Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3Er/1901/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910209671
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Macková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6910209671.3

Uznesenie

Okresný súd v Rimavskej Sobote v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o, Údernícka
5, 85101 Bratislava, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, Údernícka 5, 85101 Bratislava, proti
povinnému R. F., E..Č.. XXXXXX/XXX, V. XXXX/XX, E. F., zast. Mgr. Katarína Milánská, advokátka,
Kozáčeka 146/13, Zvolen, na vymoženie pohľadávky vo výške 1612,33 eur s prísl. vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 62, 82108 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17.12.2013.

Námietky proti exekúcii boli podané na poštovú prepravu dňa 31.12.2013.

Povinný v zákonnej lehote 14dní podal námietky proti exekúcii, s odôvodnením, bol porušený §70
ods.1 EP pri zrážkach z dôchodku povinného, procesné práva v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Povinný uviedol, že má sfalšovaný podpis pri pôžičke. Povinný má exekúciu
na sumu 40.00Sk pre zmluvu 9091338/93 zo dňa 24.11.2005.

Podľa § 50ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti( Exekučný poriadok)

v znení neskorších predpisov môže účastník konania vzniesť u exekútora povereného vykonávaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Oprávnený uviedol vo vyjadrení na námietky povinného,že exekučný titul je právoplatný, vykonateľný.
Povinný neuviedol dôvody pre spochybnenie nároku oprávneného.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
1612,33 eur s príslušenstvom a to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. EP22910/09, ktorý vydal

dňa 23.3.2010, Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej rozhodcovskej komore, s.r.o,

Z pripojených listinných dôkazov, najmä Úverovej zmluvy č.900133893 zo dňa 21.11.2005 a úverových
zmluvných podmienok spoločnosti Slovenská požičovňa, a.s, („ďalej len „úverové podmienky“) a
rozhodcovského rozsudku zistil nasledovné.

Oprávnený a povinný uzavreli dňa 21.11.2005 v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskýchúverochÚverovúzmluvuč.900133893vspojenísúverovýmipodmienkamispoločnostiSlovenská požičovňa, a.s, dlh vo výške 40.000,-Sk a zaviazal sa ju vrátiť oprávnenému v 36pravidelných
mesačných splátkach po 1674,-Sk. V zmysle X. záverečné ustavovenia písmeno m/ úverových
podmienok sa zmluvné strany dohodli na použití obchodného zákonníka ako rozhodného práva a v

zmysle na rozhodcovskej doložke tak, že: „majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti
s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. „

Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1612,33
eur, úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z čiastky 1612,33 eur od 21.11.2008 do zaplatenia,

zmluvná pokuta 161,23 eur, trovy konania 316,01eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú
doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a

teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nič na veci nemení

ani skutočnosť, že vo veci už bolo súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Totiž vydanie
predmetného poverenia netvorí prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie
na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie
exekúciu vykonávať.

Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
uzavretej ešte podľa v § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou
právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných

prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka teda
nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré
patria aj ustanovenie § 52 a nasledujúcich týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity
Občianskeho zákonníka.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol
účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý
novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre

Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť

práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné
podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti
spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový

stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným
znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde
existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem,

ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo
jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto
obmedzeniejeprimeranésledovanémucieľu,ktorýmábyťdosiahnutý(ochranaspotrebiteľa)-viďNález
Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009.Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl..

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, t.j.21.11.2005 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený),
niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju

právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c), ods.
2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,

znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť
je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej
dokonca primárne uviedol, že jediný rozhodca bude určený „dohodnutého“ rozhodcu je teda značne
vzdialené od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž
náklady s tým súvisiace (napr. cestovné) by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce. Takáto podmienka

patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva. (viď rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98
až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat Editores SA v. José M.
Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vińas Feliu z 27.
júna 2000). Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je
pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodca
je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istou, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne

nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho
procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom
vedenýchnatunajšomsúde,kderozhodcovskérozsudkyakoexekučnétitulyvzávislostiodkonkrétneho
oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcom a jednou
zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv

spotrebiteľa zo strany rozhodcu.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenia cieľa Európskej
únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,

pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto
smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č.
568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, ktorá zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za

neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní“. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na
vyhovenie námietkam proti exekúcii.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Krajský súd v Banskej Bystrici., prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ). Odvolanie musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd vyhotoví
kópie na trovy odvolateľa.