Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112202321
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112202321.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Z. M. - Z., M. nad L. XXX, P.: XX XXX XXX, zastúpený
Z.. Z. F., advokátom, N. XX, D., proti žalovanému: N. vodárenská spoločnosť a.s., E. XX, E., P.: XX XXX
XXX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku X. súdu E. I, č.k.
XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi XXX,XX eur s X % úrokom

od XX.X.XXXX do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,XX eur

s X % úrokom od XX.X.XXXX do zaplatenia do X dni odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania XXX,XX eur na
účet právneho zástupcu žalobcu do X dni odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia
XXX,XX eur s úrokom z omeškania z toho dôvodu, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o

poskytovaní stravy pre jeho zamestnancov. V tejto zmluve sa účastníci konania dohodli na podmienkach
zabezpečenia stravy pre zamestnancov žalovaného tak, že objednanú stravu bude žalobca dodávať
na určenú adresu vo varniciach patriacich žalovanému a v zmluve dohodli jednomesačnú výpovednú
lehotu, ktorá začne plynúť nasledujúcim dňom po dni doručenia výpovede druhej strane. Žalovaný
od XX.X.XXXX odmietol odoberať stravu a žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z tejto zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX, ktorú žalobca prevzal XX.X.XXXX, preto výpovedná lehota začala plynúť XX.X.XXXX a

ukončila sa XX.X.XXXX. Od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX žalovaný neodobral žiadnu stravu pre svojich
zamestnancov, čím porušil zmluvné dojednanie ohľadom výpovednej lehoty, počas ktorej bol povinný
naďalej plniť predmet zmluvy - odoberať stravu zabezpečovanú žalobcom. Žalobcovi tým vznikla škoda
vo forme ušlého zisku v žalovanej sume XXX,XX eur. Pri výpočte výšky ušlého zisku vychádzal z
kalkulovaného zisku v rozsahu XX % ceny fakturovanej za poskytnutú stravu, pričom priemerná hodnota
mesačného plnenia pre žalovaného bola XXX,XX eur a pri priemernom počte XX pracovných dní je

priemerné plnenie určené na deň v rozsahu XX,XX eur.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmluve nebol dohodnutý ani minimálny ani maximálny počet
obedov, ktoré mal žalovaný povinnosť odoberať od žalobcu, pretože objednávky sa realizovali vždy do
X.XX hod. v konkrétny pracovný deň. Až po uplynutí mesiaca sa vyhotovila objednávka na presný počet
odobratých obedov. Ďalej žalovaný uviedol, že nebol spokojný s kvalitou a kvantitou dodávaného jedla,

načo žalobcu upozornil, ale k náprave nedošlo, preto bola daná žalobcovi výpoveď z predmetnej zmluvy.
Uviedol, že teoreticky mohol objednať u žalobcu jeden obed denne, avšak toto nechcel urobiť, pretožeby to bolo pre žalobcu neekonomické a stratové, preto prestal odoberať všetky obedy. Ďalej uviedol, že
výška ušlého zisku nie je vypočítaná správne, pretože vychádza z nesprávneho predpokladu o existencii
objednávok okolo XX obedov denne počas celých XX pracovných dní. Toto nepovažuje žalovaný za

správne, pretože presný počet obedov aký by si zamestnanci objednali nie je možné predpokladať,
ak zamestnanci neboli spokojní s kvalitou dodávaného jedla. Žalobca uplatnenou sumou XXX,XX eur
nevyčíslil ušlý zisk, ale išlo o cenu obeda, ako keby bola vystavená riadna faktúra. Túto faktúru však
žalovaný nemohol žalobcovi uhradiť, pretože neobsahoval ako prílohu objednávku odsúhlasenú oboma
stranami. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, že dňa
XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o poskytovaní stravy pre zamestnancov spoločnosti. Z čl. II tejto zmluvy
vyplýva, že objednávanie - nahlasovanie stravy je do X.XX hod. v konkrétny deň a odobraté obedy
bude žalovaný ako odberateľ uhrádzať mesačne na základe predloženej faktúry, ktoré uhradí do XX
dní od doručenia faktúry. V čl. P. zmluvy dohodli, že zrušiť zmluvu možno dohodou alebo výpoveďou

ktoroukoľvek zmluvnou stranou z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez udania dôvodu s jednomesačnou
výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť nasledujúcim dňom po dni doručenia výpovede druhej zmluvnej
strane. Akékoľvek zmeny tejto zmluvy môžu byť vykonané len po vzájomnej dohode zmluvných strán
vo forme písomných dodatkov. V konaní taktiež nebolo sporné, že dňa XX.X.XXXX žalovaný vypovedal
zmluvu o poskytovaní stravy pre zamestnancov spoločnosti, ktorú doručil žalobcovi XX.X.XXXX,

preto od nasledujúceho dňa XX.X.XXXX začala plynúť jednomesačná výpovedná lehota, ktorá sa
ukončila XX.X.XXXX. Taktiež zo zhodného tvrdenia účastníkov konania vyplynulo, že od XX.X.XXXX do
skončenia výpovednej doby XX.X.XXXX žalovaný žiadnu stravu pre svojich zamestnancov neobjednal.

Súd prvého stupňa mal za preukázané z výpovedí svedka P.. X., že pracovníci žalovaného neboli

spokojní s gramážou a kvalitou stravy, ktorú poskytoval žalobca. Viackrát na to žalobcu ústne upozornili,
ale k náprave nedošlo, napriek jeho prísľubom, preto žalobcovi oznámili v piatok XX.X.XXXX, že od
pondelka stravu nebudú odoberať a prevzali od žalobcu varnice, v ktorých bola dodávaná strava.
Svedkyňa F. vo svojej výpovedi uviedla, že strava poskytovaná žalobcom bola nekvalitná, jedlá neboli
chutné, zemiaky neboli omastené, hranolky boli premastené, gramáž nebola postačujúca. Viackrát na

to upozorňovala žalobcu, ale bezvýsledne. V jednom prípade nebola ani ochotná zaplatiť za takto
poskytnutý obed a žalobca to nakoniec uznal.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 373, 379 Obchodného zákonníka
upravujúcich náhradu škody a ušlého zisku a dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným

bola uzatvorená zmluva o poskytovaní stravy na dobu neurčitú, ktorú bolo možné jednostranne
vypovedať ktoroukoľvek zmluvnou stranou bez akéhokoľvek dôvodu s jednomesačnou výpovednou
lehotou. Napriek dohodnutej jednomesačnej výpovednej lehote žalovaný si u žalobcu stravu od
XX.X.XXXXneobjednal,čímporušilprávnupovinnosťvyplývajúcuzozmluvy-riadneobjednaťaodobrať
ponúkané dohodnuté plnenie, čím bol naplnený jeden zo zákonných predpokladov zo vzniku práva

na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú
námietku žalovaného o poskytovaní nevyhovujúcej stravy po kvantitatívnej a kvalitatívnej stránke,
pretože žalovaný mal možnosť zmluvu vypovedať hneď po zistení, že strava podávaná žalobcom
nie je kvalitná. Z predložených faktúr, ktorými žalobca fakturoval dodávané obedy pre žalovaného od
januára XXXX do mája XXXX nie je možné vyvodzovať klesajúcu spotrebu a evidentný nezáujem

stravníkov o poskytovanú stravu. Dohodnutá jednomesačná výpovedná lehota bola primeraná na to,
aby žalovaný nespokojnosť s kvalitou stravy riešil výpoveďou skôr a aby dodržal zmluvne dohodnuté
lehoty, preto podľa názoru súdu prvého stupňa boli splnené predpoklady pre vznik práva pre náhradu
škody zo strany žalobcu od žalovaného, pretože ak by žalovaný plnil dohodnuté zmluvné podmienky
a dodržal dohodnutú výpovednú lehotu, žalobca by bol poskytoval dohodnuté plnenie naďalej podľa

objednávky a fakturoval cenu poskytnutého plnenia. Tým, že žalovaný neobjednal ani jeden obed počas
výpovednej lehoty, vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku, ktorá je v príčinnej súvislosti s
konaním žalovaného. Tým došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvnej povinnosti a vzniku škody u
žalobcu. Základ žaloby je preto dôvodný a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ušlého zisku. Ušlý zisk
spočíva v majetkovej újme spočívajúcej v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k

rozmnoženiu jeho majetku tak ako sa dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod veci. V prejednávanej
veci za obdobie od XX.X.XXXX, odkedy neboli obedy objednávané do uplynutia výpovednej lehoty dňa
XX.X.XXXX, teda za XX pracovných dní pri fakturovanej cene obedov XX,XX eur to predstavuje X
XXX,XX eur. Súd prvého stupňa vzhľadom k tomu, že žalobca uviedol, že vychádzal z kalkulovanéhozisku XX % ceny fakturovanej za poskytnutú stravu, že by sa dal považovať takýto rozsah za primeraný
a najviac sa približujúci realite a preto určil výšku ušlého zisku v rozsahu XX % zo sumy X XXX,XX
eur, teda vo výške XXX,XX eur. Na náhradu tohto ušlého zisku XXX,XX eur súd prvého stupňa zaviazal

žalovaného spolu so zákonnými úrokmi z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo
výške X % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia, teda odo dňa prevzatia výzvy žalobcu na zaplatenie
ušlého zisku.

V prevyšujúcej časti súd prvého stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a trovy konania pomerne
rozdelil tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech vo výške XX,XX % a neúspech XX,XX %, čo
predstavuje rozdiel XX,XX %, priznal náhradu trov konania v rozsahu XX,XX %. Trovy konania žalobcu
pozostávajú zo súdneho poplatku XX,XX eur a z trov právneho zastúpenia XXX,XX eur za X úkony
právnejslužbypoXX,XXeur(prípravaaprevzatiezastúpenia,predžalobnávýzva,podaniežaloby,účasť

na pojednávaní dňa XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX a režijný paušál X x X,XX eur a X x X,XX eur a cestovné
motorovým vozidlom z D. do E. a späť XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX vo výške XX,XX a XX,XX eur a
náhradu za stratu času X x XX,XX eur. Na náhradu týchto trov konania v celkovej výške XXX,XX eur
súd prvého stupňa zaviazal neúspešného žalovaného.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti všetkým
jeho výrokom. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol
preto aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne, alebo aby vec zrušil a vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že uzatvoril so žalobcom predmetnú zmluvu o poskytovaní stravy pre

svojich zamestnancov vo svojom závode v D.. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané svedeckými
výpoveďamisvedkovP..X.aM.F.,žepracovnícižalovanéhonebolispokojnískvalitou,pestrosťoustravy
a malými porciami. Na to bol žalobca upozorňovaný priebežne a to telefonicky pracovníkmi žalovaného
aj osobne zo strany P.. X.. Asi mesiac pred ukončením zmluvného vzťahu došlo k osobnému stretnutiu
so žalobcom, ktorý bol upozornený na nespokojnosť pracovníkov žalovaného s poskytovanou stravou a

žiadali upraviť aj cenu lístka tak, aby sa zväčšili porcie a spestrila strava. Žalobca na toto nereagoval a
množstvo ani kvalitu jedla neupravil. Keďže sa množili reakcie pracovníkov spočívajúce v nespokojnosti
s poskytovanou stravou, musel žalovaný vec riešiť. Vzhľadom k tomu, že závod žalovaného kde sa
výdaj stravy realizoval, bol vzdialený od centra mesta a počas krátkej obedňajšej prestávky, pracovníci
žalovaného boli nútení odoberať aj nekvalitnú stravu v závode žalovaného. To je dôvod, pre ktorý sa

nespokojnosť pracovníkov žalovaného nemohola odraziť v nižšom počte odobratých obedov aj napriek
nespokojnosti so stravou. Uviedol, že zo strany žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zmluvy s čím
sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Ďalej žalovaný uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého
stupňa, že mal možnosť zmluvu vypovedať ihneď po zistení, že strava je nekvalitná. K tomu uviedol, že
podľa tohto záveru súdu mal aj naďalej počas plynutia výpovednej doby odoberať nekvalitnú stravu. Toto

považuje za absolútne nelogickú úvahu. Práve konaním žalobcu, tým že poskytoval nekvalitnú stravu
a nevykonal nápravu, došlo k porušeniu zmluvy a preto žalobca nemá nárok na ušlý zisk do uplynutia
výpovednej doby. Ďalej žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu
ochranu.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené XX.X.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde

o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého by
bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný namieta to, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy
nevyhodnotilvsúladesustanovením§132Občianskehosúdnehoporiadku.Znamenáto,žeodôvodňuje

to odvolacím dôvodom uvedeným v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., podľa ktorého súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nezobral do úvahy všetky
skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci a tieto nesprávne vyhodnotil a preto vo veci nesprávne
rozhodol.Odvolací súd považuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvého stupňa nedostatočne
zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci.

Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov
súdom, nezodpovedá ustanoveniu § 132 Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd prvého stupňa
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania a nevyšli najavo ani v priebehu

konania, alebo ak prvostupňový súd neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo inak, alebo že je v hodnotení dôkazov logický rozpor.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd pri prejednávaní veci a pri rozhodovaní musí nielen rešpektovať
právo, ale výklad a aplikácia práva musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť
predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a

formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušným
právnym predpisom. V právnom štáte nejde iba o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým
o dodržiavanie takých pravidiel chovania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok
vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumne usporiadať vzťahy
medzi účastníkmi konania. Také riešenie sporov, ktoré sa prieči požiadavke rozumného usporiadania

vzťahov je neprijateľné. Súdom jednoznačne prináleží, aby sa zaoberali otázkou, či mechanická
aplikácia zákona nemôže priniesť absurdne dôsledky. V prípade, že by aplikácia zákona viedla k takýmto
dôsledkom, súd je povinný ju odmietnuť a má zvoliť taký výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a
účelom zákona a bude racionálny a spravodlivý.

Súd prvého stupňa vec posúdil podľa ustanovení § 373 a § 379 Obchodného zákonníka o náhrade škody
a ušlého zisku a vychádzal pritom iba zo zmluvných práv a povinností účastníkov konania vyplývajúcich
z uzatvorenej zmluvy o poskytovaní stravy z XX.XX.XXXX. Vôbec však neposudzoval práva a povinnosti
účastníkov konania, ktoré pre nich vyplývajú zo zákona - z Obchodného zákonníka, keďže predmetný
vzťah účastníkov konania vznikol pri ich podnikateľskej činnosti.

V konaní vyplynulo z výpovedí P.. X. a Z. F. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, že žalovaný opakovane
upozorňoval žalobcu na nekvalitu stravy, aj 5 - X krát do mesiaca počas odoberania stravy od januára
XXXX do XX.X.XXXX. Znamená to, že súd prvého stupňa mal zamerať dokazovanie na posudzovanie
predmetnej dodávky podľa predmetnej zmluvy o poskytovaní stravy pre zamestnancov žalovaného,

ktorá ako typ zmluvy nie je upravená v Obchodnom zákonníku, preto podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka je možno posúdiť ju ako zmluvu nepomenovanú (inominátnu). Je treba uviesť, že súd prvého
stupňa ani predmetnú zmluvu vôbec právne neposúdil a neuviedol v odôvodnení rozhodnutia aký typ
zmluvy účastníci konania uzatvorili. Pri uzatvorení inominátnej zmluvy má význam ustanovenie § 491
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na záväzky vznikajúce zo zmlúv zákonne neupravených,

treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky k nim najbližšie, pokiaľ samotná zmluva
neurčuje o aký typ zmluvy ide. Ide tu o analógiu zákona (analógia legis). Pre obchodnoprávne vzťahy
to znamená, že pokiaľ určitá otázka v zmluve nie je upravená, prednostne sa použijú ustanovenia
Obchodného zákonníka pred zákonnou úpravou v Občianskom zákonníku.

Za záväzky najbližšie k predmetnej zmluve o dodávke stravy je možné považovať kúpnu zmluvu
upravenú v ustanoveniach § 409 - § 470 Obchodného zákonníka, podľa ustanovenia § 422 Obchodného
zákonníka o vadách tovaru a § 428 Obchodného zákonníka o podaní správy predávajúceho kupujúcemu
o vadách dodaného tovaru a § 436 Obchodného zákonníka o nárokoch kupujúceho voči predávajúcemu
v dôsledku vád dodaného tovaru, vrátane práva kupujúceho na odstúpenie od zmluvy. Je treba

preto prihliadať na to, že pre podanie správy o vadách tovaru nie je vyžadovaná písomná forma,
vzhľadom na neformálnosť obchodnoprávnych vzťahov, ak sa preukáže, že správa o vadách dodávky
bola oznámená ústne. Na uplatnenie nároku v dôsledku porušenie zmluvy podstatným spôsobom vo
forme odstúpenia od zmluvy podľa § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, zákon taktiež
nevyžaduje písomnú formu. Účastníci konania však v predmetnej zmluve v čl. P./X dohodli písomnú

formu iba pre zmenu zmluvy, nie pre iné právne úkony vyplývajúce z tejto zmluvy. Je treba uviesť,
že jednostranne odstúpiť od zmluvy podľa § 351 a § 441 Obchodného zákonníka možno vtedy, ak
na ďalšom trvaní zmluvy nemá záujem ktorákoľvek zo zmluvných strán bez akéhokoľvek dôvodu,
alebo ak došlo k závažnému narušeniu zmluvného vzťahu jednou zo zmluvných strán. Odstúpenie odzmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný účastníkovi, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia
povinnej strane. Uskutočňuje sa v prípadoch ustanovených zákonom alebo dohodnutých v zmluve. Jeho
dôsledkom je zrušenie záväzkového vzťahu zo zmluvy. V obchodnoprávnych vzťahoch odstúpením

od zmluvy zanikajú účinky zmluvy okamihom odstúpenia (ex nune). Odstúpenie od zmluvy v prípade
porušenia zmluvných povinností má sankčný charakter pre druhú zmluvnú stranu.

Súd prvého stupňa vec neposudzoval podľa týchto ustanovení. Preto nedostatočne zistil skutkový stav
veci a vec nesprávne právne posúdil.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým súd zaviazal žalovaného ako odvolateľa na zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom a v
zrušenom rozsahu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vec opätovne prejednať a posúdiť ju podľa uvedených ustanovení

Obchodného zákonníka o vadách dodávky a posúdiť či došlo pri prevzatí varníc dňa XX.X.XXXX k
odstúpeniu od zmluvy v dôsledku porušenia zmluvy zo strany žalobcu podstatným spôsobom. Následne
bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť žalobcom uplatnený nárok na ušlý zisk vo výške XXX,XX eur
s príslušenstvom, potom ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom už právoplatne rozhodol o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti uplatnenej pohľadávky.

Odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, pretože žalovaný nie je osobou oprávnenou na podanie
odvolania proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba voči nemu zamietnutá, pretože zamietnutie
žaloby znamená úspech žalovaného a úspešný účastník konania nemôže podať proti takémuto výroku

rozsudku odvolanie.

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
tomto zrušujúcom rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 2 O.s.p. aj o trovách
tohto odvolacieho konania.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.