Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/67/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012103

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113012103.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. septembra 2016
prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaného

R. T.,

nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom H. L., T. XXX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktorépodaliprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčín,sp.zn.3T/142/2013zodňa26.apríla2016vspojení
s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/142/2013 z dňa 12. mája 2016 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa podľa §§ 289 ods. 2, 36 písm. j, 38 ods. 2, 3, 56 ods. 1, 2 Tr.zák. na peňažný trest vo
výmere 500 € (päťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného ) mesiaca.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr.zák. mu súd ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 1 (jeden) rok.

Výrok o náhrade škody zostáva týmto zrušením nedotknutý.

II.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 26.04.2016 v spojení s opravným uznesením súdu prvého
stupňa zo dňa 12. mája 2016 bol obžalovaný R. T. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovejlátkypodľa§289ods.2Tr.zák.vzneníúčinnomod1.11.2011,ktoréhosamaldopustiťtak,dňa02.02.2012včase14,20hod.jazdilnatraktorezn.ZetorbezevidenčnéhočíslamedziobcouDolnáSúča,
časť Polníky a Dolnou Súčou, kde bol zastavovaný príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Nemšová, a to
rozsvietením nápisu „STOP“ na ich služobnom motorovom vozidle a zapnutím výstražného zvukového

znamenia, načo obžalovaný nereagoval, následne bol prenasledovaný príslušníkmi polície, pričom
nakoniec uposlúchol ich výzvu na zastavenie vozidla, príslušníci vystúpili zo svojho služobného vozidla
a obžalovaný z traktora, vyzvali obžalovaného na predloženie dokladov a vykonanie dychovej skúšky,
načo obžalovaný doklady nepredložil a skúšku na alkohol v dychu odmietol vykonať a z miesta činu
odišiel na naštartovanom traktore.

Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. účinného od 1.11.2011 za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák.,
§ 36 písm. j/ Tr.zák. a § 56 ods. 2 Tr.zák. na peňažný trest vo výmere 200 €. Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák.
mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bol poškodený Y. V. odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním v zákonnej lehote

napadol obžalovaný aj prokurátor v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný odvolanie zdôvodnil prostredníctvom svojich obhajcov. V prvom rade namietal, že rozsudok
vo výroku uvádza taký skutok, pre ktorý mu nebolo vznesené obvinenie a pre ktorý nebola ani podaná
obžaloba, keďže odmietnutie dychovej skúšky sa v obžalobe nespomína a tento nedostatok nie je

možné zhojiť ani postupom podľa § 278 ods. 3 Tr.por. Obžalovaný má za to, že totožnosť skutku nebola
zachovaná. Ak ho teda súd uznal vinným, je uvedené rozhodnutie v rozpore s Trestným poriadkom,
Ústavou Slovenskej republiky, aj Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách.

V druhom rade poukazuje na to, že skutok tak, ako ho popísal súd v rozsudku, neumožňuje nikoho

uznať vinným z trestného činu podľa § 289 ods. 2 Tr.por. Základným objektívnym znakom tohto trestného
činu je odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky, vykonávané dychovou skúškou,
hoci by toto nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. V danom prípade nebolo preukázané,
že by R. T. dychovú skúšku na alkohol odmietol. To, že ju prvýkrát nevykonal, ešte neznamená, že
ju odmietol. Nevykonanie skúšky nerovná sa jej odmietnutiu. Podľa obžalovaného policajti pri tejto

skúške nedodržali nariadenie Prezidenta PZ v tom zmysle, že obžalovaného riadne nepoučili. Svedok
V. podal náustok obžalovanému a tento si ho vzal a vyzval ho na predloženie dokladov, pre ktoré
obžalovaný išiel do vozidla, nedá sa teda vyvodiť záver, že obžalovaný odmietol vykonať dychovú
skúšku. Tvrdenie svedka Y. V., že obžalovaný náustok zahodil a uviedol, že „ja vás jebem“, nie je
ničím preukázané a je absolútne nevierohodné. Obžalovaný sa dychovej skúšky podrobil o 14 minút s

negatívnym výsledkom, čo nemožno považovať za odmietnutie vykonať dychovú skúšku. Obžalovaný
sa teda nedopustil žiadneho ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, zdravia, majetku, či premávky,
preto jeho konanie nemožno posudzovať v rovine trestnoprávnej.

Taktiež obžalovaný popiera, že by bol zastavovaný hliadkou polície s výstražnými zvukovými

znameniami, či nápisom STOP, na ktoré nereagoval. Zastavil totiž na najbližšom vhodnom mieste,
čo potvrdili svedkovia V. a C.. Preto táto časť rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Tiež
výpovede svedkov Y. V. a Y. F. nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto sú úplne nevierohodné.
Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok vydaný súdom prvého stupňa zrušil a obžalovaného oslobodil
spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr.por.

Prokurátorka svoje odvolanie odôvodnila tým, že uloženie peňažného trestu nie je v súlade s
požiadavkami individualizácie trestu podľa § 34 odsek 4 Tr.por. (správne malo byť Tr.zák.) v spojení s
ustanovením § 34 ods.1 Tr.zák. zakotvujúceho účel trestu, nakoľko trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlápatrímedzinajefektívnejšieanajúčinnejšiesankčnéprostriedkyochranybezpečnostiaplynulosti

cestnej premávky. Vzhľadom k tomu, že k spáchaniu skutku došlo v súvislosti s vedením motorového
vozidla, nepovažuje za dostačujúce uloženie len peňažného trestu obžalovanému na zabezpečenie jeho
nápravy. Preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému aj trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu v dolnej polovici trestnej sadzby.Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti v primeranej

výmere. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť. Obhajca obžalovaného na dôvodoch odvolania
zotrval a navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

prokurátora je dôvodné a odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolacísúdkprvejnámietkeobžalovanéhotýkajúcesavýrokuovineuvádza,ževuzneseníovznesení
obvinenia je uvedené, že obvinený bol vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky, na čo po odovzdaní
náustku tento odhodil na zem a povedal, že „jebe na to“, ďalej je v uznesení uvedené, že „sa mu z miesta
podarilo ujsť“, z čoho je teda zrejmé, že aj pre tento trestný čin mu bolo vznesené obvinenie, hoci táto
kvalifikácia podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. použitá nebola. Obžaloba bola podaná pre zločin podľa § 323

ods.1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr.zák., súd však nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
Na druhej strane je potrebné uviesť, že zo skutku uvedeného v obžalobe vyplýva konanie obžalovaného,
a aj jeho následok. Totožnosť skutku preto zostáva zachovaná.

Ohľadom druhej námietky obžalovaného odvolací súd poznamenáva, že trestný čin podľa § 289 ods. 2

Tr.zák. je trestným činom, ktorého objektom je ochrana ľudského života a zdravia, ako aj majetku pred
tými, čo v stave po požití návykovej látky vykonávajú činnosť alebo zamestnanie, pri ktorých by mohli
tieto objekty ohroziť. Uvedený stav - teda požitie návykovej látky - alkoholu, je potrebné však v každom
konkrétnom prípade preukázať, čo práve obžalovaný svojím konaním znemožnil. Ide o ohrozovací
trestný čin, ktorý je dokonaný odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky - alkoholu

osobou, ktorá vykonáva vyššie uvedené zamestnanie, alebo činnosť. Z hľadiska naplnenia znakov tohto
trestného činu je bezvýznamné, že páchateľ, ktorý sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu,
vykonával takúto činnosť inak bez závad, prípadne že v skutočnosti ani nebol ovplyvnený alkoholom.

Odmietnutie dychovej skúšky na alkohol obžalovaným bez akýchkoľvek pochýb vyplynulo z výpovedí

svedkov Y. V. a Y. F.. Taktiež svedok J. V. - priateľ obžalovaného, v prípravnom konaní uviedol,
že boli policajnou hliadkou zvukovým znamením zastavený, a obžalovaný bol vyzvaný na dychovú
skúšku. Odvolací súd nevzhliadol v ich výpovediach žiadne také rozpory, ktoré by ich výpovede
znevierohodňovali, na takéto nestačí ničím nepodložený pocit obžalovaného. Výpovede svedkov
dávali ucelenú logickú, a ničím nenarušenú reťaz dôkazov, korešpondujúcu aj s ďalšími listinnými

dôkazmi. Svedkovia zhodne potvrdili, že obžalovaný bol na skúšku na alkohol v dychu políciou vyzvaný
štandardným spôsobom. Obžalovaný dokonca v ruke už držal náustok. Teda jednoznačne nešlo o
nevykonanie dychovej skúšky z jeho strany po zlom poučení príslušníkmi polície, ako to vyplýva z obrany
obžalovaného, resp. z rozhodnutia iného súdu namietaného obhajobou. Následne, podľa svedkov z
miesta činu obžalovaný odišiel na naštartovanom traktore, a bol zadržaný neskôr, už na úplne inom

mieste, čo taktiež spochybňuje verziu obžalovaného o tom, že chcel dychovú skúšku vykonať, len bol
nesprávne poučený.

V poslednom rade obžalovaným namietané, že by bol zastavovaný hliadkou polície, čo nerešpektoval,
odvolacísúdpovažovalzasúčasťobranyobžalovaného.Uvedenáskutočnosťvšakvyplynulazvýpovedí

svedkov (V., F., V.), aj z úradného záznamu vyhotoveného príslušníkmi polície ihneď po zákroku.

Pokiaľ ide o zločin útoku na verejného činiteľa, tu správne súd prvého stupňa rešpektoval zásadu „in
dubio pro reo“. Nemožno však skonštatovať, že hoci na usvedčenie obžalovaného z uvedeného zločinu
nepostačovala reťaz dôkazov, že by nedošlo k hrubému a arogantnému chovaniu obžalovaného k

hliadke príslušníkov PZ vykonávajúcej svoju právomoc, v rámci plnenia úloh v cestnej premávke.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.Ďalej je potrebné uviesť k odvolaniu prokurátorky, ohľadom výroku o treste, že pri trestnej činnosti
v doprave, kde dochádza aj k najťažším následkom na zdraví, práve pod vplyvom alkoholu vodičov,
spravidla prichádza do úvahy popri iných trestoch aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá. Uloženie takéhoto trestu má nespochybniteľný účinok v prvom rade v rámci individuálnej
prevencie.

V tomto prípade individuálna prevencia takýto postup vyžadovala. Dôvodom na odmietnutie nemôže byť
postoj obžalovaného k cestnej kontrole, či spôsobu jej vykonania, ktorá je v réžii policajného orgánu.

Obžalovaný bol podľa zákona ako účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo
príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky, a strpieť výkon jeho oprávnení.

Zároveň na tejto skutočnosti nič ani nemení fakt, že neskôr, avšak až po jeho zadržaní mimo miesta činu,
sa dychovej skúške na alkohol v dychu podrobil. Nemožno totiž hovoriť o uložení primeraného trestu

obžalovanému bez uloženia trestu zákazu činnosti, s poukazom aj na zásadu generálnej prevencie, ako
prevencie v ďalšom rade.

Pretoodvolacísúd prisvedčilodvolaniuprokurátorkyatrestzákazučinnostivedeniamotorovýchvozidiel
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere jedného roka, teda na samej dolnej hranici trestnej

sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr.zák. obžalovanému uložil. Takýto trest považoval odvolací súd s
poukazom na odstup času od spáchania skutku za dostatočný, a spôsobilý na nápravu a prevýchovu
obžalovaného.

Odvolaciemu súdu však s poukazom na skutočnosť, že v priestupkovom konaní bol za vedenie

motorového vozidla bez evidenčného čísla v čase spáchania predmetného trestného činu potrestaný
blokovou pokutou 300 €, sa javil súdom mu uložený peňažný trest vo výmere 200 € za úmyselný trestný
čin ako neprimerane mierny. Na nápravu a prevýchovu obžalovaného súd preto vymeral peňažný trest
vo výmere 500 €, ktorý v lepšej miere zodpovedá spáchaniu úmyselného trestného činu, a zohľadňuje aj
osobu obžalovaného, či charakter trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Zároveň takýto trest zodpovedá

aj ustanoveniu § 34 Tr.zák, či zásadám generálnej a individuálnej prevencie.
S poukazom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.