Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815200364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815200364.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti žalovanej: M. N., J.. XX.XX.XXXX, J. Y. G. S. XXXX/XX, XXX XX Y., toho času na neznámom
mieste, zast. opatrovníčkou G.. E. S., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Revúca, o zaplatenie 595,93
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 595,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 595,93 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 146,44 Eur pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 110,94 Eur a z ostatných trov konania vo výške 35,50 Eur, na účet
právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 595,93 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 595,93 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia. Nároky odôvodnil

tým, že dňa 15.11.2010 uzavrel so žalovanou dohodu o uznaní dlhu č. 8200024149 so splátkovým
kalendárom. Predmetom dohody bolo uznanie neuhradeného dlhu zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200024149 zo strany žalovanej a súčasne dojednanie strán o uhradení uznaného dlhu. Uznaný dlh ku
dňu uzavretia dohody bol vo výške 1.047,38 Eur (titulom neuhradených splátok), pričom žalovaná sa ho
zaviazala uhradiť v dohodnutých splátkach. Dátum poslednej splátky na úhradu dlhu bol podľa uzavretej
dohody 25.10.2012. Žalovaná svoje povinnosti podľa dohody nedodržala a dostala sa do omeškania s
úhradousplátok.Celkovoneuhradila595,93Eur.Ododňanasledujúcehoposplatnostiposlednejsplátky

si preto žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania z celej neuhradenej sumy uznaného dlhu.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej v zmysle ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) ustanovil opatrovníčku. Opatrovníčka žalovanej sa k žalobe
nevyjadrila.

Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a

ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli
súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 OSP.Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP oboznámením sa s obsahom
spisu, a to žalobou, dohodou o uznaní dlhu č. 8200024149 so splátkovým kalendárom zo dňa
15.11.2010, prehľadom splátok na č. l. 4 súdneho spisu a výpisom žalobcu z Obchodného registra

Okresného súdu Bratislava I.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 15.11.2010 uzavreli žalobca a žalovaná formulárovú dohodu o uznaní dlhu so splátkovým

kalendárom, ktorou žalovaná uznala čo do právneho dôvodu a výšky zostávajúci záväzok vyplývajúci
zo zmluvy o revolvingovom úvere, pričom dlžná istina bola vyčíslený sumou 1.047,38 Eur a neuhradené
zmluvné pokuty sumou 31,68 Eur. Sumu spolu 1.079,06 Eur sa žalovaná zaviazala splácať v 22
mesačných splátkach po 49,05 Eur, vždy k 25. dňu v príslušnom mesiaci, počnúc dňom 25.01.2011.
Zároveň sa žalovaná s pôvodným žalobcom dohodli, že v prípade omeškania žalovanej s úhradou
splátky o viac ako tri mesiace sa stane splatným celý dlh.

Z prehľadu splátok vyplýva, že z takto uznaného dlhu žalovaná zaplatila žalobcovi doposiaľ spolu sumu
451,45 Eur. Úhrady započítal žalobca na úhradu istiny. Doposiaľ teda žalovaná nezaplatila na istine
sumu 595,93 Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením 10. splátky splatnej 25.10.2011
dňom 26.10.2011.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil
nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len

„ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015 (ďalej len
„OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ absolútnym obchodom. Zmluva o úvere bola
uzatvorená medzi dodávateľom (veriteľom) na jednej strane, nakoľko z výpisu z obchodného registra
a súdu je z jeho úradnej činnosti vzhľadom na množstvo spotrebiteľských sporov na ňom vedených
známe, že žalobca poskytoval úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľkou na strane
druhej, pretože žalovaná je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Jedná sa teda o nielen o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ale aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ. To však nemení nič na tom, že zmluva o
úvere je absolútnym obchodom.

Nakoľko súd posudzuje úkony podľa ich obsahu a nie formálneho označenia a právne posúdenie

právneho úkonu je vecou súdu, nie je teda viazaný právnou kvalifikáciou podanou žalobcom, súd sa
zaoberal otázkou, či sa jedná skutočne o uznanie dlhu podľa § 558 OZ, alebo uznanie záväzku podľa
§ 323 ObZ.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,

podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 4 ObZ touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia
záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich
odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné

právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 323 ods. 1 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.

Súd je vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu názoru, že ohľadne posudzovania, či došlo so
strany spotrebiteľa k uznaniu záväzku podľa § 323 ObZ alebo uznaniu dlhu podľa § 558 OZ sa
použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Totiž až ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od
01.04.2015 prelomilo zásadu prednosti aplikácie Obchodného zákonníka pred Občianskym zákonníkom

vyjadrenú v ust. § 1 ods. 2 ObZ. K ustanoveniu § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od
01.04.2015 neexistuje žiadne prechodné ustanovenie ohľadne jeho aplikácie na vzťahy vzniknuté pred
jeho účinnosťou, jedná sa o hmotnoprávne ustanovenie a v zmysle teórie občianskeho hmotného práva,
ak nie je ustanovené inak, spravuje sa právny vzťah ustanoveniami hmotného práva účinnými v čase
jeho vzniku, t.j. aplikácia ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 na právne vzťahy vzniknuté

na základe zmluvy o úvere a dohody uzavretých pred 01.04.2015 je vylúčená. Táto tzv. zásada zákazu
retroaktivity právnym noriem zodpovedá v právnom štáte princípu právnej istoty, t.j. aby strana zmluvy
mala v čase jej uzavretia istotu, že jej práva a povinnosti zo zmluvy sa budú aj do budúcna spravovať
právnymi normami účinnými v čase jej uzavretia. Pokiaľ ide o ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom
od 01.01.2008 do 31.03.2015, časť súdnej praxe zaujala vo svojich rozhodnutiach názor, že aj podľa

tohto znenia mala v spotrebiteľských vzťahoch v otázke posudzovania premlčania zmluvných záväzkov
prednosť aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka a
novela ust. § 52 ods. 2 OZ účinná od 01.04.2015 toto ustanovenie len sprecizovala, upresnila kvôli
nejednotnosti výkladu ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.03.2015. Súd si dovolí s týmto názorom
nesúhlasiť. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka vzhľadom na definíciu spotrebiteľskej zmluvy

neustanovuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú len zmluvy upravené v Občianskom zákonníku a teda
nevylučuje,žespotrebiteľskýmizmluvamisúajzmluvyupravenévObchodnomzákonníku.Ust.§52ods.
2 OZ v znení účinnom do 31.03.2015 vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka nijako
neriešilo, riešilo len vzťah zmluvných dojednaní vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, nie konkurenciu
dvoch zákonov. Preto je súd toho názoru, že pri právnych vzťahoch vzniknutých do 31.03.2015 treba

aj v spotrebiteľských vzťahoch rešpektovať hierarchiu prednostnej aplikácie Obchodného zákonníka a
podpornej aplikácie Občianskeho zákonníka, ak Obchodný zákonník určitú otázku nerieši v zmysle §
1 ods. 2 ObZ a ohľadne akcesorických zabezpečovacích záväzkov, akým je aj uznanie záväzku treba
postupovať aj v zmysle § 261 ods. 4 ObZ.Na rozdiel od uznania dlhu podľa § 558 OZ sa pri uznaní záväzku podľa § 323 ObZ nevyžaduje
vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu. Preto súd neskúmal, či dlh bol v čase uznania premlčaný. Existencia

samotnéhodlhučododôvoduavýškysavobochprípadochpredpokladá,netrebajudokazovať.Naopak
dlžník musí preukázať, že dlh v čase uznania ani len neexistoval. V tomto konaní existenciu dlhu v čase
uznania žiaden z účastníkov nenamietal. Súd je preto toho názoru, že uznanie záväzku žalovanou a
dohoda o splátkovom kalendári sú platné, žalovaná účinne uznala záväzok zo zmluvy o úvere podľa §
323 ObZ vo výške 1.079,06 Eur.

Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením 10. splátky splatnej
25.10.2011 vo výške 49,05 Eur dňom 26.10.2011, t.j. v omeškaní s ňou viac ako tri mesiace bola
27.01.2012 (dňa 26.01.2012 bola v omeškaní presne tri mesiace) a teda daného dňa došlo v zmysle
dohody k zosplatneniu zostatku neuhradenej istiny vo výške 605,93 Eur. Dňa 24.04.2012 uhradila
žalovaná sumu 10,- Eur. Celkovo uhradila k danému dňu 451,45 Eur. Žalobca má teda právo požadovať

vrátenie celej zostávajúcej istiny uznaného záväzku vo výške 595,93 Eur. Preto súd zaviazal žalovanú
na úhradu tejto sumy.

Podľa § 768k ods. 2 ObZ práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa § 768k ods. 3 ObZ ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné
ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b),
ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej
obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred

1. februárom 2013.

Podľa § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania

veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov

občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 platnom znení
úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie

peňažného záväzku.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“), výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá a k uznaniu záväzku došlo pred
31.01.2013, súd použil ohľadne omeškania žalovanej so zaplatením dlhu ustanovenia Občianskeho
zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013 (v zmysle
prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Pretože žalovaná nesplnila svoj záväzok riadne

a včas, nakoľko k jeho zosplatneniu v zmysle vyššie uvedeného došlo až dňom 27.01.2012, dostala
sa do omeškania so zaplatením nasledujúcim dňom, t.j. 28.01.2012. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú
percentuálnu sadzbu úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne, táto je v súlade s cit. právnou úpravou,
nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 28.01.2012 činila až 1 %. Vzhľadom navyššie uvedené súd súc viazaný žalobným návrhom priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 595,93 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalobe bolo
vyhovené v plnom rozsahu. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v ním požadovanej
výške 146,44 Eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. v platnom znení vo výške 110,94 Eur (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) po 38,18 Eur a 2 x
režijný paušál á 8,04 Eur + 20 % DPH) a z ostatných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom

poplatku zo žaloby vo výške 35,50 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Povinnosťzaplatiťnáhradutrovkonanianaúčetprávnehozástupcužalobcusúduložilžalovanejvsúlade
s ust. § 149 ods. 1 OSP.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinná (žalovaná) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom
znení).