Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200061
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200061.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: V. R. J., narodená dňa XX.XX.XXXX,
X., Spolková republika Nemecko, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2013
o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave č. k. 8Scud/2/2014-62 zo dňa 5. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Scud/2/2014-62 zo dňa
5. februára 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým uznesením v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s ustanovením § 250h ods. 2 O.s.p. a § 250l
ods. 2 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 246c a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka svojím návrhom zo dňa
22.10.2013 žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX/XXXX zo dňa 30.09.2013,

ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok. Následne prehlásením dňa 04.11.2015
navrhovateľka vzala návrh späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť s tým, že odporkyňa nemala
námietky k zastaveniu konania.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie. V ňom namietala, že sa nevzdala
invalidného dôchodku, len časti, ktorú jej nechcú priznať. Poznamenala, že ak by súd chcel takýmto

prístupom ďalej pokračovať, odovzdá svoje doklady advokátovi. V závere zdôraznila, že dôchodok, ktorý
sa jej vypláca, má zostať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s §
250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.

Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok s tým, že jej žiadosť bola
rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2013 zamietnutá s odôvodnením, že

podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Bratislava zo
dňa 22.08.2013 nie je navrhovateľka invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Na základe dožiadania súdu prvého stupňa o doplnenie posudku zo dňa 22.07.2015 došlo dňa
21.08.2015 k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky so záverom, že navrhovateľka je
podľa § 71 ods. 1 zákona invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 50%.

Na podklade uvedeného odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX - I. zo dňa 17.09.2015 priznala
navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 52 € mesačne zvýšený od 01.01.2015 na sumu 53,10
€ mesačne a zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX - II. zo dňa 17.09.2015 zrušila pôvodné
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 30.09.2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku a súčasne vyhovela čiastočne opravnému prostriedku navrhovateľky.

Na podklade novo vydaných rozhodnutí vyzval súd prvého stupňa výzvou zo dňa 23.10.2015
navrhovateľku, aby sa v stanovenej lehote vyjadrila, či naďalej trvá na podanom návrhu alebo ho berie
späť. Tá v odpovedi zo dňa 04.11.2015 uviedla, že na základe správy odporkyne sa všetko vyriešilo v
jej prospech, preto ďakuje za pomoc a zostáva s pozdravom.

Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 04.12.2015 opätovne vyzval navrhovateľku k vyjadreniu, či trvá na
svojom návrhu (opravnom prostriedku) alebo ho berie v celom rozsahu späť, čím by došlo k zastaveniu
predmetného konania.

Vzhľadom na pasivitu navrhovateľky vydal krajský súd napadnuté rozhodnutie, ktorým konanie v

predmetnej veci zastavil dôvodiac, že navrhovateľka prehlásením zo dňa 04.11.2015 vzala návrh späť
v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť.

Tu odvolací súd musí konštatovať, že sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nakoľko vyjadrenie
navrhovateľky, že „sa všetko vyriešilo v jej prospech, preto ďakuje za pomoc a zostáva s pozdravom“

nemožno vykladať ako prehlásenie o späťvzatí návrhu v celom rozsahu a žiadosť o zastavenie konania.
Tým, že samotný krajský súd sa neuspokojil s odpoveďou navrhovateľky zo dňa 04.11.2015 ako
s dostačujúcou, a preto opätovne dňa 04.12.2015 žiadal navrhovateľku o vyjadrenie, a až keď táto
nereagovala na ďalšiu výzvu, vyhodnotil jej predchádzajúcu odpoveď zo dňa 04.11.2015 ako späťvzatie
návrhuvcelomrozsahuažiadosťozastaveniekonania,utvrdilsaodvolacísúdosprávnostivysloveného

záveru.

Napriek uvedenému bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdiť, nakoľko dospel k
záveru, že toto bolo vo výroku vecne správne.

Preskúmaním súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel odvolací súd k zisteniu, že
odporkyňa, ako správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo predmetom tohto súdneho prieskumu, vydala
počas konania nové rozhodnutie, ktorým vyhovela návrhu navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené bol súd
prvého stupňa povinný postupovať v zmysle ustanovenia § 250o O. s. p. a uznesením konanie zastaviť.
Súd prvého stupňa síce konanie zastavil, ale svoj postup podporil inými dôvodmi (súd prvého stupňa

zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250h ods. 2 O.s.p. a §250l ods. 2 O.s.p.)

Vzhľadom na výsledok konania, ktorý je v oboch prípadoch totožný a so zreteľom na princíp
hospodárnosti a rýchlosti konania potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219 O.s.p.
rozhodnutie krajského súdu ako vo výroku vecne správne. Žiada sa ešte poznamenať, že zastavenie

konania nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia odporkyne zo dňa 17.09.2015 o priznaní invalidného
dôchodku, ktorý bude navrhovateľke riadne vyplácaný.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.