Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Kozenko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/95/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811203231
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8811203231.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: T.

B., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Ľ., Č. I. XXXX/XX, zastúpená AK-TARABČÁK s.r.o.,
advokátska kancelária, Hlavná 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX J. XX, zastúpený JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, AK, M. R. Štefánika 2465, 093 01
Vranov nad Topľou, o určenie, že žalovaný nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e , že žalovaný Y. W. nie je podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckych podielov k
pozemkom zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX k. ú. J. a to k parcele CKN 80 - záhrade o výmere
180 m2, parcele CKN 82 - záhrade o výmere 1991 m2, parcele CKN 83 - záhrade o výmere 564 m2,

parcele CKN 84 - záhrade o výmere 2452 m2, pod B4 v podiele 60/72, ktorý nadobudol na základe
notárskej zápisnice notárky Mgr. Marty Švarcovej pod číslom N 88/2001, Nz 88/2001 zo dňa 07. 06.
2001, ktorou bolo osvedčené vydržanie spoluvlastníckych podielov z listu vlastníctva číslo XX k. ú. J.
k parcele číslo 34/1 - záhrade o výmere 378 m2, k parcele číslo 34/2 - záhrade o výmere 377 m2, k
parcele číslo 35 - záhrade o výmere 3043 m2, k parcele číslo 35 - záhrade o výmere 1827 m2, pod B2 v
podiele 12/72, pod B3 v podiele 12/72, pod B4 v podiele 2/72, pod B5 v podiele 2/72, pod B6 v podiele
2/72, pod B7 v podiele 3/72, pod B8 v podiele 12/72, pod B10 v podiele 6/72 a pod B14 v podiele 9/72.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni trovy konania vo výške 2.255,28 eur a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala v podstate rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku a to z
toho dôvodu ako uviedla vo svojej žalobe a vo svojej výpovedi, že žalovaný sa na základe osvedčenia
do notárskej zápisnice stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností tak, ako sú uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, kde ako dôvod na vydržanie uviedol, že predmetné nehnuteľnosti ako svoje vlastné
nepretržiteadobromyseľneužívalodroku1988potom,čoichprednímužívalijehorodičia.Kosvedčeniu

mal predložiť potvrdenie Obecného úradu v J. zo dňa 09. 05. 2001 spolu so súhlasom podielových
spoluvlastníkov z 03 a 04. 05. 2001, že vyššie uvedené podiely užíva ako svoje vlastné viac ako 10
rokov. Podľa tvrdenia žalobkyne podmienky pre vydržanie žalovaným splnené neboli, pretože žalovaný
ani v osvedčení nedeklaruje žiadny právny úkon u žiadneho vlastníka príslušného podielu, ktorý by ho
oprávňoval k záveru, že na neho prešlo vlastnícke právo. Naviac ak tvrdenia uvedené v osvedčení sa
nezakladajú na pravde, pretože tak žalovaný ako ani jeho rodičia, ale ani nikto iný, okrem právnych
predchodcov žalobkyne, predmetné parcely neužíval. Právnymi predchodcami žalobkyne, ktorí užívali

uvedené pozemky ich obhospodarovaním, boli starí rodičia žalobkyne T. C. s manželkou H., rod. K. od
roku1942aodpolovice80-tychrokov(posmrtistaréhootca)užívalY.C..Tietopozemkyboliužívanétým
spôsobom, že boli osievané, bolo na nich sadené. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že jej naliehavý
záujem na určení, že žalovaný nie je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, vyplýva z toho, žeje vedená ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v podiele dvakrát po 6/72, ktoré
nadobudla darovacou zmluvou v roku 2009 na základe darovacej zmluvy s tým, že jej nie je jedno, kto je
ďalším podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, napriek tomu, že ona si sama nerobí

nároky na ostatné spoluvlastnícke podiely, avšak hodlá zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k
predmetným pozemkom, a keď žalovaného vyzvala, tento navrhovaný spôsob vyporiadania odmietol. V
prípade, ak by podala proti žalovanému žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
fakticky by uznala jeho spoluvlastníctvo, ktoré však právne neexistuje, a preto je pre ňu podstatná tá
skutočnosť, aby ako vlastníci podielov boli zapísaní skutoční spoluvlastníci, s ktorými právne čisto a

v budúcnosti nespochybniteľne vyporiada spoluvlastníctvo. Žalobkyňa až po odmietnutí žalovaným na
základe upozornenia tretích osôb po preverení zistila, že žalovaný podiely, ktorých sa stal podielovým
spoluvlastníkom, nemohol nadobudnúť v takom rozsahu na základe vydržania.

Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu po podaní žaloby žalobkyne, doručení tejto spolu s
príslušnými prílohami, žiadal žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť udávajúc, že v dávnej

minulosti predmetné nehnuteľnosti tvorili podielové spoluvlastníctvo rodiny W. a T., ktorá skutočnosť
bola podľa jeho názoru nespochybniteľná.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:

Z výpisu z LV číslo XXX k. ú. J. vyplýva, že sú tam zapísané parcely číslo 80 - záhrady vo výmere
180 m2, parcela číslo 82 - záhrady vo výmere 1991 m2, parcela číslo 83 - záhrady vo výmere 564 m2,
parcela číslo 84 - záhrady vo výmere 2452 m2, kde ako podielový spoluvlastník je zapísaný žalovaný
pod B4 v pomere 60/72 s tým, že žalovaný tento podiel nadobudol na základe osvedčenia o vydržaní
podľa § 63 zákona číslo 323/1992 Zb., ako je to zrejmé z notárskej zápisnice vyhotovenej notárkou Mgr.

Martou Švarcovou zo dňa 07. 06. 2001 pod číslom N 88/2001 a Nz 88/2001 a žalobkyňa je zapísaná
ako podielová spoluvlastníčka pod B5 v pomere 6/72 a pod B7 v pomere 6/72, ktoré podiely nadobudla
na základe darovacej zmluvy zo dňa 14. 05. 2009, kde vklad bol povolený pod číslom V 544/2006 a
V 271/2009.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že predmetné nehnuteľnosti boli užívané, pokiaľ sa pamätá,
jej dedom T. C., manželkou H., rodenou K., od roku 1942 potom, čo ich nadobudli na základe
kúpnopredajnej zmluvy s tým, že parcely číslo 82 a 84 užívali potom, čo ich nadobudli kúpnopredajnou
zmluvou a na parcele číslo 83 bol postavený rodinný dom, ktorý užíval pán O. spolu s manželkou. Jej
starý otec sa zaviazal, že pána O. dochová, čo aj urobil. Ďalšie nehnuteľnosti a to parcely číslo 80 a 82

užívala rodina W.. Manželka pána W. O. sa predtým volala T.. W. užívali parcely číslo 80 a 82 zrejme
na základe predchádzajúcej dohody, na základe ktorej W. O. s manželkou užívali parcely číslo 83 a 84
a W. parcely číslo 80, 82. Tieto boli užívané tým spôsobom, že boli orané a obsiate. Jej dedo T. C. po
odsťahovaní sa do L. nechal nehnuteľnosti užívať na základe zmluvy bratanca Y.B. C.. Ďalej uviedla,
že rodina C. parcely číslo 80 a 82 nikdy neužívali, tieto užíval pán W., ktorý už nežije. Za parcely, ktoré

boli nimi užívané, platil daň T. C. do doby, pokiaľ neboli podiely, ktoré boli majetkoprávne vysporiadané,
prevedené na žalobkyňu.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde, pretože
predmetné nehnuteľnosti v podstate vždy patrili rodine W.Š. resp. T.. Potvrdil, že pán O., ktorý v dome

býval, slúžil v dedine, dom stál na parcele číslo 83 bližšie pri ceste. Poprel, aby žalobkyňa predmetnú
nehnuteľnosť niekedy užívala, hoci tam jej rodina mala podiel, zrejme na základe kúpnopredajnej zmluvy
odpánaO..Uviedol,žepredmetnénehnuteľnostitak,akototvrdilažalobkyňa,vtakomreálnevydelenom
stave, nikdy neužívala, C.G. oral parcelu číslo 84. Tvrdil aj po pripomienke žalobkyne, že on predmetné
nehnuteľnosti užíval. S Y.Á. C. sa začal sporiť niekedy v 80-tych rokoch, pretože keď oral predmetné

nehnuteľnosti, zachádzal do jeho.

Súd potom vykonal dokazovanie podľa § 129 ods. 1 OSP listinnými dôkazmi, oboznámil sa s grafickou
identifikáciou (číslo listu 22 v spise), kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 20. 07. 1942, uznesením o
povolení vkladu spisovej značky Čd 1587/1942, plnomocenstvom, rozhodnutím bývalého Štátneho

notárstva vo Vranove spisovej značky D/62/1972, úmrtnými listami H. W., rod. T., zomrelej XX. XX.
XXXX, jej manžela Y. W.G., zomrelého XX. XX. XXXX, V. I., zomrelej XX. XX. XXXX, po nebohom Y.
W., zomrelom XX. XX. XXXX, Y. W., zomrelom XX. XX. XXXX, čestnými prehláseniami Y. C., zrušením
tohto čestného vyhlásenia Y. C.. Taktiež sa oboznámil s obsahom spisu toho času nebohej notárky Mgr.Marty Švarcovej spisovej značky N 88/2001, Nz 88/2001, kde bolo pre žalovaného vydané osvedčenie
v zmysle § 63 zákona číslo 323/1992 Zb.

Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Y. C., T. C., Y. W., H. W., L. P., T.G. W., Y. I., Ľ. P.,
T. L., Y. W., T. W..

V zmysle § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah je alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu mimo iného uviedol, že žalobkyňa naliehavý
právny záujem na podanej žalobe, ktorý uvádzala v tejto a v priebehu konania, nebol preukázaný,
nakoľko právne postavenie tejto nie je nijako ohrozené. Súd považuje za potrebné k tomuto
podotknúť, že sa s týmto nestotožňuje. Žalobkyňa, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností, má nepochybne naliehavý právny záujem na podanej žalobe a to z toho dôvodu, že

v prípade akéhokoľvek majetkoprávneho vysporiadania predmetných nehnuteľností jej ako podielovej
spoluvlastníčke nemôže byť jedno, s kým sa vysporiadáva už aj vzhľadom k stanovisku toho ktorého
účastníka. Okrem toho, ak sa preukáže nesplnenie podmienok v prípade vydržania, môže mať táto
skutočnosť vplyv na právnu istotu a zvolenie ďalšieho postupu pri majetkoprávnom vysporiadaní pokiaľ
sa týka predmetných nehnuteľností.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

V zmysle § 132 OZ vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Z ustanovenia § 134 ods. 1, 3, 4 OZ vyplýva, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec oprávnený v držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerané ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

V ustanovení § 63 zákona číslo 323/1992 Zb. platného v čase vydania osvedčenia notárkou Mgr.

Švarcovou sa uvádza, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo o
vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska
zápisnica musí obsahovať:
a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá:

1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku

vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené, na potvrdenie osvedčovaných skutočností,

c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

Súd po vykonaní obsiahleho dokazovania dospel k záveru, že žalovaný sa nestal podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania a to parciel číslo 80, 82, 83, 84, teraz

zapísaných na LV číslo XXX k. ú. J. v takom rozsahu, aký vyplýva z osvedčenia - notárskej zápisnice zo
dňa 07. 06. 2001 vedenej pod spisovou značkou N 88/2001, Nz 88/2001, na základe ktorej bol zapísaný
v podiele 60/72 pod B4 na LV číslo XXX k. ú. J.Í..Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že v dávnej minulosti došlo medzi právnymi
predchodcami účastníkov - rodinami C.S. a W. k reálnej deľbe pôvodných nehnuteľností a to tak, že
v prírode reálne vydelenú časť podľa grafickej identifikácie (v spise na č. l. 22) parcely číslo 84 a 83

užívalarodinaC.Á.aparcelyčíslo82a80rodinaW..Tietoskutočnostivyplývajúzvýsledkovvykonaného
dokazovania, výpovede žalobkyne, svedkov Y. C., T. C., Y. W.Á., H. W., T. W.. Tomu nasvedčuje aj
kúpnopredajná zmluva uzavretá dňa 20. 07. 1942 medzi na jednej strane W. O., manželka T. a na druhej
strane T. C. a manželka H., rod. K. a povolenie vkladu z 28. 07. 1942 pod číslom 1587/1942.

Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, ako už bolo uvedené vyššie, že v prípade toho
času tak, ako je to zakreslené na už spomínanej grafickej identifikácii z 29. 07. 2010 v spise na čl. 22,
parcely číslo 83, 84 užívala v reálne vydelenom stave od roku 1942 rodina C. potom, čo ich dostal od W.
O. v reálne vydelenom stave T. C. s manželkou H., rod. K. s tým, že títo O.É. aj dochovali (kúpnopredajná
zmluva, uznesenie o povolení vkladu, plnomocenstvo). Po nich ich užívali ich právni nástupcovia - syn
T. C.. Parcely číslo 82, 80 užívala rodina T. a po nich W.. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,

aby žalovaný resp. jeho právni predchodcovia niekedy s vlastníckymi účinkami užívali aj parcely číslo
83 a 84 a z toho dôvodu sa žalovaný nemohol stať podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú
predmetom konania, v rozsahu, ako to vyplýva z osvedčenia o vydržaní. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
je na LV číslo XXX zapísaná ako podielová spoluvlastníčka (na základe darovacej zmluvy z roku 2006)
v podiele dvakrát po 6/72 pokiaľ sa týka parciel, ktoré sú predmetom tohto konania číslo 80, 82, 83 a

84 a žalovaný je tam zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele 6/72 na základe osvedčenia, ako
to už bolo uvedené vyššie, má bezpochyby právny záujem na petite v zmysle podanej žaloby, a preto
súd žalobe žalobkyne vyhovel.

Súd pri hodnotení dôkazov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 132 OSP mal za

preukázané, že výpoveď žalovaného je účelová, jeho tvrdenia o výlučnom užívaní teda vydržaní
predmetných nehnuteľností v takom rozsahu, v akom sa stal podielovým spoluvlastníkom, neboli
preukázané. Výpovede svedkov T. W.Á., Y. I., Ľ. P., T. L., Y. W., neskoršie vydanie prehlásenia, odvolanie
tohto prehlásenia, súd považoval v kontexte ostatných vykonaných dôkazov za nedôveryhodné resp.
účelové.

Okrem toho súd považuje za potrebné podotknúť, že predmetom tohto konania nebolo určenie
vlastníckeho práva resp. podielov žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam a teda nebolo potrebné
skúmať, či žalobkyňa užívala, v akom rozsahu predmetné nehnuteľnosti. Predmetom konania vzhľadom
k petitu žaloby žalobkyne bolo, či žalovaný mohol nadobudnúť podiely k predmetným nehnuteľnostiam

v takom rozsahu, v akom je zapísaný ako podielový spoluvlastník na LV číslo XXX k. ú. J. a či teda boli
v tomto prípade splnené podmienky na vydanie osvedčenia notárkou Mgr. Martou Švarcovou.

Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že výsledky vykonaného obsiahleho dokazovania preukázali,
že osvedčenie vyhlásenia žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní pod

číslo N 88/2001, Nz 88/2001 bolo vydané spôsobom v rozpore s vyššie citovaným ustanovením §
63 zákona číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení zmien. Tomu nasvedčujú aj
listinné dôkazy tvoriace obsah spisu N 88/2001, Nz 88/2001 a to či už formálne vyjadrenia Slovenského
pozemkového fondu v Bratislave, Obecného úradu v J., alebo neurčité, nepresné čestné prehlásenia,
pričom vyhlásenia osôb, ktorým nasvedčoval posledný zápis resp. právnych nástupcov týchto osôb

chýbajú. V tejto súvislosti súd poukazuje, že v tomto konaní svedkyňa Ľ. P., ktorá podpisovala ako
starostka obce J. vyjadrenie potrebné k osvedčeniu, vydala potvrdenie bez znalosti veci, bez overenia,
či sa to zakladá na pravde a či čestné prehlásenia, ktoré boli podkladom pre jej vyjadrenie, sú pravdivé.
Svedok T. L., ktoré čestné prehlásenie o osvedčení sa taktiež nachádza v spise, vlastne nevedel, kde
sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, v akej šírke a kým boli užívané.

Z notárskej zápisnice tak, ako bola táto uvádzaná vyššie, v každom prípade notár, ktorý vydával
osvedčenie, neoznačil konkrétne dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných
skutočností, neuviedol, deň, ktorým účastník - teraz žalovaný nadobudol vydržaním vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, taktiež neuviedol okolnosti nasvedčujúce dobromyseľnosť a odôvodnenosť začatia

oprávnenej držby.

Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bol žalobca úspešný v celom rozsahu, z toho dôvodu mu súd priznal náhradu trov
konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 eur ako aj
trovy právneho zastupovania podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. advokátskej tarify
v znení noviel za úkony právnej pomoci a podľa § 15 a § 17 citovanej vyhlášky aj náhradu hotových
výdavkov a náhradu za stratu času. Súd celkovo priznal 5 úkonov (prevzatie a príprava, podanie žaloby,

účasť na pojednávaní 21. 06. 2011, podanie návrhu na vykonanie dôkazov z 29. 06. 2011, štúdium
spisu 30. 11. 2011) v roku 2011 po 64,41 eur (57 eur + 7,41 eur režijný paušál), 7 úkonov (účasť na
pojednávaní 10. 01. 2012, 14. 02. 2012, za podanie z 12. 03. 2012, účasť na pojednávaní 05. 04. 2012,
04. 09. 2012, 08. 11. 2012, za stanovisko 06. 12. 2012) v roku 2012 po 66,32 eur (58,69 eur + 7,63 eur
režijný paušál), 2 úkony (účasť na pojednávaní 25. 04. 2013, za stanovisko 04. 09. 2013) v roku 2013
po 67,88 eur (60,07 eur + 7,81 eur režijný paušál) a 5 úkonov (účasť na pojednávaní 28. 01. 2014, návrh

na vykonanie dôkazov 18. 02. 2014, štúdium spisu 21. 05. 2014, záverečné stanovisko 27. 05. 2014,
účasť na pojednávaní 05. 06. 2014) v roku 2014 po 69,91 eur (61,87 eur + 8,04 eur režijný paušál).

Ďalej priznal náhradu za stratu času strávenú cestou na pojednávanie a to 1x v roku 2011 v sume 49,40
eur (4 x 12,35 eur), 5x v roku 2012 po 50,84 eur (4 x 12,71 eur), 1x v roku 2013 v sume 53,04 eur (4 x

13,01 eur) a 3x v roku 2014 po 53,60 eur (4 x 13,40 eur).

Taktiež priznal cestovné z Prešova do Vranova a späť osobným motorovým vozidlom značky Hyundai
Elantra evidenčného čísla PO 340 CJ a to za použitie motorového vozidla 11x po 18,30 eur (= 100 km
x 0,183 eur) a za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 7 l/100 km dňa 21. 06. 2011 sumu 10,25 eur,

dňa 30. 11. 2011 sumu 10,23 eur, dňa 10. 01. 2012 sumu 10,26 eur, dňa 14. 02. 2012 sumu 10,52 eur,
dňa 05. 04. 2012 sumu 11,10 eur, dňa 04. 09. 2012 sumu 11,16 eur, dňa 08. 11. 2012 sumu 10,67 eur,
dňa 25. 04. 2013 sumu 10,46 eur, dňa 28. 01. 2014 sumu 10,09 eur, dňa 21. 05. 2014 sumu 10,36 eur
a dňa 05. 06. 2014 sumu 10,49 eur.

Okrem toho ešte zástupca žalobkyne žiadal priznať a súd mu priznal hotové výdavky v sume 0,45 eur
ako úhradu vecných nákladov za vyhotovenie fotokópií listín zo súdneho spisu.

Trovy právneho zastúpenia teda činili sumu 2.155,78 eur a spolu s trovami konania (úhrada súdneho
poplatku) súd priznal úspešnej žalobkyni celkové trovy vo výške 2.255,28 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.