Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Cb/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216212704
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7216212704.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: VARIAKOV a.s., so sídlom v Košiciach, Vstupný areál
U. S. Steel, IČO: 00 594 750, právne zastúpený JUDr. Ján Martinec, advokát, so sídlom v Košiciach,
Werferova 1, proti žalovanému: Steelstav, s.r.o. Košice, so sídlom v Košiciach, Vstupný areál U.S. Steel,
IČO: 36 595 543, v konaní o zaplatenie 344,76 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odpor žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice II zo dňa 27.5.2016, č.k. 35Cb

87/2016-15 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 25.5.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného ku
povinnosti zaplatiť sumu 344,76 € s príslušenstvom, titulom neuhradenia časti kúpnej ceny výpalkov.

V danej právnej veci súd dňa 10.5.2015 vydal platobný rozkaz 27.5.2016, č.k. 35Cb 87/2016-15, ktorý

bol žalovanému doručený dňa 17.6.2016.

Dňa 30.6.2016 žalovaný podal na súde odpor proti predmetnému platobnému rozkazu, v ktorom bez
ďalšieho uviedol, že dlžná čiastka je nesprávna.

Podľa ust. § 267 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, odpor proti platobnému rozkazu sa musí

vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení
žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K
odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O
tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený. Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí
byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia
(vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 1999, sp. zn. 2 Cdo 124/98).

V danej veci súd odpor v zmysle ust. § 267 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odmietol ako

podaný bez odôvodnenia vo veci samej, pretože žalovaný v podanom odpore vecne ani právne
nespochybnil opodstatnenosť uloženej povinnosti. Žalovaný síce spochybnil výšku uloženej povinnosti,
avšak toto spochybnenie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súd pripomína, že zrušenie platobného
rozkazu na základe odporu spĺňajúceho zákonné podmienky znamená pre žalovaného vytýčenie
termínu pojednávania, a teda začatie štandardného, „neskráteného“ konania, ktoré so sebou prináša,
prirodzene, aj ďalšie trovy. Ak žalovaný netvrdí, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje, neexistuje,

resp. spochybňuje jej výšku bez akéhokoľvek zdôvodnenia, súd nemá dôvod predpokladať, že existuje
dôvod, pre ktorý by bolo treba takú pohľadávku ako predmet konania prejednať v riadnom konaní. Súdtotiž pri vydaní platobného rozkazu vychádzal z tvrdení žalobcu a predložených dôkazov, pričom tieto
jeho tvrdenia spochybnené v podanom odpore neboli.

V súlade s cit. zákonnými ustanoveniami súd odmietol odpor žalovaného, keďže bol podaný bez
odôvodnenia, hoci bol o následkoch podania neodôvodneného odporu poučený vo vydanom platobnom
rozkaze.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od

doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je
súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v

čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a
okolnosti sporu možné a účelné.