Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/178/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204603
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110204603.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Gizely Majerčákovej a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobkyne J.. H. D., Q.. XX.X.XXXX,
bývajúcej v M. Q. T. - Ú., F. Č.. XX/XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Moldavská cesta č. 21/A, proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v
Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Boženy Nemcovej č. 22, o zaplatenie 5.464,22 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I, zo dňa 21.5.2013, č. k. 36C/28/2010-343 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,46 eura, ktorú je žalovaná p o v i n
n á zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa:
a/ zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 2.503,95 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
25.10.2012 do zaplatenia,
b/ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
c/ konanie o vzájomnom návrhu o určenie, že poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou podľa
poistnej zmluvy č. 0027300061 zo dňa 23.10.1997 trvá a žalovaná má voči žalobkyni právo na poistné
vo výške 17,1280 eura mesačne od uzavretia poistenia do 24.10.2007 zastavil
d/ v prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovanej zamietol
e/ zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne vo výške 769,93
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku
f/ zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť súdny poplatok 151 eur na účet Okresného súdu Košice I do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa pôvodne domáhala určenia, že poistný vzťah medzi
účastníkmi konania vyplývajúci zo Zmluvy o poistení č. 0027300061 zo dňa 3.11.1997 trvá, v dôsledku
zániku poistenia uplynutím času, na ktorý bola poistná zmluva uzavretá (do 24.10.2012) navrhla
zmenu žalobného návrhu a žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie poistnej sumy 2.526,75
eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 25.10.2012 do zaplatenia, teda na základe rovnakého
skutkového základu namiesto určovacieho výroku žiadala peňažné plnenie. Vzhľadom na to, že výsledky
doterajšieho konania o určenie platnosti zmluvy mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu
na plnenie z poistnej zmluvy, súd prvého stupňa podľa § 95 O.s.p. zmenu návrhu pripustil. Žalobkyňa

sa v zmenenom návrhu domáhala od žalovanej okrem zaplatenia poistného plnenia vo výške 2.503,95
eura aj zaplatenia dvoch splátok poistného titulom bezdôvodného obohatenia á 2x 342,- Sk), v priebehu
konania však vzala v tejto časti svoj návrh späť a za súhlasu žalovanej súd v tejto časti konanie podľa
§ 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.

Rozhodol aj o vzájomnom návrhu žalovanej, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že poistný vzťah medzi
žalobkyňou a žalovanou trvá a žalovaná má voči žalobkyni právo na poistné vo výške 17,1280 eura
mesačne od uzavretia poistenia do 24.10.2007 a pre prípad, že tento návrh súd zamietne, žiadala určiť,
že uvedený poistný vzťah trvá a žalobkyňa má voči žalovanej právo na poistnú sumu pre prípad dožitia
sa konca poistenia vo výške 1.810,5623 eura a pre prípad, že aj tento návrh bude zamietnutý, žiadala
určiť, že poistný vzťah podľa predmetnej poistnej zmluvy trvá v časti poistenia rizika smrti a v časti
poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol. Navrhovala, aby súd ju zaviazal na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške časti poistného plnenia uhradeného žalobkyňou za poistenie rizika dožitia sa konca
poistenia a pre prípad, že súd zamietne všetky prvý, druhý alebo tretí variant návrhu, žiadala určiť, že
poistný vzťah podľa predmetnej poistnej zmluvy trvá a žalobkyňa má voči nej právo na poistnú sumu
pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške určenej súdom.

Žalovaná so súhlasom žalobkyne v priebehu konania vzala čiastočne vzájomný návrh späť v časti prvého
petitu, t. j. o určenie, že poistný vzťah trvá a žalovaná má právo na poistné vo výške 17,1280 eura
mesačne od počiatku poistenia do 21.10.2012, preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. súd konanie v tejto časti
zastavil.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 3.11.1997 poistnú zmluvu so začiatkom
poistenia 24.10.1997 a s koncom poistenia 24.10.2012 s dobou platenia poistného 10 rokov vo výške
342,- Sk (11,35 eura) mesačne. Žalovaná sa zaviazala vyplatiť žalobkyni pre prípad smrti poistnú
sumu 50.000,- Sk (3.319,39 eura) a pre prípad dožitia poistnú sumu 75.434,- Sk (2.503,95 eura). Ďalej
vychádzal zo zistenia, že žalovaná listom zo dňa 10.6.2008 oznámila žalobkyni, že dňom 16.05.2008
došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie a taktiež na základe ustanovenia Občianskeho zákonníka v nadväznosti na jej list v prepočte
pri produkte UDP-K. V liste ďalej žalovaná uviedla, že suma 29.518,- Sk bude žalobkyni vyplatená ako
odbytné.

Z uvedených zistení vyvodil súd prvého stupňa záver, že žalovaná v konaní nepreukázala, žeby
došlo k dohode o zmene poistných podmienok, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, že by bola
naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť poistnej zmluvy alebo že by došlo dohodou
k nahradeniu doterajšieho záväzku novým záväzkom. Podľa článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných
podmienok, na ktoré poukazovala žalovaná vo svojom liste, súd uviedol, že podľa tohto ustanovenia
mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenia žalovanej, teda nemohli spôsobiť
deklarované účinky zániku poistenia vzniknutom na základe poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu
ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej účastníkmi, neodporujú zákonu, ani ho neobchádzajú a ani nie
sú v rozpore s dobrými mravmi. Súd bol toho názoru, že poisťovňa, ako aj iní podnikatelia, musí
rátať s určitým rizikom z podnikania. Ohľadne otázky nemožnosti plnenia súd uviedol, že zmenou
právnej úpravy nenastala objektívna nemožnosť plnenia. Žalovaná v konaní dostatočným spôsobom
nepreukázala ani jedno tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa už stalo nemožným, a teda
v tej časti zaniklo. Súd bol toho názoru, že ak je splnenie možné len subjektívne - iba pre dlžníka,
záväzok nezaniká. V tomto prípade nejde o objektívnu nemožnosť plnenia a po uzavretí poistnej zmluvy
nedošlo ani k takej zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné
plnenie z tejto zmluvy. Taktiež zo skutočnosti, že v zmluve nebola určená výška poistného na základe
poistných matematických metód v zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve, nemožno všeobecne
usudzovať, žeby táto inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojím obsahom a
účelom odporovala zákonu. V konaní, teda podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo preukázané, aby
bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy, teda má
súd za to, vychádzajúc z ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že poistná zmluva je
platná, dohodou nedošlo k zmene podmienok ani k zániku poistenia pred dohodnutou dobou, preto
žalobe na vyplatenie poistného plnenia dohodnutého pre prípad dožitia vyhovel. V zmysle § 517 ods.1,2
Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. 87/1955 Z. z. účinného od 1.1.2009 priznal žalobkyni aj úrok z
omeškania vo výške 8,75% zo sumy 2.503,95 eura od 30.6.2012, t. j. nasledujúci deň po tom, ako
poistná zmluva zanikla uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá.

Žalovaná v konaní trvala na svojom vzájomnom návrhu o určenie, že poistný vzťah trvá, žalobkyňa má
voči nej nárok na poistné plnenie vo výške 1.810,56 eura, alternatívne, že poistný vzťah trvá v časti pre
prípad smrti, že zanikol v časti poistenia dožitia a že žalobkyňa je povinná žalovanej zaplatiť bezdôvodné
obohatenie, alternatívne, že poistný vzťah trvá a žalobkyňa má voči žalovanej právo na poistnú sumu
pre prípad dožitia vo výške určenej súdom. Súd zamietol vzájomný návrh žalovanej s poukazom na
ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p., keďže žalovaná uplynutím doby poistenia 24.10.2012 nemá právny
záujem na takomto určení a už rozhodnutím o návrhu žalobkyne, kde je vyriešený celý predmet konania
(aj čo sa týka vzájomného návrhu), preto vzájomný návrh neobstojí.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a keďže žalobkyňa
mala v konaní neúspech len v nepatrnej časti ( konanie bolo pre čiastočné späťvzatie návrhu - 2 x 342,-
Sk zastavené). Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou 769,93 eura (odmena,
režijný paušál, a DPH), pričom podrobne právne zdôvodnil ich výšku.
Keďže žalobkyňa je oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a mala vo veci úspech v prevažnej časti, v
súlade s § 2 ods. 2 citovaného zákona na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal súd žalovanú vo výške
151 eur (pol. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov).

Proti všetkým výrokom rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť
a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zákonom č. 186/2004 Z. z. bol novelizovaný zákon
č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, do ktorého bol s účinnosťou od 1.5.2004 v súvislosti so vstupom SR do
EÚ vložený úplne nový § 31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich
umiestnenia (pozn. dnes § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve). Poukázala, že dokazovaním
v rámci tohto konania bolo spoľahlivo preukázané (predloženými listinnými dôkazmi vrátane znaleckého
posudku č. 4/2008 spoločnosti AUDIT - spol. s.r.o., ako aj protokolu Národnej banky Slovenska o
vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007), že poistné v prípade poistného produktu UDP-
K u žalovanej nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného
zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a
spôsobu ich umiestnenia, teda že poistné bolo určené v nižšej výške, ako správne poistno-matematicky
malo byť. Podľa ustanovenia § 70a zák. č. 186/2004 Z. z. bolo jej povinnosťou postupovať v súlade
so zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť
svoje právne pomery s novými ust. zák. č. 95/2002 Z. z. V dôsledku toho, že žalobkyňa neakceptovala
jej návrh na vykonanie dohody o zmene obsahu predmetných zmlúv, došlo k vzniku jej objektívnej,
následnej právnej nemožnosti pôvodného plnenia.

Predmetná poistná zmluva spadá plne do režimu podľa ustanovenia § 67 zákona o poisťovníctve, to
znamená, že aj napriek tomu, že poistná zmluva vznikla pred účinnosťou tohto zákona, spravuje sa
ustanoveniami tohto zákona a poistné musí byť od účinnosti zákona určené v súlade s § 31a, čo však
v prípade poistnej zmluvy žalobcu bolo preukázané, že tak nie je. Závery súdu prvého stupňa, že
medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zmene vzájomných práv a povinností, vyplývajúcich z predmetnej
poistnej zmluvy, nie sú dôvodné, keďže v konaní túto skutočnosť ani netvrdila. Súd prvého stupňa
nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, keď si nevyžiadal z Ministerstva financií SR, resp. od NBS správny spis,
obsahujúci rozhodnutie Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995, ktorého vykonanie
navrhla žalovaná ako dôkaz za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií SR
došlo v roku 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch
UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v roku 2004 dostalo do rozporu so zákonom a spôsobilo
nemožnosť plnenia na strane žalovanej a nevykonal ani výsluch H.. Š. - generálneho riaditeľa správy
poistenia odporcu. Pokiaľ by súd tieto dôkazy vykonal, dospel by k záveru o zodpovednosti Ministerstva
financií SR za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu s poistno-
matematicky nesprávne určeným poistným predávať. V prejednávanej veci sa poistná zmluva dostala
vplyvom dvoch okolností (schválenie nesprávnych vzorcov MF SR a zmena zákona o poisťovníctve)
do rozporu so zákonom, a to od 1.5.2004. Žalovaná sa v krátkom čase po zistení uvedenej novej
okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobcom dohodu, ktorou by rozpor so zákonom odstránila, avšak

bezvýsledne. Spravodlivé by bolo rozhodnutie, ak by súd súbežne konal o všetkých alternatívnych
petitoch vzájomného návrhu žalovanej, ktorý si uplatnila voči žalobkyni a rozhodnutie súdu o zastavení
a zamietnutí týchto vzájomných návrhov je vecne nesprávne a nezodpovedá skutkovému stavu prípadu.
Nie jej vinou a nemohla predvídať, že poistno - matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne
schválený štátnym orgánom. Podľa žalovanej ide o vyriešenie otázok zásadného právneho významu,
o ktorej nebolo dosiaľ rozhodované, preto žiadala v prípade, že sa odvolací súd stotožní s právnym
názorom súdu prvého stupňa pripustiť dovolanie. Ide o posúdenie,
- či za novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť
poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka
na základe § 31a a § 70a ods. 1 zák. č. 95/2002 Z. z., či vznikla povinnosť poisťovni plniť aj rozdiel medzi
dohodnutým plnením a plnením určeným v súlade s predpismi,
- či pre rozpor určenia poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa
konca poistnej doby mohlo dôjsť už počas trvania poistenia k zániku právneho vzťahu pre nemožnosť
pokračovania v ďalšom poistení.
Výrok o trovách konania a o zaplatení súdneho poplatku namietala žalovaná z dôvodu, že sú priamo
závislé od výroku vo veci samej, ktorý žalovaná napadla.

V odvolaní žalovaná uviedla, že osobitným návrhom sa domáha prerušenia konania v štádiu odvolacieho
konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v inom obsahovo totožnom spore
rozhodol odvolací súd - Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Co/212/12 zo dňa 24.10.2012 o
prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu a jej vyriešenie bude mať
podstatný vplyv aj na toto prebiehajúce konanie.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroku rozsudku súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že
poisťovňa musí dodržať všetky podmienky pôvodnej poistnej zmluvy a jej dodatku. Súd prvého
stupňa sa dostatočným spôsobom a správne vyporiadal so všetkými okolnosťami, vec správne
posúdil vo všetkých namietaných skutočnostiach v odvolaní. V konaní bola dostatočne preukázaná
potreba rozlišovania verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu a verejnoprávna regulácia nevedie
k modifikácii obsahu zmluvy a možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromnoprávne vzťahy. Aj
námietku neprejednania v konaní vzájomnej žaloby je bezpredmetná, pretože ceny a sumy určovala
a dohodovala v zmluve žalovaná a nie tretí subjekt. K pripusteniu dovolania uviedla, že v obdobnom
konaní odvolacím súdom už bolo dovolanie pripustené, preto nie je hospodárne opätovné pripúšťanie
dovolania aj vzhľadom na možnosť plurality názorov.

Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z. ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. riadne oznámené.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného
skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Súd
prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie a preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s ust.
§ 132 O.s.p., správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania a o zaplatení súdneho
poplatku žalovanou. Postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť
pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci spočívajúci v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z
dôvodu nemožnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil ak dospel k záveru, že poistenie
zaniklo až uplynutím dohodnutej doby a nárok žalobkyne na vyplatenie dohodnutého poistného plnenia
pre prípad dožitia je oprávnený v ňou uplatnenej výške. Správne súd konštatoval, že k zániku poistenia
nedošlo v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej a

rovnako správne konštatoval, že k zániku zmluvného vzťahu nedošlo ani z dôvodu nemožnosti plnenia
zo strany žalovanej, že nedošlo ani k novácii záväzku, pretože chýba obojstranná dohoda v tomto smere.

Aj keď ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve stanovilo poisťovniam povinnosť určiť
výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich
umiestnenia, neznamená to však, že pred účinnosťou tohto ustanovenia žalovaná nemala povinnosť
určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov. Práve naopak ako žalovaná vo svojich podaniach uviedla v
roku 1995 Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako dozorný orgán nad poisťovníctvom jej schválilo
kalkuláciu poistnej sadzby UDP-K v rámci obchodného plánu. Táto kalkulácia bola označená za správnu
aj v roku 1999 (porovnaj protokol o kontrole zo dňa 4.6.1999 - č. l. 77) a za správnu bola označená aj
Úradom pre finančný trh dňa 13.2.2003 (porovnaj protokol o vykonanom dohľade - č. l. 80). Žalovaná
bola teda toho názoru, že pri kalkulácii produktu UDP-K, t.j. pri stanovení poistného postupovala v
súlade s takým vzorcom, ktorý bol aprobovaný a opakovane verifikovaný orgánom dohľadu (dozoru )
nad poisťovníctvom.

Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom konštatovala chybu v kalkulácii
žalovanej až dňa 21.2.2008. Skutočnosť, že pri vypracovaní kalkulácii poistného došlo k poistno-
matematickej chybe vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 4/2008. Žalovaná má teda za to, že poistno-
matematická chyba v kalkulácii poistnej sadzby vznikla nezákonným rozhodnutím, resp. následným
nesprávny úradným postupom orgánu štátu. Z uvedeného je preto zrejmé, že dôvod, pre ktorý žalovaná
má zato, že došlo k zániku zmluvy z dôvodu nemožnosti jej plnenia, nie je zmena právneho predpisu,
ale nesprávny úradný postup orgánu dohľadu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní kalkulácie poistnej
sadzby.

Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri
schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a
charakteristika poistenia sadzby UDP-K, nie je podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nároku
žalobkyne významná.

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie z poistenia pre prípad dožitia
je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.
Vzhľadom nato, že poistná zmluva zanikla dožitím žalobkyne, vzniklo jej právo podľa citovaného čl. 15
ods. 1 Všeobecných poistných podmienok na výplatu dohodnutej poistnej sumy 5.464,22 eura.

Za správny považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa ak nevyhovel návrhu žalovanej vykonať
dôkaz, a to spisom Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. Národnou bankou Slovenska, ktorým
žalovaná chcela preukázať skutočnosť, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky je zodpovedné za
schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu s poistno-matematicky
nesprávne určeným poistným predávať. Nevykonanie tohto dôkazu považuje odvolací súd za dôvodné,
lebo súdna prax sa ustálila v tom, že nie je potrebné vykonávať dôkazy, ktoré nie sú významné z hľadiska
prejednávanej veci. Uvedené zistenie, ako bolo vyššie uvedené, nemá právny význam vo vzťahu k
posúdeniu nároku žalobkyne. V prejednávanej veci bolo poistnou udalosťou tzv. dožitie, to znamená, že
právo na vyplatenie poistného plnenia vzniká v prípade, ak poistený sa dožije dňa uvedeného v poistnej
zmluve. Týmto dňom bol deň 24.10.2012.

Vzhľadom na skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo a žalovaná nevyplatila žalobkyni poistné plnenie,
súd správne zaviazal žalovanú na vyplatenie poistného plnenia v celom dohodnutom rozsahu aj so
zákonným úrokom z omeškania.
Odvolací súd potvrdil ako vecne správy aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, pretože
žalobkyňa mala v konaní neúspech skutočne len v nepatrnej časti, trovy právneho zastúpenia boli účelne
vynaložené na úspešné uplatnenie jej nároku v súdnom konaní.

Správny je aj výrok rozsudku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok, pretože podľa § 2ods. 2
veta prvá ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Podľa §
4 ods. 2 písm. za) tohto zákona je žalobkyňa ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva
oslobodená od súdnych poplatkov, žalovaná bola v konaní neúspešná, preto je povinná zaplatiť súdny
poplatok vo výške podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položky 1a.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 2 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom
prípade žalobkyňa, preto jej súd priznal trovy konania spočívajúce v trovách zastúpenia advokátkou
podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb §
11 ods. 1 písm. b) za podané vyjadrenie k odvolaniu 60,07 eura, podľa § 16 ods. 3 veta prvá 1 x 7,81
eura režijný paušál a k tomu DPH 13,58 eura (§22 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov), spolu 81,46 eura.

V súvislosti so žiadaným pripustením dovolania a návrhom žalovanej na prerušenie konania poukazuje
odvolací súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2014 č. k. 2Cdo 229/2013, ktorý riešil tieto
otázky a dospel k záveru, že pre poistnú skutočnosti ohľadne výpočtu poistného a výšky poistného
plnenia nemohli mať za následok zánik poistného vzťahu jednostranným úkonom žalovanej a pre
žalovanú to neznamená zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale len vznik nároku voči štátu
na náhradu škody vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi, resp. ušlého zisku.

Nie je preto dôvod na prerušenie konania a odvolací súd tento návrh žalovanej zamietol.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.