Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234361
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234361.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav
Fridrich PhD., advokát a konateľ proti odporcovi - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy,

na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/300/2012-90 zo dňa
7.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa dňa 27.9.2012 navrhovateľ domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 641,71 eur na

základe tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť okresný súd v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. súdneho exekútora Ex 5221/2010 v exekučnej veci proti povinnej Q.
D.. Navrhovateľ nesprávny úradný postup súdu prvého stupňa videl v tom, že nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti,
tvrdil, že súd bol v omeškaní viac ako 348 dní.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci v znení do 31.12.2012 (aplikoval
ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1,2,3,4 i ďalšie v účinnom znení do
31.12.2012) a pri právnom posúdení veci vychádzal aj z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení od 1.6.2009 do 31.5.2010.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne rozoberá zákonom vyžadované podmienky pre
existenciu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, a uvádza ako
v konkrétnej súdenej veci vyhodnotil zákonné podmienky tejto objektívnej zodpovednosti, rozoberá i
problematiku námietky premlčania vznesenej odporcom voči uplatnenému nároku, túto námietku súd
nepovažoval za opodstatnenú, konkretizuje v dôvodoch rozhodnutia i vecné otázky s tým súvisiace.
Súd prvého stupňa konštatuje, že v dotknutom exekučnom konaní (u okresného súdu vedené pod sp. zn.

18Er/2993/2010) súd rozhodoval v primeranej lehote, jeho procesné postupy boli zamerané k vydaniu
rozhodnutia ( exekučným titulom navyše bol rozhodcovský rozsudok ) napokon 15 dňová lehota platí v
prípade vydania poverenia, v dotknutej exekučnej veci však súd žiadosť exekútora o vydanie poverenia
zamietol. Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za
nesprávny úradný postup súdu. Záverom súd konštatoval že v súdenej veci neboli splnené zákonné
podmienky tvrdeného zodpovednostného vzťahu, návrh navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodný a

zamietol.Otázku náhrady trov konania okresný súd posudzoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc z princípu
úspechu/neúspechu účastníkov konštatoval síce úspech odporcu v konaní, ktorý si síce náhradu trov
konania uplatnil, ale ich v zákonnej lehote nevyčíslil. Na tomto základe odporcovi - úspešnej procesnej

strane náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie
zdôvodnil tým, že ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným
vyjadrením odporcu k návrhu, toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto

procesný postup porušuje jeho základné právo ako účastníka na kontradiktórny súdny proces. Osobitne
porušenie kontradiktórnosti konania je zvýraznené tam, kde navyše vo vyjadrení k návrhu odporca
vzniesol námietku premlčania a na túto námietku nedal súd navrhovateľovi možnosť akokoľvek pred
vyhlásením rozsudku reagovať. V odvolaní poukazoval aj na ďalšie námietky procesného charakteru a
to: že nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými
v exekučnom spise, k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa, nebol oboznámený s

obsahom dôkazov a tvrdení, nemal teda možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám
nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania. Upozornil na to, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si
bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Osobitne namietal aj nestrannosť súdu a zaujatosť sudcu. Citoval obsahové znenie ustanovenie § 15
O.s.p. On uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že
krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že
v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.

Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Odvolateľ na podporu tohto svojho názoru
upriamil pozornosť na právny záver, ktorý vyslovil Krajský súd v Trnave v rozhodnutí 11NcC/46/2012-24
zo dňa 17.10.2012 v právne a skutkovo zhodnej veci, pričom vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu
Dunajská Streda z rozhodovania. Argumentoval, že v konkrétnej súdenej veci rozhodoval nezákonný

sudca, za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu, neobstojí; že podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd,
ktorého výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu nebolo a nie je prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval v konaní vylúčený sudca.

Odvolateľ vytýkal súdu i viaceré omyly, ktorých sa dopustil, keď konštatoval, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úsekytomunenasvedčujú.Nesprávnyúradnýpostuptvrdenýnímvkonaníboljednoznačnepreukázaný,
súd bol bezdôvodne nečinný, dopustil sa zbytočných prieťahov a v exekučnom konaní nerozhodol

o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v zákonnej lehote. Domáhal sa preto zrušenia
rozsudku okresného súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec
v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie.

Odvolateľ v podanom odvolaní namietal otázku nestrannosti sudcu, rozhodovanie veci zaujatým
sudcom. Ako vyplýva z obsahu spisu, otázku ne/zaujatosti nadriadený súd posudzoval, keď uznesením
10NcC/181/2013-24 z 21.3.2013 nevylúčil zákonnú sudkyňu JUDr. Gabrielu Panákovú z prejednania a
rozhodovania veci. Označené rozhodnutie však okresný súd nedoručil žiadnemu z účastníkov, nakoľko

uznesenie nadriadeného súdu nebolo vyhlásené, konajúce súdy prvého a druhého stupňa ním nie
sú viazané (§ 170 ods. 1 O.s.p.); taktiež pre nedoručenie rozhodnutia účastníkom toto nenadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť.Za tejto procesnej situácie treba mať za to, že o otázke vylúčenia/nevylúčenia zákonného sudcu nebolo
rozhodnuté a teda z pohľadu širšieho je daná objektívna pochybnosť o rozhodovaní veci vylúčeným
sudcom. Na zistenú procesnú nedôslednosť v postupe okresného súdu odvolací súd prihliada z úradnej

povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.) čo viedlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa bez odvolacieho
prieskumu vecných záverov.
Napokon navrhovateľ aj v žiadosti o zrušenie pojednávania namietal práve okolnosť nedoručenia
rozhodnutia krajského súdu o vylúčení/nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina (na č.l. 80 spisu).
Okresný súd preto nemal splnené procesné podmienky postupu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a nemohol

vec ani meritórne v neprítomnosti účastníkov (navrhovateľa) prejednať a rozhodnúť.

Okresný súd prioritne po návrate spisu doručí dotknuté uznesenie krajského súdu procesným stranám,
po riadnom doručení uznesenia vec opätovne prejedná, rozhodne a svoje rozhodnutie v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. aj zdôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o
trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.