej úrovni, obdivuje ho a vníma ho ako dobrého rodiča. V

osobnostnom profile maloletého sú evidentne zosilnené vývinové prejavy dospievania, ktoré evokujú
občasnýproblematickývzťahsmatkou,generačnékonfliktymedzideťmiadospelými,resp. sautoritami,
ovplyvniteľnosť v konaní pod vplyvom rovesníkov. Sú u neho zaznamená tiež protichodné tendencie v
správaní vplyvom dospievania a zvýšená citlivosť.

Maloletý prežíval rozchod rodičov ako emočnú traumu, keďže k otcovi mal vytvorený veľmi pozitívny
citový vzťah. Ťažko znášal aj skutočnosť, že s otcom nemal dostatočný kontakt vzhľadom k tomu, že
matka istý čas styku detí s otcom bránila. Rolu tu zohral aj fakt vzdialenosti, bydliska otca od T.. Maloletý
si dlhodobo praje vyrastať u otca a táto jeho preferencia sa nezmenila ani rozchodom matky s jej druhom,
ku ktorému chlapec prechovával ku koncu problematický vzťah. Maloletý je ochotný prejsť k otcovi aj pri

uvedomovaní si možnej sťaženej adaptácie na nové prostredie (nový rovesníci, školský kolektív a pod.).

Citová väzba maloletého k otcovi je veľmi pozitívna. Citová väzba k matke sa javí teraz ako viac stabilná
v porovnaní s minulosťou, kedy sa konflikty medzi maloletým a matkou naakumulovali. Je to tým, že
matka sa viac snaží pristupovať ku chlapcovi citlivejšie. Vo februári ukončila svoj partnerský vzťah, ktorý

prinášal napätie nielen vo vzťahu matka partner, ale aj vo vzťahu matkin partner a maloletý.
Maloletý G. citlivo dlhodobo preferuje otca.

Jednoznačne negatívny vzťah maloletého k matke znalkyňa nezistila, aj keď mal v minulosti epizódy
odmietavého a negatívneho postoja k matke, ktoré sa vzťahovali k menej citlivému postoju matky voči

dospievajúcemu synovi. U maloletého sú zosilnené vývinové charakteristiky (puberta, dospievanie) a
určite jeho správanie viedlo k vyhroteným situačným konfliktom s matkou.

K ovplyvňovaniu maloletého voči matke alebo otcovi nedochádza. G. sa rozhoduje pre zmenu
výchovného prostredia na základe svojho citového vzťahu k otcovi. Matka syna neovplyvňuje v žiadnom

smere, snaží sa však toho času vytvárať pre syna pokojné prostredie, ako aj kontrolovať viac svoje
správanie voči nemu. V pozadí tohto správania môže byť istá účelovosť. Otec syna neovplyvňuje pri jeho
rozhodnutí, avšak emočne chlapca podporuje v jeho rozhodnutí, čo maloletého vnútorne viac motivuje
pre zmenu svojho výchovného prostredia.

Styk maloletého s niektorým z rodičov neohrozuje jeho zdravie, zdravý vývoj a výchovu. Vzhľadom
na vzdialenosť bydliska otca (Trnava) neodporúčala nariadiť maloletému striedavú starostlivosť.
Odporúčala zohľadniť citové preferencie dieťaťa, jeho fyzický vek a jeho potrebu mať mužský vzor, s
ktorým sa chce podvedome identifikovať. Odporúčala preto zverenie maloletého do starostlivosti otca a
styk s matkou upraviť podobným spôsobom ako ho mal doteraz upravený s otcom.

V prípade, že sa G. sám rozhodne navštevovať matku častejšie ako raz mesačne počas víkendu, je
nutné aby otec jeho spontánne priania rešpektoval. Počas letných prázdnin odporúčala upraviť styk na
tri týždne v mesiaci júl a jarné prázdniny každoročne stráviť u matky.Maloletý sám neodmieta kontakt s matkou. Praje si s ňou udržať pravidelný kontakt. Rovnako sa chce
stýkať aj so svojou mladšou sestrou, ku ktorej má vytvorený citový vzťah.

Maloletý si jednoznačne želá zmenu výchovného prostredia - chce byť vo výchovnej starostlivosti otca,
s ktorým si dobre rozumie.

Súd v prítomnosti kolíznej opatrovníčky vypočul maloletého G. a zisťoval jeho názor, na zmenu
výchovného prostredia a zverenia do osobnej starostlivosti otca z dôvodu, že po doručení znaleckého

posudku matka tvrdila, že ich vzájomný vzťah sa zlepšil a že neverí tomu, že je maloletý presvedčený o
tom, že sa má odsťahovať k otcovi. Maloletý uviedol, že mamke už povedal, že by chcel bývať u ocka,
chcel by zmeniť prostredie. Pôvodne bol motivovaný tým, že mamka žila s priateľom, ktorý si s ním
nedokázal nájsť spoločnú reč a okrem toho bol na neho aj hrubý, nadával na neho a občas od neho
aj dostal bitku. Mamka síce už s týmto pánom nežije, ale on sa už tak rozhodol a nechce na tom nič
zmeniť. Ide dobrovoľne k otcovi, otec ho nenúti k tomu, aby tam prišiel bývať a mamke to už aj povedal.

Nepovedal to však sestre, bol by radšej, keby jej to povedala mama, nevie ako sestra zareaguje.

Nemá problém s tým, že v rodine ocka sú dve maloleté deti, dobre vychádza aj s terajšou manželkou
jeho otca a myslí si, že aj ona s ním. Má tam aj kamarátov a bude pokračovať na takej istej strednej
škole, ktorú navštevuje aj v T.. V súčasnosti je v 2. ročníku na elektrotechnickej priemyslovke.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 24 ods. 3,4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o
to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom

a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ustanovenia §-u 43 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd návrhu otca vyhovel. Zveril dieťa do jeho osobnej starostlivosti, pretože si
to G. želal, súd jeho prianie akceptoval. Vychádzal z vykonaného dokazovania, zo záverov znaleckého

posudku a prihliadol k tomu, že maloletý je už vo veku blízkom dospelosti. Z tohto dôvodu súd
ani neupravil styk matky so synom. V konaní sa preukázalo, že syn má záujem matku pravidelne
navštevovať a otec mu v tom nebude brániť.

Výživné zo strany matky bolo určené vo výške, ktorá zodpovedá príjmom a možnostiam matky

maloletého.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.