Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/220/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109226461
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8109226461.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľov: 1.) X. Č., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. XXX a 2.) Q. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, obaja právne zastúpení AK -
TARABČÁK s.r.o., IČO: 36 859 109, so sídlom v Prešove, Hlavná 13, proti odporcovi: SLOVNAFT, a.s.,
IČO: 31 322 832, so sídlom v Bratislave, Vlčie hrdlo 1, právne zastúpenému JUDr. Petrom Pandym,
advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci, ul. L. Kossutha 99, v konaní o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

určuje, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi v podieloch po 1 C KN kat. úz. S., parcely č.
XXXX/XXovýmere305m2ostatnéplochy,parcelyč.XXXX/XXovýmere40m2-ostatnéplochy,parcely
č. XXXX/X o výmere 402 m2 - zastavané plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 35 m2 - zastavané

plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 45 m2 - zastavané plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 555
m2 - zastavané plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 241 m2 - zastavané plochy, parcely č. XXXX/
XX o výmere 327 m2 - ostatné plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 2347 m2 - zastavané plochy,
parcely č. XXXX/XX o výmere 7 m2 - ostatné plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 506 m2 - ostatné
plochy, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XXC/XXX/XXXX-XX/XX z 28.3.2013, a ktoré podľa
znaleckého posudku č. X/XX znalca H.. Q. zodpovedajú časti pôvodnej parcely č. XXXX/X-X o výmere
5775 m2, ktorá bola pridelená do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov výmerom Povereníctva

pôdohospodárskej a pozemkovej reformy č. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX,

o náhrade trov konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojim návrhom zo dňa 21.10.2009 domáhali určenia vlastníckeho práva. Súd na
pojednávaní dňa 3.12.2012 upravil žalobný návrh tak, že žalobný návrh znel:
„určuje, že navrhovatelia sú podielovými vlastníkmi v podieloch po 1 registra C KN k.ú. S., parcely č.
XXXX/XX o výmere 305 m2 - ostatné plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 40 m2 - ostatné plochy,

parcelyč.XXXX/Xovýmere402m2- zastavanéplochy,parcelyč.XXXX/XXovýmere35m2-zastavané
plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 45 m2 - zastavané plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 555 m2
- zastavané plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 241 m2 - zastavané plochy, parcely č. XXXX/XX o
výmere 327 m2 - ostatné plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 2347 m2 - zastavané plochy, parcely č.
XXXX/XX o výmere 7 m2 - ostatné plochy, parcely č. XXXX/XX o výmere 506 m2 - ostatné plochy, ktoré
boli vytvorené GP č. XXC/XXX/XXXX-XX/XX z 28.3.2012 a ktoré podľa ZP č. X/XXXX znalca H.. Q.
zodpovedajú časti pôvodnej parcely č. XXXX/X-X o výmere 5775 m2, ktorá bola pridelená do vlastníctva

právnych predchodcov žalobcov výmerom Povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy č.
XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.“.

Odporca s návrhom nesúhlasil.Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, priloženými listinnými dôkazmi,
výsluchom svedkov, spisom tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX, ako aj celého spisového materiálu a zistil

tento skutkový stav:

Navrhovatelia si podali návrh z dôvodu, že výmerom povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej
reformy č. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX vydaným podľa nar. č. 104/1946 boli pridelené pozemky v kat.
úz. S. v prídelovom pláne označené ako

parc. XXXX/X-X. - roľa o výmere 0,5755 ha,
parc. XXXX/X-X - roľa o výmere 0,8632 ha,
parc. XXXX/X-X - roľa o výmere 0,5755 ha,
parc. XXXX/X-X - roľa o výmere 0,2877 ha,
parc. XXXX/X-X - roľa o výmere 0,8632 ha,
parc. XXXX/X-K. - roľa o výmere 0,5106 ha,

parc. // - XX - budova a stavebný pozemok 0,3236 ha
do vlastníctva prídelcov X. Č. a manželka Q., rod. O.. Podľa navrhovateľov parc. č. XXXX/X-X o výmere
5 755 m2, ktorá bola vytvorená podľa prídelového plánu z pôvodnej mpč. XXXX/X zodpovedá parcela
č. XXXX/XX o výmere 5 755 m2, ktorá bola ešte 9.8.2000 zapísaná vo vlastníctve žalobcov na LV č.
XXXX kat. úz. S. v podieloch po 1. Navrhovatelia nadobudli tieto spoluvlastnícke podiely k parcele č.

1366/16 titulom dedenia po nebohej matke v roku 1999. V rámci ROEP však bolo vlastníctvo v časti
parcely č. XXXX/X-X vytvorenej prídelovým plánom z parcely mpč. XXXX/X z vložky 3, kat. úz. S.,
ktorej zodpovedala parcela č. XXXX/XX, KN na LV č. XXXX zapísaná na odporcu ako súčasť parcely
č. XXXX/XX, C-KN na LV č. XXX. Na LV č. XXXX ostalo v spoluvlastníctve navrhovateľov zapísané
ako parcela č. XXXX/XX iba výmera 369 m2 a parcela č. XXXX/XXX D.-S. o výmere 82 m2, teda spolu

451 m2. Navrhovatelia preto vo svojom návrhu uvádzali, že majú za to, že oni vlastníctvo nadobudli
titulom dedičstva po svojich rodičoch, ktorí nadobudli vlastníctvo vytvorené prídelovým plánom a bez
právneho titulu im bolo toto vlastníctvo o výmere 5304 m2 z tejto parcely bezdôvodne odňaté a zapísané
na LV č. XXX v prospech odporcu. Na zdokladovanie týchto skutočností predložili navrhovatelia hneď na
počiatku osvedčenia o dedičstve, výpis z LV č. XXXX z roku 2000, ktoré osvedčovali okolnosti uvádzané

v žalobnom návrhu.

Navrhovatelia uviedli, že predmetné nehnuteľnosti zdedili po svojej nebohej babke, ktorá zomrela v roku
1988. Keďže sú narodení až v 60-tych rokoch, nepamätajú sa, že by chodili na predmetné pozemky.
Na dokreslenie uviedli, že parcela č. XXXX/XX nebola predmetom dedičského konania po starej matke

navrhovateľov. Táto parcela vznikla z parcely XXXX/X-X, ktorá bola predmetom dedičského konania
a je to časť tejto parcely. Ona ešte v auguste 2000, tá parcela č. XXXX/X-X bola zapísané v katastri
nehnuteľností s rozlohou 5755 m2 na LV č. XXXX. Vo výpise z roku 2006 táto parcela č. XXXX/XX mala
už len výmeru 369 m2. Navrhovatelia predložili oznámenie zo správy katastra čl. 15 v spise, kde je
uvedené, že parcela č. XXXX/X-X bola v registri po ROEP delená na parcely č. XXXX/XX s výmerou

369 m2 a č. XXXX/XXX s výmerou 82 m2 a zvyšok parcely je vyporiadaný KN-C č. XXXX/XX na LV č.
XXX a KN-C č. XXXX na LV č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve odporcu.

Odporca od začiatku so žalobou nesúhlasil. Poukazoval na to, že nehnuteľnosti nemôžu patriť do
vlastníctva navrhovateľov, pretože právni predchodcovia nikdy tieto nehnuteľnosti nevlastnili. Podľa

platného práva vlastnícke právo do roku 1950 sa nadobúdalo zapísaním do pozemkovej knihy, jedná
sa o tzv. intabulačný princíp, teda ide o to, kto bol zapísaný v pozemkovej knihe ohľadom nehnuteľností
bol jej vlastníkom. V danom prípade však nedošlo k zápisu vlastníckeho práva predchodcov žalobcov
do pozemkovej knihy. Výmer, ktorý predložili navrhovatelia nie je dôkazom vlastníctva ich právnych
predchodcov. Bol by ním iba zápis vlastníctva v pozemkovej knihe. Poukazoval ďalej na to, že oprávnené

osoby by mohli požiadať o vydanie pozemkov po roku 1991. Ak boli pozemky zastavané, v konaní sa
nevydajú,oprávnenýmosobámsadovlastníctvaprevedúnáhradnépozemky.Akvšaktotonavrhovatelia
neurobili v lehote, ktorú im dal zákon č. 229/91 v zákonných lehotách, zaniklo im toto právo a nemôžu
sa domáhať ochrany vlastníckeho práva.

Vo veci boli vypočutí aj svedkovia.

Svedok B. B. uviedol, že je rodený S. a jeho rodičom bol pridelený pozemok po U.. Pozemky dostali 15-
ti až 16-ti robotníci a medzi nimi to boli aj rodičia navrhovateľov. Pracovali na tých pozemkoch, až kýmich nezobrali do družstva. Bolo to v roku 1952. Bolo to asi od roku 1945 - 1946. V 70-tych rokoch sa
tam začala stavať benzínka. Počas socializmu sa o to nikto nezaujímal, pretože sa o to nikto zaujímať
nemohol. Pozemky po U. boli pridelené Z., Č., S.Ý. a ďalším. Obrábali sa a obrábali ich aj Č. rodičia.

To isté potvrdila aj svedkyňa V., ktorej rodine boli tiež pridelené pozemky po U., pretože u nich pracovali
a to hneď po vojne. Medzi nimi bola aj rodina Č..

Súd na návrh navrhovateľov vykonal v spise znalecké dokazovanie znalcom H.. Q. Q., ktorý podal

znalecký posudok, ako aj geometrický plán. V závere uviedol:
„1. parcela XXXX/X-X o výmere 5755 m2 odpovedá novovytvoreným parcelám na geometrickom pláne
a to:
- novovytvorené parcely:XXXX/XX o výmere 555 m2, XXXX/XX o výmere 241 m2, XXXX/X o výmere
402 m2, XXXX/XX o výmere 327 m2, XXXX/XX o výmere 2347 m2, XXXX/XX o výmere 7 m2, XXXX/XX
o výmere 45 m2, XXXX/XX o výmere 35 m2, XXXX/XX o výmere 506 m2. Parcely vytvorené z parciel,

ktoré sú zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX, kde je zapísaný vlastník odporca.
- mimo areálu odporcu:
novovytvorené parcely: XXXX/XX o výmere 369 m2, XXXX/XX o výmere 82 m2. Novovytvorené parcely
- XXXX/XX je identická s parcelou KN-E XXXX/XX a novovytvorená parcela 1385/14 je identická s
parcelou KN-E XXXX/XXX. Parcely KN-E XXXX/XX a XXXX/XXX sú zapísané na LV č. XXXX, kde je

zapísaný vlatník odporca a nadobudol to kúpnou zmluvou č. XXXXXXX/XXCRZ, (v spise čl.81), ktorá
bola zapísaná rozhodnutím v (spise čl.83),
novovytvorená parcela - XXXX/XX o výmere 170 m2 - vytvorená z parcely KN-C XXXX/X, ktorá je
zapísaná na LV č. XXX (príloha č. 4) - vlastník Železnice SR,
novovytvorená parcela - XXXX/XX o výmere 305 m2 vytvorená z parcely KN-C XXXX/X zapísaná na

LV XXXX, XXXX/XX o výmere 40 m2 - vytvorená z parcely KN-C XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX, K.
XXX/XX, K. XXX/XX v (spise čl. 275-276),
novovytvorená parcela - XXXX/X o výmere 16 m2, vytvorená z parcely KN-C XXXX zapísaná na LV č.
XXXX (príloha č. 5) -vlastník Obec S.,
novovytvorená parcela - XXXX/X o výmere 173 m2, vytvorená z parcely KN-C XXXX/X zapísaná na LV

č. XXX (príloha č. 6)- vlastník SR -Slovenský vodohospod. podnik Banská Štiavnica.

2. parcela XXXX/XX, o výmere 5755 m2, bola zapísaná na LV XXXX v katastrálnom území S. bez
geometrického určenia v (spise čl.12). Pri spracovaní ROEP došlo ku geometrickému určeniu parcely
XXXX/XX a na tomto základe bola upravená a spresnená výmera pri zápise ROEP, Rozhodnutím Správy

katastra V. o zápise ROEP, S. XXX/XXXX zo dňa 21.11.2002, sporná časť výmery parcely XXXX/XX
nebola nikomu pripísaná, ale podlieha reštitučným zákonom č. 221/1991 Zb. a 503/2003 Z.z..“

Na základe predloženého geometrického plánu navrhovatelia zmenili žalobný návrh a súd pripustil jeho
zmenu tak, ako je uvedené na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Navrhovatelia poukazovali v konaní na tú skutočnosť, že bolo v konaní preukázané, že právni
predchodcovia navrhovateľov - ich starí rodičia boli vlastníkmi parcely č. XXXX/X-X, ktorá
im bola pridelená výmerom o vlastníctve z 19.3.1948. Navrhovatelia sú právnymi nástupcami.
Nadobudnutie vlastníckeho práva podľa navrhovateľov je nespochybnené. Navrhovatelia predložili

listiny preukazujúce, že parcela č. XXXX/X-X bola skutočne prídelcom aj pridelená, a že im bola daná
do držby a to predložili listiny - predpis tretej splátky na prídelovú cenu, list miestnej roľníckej komisie,
podľa ktorého predkladá zoznam predpokladaných prídelcov, kde pod číslom 1 je uvedený X. Č. s
manželkou Q. a aj zoznamprídelcov, situačný náčrt k rozdeľovaciemu plánu, ktorý svedčí o priestorovom
umiestnení rozdelených parciel, pričom pri parcele č. XXXX/X-X je meno X. Č. a manželka Q. a LV č.

XXXX z 28.11.2006 po spracovaní ROEP, v ktorom z parcely č. XXXX/X-X o výmere 5755 m2 ostala iba
parcela č. XXXX/XX o výmere 39 m2 a parcela č. XXXX/XXX o výmere 82 m2, pričom výmera 5304 m2
bola odpísaná na LV č. XXX odporcu. Parcely č. XXXX/XX U. Č.. XXXX/XXX boli odpredané odporcovi
kúpnou zmluvou, čo potvrdil aj odporca.

Navrhovatelia uvádzali, že je nepochybné z vyššie uvedených listinných dôkazov, že pôvodná parcela
č. XXXX/X-X bola vlastníctvom právnych predchodcov navrhovateľov a navrhovateľov, keď časť tejto
parcely ostala na LV navrhovateľov. Navrhovatelia predložili ďalší doklad o tom, že prídelcovia získali
pozemky na základe výmeru do vlastníctva, o čom svedčí prídelová listina z XX.X.XXXX na dom,ktorá sa odvoláva na výmer o vlastníctve z 19.3.1948. Ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré predložili
navrhovatelia bol: konečný prídelový plán s dátumom prevzatia prídelu do užívania 1.3.1945, návrh
na pridelenie živého a mŕtveho inventára, zápisnica z 27.4.1957 na MNV S. spísaná pri vstupe do

JRD, podľa ktorej bolo zastavené platenie za vnesený majetok, potvrdenie z 10.5.1967 o vysporiadaní
vlastníctva z pozemkovej reformy, potvrdenie Slovenskej sporiteľne o splatení prídelovej ceny a výpis z
účtu o splatení, návrh prídelového plánu, oceňovací hárok, výkaz výmer z 20.6.1950 a výkaz zmien z
27.4.1957, čo podľa navrhovateľov sú nesporné dôkazy o pridelení pozemkov do vlastníctva prídelcov
a platení za pridelené pozemky.

Z listinných dôkazov podľa navrhovateľov vyplýva jednoznačne, že právni predchodcovia navrhovateľov
užívali pozemkov od ich faktického užívania pracovnou skupinou 1.3.1945, hoci výmer o vlastníctve
pôdy bol vydaný 19.3.1948. Podľa navrhovateľov ich právni predchodcovia nadobudli týmto výmerom
vlastníctvo a tento výmer bol spôsobilým titulom pre dobromyseľnosť, že sú vlastníkmi bez akýchkoľvek
pochybností. Právni predchodcovia preto splnili aj podmienku vzniku vlastníctva vydržaním podľa

Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ktorý vyžadoval 10-ročnú vydržaciu lehotu. Táto podmienka
bola splnená, pretože pozemky boli vnesené do družstva až v roku 1958 a vnesenie pozemkov do JRD
nemalo vplyv na beh vydržacej doby. Ak predchodcovia žalobcov nenadobudli vlastníctvo výmerom,
nadobudli ho vydržaním k 1.1.1961. Na námietku odporcu o možnostiach uplatniť si tieto reštitučným
nárokom poukazovali navrhovatelia už na ustálenú judikatúru Ústavného súdu, že nie je vylúčené

uplatniť si určenie vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu.

Odporca naopak namietal skutočnosť, že pôvodné parcely, ktoré sú predmetom tohto konania boli
skonfiškované pôvodnému vlastníkovi U.. Vlastníkom sa stal Československý štát. Odporca nesúhlasil
s názorom, že samotný výmer postačuje právnym predchodcom navrhovateľom na preukázanie

vlastníckeho práva. Predmetný výmer neobsahoval konečnú platnú prídelovú cenu, ani presnú výmeru
pozemkov a vzhľadom na podmienky v ňom uvedené nemohol byť listinou, na základe ktorej predkovia
navrhovateľov nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkov. Takou mohla byť až prídelová
listina. Táto prídelová listina však nebola nikdy právnym predchodcom vydaná. Odporca poukazoval
na to, že v zmysle platného práva do roku 1950 vlastnícke právo sa nadobúdalo zapísaním do

pozemkovej knihy. Jednalo sa o tzv. intabulačný princíp, teda iba ten, kto bol zapísaný v pozemkovej
knihe, bol jej vlastníkom. V danom prípade však nedošlo k zápisu vlastníckeho práva predchodcov
do pozemkovej knihy. Podľa odporcu právni predchodcovia navrhovateľov museli vedieť, že pre
nadobudnutie vlastníckeho práva, musí dôjsť k ukončeniu prídelového konania, ak sa tak nestalo,
nemohli byť ani na základe výmeru dobromyseľný pri vstupe do držby. Nemohli sa domnievať, že

nehnuteľnosti užívajú ako svoje vlastné.

Odporca poukazoval aj na nedostatok naliehavosti právneho záujmu, pretože pozemky, o ktoré sa jedná
sú v areáli obchodnej spoločnosti Slovnaft. Navrhovatelia ich nemôžu užívať ani obrábať. Poukazoval
na to, že táto určovacia žaloba nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane

žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka. Taktiež poukazoval na existenciu špeciálnych
reštitučných predpisov, ktorá vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva tam, kde
podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie vecí podľa reštitučných predpisov.

Odporca poukazoval aj na nadobudnutie vlastníckeho práva z jeho strany. Právny predchodca odporcu,

vtedajší Benzinol, n.p. Bratislava pri majetkovo-právnom vyporiadaní vychádzal z platných údajov v
evidenciinehnuteľnostiapozemkovejknihy,ktorépodľavtedyplatnéhozákonaoevidenciinehnuteľnosti
a jeho vykonávacej vyhlášky boli taktiež záväzné pre spísanie zmlúv a verejných listín. Na základe
týchto údajov a na základe podkladu geometrického plánu z roku 1970 boli spísané hospodárske
zmluvy o prevode správy majetku medzi Československým štátom a ONV V., ako dovtedajším správcom

majetku. V roku 1999 po vykonaní obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním boli tieto parcely
EN prečíslované na parcely katastra nehnuteľností KN tak, ako sú uvedené na LV č. XXX.

Majetok Benzinolu, n.p. Bratislava v roku 1992 bol prevedený na Benzinol, a.s.. Dôkazom sú predložené
notárske zápisnice K. XXX/XX U. K. XXX/XX z ktorých vyplýva, že aj pozemky, ktoré sú predmetom

sporu boli vložené do akciovej spoločnosti Benzinol, a.s. a neskôr došlo k ďalším prevodom na Slovnaft
Benzinol, a.s. a posledný zápis na Slovnaft, a.s. V súčasnosti na LV č. XXX kat. úz. S. a LV č. XXXX
kat. úz. S. je zapísaná spoločnosť Slovnaft, a.s. Odporca poukazoval na ochranu vlastníckeho práva,
ktoré sa zaručuje aj odporcovi, že tieto parcely patria do obchodnej spoločnosti a stali sa jej predmetomv rámci privatizácie štátneho podniku Benzinol a spoločnosť Slovnaft, a.s. nadobudla pozemky v dobrej
viere v tom, že sú vlastníctvom jej právnych predchodcov a toto vlastníctvo je nepochybné. Privatizáciou
majetku právneho predchodcu odporcu bol v zmysle privatizačného zákona prevedený majetok štátu

do vlastníctva odporcu a štát sa podľa odporcu zaručil podľa privatizačného zákona, že prevedie svoj
majetok. Odporca poukazoval na to, že Slovnaft nadobudol predmetné pozemky legálnym spôsobom,
nemali charakter poľnohospodárskej pôdy, ale zastavaných plôch.

Podľa odporcu spochybnením vlastníckeho práva odporcu súd spochybní celý privatizačný proces

spoločnosti Benzinol, n.p., ako aj proces jej neskoršieho zlúčenia so spoločnosťou Slovnaft, a.s.,
čo môže spôsobiť nedozierne škody nielen samotnej spoločnosti, akcionárom a investorom, ale v
konečnom dôsledku aj štátu. V terminály S., kde sa konkrétne pozemky nachádzajú, sa vykonáva
skladovanie štátnych hmotných rezerv a skladuje tam produkty pre prípad ropnej núdze.

Navrhovatelia uviedli, že trvajú na tom, že výmer je listinou preukazujúcou vlastnícke právo prídelcu.

Vyplýva to z nar. 104/1946 Sb. n. SNR z 5.9.1946 o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej
podľa nar. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. 64/1946 Sb. n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 nar. 104/1946 Zb.
n. SNR povereníctvo PaPR môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny vydávať prídelcom výmery o
vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nar. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. 64/1946 Sb. n. SNR. Podľa §
1 ods. 2 nar. 104/1946 Sb. n. SNR je Výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke

právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej prísl. knihovný súd urobí
záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez dodatočného ospravedlnenia.

Vydržacia doba za úpravy účinnej do 31.12.1950 začala plynúť už dňom vstupu do držby, t.j. odovzdaním
pozemkov dňa 1.3.1945 do užívania, teda nie až vydaním Výmeru v r. 1948. Dobromyseľnosť držby bola

nepochybná a bola preukázaná listinami aj svedeckými výpoveďami. Táto držba bola dobromyseľná
až do vnesenia pozemkov do družstva a vstupom do JRD sa dobromyseľnosť neprerušovala a preto,
aj keby vlastníctvo nebolo založené výmerom, nadobudli právni predchodcovia žalobcov vlastníctvo
vydržaním k 1..1.1961.
Dobromyseľnosť ich držby je nesporná, pretože ak im štát pridelil pozemky v r. 1948 výmerom, ktoré

už od r. 1945 obrábali, nemohli v žiadnom prípade predpokladať, že by im pozemky nemali vlastnícky
patriť. Nič na tom nemení ani to, že vlastníctvo nebolo zapísané v PK, pretože toto mal zabezpečiť štát
podľa § 17 ods. 2 nar. 104/1945 Sb. n. SNR na vlastné trovy a tento zápis mal iba deklaratórny účinok,
pretože podľa § 1 ods. 2 nar. 104/1946 aj podľa čl. IV/1 Výmeru, je práve výmer listinou preukazujúcou
vlastníctvo.

K naliehavému právnemu názoru navrhovatelia uviedli, že nadobudli vlastníctvo dedením, resp. darom,
pričom ich vlastníctvo aj bolo na LV riadne zapísané a v konaní ROEP až po roku 2000 im bolo odňaté.
Boli takto pozbavení vlastníctva, preto môže o tomto rozhodnúť iba súd, kto je vlastníkom. Ohľadne
vzťahu reštitučných zákonov a všeobecných predpisov poukazovali na rozhodnutie ústavného súdu IV.

Ú. XXX/XXXX-XX G. XX.X.XXXX, H.. Ú. XXX/XXXX, H.. Ú. XXX/XXXX, H.. Ú. XXX/XX.

Navrhovatelia ďalej poukazovali na to, že Benzinol, n.p. nemohol na seba previesť vlastnícke právo,
pretoženebolvlastníkom,alemalštátnymajetokvspráve.Podľanavrhovateľovzpredloženýchdôkazov
zo strany Slovnaftu nevyplýva (napríklad dohoda o zlúčení z roku 2001), že práve tieto pozemky prešli

na odporcu. Nehnuteľný majetok mal tvoriť prílohu dohody, avšak príloha nebola predložená. Toto
nevyplýva ani z privatizačného projektu z roku 1992, kde z notárskej zápisnice vyplýva, že majetok
bol ocenený na viac ako 2 mil. Kčs, ale nevyplýva, že pozemky, ktoré sú predmetom konania, boli
zahrnuté do tohto projektu. Z prílohy týkajúcej sa OZ S. nevyplýva, že by predmetom projektu a vkladu
do základného imania mali byť aj pozemky. Z tejto prílohy, kde je popis nehnuteľnosti - druh budov,

pozemok vyplýva, že v špecifikácii sú uvedené iba budovy, nie pozemky. To, že pozemky závodu v S.
neboli predmetom privatizačného projektu vyplýva aj z popisu nehnuteľnosti pri čerpacích staniciach,
kde je uvedené aj parcela a výmera. To, že v špecifikácii nehnuteľnosti kat. úz. S. nie sú uvedené aj
pozemky svedčí aj to, že tam nie je uvedená parcela č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX U.
XXXX/X, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom z roku 1970 a boli na LV č. XXX zapísané podľa

znaleckého posudku. Ak by na základe tejto zmluvy malo vzniknúť vlastnícke právo k vyššie uvedeným
parcelám, aj ostatné parcely by boli v projekte uvedené. Boli tam však iba budovy a uvedená parcela,
na ktorej sú tieto budovy postavené, ale nie to, že samotná parcela bola predmetom projektu. Keďžepredmetné pozemky neboli štátnym majetkom, nemohli byť podľa privatizačného projektu ani prevedené
do vlastníctva odporcu.

Z pripojeného spisu XC/XXX/XXXX tunajšieho súdu vo veci Z. c/a Slovnaft, a.s., o určenie vlastníckeho
práva súd zistil, že v obdobnej veci súd vyhovel žalobe. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom krajského
súdu.

Navrhovatelia na záver uvádzali, že sú vlastníkmi predmetných pozemkov, pretože preukázali:

- vlastníctvo nadobudli ich starí rodičia na základe Výmeru o vlastníctve pôdy z 19.3.1948, ktorý bol
predložený súdu s pečiatkou a podpisom, pričom samotný Výmer založil vlastnícke právo,
- nemohlo byť vlastnícke právo odňaté na základe návrhu ONV a na základe poznačenej konfiškácie
pod B22, vl. 3 PK,
- žalovaný nepreukázal nadobudnutie vlastníctva,

- žalobcovia nadobudli vlastníctvo na základe dedičstva resp. daru od starých rodičov (ktorí ho nadobudli
na základe Výmeru) a na žalobe preukázali naliehavý právny záujem,
- na žalovaného bolo vlastnícke právo zapísané v rozpore so skutkovým stavom, pretože nebol
preukázaný žiadny právny titul na nadobudnutie vlastníctva a žalovaný nepreukázal, že pri privatizácii
prešli do jeho vlastníctva aj pozemky, ktoré sú predmetom konania a preto neuniesol dôkazné bremeno

o svojom vlastníctve,
- skutočnosti, že nebol vlastníkom svedčia aj notárske zápisnice, ktorými na základe vydržania
vysporiadaval časť pôvodnej parcely, ktorá bola pridelená predchodcom žalobcov, ako aj kúpna zmluva
z 27.10.2009, č. XXXXXXX/XXCRZ, ktorou odkúpil žalovaný časť z pridelenej parcely v KN vedená pod
č. XXXX/XX U. XXXX/XXX. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že parc. XXXX/X nebola vo vlastníctve

štátu, ani Benzinolu a ani žalovaného. Ak by bola konfiškovaná parc. XXXX/X, nemohla z nej časť ostať
vo vlastníctve žalobcov.

Na záver odporca trval na svojich vyjadreniach a poukazoval na to, že výmer nie je listinou, ktorou
mohli právni predchodcovia nadobudnúť vlastnícke právo, pretože platil intabulačný princíp a právni

predchodcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo, pretože dobromyseľnosť je pochybná. Samotný
odporca a jeho právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo legálnym spôsobom a nemali žiadne
pochybnosti o tomto vlastníckom práve.

Podľa § 115 zák.č. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o

nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods.1 citovaného zákona, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne ten, kto ju drží
oprávnene a nepretržite 3 roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10-ročná.

Podľa § 145 ods.1 citovaného zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľ oprávneným.

Podľa § 145 ods.2 citovaného zákona, v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Súd sa musel v tomto konaní vyporiadať s viacerými rozmermi predmetnej žaloby a s tvrdeniami tak
navrhovateľa ako aj odporcu, ktoré si vzájomne rozporovali.

V prvom rade súd považoval za preukázanú tú skutočnosť, že právni predchodcovia navrhovateľov
nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Právnym predchodcom navrhovateľov bol
vydaný výmer č. XXXX/XX zo dňa 19.3.1948 a to podľa nariadenia č. 104/1946, kedy im boli pridelené
pozemky v kat. úz. S. presne označené v prídelovom pláne tak, ako je to uvedené v skutkovomstave tohto rozsudku. Uvedené nehnuteľnosti však právni predchodcovia navrhovateľov užívali už od
odovzdanianehnuteľnostipracovnouskupinoupovereníctvompôdohospodárstvaapozemkovejreformy
v V. 1.3.1945 o čom predložili navrhovatelia listinný dôkaz. Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno aj

ohľadne zaplatenia prídelovej ceny, keď predložili potvrdenie Slovenskej sporiteľne o splatení prídelovej
ceny a výpis z účtu o splatení. Súd v tejto súvislosti bral aj do úvahy výpovede vypočutých svedkov, ktorí
pracovali na vedľajších pozemkoch, a ktorým boli takisto ako právnym predchodcom odporcov pridelené
pozemky po rodine U. po 2. svetovej vojne. Tieto skutočnosti nepriamo potvrdzuje už aj právoplatný
rozsudok tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX. Na základe týchto skutočností a s poukazom na citované

zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vyplýva, že na základe prídelového
plánu bol vydaný výmer právnym predchodcom navrhovateľov a tento výmer je v zmysle zákona
č. 104/46 verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej
nehnuteľnosti. Je síce pravdou to, čo namietal v celom konaní odporca, že výmer postrádal zápis
do pozemkovej knihy, podľa názoru súdu však s preukázaných skutočností jednoznačne vyplýva,
že založil dobromyseľnosť zo strany právnych predchodcov navrhovateľov pre držbu. Keďže právni

predchodcovia užívali nehnuteľnosti aj v čase platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950, dospel
súd k záveru, že je splnená podmienka vydržacej 10-ročnej lehoty. Súd len dodáva, že prevzatie
pozemkov do užívania družstva nemá vplyv na vydržaciu lehotu, preto právni predchodcovia nadobudli
vlastnícke právo k 1.1.1961 aj napriek tomu, že výmer nebol zapísaný knihovým súdom. Súd teda v
tomtosmereuzatvára,ženavrhovateliaunieslidôkaznébremenoohľadnevýmeruaužívaniapredmetnej

nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľov.

K námietke odporcu, že si navrhovatelia mali uplatniť určenie vlastníckeho práva podľa reštitučných
predpisov, súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 231/2009, z ktorého vyplýva, že
nie je vylúčené uplatniť si určenie vlastníckeho práva podľa všeobecného právneho predpisu. Táto

skutočnosť je už v praxi súdov na Slovensku známa.

Otázkou dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva zo strany odporcu vydržaním a jeho
argumentáciou v tomto smere sa súd vážne zaoberal, avšak uzatvára, že k vydržaniu zo strany odporcu
nemohlo dôjsť. Je pravdou a súd nepochybuje o tom, že v procese privatizácie z národného podniku

Benzinol na ďalší právny subjekt právneho predchodcu Slovnaft, a.s. dochádzalo k prevodu majetku
v značnom rozsahu, že areál štátnych hmotných rezerv nachádzajúcich sa v katastrálnom území S.
mimo iného aj na parcelách, ktoré sú predmetom tohto konania, tam stojí niekoľko desaťročí a mohlo
to navodiť v odporcovi presvedčenie, že predmetné parcely sú vyporiadané a v jeho vlastníctve. Avšak
už pri nahliadnutí do katastra nehnuteľností a jeho aktuálnych listov vlastníctva v 90-tych rokoch malo

byť odporcovi zrejmé, že pozemky nachádzajúce sa pod nehnuteľnosťami - stavbami, ktoré sú v jeho
vlastníctve, nie sú vyporiadané a figurujú na nich iní vlastníci. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania, neboli nikdy v liste vlastníctva zapísané na štát, čo je preukázané z predložených pozemkových
kníh a listov vlastníctva a dokonca z predloženého listu vlastníctva z roku 2000 na ňom figurovali
navrhovatelia, kde na pôvodnej parcele č. XXXX/X-X boli zapísaní navrhovatelia podľa LV č. XXXX kat.

úz. S.. Po ROEP sa vytvorili nové parcely a nastala situácia, ktorá je popísaná na začiatku skutkového
stavu. Dobromyseľnosť odporcu v tomto smere nemôže byť nijakým spôsobom preukázaná, pretože mu
muselo byť jasné, že predmetné pozemky mu nepatria, keďže pred ROEP neboli zapísané na LV ako
jehovlastníctvo.Aksatedaodporcabrániltým,žeprinadobudnutívlastníckehoprávaboldobromyseľný,
túto dobromyseľnosť nijakým spôsobom nepreukázal, nesvedčí mu ani 10-ročná lehota na vydržanie,

keďže z ďalších predložených listinných dôkazov je zrejmé, že sa navrhovatelia domáhali svojich práv,
komunikovali s odporcom aj ohľadne nájmu, alebo odpredaja týchto pozemkov.

S poukazom na všetky tieto skutočnosti súd uzatvára, že bolo dôvodné žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.