Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/227/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105227220
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5010897776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu:
Majetkový Holding, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364, zastúpeného
právnym zástupcom Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, so sídlom G. F. X/A, XXX XX R.,
proti žalovanému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX M. T., zastúpenému právnou
zástupkyňou JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, so sídlom L. XX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie
91.526,58 Eur s príslušenstvom, v štádiu námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 10/2006-395 zo dňa 23.03.2010,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 10/2006-395 zo dňa 23.03.2010 v napadnutom výroku o
ponechaní zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina č.k. 10Zm 28/2005-34
zodňa20.12.2005vostatnejčastivplatnostiavovýrokuotrováchprvostupňovéhokonania potvrdzuje.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 613,02 Eur za trovy
právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu, Mgr.

Martina Babčaníka, advokáta, G. F. X/A, XXX XX R..
Dovolanie j e prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina
č.k. 10Zm 28/2005-34 zo dňa 20.12.2005 v časti pevne vyčíslenej sumy úrokov vo výške 507,58 Eur.
V ostatnej časti ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Žalovaného zaviazal povinnosťou
nahradiť žalobcovi trovy konania o námietkach vo výške 8.095,54 Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Poukázal na návrh na začatie konania zo dňa
02.11.2005, doručený súdu 16.11.2005, ktorým sa pôvodný žalobca (právny predchodca žalobcu

označeného v záhlaví rozsudku), Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 31 320
155 (ďalej aj „VÚB, a.s.“), domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by okresný súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.757.329,96 Sk so 6 % úrokom od 29.07.2005
do zaplatenia, úroky 45.664,43 Sk, odmenu 9.191,- Sk a trovy konania. V žalobe bolo poukázané na
uzavretú Zmluvu o úvere č. 27/2004 zo dňa 26.04.2004 (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „úverová
zmluva“) medzi veriteľom VÚB, a.s., a dlžníkom TEVET s.r.o., so sídlom J. N. Bobulu 700/3, Liptovský
Hrádok, IČO: 36 390 330 (ďalej aj „TEVET s.r.o.“, „úverový dlžník“), poskytnutie kontokorentného

úveru, debetný zostatok a omeškanie TEVET s.r.o., so splácaním úveru. Na zabezpečenie záväzku
TEVET s.r.o., voči VÚB, a.s., žalovaný, ako zmenečný dlžník, vystavil a odovzdal veriteľovi, VÚB, a.s.,
vlastnú blankozmenku, vystavenú v Liptovskom Mikuláši dňa 26.04.2004 a uzatvoril s veriteľom, VÚB,
a.s., Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke č. 27/2004/D2 (ďalej len „dohoda o vyplňovacompráve“ alebo „dohoda o vyplnení“). V čl. III., bod 3.2. dohody o vyplňovacom práve žalovaný súhlasil,
že ak dlžník TEVET s.r.o., nesplní riadne a včas záväzok zo zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený
doplniť blankozmenku o dátum splatnosti zodpovedajúci dátumu splatnosti pohľadávok veriteľa a o

zmenkovú sumu zodpovedajúcu výške záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, aby sa uspokojila celá
pohľadávka veriteľa zo zmluvy o úvere ku dňu, ktorý uvedie na blankozmenke ako deň splatnosti.
Vzhľadom na vznik debetného zostatku na bežnom účte dlžníka, na jeho omeškanie so splatením
úveru najneskôr v 364. deň od podpisu zmluvy o úvere (t.j. podľa VÚB, a.s., 24.04.2005), a to ani do
podania žaloby na súd, veriteľ (VÚB, a.s.) vyplnil blankozmenku o dátum splatnosti 24.04.2005 a o

zmenkovú sumu 2.981.628,19 Sk k dátumu splatnosti, čím sa blankozmenka stala riadnou zmenkou bez
protestu. Keďže dňa 25.04.2005 bola úverovým dlžníkom poukázaná na účet veriteľa suma 1.451,50
Sk a s prihliadnutím na poukázané sumy dlžníkom od splatnosti úveru a vypísania blankozmenky a odo
dňa preúčtovania dlžnej sumy debetného zostatku na úverový účet, žalobca (VÚB, a.s.) uplatnil voči
žalovanému zmenkovú sumu 2.757.329,96 Sk so 6 % úrokom od 29.07.2005 do zaplatenia, úroky do
28.07.2005 v sume 45.664,443 Sk (správne malo byť uvedené 45.664,43 Sk) a odmenu 9.191,- Sk.

OkresnýsúdŽilinanávrhuvcelomrozsahuvyhovelvydanímzmenkovéhoplatobnéhorozkazuč.k.10Zm
28/2005-34 zo dňa 20.12.2005. Proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný
včas námietky, ktoré odôvodnil porušením obsahu dohody o vyplňovacom práve; vadnosť vyplnenia
blankozmenky spočíva v nesprávnom určení dátumu splatnosti zmenkovej sumy dňom pred reálnou
splatnosťou záväzku dlžníka zo zmluvy o úvere a v nesprávnom vyčíslení (vyplnení) zmenkovej sumy

do blankozmenky; nie je zrejmé, či do výpočtu zmenkovej sumy boli zahrnuté úroky odo dňa údajnej
splatnosti zmenky až do 29.07.2005, ku ktorému dátumu bol vyčíslený úrok 45.664,43 Sk.
S poukazom na vykonané dokazovanie, právnu úpravu v zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový
a šekový (ďalej len „zák. č. 191/1950 Zb.“), a to čl. I. § 10, § 28, § 48 ods. 1, § 78 ods. 1,
záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím, v uznesení sp.zn.

14Cob/34/2007 zo dňa 19. augusta 2008 (č.l. 240-242 spisu), okresný súd uviedol, že aj keď bola
predmetná krycia (zabezpečovacia) zmenka vyplnená dňom splatnosti (24.04.2005), ktorý predchádzal
dobe, kedy nastala splatnosť zmenkovej pohľadávky (25.05.2005) aj splatnosť (zmenkou) zabezpečenej
úverovej pohľadávky, nejde o vyplnenie proti dohode, pokiaľ zmenka bola zažalovaná (až) v dobe,
kedy splatnosť pohľadávky, ku ktorej zabezpečeniu zmenka slúžila, nastala. Podľa okresného súdu

dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke získava majiteľ listiny právo doplniť neúplnú listinu na
zmenku, podľa vopred určených kritérií. Ide o majetkové právo (sui generis), ktoré zaniká jeho využitím,
t.j. doplnením chýbajúcich údajov, čím vzniká zmenka. Zmenka pritom môže byť vyplnená (i) v rozpore
s dohodou o vyplňovacom práve, a to spôsobom, ktorý buď poškodzuje dlžníka alebo tiež v prospech
dlžníka. Podstatné je, v čom sa zhoršilo postavenie dlžníka, teda aktuálna pozícia, v porovnaní s jeho

postavením v prípade riadneho uplatnenia vyplňovacieho práva.
K námietke nesprávneho vyplnenia (blanko)zmenky podľa čl. I. § 10 zák. č. 191/1950 Zb. okresný súd,
v zhode s predtým vo veci vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a z vykonaného
dokazovania, prijal záver, že k splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy (zabezpečenej predmetnou
krycou zmenkou), a teda i k splatnosti zmenkovej pohľadávky, došlo dňa 25.04.2005. Doplnením dátumu

splatnosti zmenkovej pohľadávky do zmenky dňom 24.04.2005 právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.)
postupoval v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, čo však nespôsobilo neplatnosť zmenky. Tým,
že žalobca uplatnil svoje zmenkové práva na súde až po okamihu splatnosti zmenkovej pohľadávky,
nedošlo k zhoršeniu postavenia dlžníka, ktorý záver sa týkal aj doplnenia ďalšieho chýbajúceho údaju
na blankozmenke, a to zmenkovej sumy. Podľa okresného súdu zaisťovacia (krycia) zmenka, nie je

zaisťovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia; preto existencia záväzkov zo zmenky nie je
závisláodexistenciezabezpečenejpohľadávky,čojedanéabstraktnosťouzmenky.Obranažalovaného,
že nedlhuje žalobcovi uplatnenú sumu v žalovanej výške, môže byť relevantná len v spojení s tvrdeným
zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsahom konkrétnych námietok
proti zmenkovému platobnému rozkazu. Žalovaný však v podaných námietkach nekonkretizoval, či

namieta zánik zmenkovej pohľadávky alebo zánik pohľadávky zabezpečenej zmenkou. V rozpore so
zákonom je požiadavka žalovaného, aby žalobca preukazoval správnosť vyplnenia zmenkovej sumy.
Žalovaný bol v zmysle právnej úpravy povinný konkretizovať tak námietky nesprávneho vyplnenia
zmenky, ako aj, akým spôsobom mala byť zmenka vyplnená. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný
preukazovať dôvod záväzku; dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva

na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie aktívnej legitimácie postačuje predloženie zmenky a nie je
povinný preukazovať dôvodnosť výšky uplatnenej zmenkovej sumy. Ak žalovaný oprel svoju námietku
o skutočnosť, že uplatnená zmenková pohľadávka nezodpovedá skutočnej výške nároku žalobcu, bol
povinný dôvodnosť uplatnenej námietky preukázať.Okresný súd posúdil nielen výšku uplatnenej zmenkovej pohľadávky, ale aj výšku vyčíslených úrokov
tak, že zmenkový platobný rozkaz zrušil v časti pevne vyčíslených úrokov v sume 507,58 Sk, t.j. zo
sumy 2.980.176,69 Sk od 25.04.2005 do 08.06.2005 a v ostatnej časti ponechal zmenkový platobný

rozkaz v platnosti. Konštatoval, že na vlastnej zmenke vystavenej žalovaným v Liptovskom Mikuláši
dňa 26.04.2004 je v nesprávne uvedenej zmenkovej sume 2.981.628,- Sk obsiahnutá dôvodná výška
zmenkovej pohľadávky, ku dňu jej splatnosti 2.980.176,69 Sk, pričom žalobca uplatnil zmenkovú sumu
2.757.329,96 Sk (po zohľadnení vykonaných čiastočných úhrad dlžníkom), tak čo do výšky sumy
zodpovedajúcej dohode o vyplnení blankozmenky o porušenie dohody nejde. Okresný súd prijal záver,

že nesprávnym vyplnením zmenkovej sumy do zmenky nedochádza k zmareniu práv zo zmenky; tieto
právne nevznikajú len v rozsahu nesprávneho vyplnenia.
Knámietkenedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcuokresnýsúduviedol,žesaňounemoholzaoberať,ak
nešlo o obranu zahrnutú do námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Námietky, ktoré nastali po
vydaní zmenkového platobného rozkazu, nie je možné (úspešne) uplatniť ako procesnú obranu v konaní
o námietkach, ale až v konaní o výkon rozhodnutia (exekúcii). Okresný súd poukázal, že k prevodu

práv indosamentom došlo až po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v priebehu zmenkového
konania. Ak Krajský súd v Žiline právoplatným rozhodnutím pripustil zmenu účastníkov na strane
žalobcu, tak týmto procesným rozhodnutím bol viazaný aj okresný súd a pokračoval v prvostupňovom
konaní so žalobcom, Majetkový holding, a.s.. V ďalšom prvostupňovom konaní okresný súd skúmal
len otázku, či zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v súlade s právom, alebo či existuje dôvod na

jeho zrušenie v medziach podaných námietok žalovaného. Podľa okresného súdu, v napadnutej časti
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno dôvodnosti podaných námietok proti zmenkovému platobnému
rozkazu,pretovpredmetnejčastiokresnýsúdzmenkovýplatobnýrozkazponechalvplatnostiažalovaný
je povinný (v predmetnom rozsahu) zo zmenky plniť. O trovách prvostupňového konania okresný súd
rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v písomnom
podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 13.05.2010 (č.l. 434-447 spisu). S poukazom na § 205 ods. 2
písm. a), b), d), f) OSP namietol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k vadám podľa § 221 OSP, nakoľko súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia Obchodného

zákonníka a zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaný zdôraznil vadnosť
vyplnenia blankozmenky v nesprávnom určení dátumu splatnosti zmenkovej sumy; dátum splatnosti
doplnený do blankozmenky „24. apríla 2005“, bol pred reálnou splatnosťou záväzku úverového dlžníka
z úverovej zmluvy (25. apríla 2005), čo bolo v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Takto vyplnená
blankozmenka neplní svoju zabezpečovaciu funkciu a stala sa neprípustným nástrojom na vymáhanie

v čase vyplnenia (blanko)zmenky ešte nesplatnej pohľadávky pôvodného veriteľa. Nesprávne uvedenie
splatnosti zmenky automaticky zakladá i nesprávny výpočet, a tým chybné doplnenie zmenkovej
sumy, rovnako v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Žalovaný poukázal na zmätočnosť a
nezrozumiteľnosť žaloby v časti výpočtu uplatnenej sumy k 25.04.2005, 6 % úroku od 25.04.2005 do
08.06.2005, ďalej od 09.06.2005 do 12.06.2005, keď nie je zrejmé, prečo zo súm uvedených v žalobe

a za uvedenú dobu. Pritom pri výpočte 6 % zmenkového úroku neboli brané do úvahy už zaplatené
úverové úroky, a to dňa 12.07.2005 úverový dlžník platil úrok 12.500,- Sk, dňa 15.07.2005 úrok 18.200,-
Sk, dňa 08.08.2005 úrok 14.500,- Sk, dňa 10.08.2005 úrok 7.000,- Sk, dňa 11.08.2005 úrok 4.100,-
Sk, dňa 25.08.2005 úrok 5.000,- Sk a dňa 30.08.2005 úrok 5.300,- Sk. Podľa žalovaného došlo k
duplicitnému započítavaniu úrokov ako z istiny úveru, tak aj úroku zo zmenky tým, že VÚB, a.s. pri

výpočte 6 % zmenkového úroku zo zmenkovej sumy nebrala do úvahy už zaplatené úroky v období od
25.04.2005 do 28.07.2005, t.j. do dňa, do kedy VÚB, a.s., počítala úrok. Žalovaný pritom nijako nemohol
ovplyvniť spôsob, t.j. výšku a dátum inkasa úroku veriteľom. Pôvodný žalobca vo výpočte úrokov a v
uplatňovaní zmenkovej sumy pochybil aj tým, že u sumy 2.757.329,96 Sk vychádzal zo zostatku účtu s
názvom „Úver na prechodný nedostatok prostriedkov“, v ktorom už sú započítané úroky, ale pri výpočte

6 % zmenkového úroku zo zmenkovej sumy vychádzal iba zo sumy uvedenej na zmenke, t.j., akoby
tieto dva javy vôbec nesúviseli. Nie je možné požadovať úrok zo zmenkovej sumy s prihliadnutím na
platby uvádzané žalobcom v žalobe a súčasne požadovať aj zmenkovú sumu, ktorá s týmto výpočtom
nijako nesúvisí.Odvolateľ vzniesol námietku porušenia jeho práva na súdnu ochranu, a to postupom i rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/34/2007, v rozpore s § 175 OSP. Odvolací súd mal podľa

žalovaného svoj vyslovený právny názor (v uznesení sp.zn. 14Cob/34/2007 zo dňa 19. augusta 2008),
oprieť o argument, ktorý nebol spomenutý v prvostupňovom konaní, teda prihliadal na nový skutkový
stav. Takýmto postupom odvolacieho súdu bola podľa odvolateľa porušená zásada predvídateľnosti
rozhodnutí všeobecných súdov ako jedného z atribútov práva na súdnu ochranu. Vyslovením úplne
nového právneho názoru odvolacieho súdu, na základe nových skutočností, neuvádzaných účastníkmi

a bez nariadenia pojednávania, vytvorili z rozhodovania druhostupňového súdu nepredvídateľný inštitút.
Podľa odvolateľa neboli pre zrušenie prvého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci (č.k. 10Cb
10/2006-84 zo dňa 25. januára 2007) splnené ani podmienky podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP (v
znení platnom ku dňu 19.08.2008), ak neboli účastníkmi podané návrhy na doplnenie dokazovania;
uvedenýmpostupomarozhodnutím(zodňa19.08.2008)odvolacísúdporušiliprincípneúplnejapelácie.
Žalovaný namietol, že aj ku zmene účastníka konania (na strane žalobcu) došlo pravdepodobne nie

celkom procesne legálne, ak k indosácii zmenky došlo osobami bez oprávnenia k takému úkonu pre
vady (nedostatok) plnomocenstva. Z tejto okolnosti žalovaný vyvodil, že (zamenený, nový) žalobca,
nadobudol zmenku zlomyseľne a s hrubou nedbanlivosťou, preto žalovanému naďalej patria námietky
podľa čl. I. § 10 zák. č. 191/1950 Zb. (a contrario), uplatnené proti pôvodnému žalobcovi (VÚB, a.s.).

Podľa žalovaného nie je v danej veci správne vychádzať zo záveru, že nie každé vyplnenie
blankozmenky, odlišne od dohody o vyplnení, je účinnou námietkou proti vydanému zmenkovému
platobnému rozkazu a v rozkaznom konaní zakladá bez výnimky dôvod na zrušenie zmenkového
platobného rozkazu a že v prípade vyplňovania údajov na blankozmenke treba pristupovať individuálne
a skúmať predovšetkým, či doplnenie chýbajúceho údaju na blankozmenke (odlišného od dohody)

neodôvodnene a mimoriadne zhoršuje právne postavenie podpisovateľa. Tento právny záver, podľa
odvolateľa, nemá žiadny právny základ v právnom poriadku Slovenskej republiky, ak žiadne ustanovenie
zák. č. 191/1950 Zb. nedáva (súdu) právo pristupovať k vyplňovaniu blankozmenky individuálne a
odpustiť osobe, ktorá, aj podľa súdu, koná v rozpore s dohodou (o vyplnení), jej protiprávne konanie.
Nie je správny právny záver súdu, že majiteľ musí vyplniť blankozmenku tak, aby to zodpovedalo

zvykom v zmenkovom styku, ak malo byť vychádzané z dohody o vyplňovacom práve. Pokiaľ odvolací
súd pri zrušení skoršieho rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal z judikátu Rv I. 1338/36, tak tento
podľa odvolateľa reflektuje právny stav k roku 1936, kedy platil iný zákon zmenkový, a to č. 1/1928
Sb. (zmenečný), pričom rozsah námietok podľa čl. I. § 10 v zák. č. 191/1950 Zb. je odlišný. Odlišná
bola aj právna úprava procesného práva i skutková situácia, ktorá bola predmetným judikátom riešená.

Odvolateľ vytkol odvolaciemu súdu tiež, že opomenul čl. III. bod 3.2. dohody o vyplňovacom práve
k blankozmenke, v ktorom účastníci expressis verbis zakotvili konkrétne skutočnosti, ktoré je veriteľ
oprávnený doplniť do blankozmenky, preto akékoľvek vybočenie zo strany pôvodného žalobcu musí
mať za následok, že nebude vyplnená blankozmenka vystaviteľa blankozmenky zaväzovať. Žalovaný
ako dlžník dojednaním čl. III., bod 3.2, vo väzbe na § 7 zák. č. 191/1950 Zb., dal jasne najavo, že

nemienibyťviazanýzmenkou,ktorúveriteľ,tedapôvodnýžalobca,doplníinak,akostanovujepredmetné
ustanovenie. Podľa žalovaného je právny úkon vypísania dátumu splatnosti a nesprávnej zmenkovej
sumy konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je podľa § 39 OZ neplatné a keďže v dôsledku takého
právneho úkonu vznikla zmenka, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by súd majiteľovi takejto
zmenky priznal právnu ochranu. Vyslovený právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení (z

19.08.2008) podľa odvolateľa nie je výkladom prejavu vôle účastníkov dohody o vyplňovacom práve,
ale doplnením prejavu vôle, čo je neprípustné z hľadiska judikatúry súdov i z dôvodu, že súd nie je
účastníkom dohody. Dôsledkom vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu je, že dlžník je povinný
plniť zo zmenky, na ktorej mala byť (k 24.04.2005) oprávnená suma uvedená vo výške 0,0 Sk.

Odvolateľ tiež poukázal na okolnosť, že po vypísaní blankozmenky, úverový dlžník čiastočne plnil
veriteľovi a to inkasom z bežného účtu TEVET s.r.o., v prospech VÚB, a.s.. Zo zmluvy o úvere ani
všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že úroky sú splatné pred istinou, a to tak, ako sa
veriteľ jednostranne rozhodne. Úroky sú splatné iba raz mesačne, na konci mesiaca, len výnimočne
sa rieši prípadný súbeh platieb, úrokov s inými platbami. Po momente vypísania zmenky úverový

dlžník nerealizoval žiadne platby na ťarchu svojho účtu. Podľa žalovaného, všetky platby po momente
vypísania zmenky mali byť účtované ako úhrada istiny, resp. úhrada zmenky samotnej. Namietol, že
v konečnom požadovanom zmenkovom nároku neboli zohľadnené platby, odpísané z bežného účtu
úverového dlžníka, čo po momente vypísania zmenky od 25.04.2005 do 08.06.2005 činilo 85.071,15Sk a po 08.06.2005 (do 11.10.2005) 87.400,- Sk, spolu 172.471,15 Sk. Zmenkový veriteľ, resp. jeho
právny nástupca, sa v zmenkovom platobnom rozkaze dožadujú vyššej sumy, než na akú majú
nárok, nakoľko táto suma prevyšuje výšku záväzku pôvodného úverového dlžníka. Zmenkový veriteľ

nezapočítal niektoré úhrady pôvodného dlžníka ako úhradu istiny, a to v rozpore so zmluvou o úvere.
Naviac sa zmenkový veriteľ domáha úroku zo zmenky a súčasne pôvodný úverový dlžník inkasoval
úrok za to isté obdobie zo samotného úverového záväzku, čím došlo k navýšeniu celkového záväzku
zmenkového dlžníka nad rámec úverovej zmluvy a zmluvy o vyplnení blankozmenky. Od zmenkového
dlžníka tak bol požadovaný záväzok nad „sumu zodpovedajúcu výške záväzkov úverového dlžníka

voči veriteľovi“, čo je v rozpore s dohodou o vyplnení. Akékoľvek porušenie dohody o vyplnení podľa
názoru odvolateľa „neodôvodnene a mimoriadne zhoršuje právne postavenie podpisovateľa“. Odvolateľ
namietol i nesprávne stanovenú náhradu trov prvostupňového konania v časti cestovného, ak nebol
doložený súhlas žalobcu pre jeho právneho zástupcu na použitie osobného motorového vozidla, pričom
na pojednávanie dňa 26.06.2009 a 23.03.2010 sa právny zástupca žalobcu na Okresný súd Žilina
dopravil železničnou prepravou, nie za použitia osobného motorového vozidla. Žalovaný navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že sa zrušuje (zmenkový) platobný rozkaz
v celom rozsahu a žalovanému sa priznáva náhrada trov konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu
z 13.09.2010, zn. 36390330 (č.l. 457-465 spisu). Žalobca poukázal, že ním uvádzané skutočnosti, v

odvolaní proti prvšiemu (zrušenému) rozsudku okresného súdu, neboli nové. K námietke k indosácii
zmenky žalobca poukázal, že písomné poverenie z 25.02.2004 pre JUDr. Burgerovú zahŕňalo
aj oprávnenie podávať za VÚB, a.s., i návrh na zmenu účastníka konania. Tiež plnomocenstvo
z 01.03.2007 a 03.03.2008, ktorým VÚB, a.s., splnomocnila JUDr. Burgerovú a ďalších dvoch
splnomocnencov, aby uskutočňovali právne úkony VÚB, a.s., ich oprávňovali za VÚB, a.s. podpisovať

jednostranné právne úkony, vrátane indosovania zmenky na Majetkový holding, a.s.. Zdôraznil, že
vyplnená blankozmenka v danom prípade nebola uplatnená nad rámec dohody o vyplnení tak, aby bol
žalovaný akýmkoľvek spôsobom poškodený. Právne argumenty žalovaného by bolo možné pochopiť,
len ak by došlo k zneužitiu vyplňovacieho práva, s úmyslom uplatniť zmenku v čase, keď zabezpečená
pohľadávkaeštenebolasplatná.Vdanomprípadevšakdošlokvyplneniublankozmenkydňa24.04.2005

dobromyselne, keď v zmysle čl. III. bod 3.1, v spojení s bodom 3.1.1 zmluvy o úvere bol zmluvnými
stranami dohodnutý debetný rámec v 364. deň od podpisu úverovej zmluvy na sumu 0 Sk, z čoho
logicky vyplýva, že peňažný záväzok zo strany dlžníka mal byť splatený najneskôr 24.04.2005 do 23,59
hod. Nešlo o zneužitie vyplňovacieho práva a úmysel vyplniť blankozmenku na škodu jej vystaviteľa.
Naviac, deň 24.04.2005 pripadol na nedeľu, a tak žalobca mohol reálne uplatniť nárok zo zmenky až dňa

25.04.2005. Zmenka bola uplatnená žalobcom návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu až
včase,keďbolúverovýdlžníkvomeškaní,pričomžalovanému,akokonateľoviúverovéhodlžníka,bolzo
strany pôvodného žalobcu poskytnutý veľkorysý časový priestor na plnenie už splatného záväzku, ktorý
úverový dlžník nesplnil. Podľa žalobcu, hoci dátum splatnosti bol vyplnený odlišne od dohody, zmenka
bola uplatnená „v medziach dohody“, teda žalovaný nebol nesprávnym vyplnením dátumu splatnosti

poškodený. Argumentáciu žalovaného k použitému judikátu ev. č. Rv I 1338/36 (Aspi) cez § 7 zák.
č. 191/1950 Zb. žalobca označil za nesprávnu; žalovaný uvedené zákonné ustanovenie nesprávne
vykladá. Vyplnenie blankozmenky odlišne od dohody nespôsobuje „nezáväznosť dlžníkovho podpisu
z iného dôvodu“; majiteľ zmenky môže uplatňovať voči zmenkovému dlžníkovi zmenečné práva iba v
rámci dohody. Už z judikatúry k zák. č. 1/1928 Sb. z. a n. vyplývalo, že zmenka vyplnená proti dohode nie

je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci dohody. Uvedenému chápaniu oprávnenia zmenkového
dlžníka namietať vyplnenie blankozmenky proti dohode, zodpovedá aj dotknutý judikát (uverejnený v
Zbierke rozhodnutí Nejvyšších stolic soudních Čs. republiky pod č. 13770), v zmysle ktorého, aj keď je
kryciazmenkavyplnenádňomsplatnosti,ktorýpredchádzadňusplatnostizabezpečenejpohľadávky,tak
nejde o vyplnenie proti dohode, pokiaľ bola zmenka zažalovaná, až keď nastala splatnosť pohľadávky,

ku ktorej zaisteniu zmenka slúžila.

Námietku neplatnosti právneho úkonu vypísania dátumu splatnosti a nesprávnej zmenkovej sumy pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ žalobca označil za novú, ktorou by sa súd, s poukazom
na koncentračnú zásadu konania o námietkach, nemal zaoberať. Tiež námietka žalovaného, že

ku dňu doplnenia blankozmenky z 24.04.2005 mala byť doplnená zmenková suma 0 Sk, nebola
predmetomnámietokžalovanéhozo16.01.2006protizmenkovémuplatobnémurozkazu.Výkladdohody
o vyplňovacom práve zo strany žalovaného označil žalobca za účelový. Žalobca zdôraznil, že v
danom prípade bolo podstatné, že išlo o blankozmenku vystavenú žalovaným a po jej vyplnení ideo kryciu (zabezpečovaciu) zmenku. Žalobca tak práva zo zmenky môže uplatňovať len v rozsahu
zabezpečovanej pohľadávky z úverovej zmluvy; nárok uplatňovaný žalobcom voči žalovanému z
titulu zmenky nebol v čase vydania zmenkového platobného rozkazu vyšší, ako peňažný záväzok

obligačného dlžníka zo zmluvy o úvere. Žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu
namietol iba sedem platieb realizovaných dlžníkom a započítaných bankou na úhradu úrokov. Aj keď
všetky ostatné, žalovaným tvrdené skutočnosti v časti X. jeho odvolania, sú podľa žalobcu nové,
žalobca poukázal na odlišnosť a samostatnosť zmenkového záväzku a úverového záväzku. Súhlasil s
okresným súdom, že zaisťovacia zmenka nie je zaisťovacím záväzkom, len prostriedkom zabezpečenia,

preto existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá od existencie zabezpečenej pohľadávky. Všetky
platby prijaté VÚB, a.s. na plnenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 27/2004, boli prijaté od dlžníka
TEVET s.r.o.. Na plnenie zmenkového záväzku žalovaný dobrovoľne neplnil ani čiastočne. Relevantné
bolo len, či výška zmenkou zabezpečeného úverového záväzku dlžníka TEVET s.r.o. (ne)bola ku
dňu vydania zmenkového platobného rozkazu vyššia, ako zmenková suma požadovaná žalobcom.
Námietka žalovaného, že zmenková suma, uplatnená žalobou, nezodpovedá skutočnému stavu, nebola

konkrétna, nebolo možné z nej vyvodiť, v akom rozsahu žalovaný napáda zmenkový platobný rozkaz.
Žalovaný v priebehu prvostupňového konania nepreukázal, aká bola výška pohľadávky žalobcu voči
dlžníkovi TEVET s.r.o., z úverového vzťahu. Majiteľ zabezpečovacej zmenky však práve s ohľadom
na zabezpečovací charakter zmenky nemôže uplatňovať zmenkovú sumu, ktorá by prevyšovala výšku
zabezpečovaného záväzku. Žalobca uviedol, že v danom prípade uplatnil zmenkovú sumu, ktorá ku dňu

vydania zmenkového platobného rozkazu bola nižšia, ako suma peňažného záväzku úverového dlžníka
z úverovej zmluvy. Žalobca súhlasil s názorom okresného súdu, že vyplnenie blankozmenky odlišne
od dohody o jej vyplnení čo do výšky zmenkovej sumy, zakladá námietku nesprávneho vyplnenia len
čo do rozdielu medzi obsahom zmenkového záväzku, ktorý by vznikol doplnením blankozmenky podľa
dohody a obsahom zmenkového záväzku, ktorý vznikol jej excesným vyplnením. K náhrade trov konania

žalobca uviedol, že právny zástupca použil motorové vozidlo (na cestu na súdne pojednávania) s jeho
súhlasom, a to aj v dňoch 26.06.2009 a 23.03.2010; informáciu „že sa ponáhľa na vlak“ pred žalovaným
použil ako dôvod na rýchle ukončenie bezvýslednej mimosúdnej komunikácie so žalovaným. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a uplatnil
si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Dňa 10.02.2012 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené podanie zo dňa 08.02.2012, zn. SP 129/12-
Mo/1, ktorým bol podľa § 93 ods. 2 OSP oznámený vstup vedľajšieho účastníka do odvolacieho konania,
a to: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176
778, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, U.. E. X, XXX XX

E.. Žalobca v podaní z 21.02.2012, zn. 36390330, ktoré Krajskému súdu v Žiline došlo 24.02.2012,
namietol nesplnenie zákonných podmienok ust. § 93 ods. 2 OSP, v danom prípade pre vstup uvedeného
vedľajšieho účastníka do odvolacieho konania. Na návrh žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn.
14Cob/227/2010 zo dňa 01.03.2012 rozhodol podľa § 93 ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 211 ods. 2
OSP o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Súhlas žalovaného so vstupom uvedeného subjektu do

konaniaakovedľajšiehoúčastníka,doručenýkrajskémusúdu05.03.2012,zostalbezprávnejrelevancie,
keďže žalovaný nemá vo veci postavenie spotrebiteľa.

Dňa 13.03.2012 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené podanie žalovaného zo dňa 12.03.2012,
označené ako Žiadosť o zmenu dátumu vyhlásenia rozhodnutia a poskytnutie lehoty na vyjadrenie.

Dňa 14.03.2012 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené ďalšie podanie žalovaného zo dňa 13.03.2012
označené ako Aktívna vecná legitimácia žalobcu a vyčíslenie trov konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP),

postupom podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a následne po tom, ako bolo oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu a na
internetovejstránkeKrajskéhosúduvŽiline,shlasovanímvsenátevpomere3za,0proti,vyhlásilvoveci
rozsudok, ktorým rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o ponechaní zmenkového platobného
rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina č.k. 10Zm 28/2005-34 zo dňa 20.12.2005 v ostatnej časti v

platnosti a vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie a podľa § 238 ods. 3 OSP vyslovil, že dovolanie je prípustné.Primárne v procesnej rovine odvolací súd k rozsahu podaného odvolania uvádza, že podľa obsahu
podaného odvolania žalovaného, jeho dôvodov, vo väzbe na odvolací návrh (č.l. 434-447 spisu), bolo
zrejmé, že napadnutým bol len meritórny výrok, ktorým okresný súd v ostatnej časti ponechal vydaný

zmenkový platobný rozkaz v platnosti a výrok o trovách prvostupňového konania.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Žiadosti žalovaného v podaní jeho právnej zástupkyne zo dňa 12.03.2012 o zmenu dátumu vyhlásenia

rozhodnutia a poskytnutie lehoty na vyjadrenie odvolací súd nevyhovel. Žalovaný je v danom prípade
odvolateľ, pričom podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolací súd sa tak mohol pri
prejednaní a rozhodnutí veci zaoberať len rozsahom a dôvodmi odvolania vymedzenými žalovaným
v jeho odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a to podanými v odvolacej lehote (§ 205 ods. 3 OSP). Žiadna
ďalšia (neskoršia) argumentácia žalovaného, a to ani v reakcii na doručené vyjadrenie žalobcu z

13.09.2010, by nemohla mať relevantný vplyv na rozhodnutie v odvolacej veci. Súčasne k procesnému
postupu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva
povinnosť súdu doručiť odvolateľovi vyjadrenie protistrany k podanému odvolaniu odvolateľa s výzvou
na vyjadrenie. Pre zachovanie procesných práv odvolateľa v danom prípade je dostačujúce, že mu bolo
doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu. Uvedený procesný postup a contrario dotvrdzuje i

rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 21. októbra 2010 sp.
zn. 4Cdo 141/2010 vyslovil, že „Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných
účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka
konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo
je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý

proces. ...“ V danom prípade však k doručeniu vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného odvolateľovi
došlo, čo bolo pre zachovanie jeho procesných práv dostačujúce s odkazom na limity a viazanosť
odvolacieho súdu dané úpravou v § 205 ods. 3 OSP vo väzbe na § 212 ods. 1 OSP.

Ďalšie vyjadrenie žalovaného v podaní jeho právnej zástupkyne zo dňa 13.03.2012, ktoré krajskému

súdu došlo 14.03.2012 pred termínom nariadeného verejného vyhlásenia rozsudku, zostalo rovnako
bez relevantného vplyvu na prejednávanú vec. Obsahovalo argumentáciu žalovaného k tvrdenému
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu Majetkový Holding, a.s., ktorá námietka už žalovaným bola
vznesená v podanom odvolaní s tým, že uvedená otázka nepodlieha koncentračnej zásade, pričom
žalovaný uvádzal ďalšiu argumentáciu k spôsobu a okolnostiam indosovania predmetnej zmenky (z

VÚB, a.s. na Majetkový Holding, a.s.). Súčasne vyjadrenie obsahovalo i uplatnenie a vyčíslenie náhrady
trov konania.

K vyššie uvedeným dodatočne dokladaným písomným podaniam odvolateľa tak z 12.03.2012, ako
aj z 13.03.2012 odvolací súd na dotvrdenie správnosti svojho postupu v odvolacom konaní pre

úplnosť poukazuje i na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011, sp.zn. 3Cdo
23/2011, podľa ktorého „Vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka konania by malo
byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie
odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej
protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania

sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať
obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie do
súdneho spisu. Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného
právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu (pod prehnaným
formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach

práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej úpravy). Za okolností
teda, že zákon vyslovene neukladá povinnosť súdu doručovať vyjadrenie k odvolaniu druhej procesnej
strane a vyjadrenie k odvolaniu nemá svojím obsahom takmer žiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho
súdu, vychádza dovolací súd z názoru, že odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f)
O.s.p. nezakladá iba sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej

strany k jeho odvolaniu“.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 175 ods. 4 veta prvá, druhá OSP, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemôže prihliadať. V rozsudku vysloví, či zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom
rozsahu.

Základom postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu v danom odvolacom konaní bola vyššie uvedená
právna úprava. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 205a ods. 1 OSP sa odvolacie konanie
riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu uvádzať, s výnimkami taxatívne uvedenými
v tomto zákonnom ustanovení, nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvého stupňa. Naviac, s ohľadom na zásadu koncentrácie konania, vyjadrenú v § 175

ods. 4 OSP, ktorá platí cez § 211 ods. 2 OSP aj pre odvolacie konanie, sa odvolací súd
mohol zaoberať výlučne námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu, vznesenými žalovaným v
zákonnej trojdňovej lehote, nie však dodatočnou obranou žalovaného, vznesenou až po uplynutí lehoty
podľa § 175 ods. 1 OSP. Nosné tak pre dokazovanie a rozhodovanie okresného súdu, ako aj pre toto
odvolacie konanie, boli námietky žalovaného vznesené v jeho podaní zo 16.01.2006, proti zmenkovému

platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm 28/2005-34 zo dňa 20.12.2005 (č.l. 40-42 spisu)
a v odvolaní žalovaného vymedzené len tie odvolacie dôvody, ktoré mali väzbu na predmetné námietky
proti zmenkovému platobnému rozkazu.

V zmysle uvedeného odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k rozsudku

okresného súdu v napadnutých výrokoch po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s
prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nezistil dôvody na to, aby sa odchýlil od
logickýchargumentovarelevantnýchprávnychzáverov,spolusosprávnoucitácioudotknutýchprávnych
noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie napadnutých vecne správnych výrokov rozsudku súdu prvého stupňa tak v

merite veci, ako aj vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania. S poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
tak odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu,
s ktorým sa stotožňuje a v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami
žalovaného.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch odvolací súd
vo všeobecnej rovine zvýrazňuje, že pre vznik zmenkového záväzku žalovaného, ako osoby, podpísanej
na blankozmenke, nie je relevantné, či bola blankozmenka vyplnená v súlade s obsahom vyplňovacieho
oprávnenia alebo nie. Uvedená skutočnosť môže mať len vplyv na obsah zmenkového záväzku. Ak
bola blankozmenka vyplnená v rozpore s obsahom vyplňovacieho práva, je zmenkový dlžník oprávnený

uplatniť proti zmenkovému veriteľovi námietky vychádzajúce z tohto excesu pri vyplnení blankozmenky.
To, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s obsahom vyplňovacieho oprávnenia, nemá vplyv
ani na platnosť vyplnenej zmenky ani na vznik zmenkových záväzkov vystaviteľa, podpisovateľa
(blanko)zmenky. Exces pri vyplnení blankozmenky však ovplyvňuje obsah zmenkových záväzkov z
tejto zmenky zaviazanej osoby. Rozdiel medzi obsahom záväzkov, ktoré by vznikli riadnym vyplnením

blankozmenky a obsahom záväzkov, ktoré vznikli excesívnym vyplnením blankozmenky, spočíva v
možnosti zmenkového dlžníka uplatniť proti niektorým zmenkovým veriteľom námietky. Námietku
vyplnenia blankozmenky v rozpore s dojednaním môže uplatniť zmenkový dlžník a táto námietka je
uplatniteľná proti veriteľovi, ktorý blankozmenku vyplnil a proti všetkým ďalším veriteľom, ktorí vstúpili
do práv a povinností vyplniteľa. Námietku excesívneho vyplnenia blankozmenky naopak nemožno

uplatniť predovšetkým proti veriteľovi, ktorý zmenku nadobudol po jej vyplnení indosáciou, pokiaľ pri jej
nadobudnutí nejednal zlomyseľne alebo sa pri jej nadobudnutí nedopustil hrubej nedbanlivosti a tiež
potom ani proti ďalším nadobúdateľom zmenky. Možnosť uplatnenia námietky vyplnenia blankozmenky
v rozpore s dojednaním (dohodou o vyplnení), teda končí prvou indosáciou zmenky, uskutočnenou po
vyplnení blankozmenky, u ktorej indosácii nebola zlomyseľnosť a hrubá nedbanlivosť.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v prvostupňovom konaní, nie je mu možné vytýkať, ak pri
rozhodovaní vo veci vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného vo veci
v uznesení sp.zn. 14Cob/34/2007 zo dňa 19. augusta 2008, za rešpektovania ust. § 226 OSP. Práve vtomto uznesení odvolací súd uviedol právne vyhodnotenie a závery vo vzťahu k námietke žalovaného
k porušeniu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zo strany VÚB, a.s., primárne v dátume
splatnosti. Vyslovenými právnymi hodnoteniami, východiskami a závermi nebol prekročený rozsah

námietok žalovaného, keďže bolo vychádzané predovšetkým z úpravy v čl. I. § 10 zák. č. 191/1950
Zb., keď bol podaný výklad aplikovanej právnej úpravy i z hľadiska následkov porušenia dohody o
vyplňovacom práve v rovine dopadu na právne postavenie zmenkového dlžníka za prihliadania, že k
podaniu žaloby došlo až po splatnosti zmenky stanovenej v súlade s dohodou o vyplňovacom práve
k blankozmenke (po dátume 25.04.2005). V tejto intencii bolo poukazované na staršiu judikatúru

zmenkového práva. Išlo konkrétne o judikát, podľa ktorého „i když byla krycí směnka vyplněna dnem
splatnosti předcházejícímu době, kdy byly dospělé splátky na směnečnou pohledávku, nejde o vyplnění
proti úmluvě, byla-li směnka zažalována až, když nastala již stráta lhůt a splatnost zbytku pohledávky,
jejímuž zajištění směnka sloužila“ (Sb. n. s. 13.370).

K druhej základnej námietke žalovaného o porušení dohody o vyplnení v zmenkovej sume vyplnenej

do blankozmenky odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dostatočné dokazovanie vykonané
okresným súdom, z neho vyvodené správne zistenia, korešpondujúce dôkazom, vyvodené skutkové
závery i správne právne posúdenie a závery, v ktorom smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP). Podstatné bolo, že žalovaný bol v námietkach ohľadne
výšky zmenkovej sumy nekonkrétny a na ďalšie fakty, ohľadom výpočtu, uvedené v odvolaní, tak

nebolo možné, za aplikácie koncentračného princípu prihliadať. Je potrebné súhlasiť s okresným súdom,
že pokiaľ v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný konštatoval, že zmenková
suma, uplatnená žalobou, nezodpovedá skutočnému stavu, tak takáto nie je dostatočne konkrétne
odôvodnená, pretože z nej nemožno vyvodiť záver, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz
napadnutý. Následné opakované preukazovanie správnej výšky zmenkovej sumy v odvolaní, ktoré

nebolo obsahom námietok, nebolo možné zohľadniť ani v rámci posudzovania veci v danom odvolacom
konaní.

K otázke indosovania zmenky (po vyplnení blankozmenky) v priebehu súdneho konania odvolací súd
uvádza, že tomu nebráni ani dohoda o vyplnení medzi VÚB, a.s. a žalovaným. Okresný súd vzhľadom na

obsah rubopisu zmenky (č.l. 215, 215 rub spisu) a právoplatné uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn.
14Cob/34/2007 zo dňa 21. mája 2008 (č.l. 233 spisu) o zmene účastníka konania na strane žalobcu,
tak v hmotnoprávnej ako aj procesnej rovine vychádzal z preukázaného stavu indosovania zmenky, v
ktorom smere odvolacie dôvody žalovaného rovnako neboli opodstatnené. Relevantné bolo, že okresný
súd sa aj po indosovaní zmenky zaoberal námietkami žalovaného, ako zmenkového dlžníka a v tomto

smere jeho práva neboli ničím porušené.

Obrana žalovaného, že nesprávnym vyplnením blankozmenky došlo k neplatnosti zmenky, z ktorej sa
uplatňujú práva voči nemu, v predmetnom konaní bola rovnako zo strany okresného súdu správne
posúdená a vyhodnotená ako neopodstatnená. Okolnosť odlišného vyplnenia blankozmenky od dohody

nemá vplyv na platnosť zmenky. V súvislosti s tým je podporne potrebné poukázať tak na staršiu
judikatúru, ako aj napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cbo 5260/2007 z roku
2009, v ktorej judikatúre sa konštatuje, že podľa ustanovenia čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola
zmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,akobolodojednané,nemôžesanamietaťmajiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, iba že majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa

pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že
nesprávne vyplnenie blankozmenky nemá za následok neplatnosť zmenky, ale zakladá námietku proti
majiteľovi zmenky. Odvolací súd súhlasí s názorom, že zmenka, hoci vyplnená proti dohode o vyplnení,
nie je neplatná, ale je možné ju uplatniť len v rámci dohody. Námietka žalovaného ohľadom neplatnosti
zmenky v tomto smere, v spojení i s námietkou nesprávneho právneho posúdenia v dôsledku aplikácie

staršej judikatúry, je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná.

K námietke žalovaného, že žalobca si uplatnil pohľadávku aj formou zmenky aj zo záväzku, pričom aj
úroky počítal duplicitne, primárne odvolací súd poukazuje na to, že tieto námietky neboli predmetom
námietok proti vydanému zmenkovému rozkazu a súčasne pre úplnosť odvolací súd zastáva názor, že

zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, je iba prostriedkom zabezpečenia. Preto
existencia záväzkov zo zmenky nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky. Dlžník zo zmenky
sa môže brániť kauzálnou námietkou, že zabezpečená pohľadávka zanikla a tým zanikol aj dôvod
zmenky. Nároky zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papieru sú samostatnými nárokmi a nie jesprávny názor, že veriteľ sa nemôže súčasne s nárokmi z tejto zmenky domáhať aj splnenia dlhu voči
dlžníkovi zo záväzkového vzťahu. Je tiež treba zdôrazniť, že žalobca si v dôsledku zabezpečovacieho
charakteru zmenky nemôže uplatniť pohľadávku vo vyššej sume, ako sume zmenkou zabezpečenej. V

danom prípade žalobca podľa vykonaného dokazovania uplatnil zmenkou sumu nižšiu ako je samotná
úverová pohľadávka.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že okresný súd porušil koncentračnú zásadu,
keď mal prihliadnuť na novo uvedené skutočnosti zo strany žalobcu, ktorý len poukázal na dôkazy,

z ktorých relevantné skutočnosti vyplývali a netvrdil nové fakty (č.l. 52, 106 spisu). Všetky žalobcom
poukazované skutočnosti už boli obsiahnuté tak v žalobe, ako aj vo vyjadrení k podaným námietkam.
Navrhovanie dôkazov, z ktorých by vyplývali predchádzajúce tvrdenia tak, ako to uskutočnil žalobca,
nie je možné považovať za rozporné s koncentračnou zásadou. V danom prípade bolo relevantné,
že dôkazné bremeno, vo vzťahu k podaným námietkam proti vydanému zmenkovému platobnému
rozkazu, spočívalo na žalovanom a nie na žalobcovi. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na judikát,

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo V34/2004 (87/2006 ZSP), podľa právnej
vety ktorého, v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť na námietky, ktoré žalovaný neuplatnil včas
proti zmenkovému platobnému rozkazu. Námietka, že žalovaný zaplatil celú zmenkovú sumu, je inou
námietkou, než námietka zaplatenia pohľadávky z príčinného vzťahu.

K úplnosti sa poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1M Obdo V
6/2008, podľa ktorého „Pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada
spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v
lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd
nemôže brať zreteľ. Výnimkou z uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní

alebo v mimoriadnom dovolaní. Ani dovolaním nemožno do konania vniesť námietky, ktoré neboli
podané v zákonom ustanovenej lehote a urobiť ich tak predmetom konania o námietkach. Výnimka z
koncentračnej zásady sa môže vzťahovať len na také vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol
vo veci konať a dôsledkom má byť zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie vecne
príslušného súdu“.

Odvolací dôvod, že právny zástupca žalobcu použil na cestu na pojednávanie dňa 26.06.2009 a
23.03.2010 na Okresný súd Žilina vlak, nie osobné motorové vozidlo, zostala len v rovine nedoloženého
tvrdenia žalovaného, a teda bola bez relevancie na vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa i vo
výroku o trovách konania. Úplne neodôvodnenou a tým i nedôvodnou bola tiež námietka odvolateľa s

poukazom na nesprávne právne posúdenie v časti rozhodnutia o trovách konania použitím nesprávneho
ustanovenia Obchodného zákonníka a zák. č. 222/2004 Z.z.

Podľa § 238 ods. 3 OSP odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné. Rozsudok v danej odvolacej
právnej veci považoval za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ktorý videl najmä v

interpretácii aplikovaného ust. čl. I. § 10 zák. č. 191/1950 Zb., majúc na zreteli účel zabezpečovacej
zmenky, ochranu veriteľa a prihliadajúc na (ne)zhoršenie právneho postavenia zmenkového dlžníka v
konkrétnomposudzovanomprípade,oprotiižalovanýmpoukazovanýmijudikátmiuvedenýmivodvolaní.
Odvolací súd tiež poukazuje na právny názor, uvedený v publikácii Směnka jako zajištění, autor
JUDr. Zděnek Kovařík, Nakladatelství C.H.Bek 2002, str. 67, 68, podľa ktorého vadným vyplnením

blankozmenky sa možnosť výkonu práv proti dlžníkovi, ktorý to úspešne namietne, marí úplne. Teda, ak
je napr. nesprávne vyplnená splatnosť zmenky, nemôže to znamenať, že by musel dlžník napriek tomu
platiť, síce nie v dobe na zmenke vyznačenej, ale v dobe, ktorá by bola bývala vyznačená, keď by sa
postupovalo v zhode s dohodou. Takýto údaj na listine nie je a nemožno ho do nej umelo vnášať. To by
platilo i v prípade miesta platenia a ďalších. Iba v prípade, keď by na zmenke bola vyznačená čiastka

vyššia, než vyznačená byť mala, nie je tým výkon práv zo zmenky úplne zmarený. Odlišnosť je v tom,
že v čiastke nesprávne vyššej je obsiahnutá i správna čiastka nižšia, a teda o nesprávnom vyplnení je
možné hovoriť len v tom rozsahu, v ktorom zmenková suma prevyšuje sumu správnu; do výšky čiastky
zodpovedajúcej dohode o porušenie tejto dohody nejde.

Naproti tomu Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. 29Cdo 5260/2007 z 19. augusta
2009 vyslovil názor, že skutočnosť, že právna predchodkyňa pôvodnej žalobkyne vyplnila údaj
splatnosti do zmenky (nesprávne) dátumom 01. septembra 2002, namiesto dátumom (zodpovedajúcim
vyplňovaciemu prehláseniu zmenkovému) 31. augusta 2002, však bez ďalšieho neznamená, žeby pôvodná žalobkyňa nemala právo na zaplatenie zmenky voči dlžníkom, ktorí vadné vyplnenie
blankozmenky namietnu. Najvyšší súd Českej republiky v poukazovanom judikáte rovnako odkazoval
na historickú literatúru a judikatúru.

Vo vzťahu k vysloveniu prípustnosti dovolania odvolací súd pre úplnosť poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 185/2009, v zmysle ktorého právnej vety: „O
rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací
súd posudzoval právnu otázku, či má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej

činnosti súdov vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a
zároveňvtedy,akmalaposudzovanáotázkazásadnývýznamprerozhodnutievkonkrétnejprávnejveci“.
Tiež (primerane) podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 186/08, „Ak je právo
na dovolanie zakotvené v právnom poriadku, požíva ústavnú ochranu. Preto podmienku prípustnosti
dovolania podľa § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku treba vykladať tak, aby bola naplnená
jednak ústavou stanovená povinnosť Najvyššieho súdu poskytnúť jednotlivcovi (dovolateľovi) ochranu

jeho základného práva, a jednak aj účel daného typu súdneho konania. Právne posúdenie veci sa týka
nielen noriem hmotného práva, ale aj noriem procesného práva“.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods.
1 OSP v spojení s § 151 ods. 1, 8 OSP. V odvolacom konaní mal úspech žalobca, ktorý v podaní

z 13.09.2010 uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a vyčíslil ich. Priznaná náhrada
trov odvolacieho konania spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov, a to za 1 úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu á 605,81 Eur + 1x režijný paušál 7,21 Eur, spolu 613,02 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.