Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/170/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010614
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8713010614.3

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
3. februára 2016 v Poprade, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

Ľ. M. Y. C. X. A. D. C. - nar. XX.XX.XXXX Y. J., trvalo bytom R. Š., N..

P. Č.. XXX/XX,

j e v i n n ý

- z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona,
- z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod. v obci Spišský Štiavnik, okres Poprad, v tesnej blízkosti
vchodu do pohostinstva Urbársky dom pri vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š., nar. XX.XX.XXXX, kedy
obaja boli pod vplyvom alkoholu a ktorému sa snažil zabrániť v opätovnom návrate do pohostinstva,
tomuto zozadu založil svoju pravú nohu za jeho ľavú nohu, takto C. Š. prevážil dozadu a obaja spadli

na vozovku, pričom poškodený C. Š. spadol na chrbát a hlavou narazil na asfaltovú vozovku a takto mu
spôsobil ťažké poranenia a to pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej
klenby a spodiny, ktoré boli v bezprostrednej príčinnej súvislosti so smrťou C. Š. dňa 19.04.2013 v
Nemocnici s Poliklinikou Poprad, pričom po tomto ich fyzickom kontakte, kedy C. Š. jednoznačne
javil výrazne poruchy vedomia až bezvedomia - v stave kómy v dôsledku ochromenia ovládania celého
tela, neschopnosti pohybovať sa a ovládať funkcie zmyslového ústrojenstva javiac príznaky ťažkej

ujmy na zdraví neposkytol C. Š. potrebnú pomoc sám ani privolaním rýchlej zdravotnej pomoci alebo
informovaním ďalších osôb, ktoré boli následne s C. Š. v kontakte,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.
- osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti a javila príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytol potrebnú
pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.

Za to muu k l a d á

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného
zákona a § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 /dvadsať/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 30 /
tridsať/ mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, S. J. o
d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného Ľ. M. obžalobu pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Trestného
zákona pre skutky, ktorých sa mal dopustiť v bode I. tak, že dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod.
v obci Spišský Štiavnik, okres Poprad, v tesnej blízkosti vchodu do pohostinstva Urbársky dom pri
vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š., nar. XX.XX.XXXX, kedy obaja boli pod vplyvom alkoholu, ktorému

sa snažil zabrániť opätovne sa vrátiť do pohostinstva, tomuto zozadu založil svoju pravú nohu za jeho
ľavú nohu, takto C. Š. prevážil dozadu a obaja spadli na vozovku, pričom poškodený C. Š. spadol na
chrbát a hlavou narazil na asfaltovú vozovku a takto mu spôsobil ťažké poranenia a to pomliaždenie
mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktoré boli v bezprostrednej
príčinnej súvislosti so smrťou C. Š. dňa 19.04.2013 v Nemocnici s Poliklinikou Poprad a v bode II. tak, že

dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod. v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad po vzájomnom fyzickom
kontakte s C. Š., kedy obaja boli pod vplyvom alkoholu, pred pohostinstvom Urbársky dom, kedy potom
čo mu podložil svoju pravú nohu za jeho ľavú nohu spadli na asfaltovú vozovku tak, že poškodený spadol
na chrbát so súčasným pádom Ľ.Š. M. na neho a narazil zadnou časťou hlavy na asfaltovú vozovku
a následne dňa 19.04.2013 v NsP Poprad zomrel, mu ihneď po tomto fyzickom kontakte, kedy C. Š.

jednoznačne javil výrazne poruchy vedomia až bezvedomia v stave kómy, a to ochromením ovládania
celého tela, teda neschopnosťou pohybovať sa a ovládať funkcie zmyslového ústrojenstva, teda v tom
čase javil príznaky ťažkej ujmy na zdraví, tomuto neposkytol potrebnú pomoc sám a taktiež privolaním
rýchlej zdravotnej pomoci, alebo informovaním ďalších osôb, ktorí boli následne v kontakte s C. Š..
Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy výsluchom obžalovaného

Ľ. M., svedkov F. Š., J. Š., H. Š., E. P., V. H., V. F., E. K., H. F., J. F., B. H.. R. X.É., oboznámením sa
vecnými dôkazmi ako aj prečítaním listinných dôkazov zabezpečených prípravným konaním i súdom
samotným a z vykonaného dokazovania zistil nasledovné.
Obžalovaný Ľ. M. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne uvádzal, že do pohostinstva
Urbársky dom v Spišskom Štiavniku prišiel vo večerných hodinách, požíval alkoholické nápoje,

poškodený C. Š. prišiel do pohostinstva až neskôr a pod značným vplyvom alkoholu, napriek tomu
spoločne požili aj ďalšie alkoholické nápoje a keď sa poškodený dostal do slovného sporu s E. P.
požiadal ho, aby vyšli pred pohostinstvo, kde mu dohováral, aby sa do pohostinského zariadenia už
nevracal, keďže nechcel aby sa poškodený dostal do konfliktu s inými osobami, držali sa pritom za ruky
a vrchnú časť odevu a vtedy dostali buď „balans“ alebo sa potkli a spadli na zem, poškodený padol

na chrbát a on tvárou k zemi, zostal však kľačať na kolene, poškodený sedel na zemi a chrbtom sa
opieral o jeho ľavé koleno a ľavú ruku, po páde sa mu snažil pomôcť, zdvíhal ho, pretože nechcel
aby sa „váľali po zemi“, poškodený mu iba „mrmlotom“ povedal, že nevládze a že si chce oddýchnuť.
Žiadne viditeľné zranenia či modriny na hlave a tele poškodeného si vtedy nevšimol, poškodený podľa
neho nekrvácal, nebol opuchnutý, nesťažoval sa na bolesti, iba „mrmlal“, že nevládze. Obžalovaný ďalej

uvádzal, že sa síce pokúšal poškodeného zdvihnúť zo zeme, ale nevládal, odtiahol ho len na kraj cesty
- k vchodu do pohostinstva a potom ho spoločne s V. H. alebo E. K. preniesli do pohostinstva a v
domnienke, že spí, položili ho na lavičku, E. K. mu ešte zdvihol aj rameno a zisťoval, či poškodený
dýcha, asi po 10 až 15 minútach na miesto prišlo motorové vozidlo, do ktorého ho spolu s E. K. C. J.
F. cez ľavé dvere „naložili“, pričom poškodený ležal hlavou na pravom sedadle a nohy mal skrčené na

ľavom sedadle vozidla. Obžalovaný ďalej tvrdil, že ani jemu ani ďalším osobám nebolo podozrivé, žepoškodený „nechodí“aj preto, že v minulosti to často „prehnal“ s alkoholom, čo sa stalo aj v inkriminovaný
deň, keďže poškodený sa „všade motal“, mal nekoordinované pohyby a pri komunikácii sa vyjadroval
veľmi nezreteľne. Obžalovaný vo výpovedi ďalej uvádzal, že s poškodeným sa na druhý deň pokúsil

telefonicky skontaktovať, mobilný telefón mu zdvihol brat poškodeného, ktorý mu oznámil, že poškodený
je hospitalizovaný v nemocnici. Obžalovaný tvrdil, že poškodenému nechcel ublížiť na zdraví, nemal
ani úmysel mu nepomôcť, k ich spoločnému pádu došlo neúmyselne, v dôsledku väčšieho množstva
požitého alkoholu a keby čo len tušil, že nárazom poškodeného na zem mu bolo spôsobené zranenie,
pomohol by mu aj keď v inkriminovaný čas nemal subjektívnu i objektívnu možnosť rozpoznať rozsah

jeho zranení alebo závažnosť jeho zdravotného stavu po páde na zem, jeho stav vnímal len ako únavu
spôsobenú alkoholom alebo nočnou hodinou, nespôsobený výlučne len pádom na zem.
Svedkyňa F. Š. - matka neb. C. Š. sa k okolnostiam skutku vyjadriť nevedela a uvádzala len to, že
ráno na druhý deň po skutku počula ako jej manžel kričí a volá na ich syna E., aby išli do auta „vziať“
poškodeného, videla ako ho potom spoločne prenášajú, resp. „ťahajú“ z auta do domu a následne ako
ho ukladajú do postele. Svedkyňa si žiadne vonkajšie poranenia na poškodenom nevšimla a nevedela

sa vyjadriť k tomu, či poškodený v tom čase dýchal. Keď poškodeného asi po 15 až 30 minútach prišla
skontrolovať videla, že dýcha, nechrčí a domnievala sa že spí, načo z domu odišla a keď sa asi po pol
hodine vrátila, videla pred ich domom sanitku i to ako záchranári poškodenému poskytujú zdravotnú
pomoc, po ktorej bol prevezený do Nemocnice v Poprade.
Svedok H. Š. - otec neb. C. Š. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, v prípravnom konaní uviedol, že

dňa 14.04.2013 okolo 06.30 hod. ráno videl pred bránou motorové vozidlo poškodeného, v ktorom na
zadnom sedadle vľavo sedel jeho syn C., hlavu a ľavé rameno mal opreté o dvere a nohy na druhej
strane vozidla, načo zavolal svojich synov J. C. E., aby mu ho pomohli preniesť do jeho izby, kde ho
dali ľahnúť do postele na ľavý bok a prikryli perinou. Svedok ďalej uviedol, že v priebehu ďalšej hodiny
poškodenéhoasištyrikrátskontroloval,poškodenýpodľanehospal,onsahonepokúšalzobudiťajpreto,

že v tom čase riadne dýchal, nič zvláštne či mimoriadne si na poškodenom nevšimol, videl len drobnú
ranku vzadu na hlave - rozseknutú kožu o dĺžke asi 1 cm, ktorú mu ošetril Septonexom. Podľa výpovede
svedka asi po jeden a pol hodine prišiel za ním syn J. a povedal mu, že poškodený ťažko dýcha - „chrčí“,
načo privolali záchranku, ktorá mu poskytla prvú pomoc v podobe injekcie, infúzie a umelého dýchania a
vtedy sa od záchranárov dozvedel, že poškodený je v bezvedomí a musí byť prevezený do nemocnice.

Svedok J. Š. - brat neb. C. Š. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uvádzal, že dňa 14.04.2013
mu okolo 01.45 hod. na mobil zavolal V. H. a požiadal ho, aby prišiel pred dom, vtedy videl ako jeho
brat C. sedí v aute zn. Renault Clio, trup a hlavu má opreté o ľavé dvere za vodičom a nohy na sedadle
na pravej strane, pred autom stál H. F. C. V. H., ktorý otvoril ľavé zadné dvere auta, na ktorých bol
opretý poškodený, on vtedy skontroloval či dýcha, dal mu aj „letmú“ facku a keď videl, že jeho brat je

opitý, že to s alkoholom prehnal iba ho prikryl bundou a nechal v aute aby vytriezvel aj preto, že už v
minulosti, keď sa poškodený riadne opil, nechával ho takto v aute „pretriezvieť“. Svedok zároveň dodal,
že poškodenému do rána ešte asi dvakrát prezvonil na mobil, aby ho aj týmto spôsobom „skontroloval“
a že poškodeného uvidel až na druhý deň ráno okolo 07.10 hod., kedy ho z auta do izby preniesli otec
s bratom E., poškodený ešte dýchal, ležal na boku a keď ho kontroloval okolo 08.15 až 08.20 hod.

počul už ako chrčí a nerozpráva, vtedy zbadal v jeho nosnej dierke zaschnutú krv, načo zavolal rýchlu
zdravotnícku pomoc, ktorá poškodeného previezla do nemocnice. Svedok ďalej uviedol, že keby v čase
keď bol poškodený privezený domov od V. H. alebo H. F. mal informáciu, že jeho brat pred tým spadol,
zavolal by mu rýchlu zdravotnícku pomoc ešte v noci.
Svedok V. H. vo svojich výpovediach uvádzal, že do pohostinstva Urbársky dom prišli s poškodeným a

H.F.niekedypo22.00hod.,spoločnepožívalialkoholickénápojeužajsobžalovanýmaďalšímiosobami
asi až do 00.30 hod., kedy sa rozhodol ísť domov, čo oznámil aj poškodenému. Nato spoločne aj s
obžalovaným vyšli pred pohostinstvo, poškodený sa chcel ešte do pohostinstva vrátiť, v čom mu bránil
obžalovaný tak, že ho chytil za bundu a tlačil z pohostinstva von na cestu, on zostal stáť pred vchodom
pohostinstva, snažil sa mobilným telefónom zavolať H. F., vtedy počul „buchot“ a zo vzdialenosti asi 5 až

6 metrov uvidel, ako obžalovaný v strede vozovky leží alebo kľačí na poškodenom alebo pri poškodenom
a drží ho, pribehol k ním a obžalovaného sa opýtal, čo urobil poškodenému, načo mu obžalovaný
povedal, že poškodený bol natoľko opitý, že spoločne spadli na zem a že on sa ho snažil udržať,
aby si pri páde nerozbil hlavu, žiadny priamy či úmyselný fyzicky útok obžalovaného na poškodeného
nevidel. Svedok ďalej tvrdil, že poškodeného sa snažil prebrať fackami, ten však iba niečo „zamrmlal“

a začal chrápať, akoby zaspal, či poškodený nejakým spôsobom komunikoval s obžalovaným pred
jeho príchodom k ním to uviesť nevedel a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či poškodený komunikoval
nejakým spôsobom s inou osobou potom, čo bol prenesený späť do pohostinstva. Svedok ďalej uviedol,
že nato zavolal H. F., aby pre nich prišiel autom, poškodeného vtedy „stiahli“ z cesty na krajnicu vozovky,žiadne zranenia či krvácanie na hlave a tele poškodeného si svedok nevšimol a nevidel, po krátkej chvíli
poškodeného spoločne s E. K.Á. a obžalovaným preniesli do pohostinstva a až do príchodu H. F. ho
nechali ležať na lavici. Počas tejto doby sa poškodený nehýbal, nekrvácal, iba chrápal, načo ho spoločne

s obžalovaným, H. F. C. E. K. vyniesli z pohostinstva a dali ľahnúť na zadné sedadlá vozidla zn. Renault
Clio, poškodený ležal na ľavom boku a hlavu mal položenú na strane vodiča, vo vozidle po ceste k nemu
domov poškodený naďalej chrápal, neprebral sa a spal aj vtedy, keď ho doviezli pred jeho dom, načo
telefonicky zavolal bratovi poškodeného a keď tento prišiel k vozidlu a opýtal sa na neho, svedok mu
uviedol, že poškodený spí aj preto, že v tom čase riadne dýchal a chrápal, svedok dokonca uviedol,

že poškodený chrápal ešte aj vtedy, keď sa on vrátil do auta pre jeho mobilný telefón. Svedok síce v
prípravnomkonaníuvádzal,žesaJ.Š.-bratovipoškodenéhonezmienilojehopádenazem,nahlavnom
pojednávaní už tvrdil, že túto skutočnosť mu oznámil, načo mu J. Š. povedal, že keď je poškodený opitý,
necháva ho spať vo vozidle asi hodinu, aby sa prebral a že po „prebratí“ poškodený príde do domu
sám. Svedok potvrdil, že aj v minulosti a hlavne cez víkendy sa často stávalo, že poškodený sa opil tak,
že zaspal, resp. že pod vplyvom alkoholu zaspával aj keď pritom s niekým komunikoval, že ho nebolo

možné prebudiť a že v takom stave ho museli doniesť domov. Aj preto sa svedkovi stav poškodeného
nejavil byť v inkriminovaný čas „podozrivým“, neobával sa o jeho život či zdravie a preto mu nikto z
prítomných osôb neprivolal zdravotnícku alebo lekársku pomoc.
Svedok H. F. v prípravnom konaní uviedol, že po príchode do pohostinstva Urbársky dom sa na mieste
zdržalasi20minút,dopohostinstvasavrátilažokolopolnoci,resp.okolo01.00hod.,kedymutelefonicky

zavolal V. H. a povedal, že poškodený je opitý, spí a že chcú ísť domov, po príchode do pohostinstva videl
poškodeného ležať a spať na lavičke, načo ho obžalovaný s V. H. naložili do auta, ani tomuto svedkovi
sa stav poškodeného nejavil v inkriminovanej dobe nejavil byť podozrivým, pretože poškodeného v
takomto stave videl už viackrát, z tohto dôvodu sa aj vtedy domnieval, že poškodený je len opitý. Keď
poškodeného doviezol pred jeho dom, prišiel k ním jeho brat J. a snažil sa ho prebrať, poškodený však

iba niečo zamrmlal alebo zachrčal a preto ho nechali ležať a spať v aute, k ďalším okolnostiam skutku
či konaniu obžalovaného sa svedok vyjadriť nevedel.
Svedok E. P. vo svojich výpovediach uvádzal, že v predmetný deň bol v pohostinstve Urbársky dom
v čase od 21.00 do 24.00 hod., požil väčšie množstvo alkoholu, o okolnostiach žalovaného skutku sa
dozvedel až neskôr a dodal len to, že pod značným vplyvom alkoholu bol v tento deň aj on aj poškodený.

Svedok E. K. sa vo svojich výpovediach bližšie k okolnostiam žalovaného skutku a konaniu
obžalovaného vyjadriť nevedel aj preto, že i on bol pod vplyvom alkoholu, svedok uviedol len to, že
okolo polnoci pomáhal odniesť poškodeného z pohostinstva do auta a že ho ani nenapadlo privolať mu
sanitku či zdravotnícku pomoc aj z toho dôvodu, že už veľakrát ako zamestnanec pohostinstva pomáhal
zákazníkov nakladať do auta v takom stave, v akom bol poškodený v inkriminovaný deň.

Svedok V. F. sa vo svojich výpovediach taktiež nevedel bližšie vyjadriť k okolnostiam skutku, pretože
okolo polnoci z pohostinstva Urbársky dom odišiel a keď prechádzal okolo obžalovaného a poškodeného
títo stáli pred pohostinstvom a rozprávali sa, podľa svedka obžalovaný vtedy dohováral poškodenému,
že „už má dosť“ a aby sa do pohostinstva nevracal.
Svedok J. F. v prípravnom konaní uviedol len to, že v pohostinstve Urbársky dom aj on v inkriminovaný

čas požíval alkoholické nápoje a že na požiadanie V. H. pomohol ležiaceho poškodeného z lavičky v
pohostinstve naložiť do jeho auta, aj on sa domnieval, že poškodený je opitý a bližšiu pozornosť mu
nevenoval.
Zo záverov znaleckého posudku o súdnej pitve vypracovaného H.. C. D. C. H.. R. X. i z výpovedí
znalca H.. R. X. vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného C. Š. bola centrálna mozgová

smrť po pomliaždení mozgu a vnútrolebečnom krvácaní pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny.
Poranenie hlavy a mozgu poškodeného vzniklo pri jeho páde dňa 14.04.2013 okolo 00.30 hod. na
cestu pred vchodom do pohostinstva Urbársky dom v obci Spišský Štiavnik a bolo v príčinnej súvislosti
so smrťou poškodeného, pri vonkajšej prehliadke tela poškodeného boli podľa znalcov zistené krvné
podliatiny na vnútorných plochách obidvoch predlaktí až zápästí, oblúkovitá čerstvá operačná rana

v temennospánkovozáhlavnej oblasti vpravo po chirurgickom odstránení krvácania pod tvrdú plenu
mozgu, zvislá čerstvá operačná rana v čelovej oblasti vľavo po zavedení merača vnútrolebkového tlaku,
drobná čerstvá operačná ranka na rozhraní v čelovej oblasti vľavo až čela vľavo, šikmá čerstvá operačná
rana v ľavej slabine po chirurgickom kontrastnom vyšetrení ciev, priečna čerstvá operačná rana na
bruchu po chirurgickom vložení časti lebečnej klenby do podkožia, čerstvý chirurgický vytvorený otvor na

prednej ploche krku po tracheostómií, viaceré injekčné vpichy na hrudníku a čerstvé drobné preležaniny
na obidvoch pätách. Pri vnútornej obhliadke tela poškodeného bolo podľa znalcov zistené prekrvácanie
mäkkých pokrývok lebečných v celom rozsahu lebečnej klenby s maximom čelovotemennozáhlavnej
oblasti vpravo, zlomenina pravej temennej kosti pokračujúcu dopredu cez šípový a vencový švíkdo čelovej kosti uprostred až vpravo a dozadu doprava s pokračovaním na lebečnú spodinu v
zadnej lebečnej jame vpravo, ľahké zakrvácanie pod tvrdú plénu mozgu v čelovotemennej oblasti
vpravo, v temennej oblasti vľavo a na lebečnej spodine v prednej lebečnej jame vpravo, ohraničené

ľahké zakrvácanie nad tvrdú plénu mozgu v temennej oblasti uprostred, difúzne zakrvácanie medzi
mäkké pleny mozgu na zaobline aj na spodine mozgových pologúľ, sploštenie pravej pologule mozgu
tlakom krvácania pod aj nad tvrdú plenu mozgu, pomliaždenie mozgu na zaobline aj na spodine
obidvoch čelových lalokov, spodine prvého spánkového laloku s lemom zmäknutia mozgu v okrajoch
pomliaždenia, povlak krvi v komorách mozgu a chirurgický vytvorený otvor v čelovej kosti vpravo a v

pravejtemennejkostipoodstráneníkrvácaniapodtvrdúplenumozgu,drobnýchirurgickývytvorenýotvor
v čelovej kosti vpravo po zavedení merača vnútrolebkového tlaku, začínajúci lalôčkový zápal dolných
lalokov pľúc, pasívne prekrvenie vnútorných orgánov a opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým
kužeľom.Vdôsledkupomliaždeniamozguavnútrolebečnéhokrvácaniadošlopodľaznalcovkporušeniu
riadiacej činnosti centrálneho nervového systému, čo bezprostredne viedlo k smrti poškodeného neb.
C. Š.. Vyššie popísané prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných bolo spôsobené podľa znalcov

tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktorý na pravú temennozáhlavnú oblasť hlavy nebohého
pôsobil veľkou silou a prudkosťou. Vznik zlomeniny lebečnej klenby a spodiny je podľa znalcov možné
vysvetliť buď aktívnym pôsobením tupého predmetu o širšej kontaktnej ploche, napr. úderom širokou
latou, lopatou do hlavy spôsobené druhou osobou, alebo pasívne pri páde, náraze temennozáhlavnou
oblasťou hlavy na široký, plochý, tupý predmet, napr. chodník, cestu, podlahu alebo nárazom hlavy

na plochu časť nábytku v stave opitosti, prípadne po potencovanom páde, resp. pádom a nárazom
hlavy na široký plochý tupý predmet pri chorobných zmenách, napr. pri epileptickom záchvate atď. V
dôsledku tupého poranenia hlavy podľa znalcov vo všeobecnosti dochádza k pretrhnutiu premosťujúcich
žíl medzi tvrdou plenou mozgu a mäkkými plenami mozgu, alebo k roztrhnutiu ciev medzi tvrdou
plenou mozgu a kosťou, z ktorých dochádza ku krvácaniu a nahromadeniu krvi aj nad tvrdou plenou

mozgu buď v mieste zlomeniny alebo na protiľahlej strane lebečnej dutiny. Podľa znalcov krvácanie a
hromadenie krvi pod tvrdou plenou je pomerne rýchle /1 až 2 hodiny/ a vedie v krátkom čase k vzniku
poruchy vedomia. Pri veľkom násilí môže dôjsť aj k roztrhnutiu vnútromozgových tepničiek s následným
deštruktívnym krvácaním do tkaniva mozgu pod obrazom pomliaždenia tkaniva mozgu. Pri pomliaždení
a stlačení mozgového tkaniva dochádza k porušeniu cirkulácie mozgovo-miechového moku, vyvíja sa

opuch mozgu, dochádza vo veľmi krátkom časovom intervale k poruche vedomia rôznej hĺbky až k
bezvedomiu, pri ktorom sú ochromené riadiace centrá, pri naplnenom žalúdku môže dôjsť k zvracaniu a
k vdýchnutiu obsahu žalúdka do pľúc. Z biomechanického hľadiska znalci konštatovali, že obžalovaný a
poškodený boli vo vzpriamenej polohe, rukami sa dotýkali a pretláčali. K pádu poškodeného došlo podľa
znalcov v dôsledku podrazenia nôh obžalovaným a nekontrolovateľným pádom poškodeného v ťažkom

stupni opitosti bez jeho obranných mechanizmov napr. vystretie rúk, dvihnutie hlavy poškodeným, za
účelom zabránenia jeho kontaktu s asfaltovou vozovkou. Podľa znalcov v priebehu incidentu nedošlo
zo strany obžalovaného k prudkému soteniu poškodeného, ktoré by mohlo vyvolať jeho pád. Pri páde
na asfaltový povrch vozovky poškodený podľa znaleckého posudku nekontrolovane narazil pravou
temennozáhlavnou oblasťou hlavy, nárazom mohla podľa znalcov vzniknúť zlomenina lebečnej klenby

a spodiny s následným pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním, znalci súčasne vylúčili
aby pri tomto mechanizme úrazu došlo k takémuto pádu s následným poranením hlavy u mladej a
zdravej osoby, neovplyvnenej alkoholom, keďže pády na rovine v ťažkom stupni opitosti bývajú časté,
nakoľko je výrazne ovplyvnená riadiaca činnosť centrálneho nervového systému s následným výrazným
ovplyvnením motoriky postihnutého, čo sa prejavuje výrazne potácajúcou sa chôdzou, častými pádmi

až neschopnosťou samostatnej chôdze, takáto osoba s hladinou alkoholu v krvi nad 3 %o môže
padať nekontrolovane, bez akýchkoľvek obranných mechanizmov, dokonca k takýmto pádom podľa
znalcov dochádza aj pri nižších hladinách alkoholu v krvi, aj bez zásahu druhej osoby a takto vzniknuté
poranenia pri týchto pádoch a neposkytnutí adekvátnej pomoci spravidla končia smrteľne. Ostatné
zranenia poškodeného - krvné podliatiny na vnútorných plochách obidvoch predlaktí až zápästí boli

spôsobená tlakom rúk a mohli vzniknúť pri prenášaní poškodeného druhými osobami. Znalcami vyššie
uvedené skutočnosti boli v súlade aj s pitevným nálezom, podľa ktorého poškodený v dôsledku vyššie
popísaných poranení hlavy a mozgu zomrel dňa 19.04.2013 o 9.20 hod. v Nemocnici Poprad, a.s.
Znalci súčasne konštatovali, že pri vyšetrení krvi odobratej poškodenému dňa 14.04.2013 o 11.00
hod. na prítomnosť etylalkoholu bolo v nej zistené 1,30%o, pričom poškodenému ešte pred týmto

odberom vzorky krvi boli podané náhradné roztoky v množstve 1000 ml, čo znalci zhodnotili ako
skutočnosť, ktorá objektívne, v dôsledku zriedenia krvi poškodeného znamenala, že hladina alkoholu
v krvi poškodeného v čase úrazu bola ešte vyššia, pričom pri prepočte odburávacích schopností
organizmu znalci zhodnotili na 2,56 až 3,40%o a z medicínskeho hľadiska ako ťažký stupeň opitosti.Ťažký stupeň opitosti sa podľa znalcov vo všeobecnosti prejavuje v psychickej sfére stratou miestnej
a časovej orientácie, veľmi spomalenou až utlmenou výbavou predstáv a v pohybovej sfére silne
potácajúcou sa chôdzou spojenou s častými pádmi až neschopnosťou samostatnej chôdze, pričom pri

hladinách alkoholu nad 3 %o v krvi sú tieto príznaky u takýchto osôb výraznejšie. Vyššie popísané
pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny s následnou
priamou poúrazovou komplikáciou - ťažkým opuchom mozgu z medicínskeho hľadiska znalci hodnotili
ako poranenie ťažké až život ohrozujúce a pri neposkytnutí včasnej a odbornej medicínskej pomoci
spravidla končiace smrteľne. Podľa záverov znaleckého posudku smrti poškodeného by bolo možné

zabrániť včasnou a odbornou medicínskou pomocou /do jednej až dvoch hodín po úraze/, aj keď
s najväčšou pravdepodobnosťou by poranenie mohlo u poškodeného zanechať trvalé následky. Zo
záverov znaleckého posudku i z výpovedí znalca H.. R. X. vyplýva, že podľa nich pri chýbaní zjavných
známok vonkajšieho násilia laická osoba teda osoba bez medicínskeho vzdelania nie je vo všeobecnosti
schopná posúdiť či k závažnej poruche vedomia došlo v dôsledku ťažkého stupňa opitosti alebo v
dôsledku nejakého úrazu hlavy či mozgu a preto ani osoba obžalovaného nebola schopná posúdiť

či k závažnej poruche vedomia poškodeného došlo v dôsledku jeho ťažkého stupňa opitosti alebo v
dôsledku úrazu hlavy a mozgu po páde poškodeného na vozovku, pretože po jeho páde absentovali
prejavy hybnosti poškodeného v podobe napr. samovoľného pádu ruky po jej nadvihnutí. Aj keď znalci
konštatovali, že bolo vhodné uvažovať o vyhľadaní lekárskej pomoci pre poškodeného, súčasne však
osobu obžalovaného označili ako laickú osobu teda osobu bez medicínskeho vzdelania, ktorá nemohla

sama vyhodnotiť nijaké vonkajšie zranenia poškodeného v dôsledku čoho by obžalovaný /ale aj iná tam
prítomná osoba/ uvažoval o vhodnosti privolania či zabezpečenia lekárskej pomoci pre poškodeného,
keďže u poškodeného C. Š. takéto vonkajšie zranenia po jeho páde na vozovku neboli prítomné a
viditeľné, vonkajšie zranenia neboli viditeľné a zistené ani pri samotnej pitve poškodeného. Znalec H..
R. X. zároveň vo svojej výpovedi konštatoval, že z medicínskeho hľadiska sa vo všeobecnosti nedá

konštatovať kedy dochádza k poruche vedomia a bezvedomia poškodených osôb a že táto skutočnosť
sa nedá s istotou skonštatovať ani v predmetnej trestnej veci aj preto, že je podľa znalca neho málo
pravdepodobné, aby u poškodeného došlo k okamžitému bezvedomiu a poruche vedomia po jeho
páde na zem. Znalec pripustil, že k okamžitému bezvedomiu a poruche vedomia u poškodeného mohlo
dôjsť až neskôr a to v dôsledku stlačenia jeho mozgu alebo krvného výronu alebo zakrvácania pod

tvrdú mozgovú plenu, znalec však pripustil, že poškodený po páde na zem mohol zrozumiteľne alebo v
dôsledkualkoholuajnezrozumiteľnehovoriťauvádzaťzrozumiteľnéalebonezrozumiteľnéslová.Znalec
súčasne potvrdil aj to, že je málo pravdepodobné až vylúčené, aby k takémuto mechanizmu úrazu, aký
vznikol u poškodeného v dôsledku jeho pádu na zem, došlo u mladej a zdravej osoby neovplyvnenej
alkoholom.

Záverom znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo a
výpovediam H.. R. X. i predbežnému pitevnému nálezu /čl. 136 vyšetrovacieho spisu/ zodpovedali aj
dôkazy získané z fotodokumentácie vyhotovenej pri pitve poškodeného C. Š., i z lekárskych potvrdení
o jeho ošetrení a prijatí v Nemocnici Poprad, a.s. zo dňa 15.04.2013 a 16.04.2013 /čl. 184 a čl. 185
vyšetrovacieho spisu/.

Z vecného dôkazu - DVD záznam priemyselnej kamery vyplýva, že u poškodeného bola evidentne
viditeľná porucha motoriky spôsobená ťažkým stupňom opitosti, že pri pretláčaní obžalovaného s
poškodeným došlo k podloženiu nôh poškodeného pravou nohou obžalovaného, načo došlo k pádu
poškodeného na chrbát s následným úderom záhlavia o tvrdú asfaltovú podložku a so súčasným pádom
obžalovaného na poškodeného.

Vecný dôkaz - DVD nosič z Urbárskeho domu /príloha č. 1/ a fotografie z DVD nosiča /príloha č. 2/,
zabezpečeného prípravným konaním jeho vydaním, spolu s odborným vyjadrením KEÚ PZ Košice
zachytáva priebeh incidentu, ide o kamerový záznam z kamery umiestnenej v obci Spišský Štiavnik,
okres Poprad na budove pohostinstva Urbársky dom, Hasičskej zbrojnice, resp. budove Obecného
úradu Spišský Štiavnik, jeho legálnosť je zdokumentovaná vyjadrením obce Spišský Štiavnik a naň

nadväzujúcimi listinnými dôkazmi - protokol o zaradení majetku do používania obce, inventúrna karta
hmotného a nehmotného investičného majetku obce, súhlas urbárskeho pozemkového spoločenstva,
uznesenie obecného zastupiteľstva a výpis z predmetného uznesenia a zmluva č. 98/2010, ktoré si súd
vyžiadal a zabezpečil po podaní obžaloby, vzhľadom na námietky obhajoby o nelegálnosti získania tohto
vecného dôkazu aj vzhľadom na zákon č. 166/2003 Zb. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným

použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o
ochrane pred odpočúvaním/ a ktorý súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade s ustanovením §
270 ods. 1 Trestného poriadku konštatujúc pri tom, že ide o dôkaz získaný v súlade s príslušnými
ustanoveniami uvedenými v IV. hlave a IV. diely Trestného poriadku.Zo zápisnice o ohliadke miesta činu /čl. 125 až čl. 129 vyšetrovacieho spisu/ a fotodokumentácie z nej
vyhotovenej /čl. 131 až čl. 132 vyšetrovacieho spisu/ je zrejme samotné miesto činu, aj keď pri ohliadke
neboli nájdené a zaistené ďalšie použiteľné stopy súvisiace s miestom činu či samotným skutkom.

Takto vykonané dôkazy dali podľa názoru súdu jednoznačný a spoľahlivý podklad pre jeho rozhodnutie
o žalovanom skutku, keďže bol nimi dostatočným a spoľahlivým spôsobom zistený predmetný skutkový
stav kladený za vinu obžalovanému Ľ. M..
Predmetné dôkazy súd súčasne vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, rešpektujúc
pritom tak základné zásady trestného konania uvedené v § 2 ods. 10, 11 a 12 Trestného poriadku ako

aj ustanovenie § 327 ods. 1 Trestného poriadku a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že žalovaný
skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný Ľ. M. tým, že dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod. v obci
Spišský Štiavnik, okres Poprad, v tesnej blízkosti vchodu do pohostinstva Urbársky dom pri vzájomnom
fyzickom kontakte s C. Š., nar. XX.XX.XXXX, kedy obaja boli pod vplyvom alkoholu a ktorému sa snažil
zabrániť v opätovnom návrate do pohostinstva, tomuto zozadu založil svoju pravú nohu za jeho ľavú
nohu, takto C. Š. prevážil dozadu a obaja spadli na vozovku, pričom poškodený C. Š. spadol na chrbát

a hlavou narazil na asfaltovú vozovku a takto mu spôsobil ťažké poranenia a to pomliaždenie mozgu s
vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktoré boli v bezprostrednej príčinnej
súvislosti so smrťou C. Š. dňa 19.04.2013 v Nemocnici s Poliklinikou Poprad, pričom po tomto ich
fyzickom kontakte, kedy C. Š. jednoznačne javil výrazne poruchy vedomia až bezvedomia - v stave kómy
v dôsledku ochromenia ovládania celého tela, neschopnosti pohybovať sa a ovládať funkcie zmyslového

ústrojenstva javiac príznaky ťažkej ujmy na zdraví neposkytol C. Š. potrebnú pomoc sám ani privolaním
rýchlej zdravotnej pomoci alebo informovaním ďalších osôb, ktoré boli následne s C. Š. v kontakte.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd žalovaný skutok a konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie,
ktoré po všetkých stránkach naplnilo znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom rôznorodom súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Trestného

zákona, pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a osobe, ktorá je v nebezpečenstve
smrti a javila príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytol potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez
nebezpečenstva pre seba alebo iného.
Pri uznaní viny obžalovaného Ľ. M. súd vychádzal predovšetkým z výpovedí samotného obžalovaného
Ľ. M., svedkov V. H., H. F., E. P., E. K., V. F., J. F., J. Š., F. Š., H. Š., zo záverov znaleckého posudku

z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo znalcov H.. C. D. C. H.. R. X., výpovedí znalca H..
R. X., ako aj z vykonaných listinných a vecných dôkazov citovaných v predchádzajúcich častiach tohto
rozhodnutia.
Prečinuusmrteniapodľa§149ods.1Trestnéhozákonasadopustítenktoinémuznedbanlivostispôsobí
smrť.

Spôsobenie smrti inej osobe podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona je vo svojej povahe rýdzo
nedbanlivostný trestný čin a môže byť spáchaný aktívnym konaním inej trestne zodpovednej osoby
alebo opomenutím konania takýmto páchateľom, aktívne konanie i opomenutie konania sú si z právneho
hľadiska navzájom rovné a nie je rozhodujúci spôsob konania páchateľa.
Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele musí byť však preukázaná príčinná súvislosť,

teda, že k usmrteniu poškodenej osoby došlo práve konaním páchateľa.
Z hľadiska času dostavenia sa následku od okamihu dokončenia konania je príčinná súvislosť pri
trestnom čine usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona zachovaná aj v prípade, keď smrť
poškodenej osoby nasleduje v krátkom či dlhšom časovom slede po konaní páchateľa.
Pri dlhšom časovom slede od konania páchateľa po smrť poškodenej osoby - ako bolo v tomto

konkrétnom prípade /obžalovaný Ľ. M. konal dňa 14.04.2013 okolo 00.45 hod. a k smrti poškodeného
C. Š. došlo dňa 19.04.2013 o 9.20 hod./ musí ísť stále o hlavnú príčinu smrti poškodenej osoby.
Z okolností spáchania skutku bolo vykonaným dokazovaním objektívne preukázané, že obžalovaný Ľ.
M. konal aktívne - prejavil aktívny telesný pohyb, keď poškodenému zozadu založil svoju pravú nohu
za jeho ľavú nohu, čím došlo k preváženiu poškodeného dozadu a jeho následnému pádu na vozovku,

čomu nasvedčuje tak výpoveď obžalovaného, ako aj vecný dôkaz - DVD kamerový záznam, ďalej závery
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo a výpovede znalca H.. R. X..
Vykonané dokazovanie síce preukázalo, že na následku v podobe smrti poškodeného C. Š. sa
spolupodieľalo aj samotné konanie poškodeného tým, že sa vlastným pričinením dostal do ťažkého
stavu opitosti - 2,56 až 3,40%o, táto skutočnosť však nebola pre súd a jeho rozhodnutie o posúdení

príčinných súvislostí s týmto následkom v podobe smrti poškodeného rozhodujúca a relevantná.
Rozhodujúcou a relevantnou skutočnosťou bolo podľa súdu konanie obžalovaného Ľ. M., pretože bez
tohto konania obžalovaného by k predmetnému následku na živote poškodeného C. Š. nedošlo a to aj
napriek tomu, že i obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, čo i sám potvrdzoval a čo zhodnepotvrdzovali i ďalší vypočutí svedkovia, aj keď v prípravnom konaní nebol zabezpečený objektívny dôkaz
o prítomnosti alkoholu v jeho krvi napr. prostredníctvom zápisu o dychovej skúške.
K vzájomnému fyzickému kontaktu obžalovaného s poškodeným tak ako ho súd popísal vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia došlo na vozovke teda na mieste, kde reálne v prípade pádu osoby hrozí
ohrozenie jej zdravia alebo života, keďže vozovka má tvrdý podklad a o týchto skutočnostiach
obžalovaný musel vedieť, pretože sám vo svojej výpovedi uviedol, že po páde poškodeného sa mu
snažil pomôcť tak, že ho zdvíhal z cesty na ktorej ležal, aby nedošlo k ďalšej možnej kolízii poškodeného
napr. s autom.

Predmetný následok nebol podľa súdu vyvolaný výlučne nevypočítateľným alebo neodvrátiteľným
konaním poškodeného, načo poukazovala obhajoba v súvislosti s jeho stavom ťažkého stupňa opitosti,
aj keď sa stav ťažkého stupňa opitosti podľa záverov znaleckého posudku a výpovedí znalca H.. R.
X. okrem iného prejavuje aj silne potácajúcou sa chôdzou takejto osoby a s jej častými pádmi až
neschopnosťou samostatnej chôdze.
Tento následok bol spôsobený práve obžalovaným, keďže tento sa nesprával spôsobom upraveným

vo všeobecne záväznom právnom predpise a tak, aby nedošlo ku škode na zdraví či živote iného, čím
porušil všeobecné povinnosti uvedené v § 415 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, majetku, prírode či životnom prostredí.
Z tohto dôvodu súd konštatoval, že konanie obžalovaného bolo výlučne v príčinnej súvislosti s

neodstrániteľným a nenapraviteľným následkom v podobe smrti neb. C. Š. a že nebolo prerušené inou
dôležitou príčinou z hľadiska tohto následku.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného Ľ. M. pri tomto trestnom čine kvalifikoval ako
konanie trestne zodpovednej osoby a vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Trestného
zákona, pretože obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť

záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí.
Svojím konaním porušil záujem spoločnosti na riadnom dodržiavaní všeobecných povinností platných
pre všetky osoby ako občanov tohto štátu a na ktorých sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto osobe,

ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví neposkytne potrebnú
pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, čo obžalovanému objektívne
nepreukázal žiadny z vykonaných dôkazov.
Páchateľom takéhoto trestného činu môže byť prakticky ktokoľvek, kto je v dosahu osoby v
nebezpečenstve smrti alebo javiacej príznaky ťažkej ujmy na zdraví, kto jej zároveň má možnosť i

schopnosť pomôcť a to bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.
Objektívna stránka tohto trestného činu je z hľadiska konania čisto omisívnym deliktom, spočívajúcom
iba v opomenutí konania /nie v aktívnom konaní/, teda v neposkytnutí potrebnej pomoci.
Trestná zodpovednosť za trestný čin neposkytnutia pomoci podľa § 177 pripadá do úvahy len vtedy, ak
z konania predpokladaného dispozíciou trestných činov neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 alebo

ods. 2 Trestného zákona nevznikli zavinene žiadne následky na živote alebo na zdraví poškodeného.
Ak také následky vznikli, v závislosti na forme zavinenia je potrebné skutok posúdiť aj podľa ustanovení
o poruchových trestných činoch proti životu a zdraviu uvedených napr. v § 149 Trestného zákona,
keďže ustanovenie § 177 Trestného zákona je vo vzťahu k uvedeným poruchovým deliktom vo vzťahu
subsidiarity a ich súbeh s týmto trestným činom je preto vylúčený.

Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie a to či už úmysel priamy /§ 15
písm. a/ Trestného zákona/ alebo úmysel nepriamy /§ 15 písm. b/ Trestného zákona/, ktorý sa vzťahuje
na všetky znaky skutkovej podstaty, najmä na to, že ide o osobu v nebezpečenstve smrti alebo javiacu
príznaky ťažkej ujmy na zdraví a na to, že takejto osobe neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže
urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, teda

- osoba, ktorej je potrebné pomôcť, musí byť buď v nebezpečenstve smrti alebo v stave, v ktorom javí
príznaky ťažkej ujmy na zdraví,
- nebezpečenstvo smrti, v ktorom sa takáto osoba nachádza, môže spočívať buď v takej situácii alebo v
zdravotnomstave,ktorýsamusíjaviťakopríznakyťažkejujmynazdravíačobolovkonkrétnomprípade,
- stav, v ktorom osoba javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví je taký stav, v ktorom osoba môže aj nemusí

byť postihnutá ťažkou ujmou na zdraví, stačí však, že zo všetkých okolností vyplýva, že by ňou mohla
byť postihnutá.
Potrebná pomoc je taká pomoc, ktorá je dostatočná na odvrátenie alebo zníženie nebezpečenstva smrti
alebo ďalšej ujmy na zdraví zranenej osoby, ide teda o pomoc potrebnú na ochranu života a zdraviapoškodeného, podľa okolností môže potrebná pomoc spočívať v ošetrení zranenej osoby na mieste
samom, privolaním odbornej pomoci, prevoze do nemocnice a pod.
Povinnosť poskytnúť potrebnú pomoc má každý, kto ju vzhľadom na okolnosti má možnosť poskytnúť

bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Je to najmä prvá pomoc, ktorú účinne môžu a sú schopný
poskytnúť tí, ktorí sú na dosah ohrozeného. Povinnosť poskytnúť potrebnú pomoc nemá teda iba
ten, kto by sa poskytnutím pomoci vystavoval riziku vzniku rovnako závažného alebo závažnejšieho
nebezpečenstva, v akom sa nachádzala ohrozená osoba.
Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že k incidentu došlo za účasti iba obžalovaného a poškodeného a že

teda iba obžalovaný vedel, že došlo k pádu poškodeného na vozovku a že ho zapríčinil on sám, teda
iba samotný obžalovaný vedel v akom stave bol poškodený pred pádom a následne i po tomto páde.
Obžalovaný podľa súdu vedel o tom, že poškodený pred pádom gestikuloval a komunikoval a vedel i to,
že po páde na vozovku poškodený nejavil ani bazálne životné funkcie a že v tomto stave bezvládnosti
ostal naďalej. Obžalovaný mohol teda predpokladať, že poškodený utrpel alebo mohol utrpieť zranenia,
ktorésaprejaviliakoťažkáujmanazdraví,keďževdôsledkuichvznikudošlokzánikuživotnýchprejavov

poškodeného. Za životný prejav u poškodeného nemožno prejavovať chrčanie, mrmlanie a chrápanie ak
sa pred pádom aktívne pohyboval a komunikoval. Ostatní svedkovia o tomto páde nevedeli, obžalovaný
o páde poškodeného na vozovku neinformoval ani jedného zo svedkov a títo nemohli hodnotiť jeho
zdravotný stav a prirodzene ho pripisovali stavu po požití alkoholických nápojov, navyše keď do kontaktu
s poškodeným prišli až neskôr a to až po jeho prenesení do objektu pohostinstva, po jeho prevoze

osobným motorovým vozidlom domov alebo po jeho uložení doma do postele.
Vzhľadom na takýto spôsob vyhodnotenia výpovedí obžalovaného a svedkov /aj vzhľadom na právny
názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho predchádzajúcich rozhodnutiach/ sa súd nemohol prikloniť
k tvrdeniam znalca H.. R. X. a k záverom znaleckého posudku o súdnej pitve, že osoba laická a bez
medicínskeho vzdelania nemôže sama vyhodnotiť zranenia poškodenej osoby ako zranenia javiace

príznaky ťažkej ujmy na zdraví alebo nebezpečenstvo jej smrti aj preto, že znalec vykonávajúci pitvu
poškodenej osoby nie je oprávnený hodnotiť dôkazy a ani sa vyjadrovať k otázke, či obžalovaná osoba
bola schopná rozpoznať ohrozenie zdravia alebo života poškodenej osoby, pretože jeho úlohou je len
popísať jednotlivé zranenia, mechanizmus ich vzniku a príčinu smrti poškodenej osoby.
Predmetná otázka je výlučne právnym záverom, ktorého vyslovenie prináleží len súdu samotnému.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného Ľ. M. pri tomto trestnom čine kvalifikoval
ako konanie trestne zodpovednej osoby a vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Trestného
zákona, pretože vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad,
že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia iného.

Obžalovaný Ľ. M. nebol doposiaľ súdne trestaný, nemá záznam vo všeobecnej evidencii priestupkov, z
miesta trvalého bydliska je hodnotený kladne a kladne ho hodnotí aj jeho zamestnávateľ.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému Ľ. M. vzal súd do úvahy všetky všeobecné
aj individuálne zásady pre ukladanie trestov, t. j. predovšetkým to, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov i to, že trest má postihnúť iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu, prihliadajúc pri tom na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, samotnú osobu
páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a to v podobe
vedenia riadneho spôsobu života podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a v podobe spáchania dvoch

trestných činov podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona a po takto vyhodnotených zásadách dospel k
záveru, že u obžalovaného Ľ. M. sa dosiahne tento účel uložením úhrnného podmienečného trestu
odňatia slobody vo výmere 20 /dvadsať/ mesiacov, s odkladom výkonu trestu odňatia slobody na
skúšobnú dobu v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov.
Podľa súdu nebolo nevyhnutnou podmienkou, aby obžalovanému bol uložený iný druh trestu alebo iná

výmera trestu odňatia slobodu či skúšobnej doby a uloženie vyššie uvedeného trestu odňatia slobody a
skúšobnej doby si vyžadovali tak konkrétne okolnosti prípadu ako aj individuálna a generálna prevencia
takto uloženého druhu trestu.
O nároku poškodenej strany F. Š. súd v adhéznom konaní nerozhodoval a odkázal ju s jej nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže rozhodovanie o jej nároku by presiahlo rámec

tohto konania.
- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.
- osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti a javila príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytol potrebnú
pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.